Sviatosť pokánia a zmierenia, známa aj ako svätá spoveď, je jedným z najdôležitejších prostriedkov, ktoré Cirkev ponúka veriacim na dosiahnutie odpustenia hriechov a zmierenie sa s Bohom a spoločenstvom. V tomto článku sa pozrieme na podstatu tejto sviatosti, jej priebeh a význam pre duchovný život.
Čo je sviatosť pokánia a zmierenia?
Druhý vatikánsky koncil v dogmatickej konštitúcii Lumen gentium hovorí: „Tí, čo pristupujú k sviatosti pokánia, dostávajú od Božieho milosrdenstva odpustenie urážky spôsobenej Bohu a zároveň sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili a ktorá sa láskou, príkladom a modlitbami pričiňuje o ich obrátenie.“ Ľudovo túto sviatosť voláme svätá spoveď. Cirkevný príkaz nám hovorí: „Aspoň raz v roku sa vyspovedať a prijať Oltárnu sviatosť.“
Mnohí veriaci prichádzajú aspoň raz v roku k sviatosti zmierenia, no je zaujímavé, že väčšinou u tých, ktorí prichádzajú raz do roka, je to skôr pred Vianocami, ako vo veľkonočnom čase. Pritom Kódex kanonického práva v kán. 920 hovorí: „§ 1. Každý veriaci po prvom prijatí najsvätejšej Eucharistie je povinný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu. § 2. Toto prikázanie sa musí splniť vo veľkonočnom období, ak sa z oprávneného dôvodu nesplní v priebehu roka v inom čase.“ Teda i naša prax „ročnej sv.spovede“ by sa mala zamerať na veľkonočné obdobie (pokiaľ ozaj nemáme vážny dôvod splniť to ináč).
Vo sviatosti zmierenia dostávame teda od Pána Boha odpustenie našich hriechov a zmierujeme sa s Cirkvou. Áno, jedine Boh odpúšťa hriechy. Ježiš - Boží Syn, túto božskú moc na zemi aj vykonáva, ba viac, na základe svojej božskej autority udeľuje túto moc aj ľuďom. Túto moc dáva apoštolom a zároveň im udeľuje aj moc zmierovať hriešnikov s Cirkvou. Petrovi povedal (a to platí celému kolégiu apoštolov): „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16,19). Slová „zväzovať“ a „rozväzovať“ znamenajú: koho vylúčite zo svojho spoločenstva, bude vylúčený aj zo spoločenstva s Bohom; koho znovu prijmete do svojho spoločenstva, aj Boh ho prijme do spoločenstva so sebou. Zmierenie s Cirkvou je neoddeliteľné od zmierenia s Bohom.
Sviatosť zmierenia obsahuje na jednej strane úkony človeka, ktorý sa obracia pod vplyvom Ducha Svätého: ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie; na druhej strane pôsobenie Boha službou Cirkvi, ktorá prostredníctvom biskupa a jeho kňazov udeľuje v mene Ježiša Krista odpustenie hriechov a určuje spôsob zadosťučinenia, modlí sa tiež za hriešnika a koná s ním pokánie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Úkony kajúcnika
Pozrime sa teraz na tie úkony kajúcnika, teda čo musí kajúcnik splniť, aby svätá spoveď bola platná a dobrá.
Ľútosť
Medzi úkonmi kajúcnika je na prvom mieste ľútosť. Je to „bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť“. Dogmaticky rozoznávame ľútosť dokonalú (pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko) a ľútosť nedokonalú (rodí sa z uvažovania o ošklivosti hriechu alebo zo strachu pred večným zatratením a inými trestami, ktoré hrozia hriešnikovi).
Vyznanie hriechov
Vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatostného pokánia. Vyznanie hriechov nás aj z čisto ľudského hľadiska oslobodzuje a uľahčuje nám zmieriť sa s inými. Vyznaním sa človek postaví zoči-voči hriechom, ktorými sa previnil; berie za ne zodpovednosť a tým sa otvára Bohu a spoločenstvu Cirkvi, aby si tak umožnil novú budúcnosť. Kódex kánonického práva v kán. 988 hovorí: „§ 1. Veriaci je povinný vyspovedať sa podľa druhu a počtu zo všetkých ťažkých hriechov spáchaných po krste a mocou Cirkvi ešte priamo neodpustených a ani v individuálnej spovedi ešte nevyznaných, ktorých si je vedomý po starostlivom spytovaní svedomia. § 2. Veriacim sa odporúča, aby sa spovedali aj zo všedných hriechov.“
Zadosťučinenie
Mnohé hriechy spôsobujú škodu blížnemu. Treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila. Vyžaduje to už sama spravodlivosť. Hriech však okrem toho zraňuje a oslabuje samého hriešnika, ako aj jeho vzťahy s Bohom a s blížnym. Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky nezriadenosti, ktoré hriech spôsobil. Hriešnik zbavený hriechu musí ešte nadobudnúť plné duchovné zdravie. Musí teda urobiť niečo viac, aby odčinil svoje hriechy: musí primeraným spôsobom „zadosťučiniť“ za svoje hriechy alebo ich „odpykať“. Toto zadosťučinenie sa volá aj „pokánie“ (KKC 1459). Pokánie, ktoré spovedník uloží, má brať do úvahy osobnú situáciu kajúcnika a má mať na zreteli jeho duchovné dobro.
Teda „ľudovo“ povedané: Ak chceme od Pána Boha obsiahnuť odpustenie našich hriechov, tak musíme ich ľutovať (trápi nás to, že sme urazili Pána Boha; a keď nás to trápi, tak to chceme aj zmeniť - byť lepší, chrániť sa týchto hriechov a napraviť čo sa dá) a vyznať sa z našich hriechov (nutne zo všetkých ťažkých hriechov). Bez ľútosti a vyznania hriechov nie je ani Božie odpustenie!
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
V spovednej praxi sa stretávame s ľuďmi - „kajúcnikmi“, ktorí prichádzajú k sviatosti zmierenia len s tým, že je to zvyk prísť pred sviatkami alebo ich vyhnala mama (manželka, starká,…) alebo musia ísť pred birmovkou (sobášom, krstom dieťaťa,…), ale pritom je u nich jasne vidno, že síce nejaký hriech povedia, ale nechcú to v živote meniť (je to pre nich príjemné žiť v hriechu, sú ľahostajní k týmto otázkam,…). Takáto svätá spoveď by nebola dobrá a môže byť i svätokrádežná. Nikdy nikoho nenúťme k prijatiu sviatosti zmierenia - môžeme ho povzbudzovať a modliť sa za neho, ale rozhodnutie musí byť jeho - slobodné! Tiež v otázke vyznania hriechov. Kajúcnik už dlhšie nebol na svätej spovedi a „nemá žiaden hriech“ alebo si spomenie len na to, že možno sa ráno nepomodlil, či vyslovil Božie meno nadarmo,… Na prijatie tejto sviatosti sa treba pripraviť dobrým spytovaním svedomia (zoberme si modlitebnú knižku a tam si nájdime spovedné zrkadlo a prejdime si dobre otázku po otázke - a to sa týka nielen tých, čo dlhšie už neboli na svätej spovedi, ale i tých, ktorí možno chodia každý mesiac).
Spytovanie svedomia
Aspoň niekoľko otázok pre spytovanie svedomia, ktoré sú aktuálne v súčasnej dobe i pre našu farnosť (ako doplnenie duchovného zrkadla):
- Vzdelával som sa vo viere čítaním Svätého písma a náboženskej literatúry?
- Okrem prosebnej modlitby má u mňa miesto aj modlitba ďakovná a oslavná?
- Nenahradili moju dôveru v Boha povery, veštenie, rozličné formy mágie, čarovanie, špiritistické sedenia a pod.?
- Volám Boha za svedka pre každú maličkosť?
- Nechodím v nedeľu na sv.omšu len zo zvyku?
- Neprekazil som účasť na nedeľnej sv.omši iným, deťom, podriadeným?
- Nenechávam si nákup v obchode na nedeľu?
- Zavolal som rodičom kňaza v ťažkej chorobe?
- Pokladám dieťa za Boží dar a prijímam svoje rodičovstvo vážne?
- Je naša rodina skutočným domovom pre deti?
- Žijem vo sviatostnom manželstve?
- Nenahrádza náš rodinný život televízor, počítač,…?
- Dal som primerané podmienky i mzdu svojim podriadeným?
- Poctivo som si plnil svoje pracovné povinnosti?
- Aký je môj vzťah k svetským a cirkevným predstaveným?
- Chránim si svoje zdravie (fajčenie, alkohol, drogy, lieky, životospráva, obliekanie,…)?
- Vyhľadával som skazené spoločnosti?
- Aký je môj postoj k interrupcii a eutanázii?
- Odmietam všetko, čo ohrozuje moju mravnú čistotu?
- Nevyhľadávam v televízii, na internete erotické a pornografické filmy?
- Neobliekam sa vyzývavo?
- Robil som nečisté skutky sám so sebou?
- Hľadal som pohlavnú rozkoš hriešne mimo manželstva?
- Pokladám vernosť v manželstve za samozrejmosť?
- Prijímam pomýlené morálne názory okolitého sveta?
- Ukrátil som niekoho v dedičnom podiele?
- Ako je to v mojich vzťahoch k susedom?
- Prispieval som svojou službou k dobru celej spoločnosti?
- Nedopustil som sa úmyselného podvodu (dane, úplatky,…)?
- Je kresťanstvo skutočne mojim svetonázorom?
- Vydávam o ňom svedectvo?
- Neohováram a neosočujem druhých ľudí?
Priebeh svätej spovede
- Spytovanie svedomia: Kajúcnik si má vykonať ešte pred pristúpením k samotnej spovedi. Odporúča sa pred ním poprosiť o pomoc Ducha Svätého. Hriechy si kajúcnik môže zapísať na papier, alebo zapamätať. Ako pomôcku pre spoznanie svojich hriechov môže použiť tzv. spovedné zrkadlo.
- Vyznanie hriechov: Kajúcnik kňazovi vyzná svoje hriechy stručne a zrozumiteľne. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy a ich počet, resp. frekvenciu vykonávania a všetky „priťažujúce okolnosti“ (nestačí vyznať napr. „smilstvo“, ale treba upresniť, či s osobou rovnakého / opačného pohlavia, či s osobou slobodnou, alebo viazanou manželským, či rehoľným sľubom a pod.). Odporúča sa vyznať aj ľahké hriechy, pre platnosť spovede to však nie je nutné. Ak kajúcnik v spovedi zabudne vyznať hriech, vyzná ho pri najbližšej spovedi.
- Ľútosť: Je podstatným elementom Sviatosti zmierenia a má byť úprimná.
- Zadosťučinenie: Po vyznaní hriechov kňaz uloží kajúcnikovi kajúci skutok (modlitba, sebazápor, pôst, dobrý skutok, …). Kajúcnik musí tento skutok vykonať do najbližšej spovede. Ak v danej spovedi mal kajúcnik ťažký hriech, nesplnenie kajúceho skutku je tiež ťažkým hriechom.
- Predsavzatie: Človek si má v srdci zaumieniť zmenu svojho života, vzbudiť si snahu byť lepším človekom a odpor k hriechu. Má zo svojej blízkosti odstrániť predmety, ktoré ho zvádzajú na hriech, či vyhýbať sa spoločnosti, ktoré ho môžu priviesť k hriechu.
Účinky sviatosti zmierenia
- Navracia nám Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve. Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom.
- Zmieruje nás s Cirkvou. Nielen uzdravuje toho, kto je znovu plne zapojený do ekleziálneho spoločenstva, ale má aj oživujúci účinok na život Cirkvi, ktorá trpela pre hriech jedného zo svojich členov.
Spovedné tajomstvo
Vzhľadom na posvätnosť a veľkosť tejto služby, ako aj na úctu, aká patrí ľudskej osobe, Cirkev vyhlasuje, že každý kňaz, ktorý spovedá, je pod veľmi prísnymi trestami viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali. Ani nesmie použiť poznatky, ktoré získal pri spovedi o živote kajúcnikov. Toto tajomstvo, ktoré nepripúšťa výnimky, sa volá „sviatostná pečať“, lebo to, čo kajúcnik vyjavil kňazovi, ostáva „zapečatené“ sviatosťou. Kňaz, ktorý by predsa len zámerne porušil spovedné tajomstvo, je exkomunikovaný z Cirkvi samotným skutkom (tzv. latae sententieae). Kňaz, ktorý by rozhrešil od hriechu smilstva vlastného komplica, je exkomunikovaný z Cirkvi samotným skutkom (tzv. latae sententieae). Spovedné tajomstvo musí zachovávať každý, kto aj neúmyselne počuje niečo zo spovede iného kajúcnika.
Časté omyly a mýty
Pri Sviatosti zmierenia sa medzi veriacimi často vyskytujú nepravdivé mýty. Napríklad:
- Spoveď prakticky nemá platnosť. Toto je mýtus.
- Pri spovedi sa jednorázovo odpustia človekovi hriechy a môže pristupovať k sv. prijímaniu. Ďalší mýtus.
- Existuje prikázanie chodiť na spoveď raz za mesiac. Nie, také prikázanie neexistuje. V praxi sa ukazuje, že priemerným časom je jeden mesiac. Je to však individuálne, sú ľudia, čo potrebujú ozajstnú spoveď každé tri dni a sú ľudia, čo aj po dvoch mesiacoch môžu pristupovať k Eucharistií. Cirkevné prikázanie „Aspoň raz do roka sa vyspovedať a prijať Sviatosť oltárnu“ však zväzuje každého pokrsteného, ak mu to životné okolnosti dovoľujú, aby sa vyspovedal aspoň raz za rok.
- Božie milosrdenstvo je nekonečné, takže sa netreba spovedať. Je to mýtus.
Ako má vyzerať dobrá svätá spoveď?
Svätá spoveď nikdy nie je možné za nijakých okolností vybaviť inak, ako osobne! Buďte bez obáv. Spovedáte sa vždy Bohu, síce cez kňaza, ale aj on je hriešny človek, ako ostatní. Nežalujte v spovedi a nevyhovárajte sa na iných, to robia malé deti. Kňaz nie je zubár, aby hriechy z ľudí ťahal. Hriech len treba normálne pomenovať, povedať, (nie číslo prikázania) , nehovoriť okolo toho príbehy, ani nepitvať detaily. Čím rýchlejšie ho vypovieme, aby sme sa ho zbavili, tým lepšie pre nás. K už vyspovedaným hriechom aj z minulosti sa zbytočne nevracajte. Ak sa vám zdá, že hriechy sú zakaždým skoro rovnaké, bude to asi tým, že žijete s tými istými ľuďmi a v tom istom prostredí. Načo sa spovedať, keď znova zhreším? Načo sa umývať, keď aj zajtra urobím to isté? Predsa tu platí a musí fungovať nejaká rozumná hygiena.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ak máte presvedčenie, že ste bez hriechu je to fajn, ale hriechom je už fakt, že človek takto pyšne a falošne o sebe zmýšľa. Objavili ste niečo, prečo by ste mali ísť na spoveď? Ak nie, v poriadku, snáď inokedy objavíte. Len to prosím za nijakú cenu neurobte ako nejaký folklór, alebo len preto, že vás niekto k tomu dokopal. Boh je nekonečne milosrdný, ale tiež nekonečne si ctí našu slobodnú vôľu. Jeho náruč je pripravená prijať nás 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku…. nielen pred Veľkou nocou.
Modlitba pred svätou spoveďou
Pane Ježišu, tvoje milosrdenstvo je nekonečné. Ty si mi skrze kňaza odpustil všetky moje hriechy, ktorými som urazil teba, mojich blížnych a ublížil aj sebe samému.
Ako na to?
Kľakneš si a prežehnáš sa: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Začneš: Spovedám sa Pánu Bohu i vám duchovný otče, že som od poslednej svätej spovede spáchal/a/ tieto hriechy. Potom sa môžeš predstaviť/ meno, koľko máš rokov a kedy si sa naposledy spovedal/a/. Povieš slová ľútosti: Bože môj, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil/a/. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť.