Sebapoškodzovanie u detí a dospievajúcich je vážny problém, ktorý si vyžaduje pozornosť a citlivý prístup. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane príčin, spôsobov, ako rozpoznať sebapoškodzovanie, a krokov, ktoré môžu rodičia a blízki podniknúť na pomoc dieťaťu.
Úvod
Sebapoškodzovanie je definované ako správanie, pri ktorom si človek zámerne ubližuje. Hoci to nemusí znamenať pokus o samovraždu, je to vážny signál, že dieťa prežíva ťažké emócie a potrebuje pomoc. V prvých 6 mesiacoch roka 2021 vyhľadalo pomoc psychológa v súvislosti so sebapoškodzovaním až 3971 ľudí. Je dôležité pochopiť, že sebapoškodzovanie je často spôsob, ako sa vyrovnať s ťažkými a znepokojujúcimi myšlienkami a situáciami.
Príčiny Sebapoškodzovania
Príčiny sebapoškodzovania sú rôznorodé a individuálne. To, čo je pre jedného človeka zvládnuteľná situácia, môže u iného vyústiť až do sebapoškodzovania, najmä v spojení s ďalšími náročnými situáciami. Medzi bežné spúšťače patria:
- Emocionálna bolesť: Sebapoškodzovanie je často spôsob, ako sa vyrovnať s intenzívnou emocionálnou bolesťou, smútkom, frustráciou a hnevom.
- Ťažkosti v rodine: Problémy v rodine, ako sú konflikty, zneužívanie alebo zanedbávanie, môžu viesť k sebapoškodzovaniu.
- Problémy v škole: Šikanovanie, zlé známky alebo problémy s kamarátmi môžu prispieť k sebapoškodzovaniu.
- Vzťah k sebe: Nízke sebavedomie, pocity hanby a viny môžu viesť k sebapoškodzovaniu.
- Duševné ťažkosti: Depresia, úzkosť, poruchy príjmu potravy a iné duševné ťažkosti môžu zvýšiť riziko sebapoškodzovania.
- Závislostné správanie: Ťažkosti spojené s užívaním alkoholu či iných drog môžu viesť k sebapoškodzovaniu.
Ako Rozpoznať Sebapoškodzovanie
Je dôležité byť ostražitý a všímať si varovné signály sebapoškodzovania. Medzi najčastejšie patria:
- Rezné rany, popáleniny, modriny alebo škrabance: Najčastejšie sa prejavuje reznými ranami na predlaktiach, píšťalách alebo stehnách. Používané predmety sa rôznia, napr. žiletky, nože, nožnice, hrany papiera, črepinami, kružidlami a ďalšie ostré predmety.
- Nosenie dlhých rukávov alebo nohavíc aj v teplom počasí: Snaha skryť si zranenia.
- Izolácia od priateľov a rodiny: Uzatváranie sa do seba.
- Zmeny nálad, depresia, úzkosť: Časté zmeny nálad, pocity smútku, beznádeje a úzkosti.
- Problémy so spánkom a stravovaním: Nespavosť alebo nadmerná spavosť, strata chuti do jedla alebo prejedanie sa.
- Nízke sebavedomie a sebanenávisť: Negatívne vyjadrenia o sebe.
- Vyrezávanie slov na tele: Niekedy sa objavujú aj vyrezané slová, napríklad ak má niekto problémy s prijatím svojho tela, má vyryté "tučná", alebo ak sa dieťaťu nedarí v škole, či v živote, môže tam mať nápis "úbožiak", "hlupák".
- Časté nehody a zranenia: Vymýšľanie si rôznych príbehov, ako k nim prišlo.
- Zvýšená frekvencia a intenzita sebapoškodzovania: Časom sa frekvencia rezania zvyšuje, rany sa objavujú častejšie a vo väčších počtoch. K rezaniu nie je potrebný taký veľký dôvod ako predtým. Rezanie je intenzívnejšie, aby jedinec dosiahol rovnaký pocit uvoľnenia (podobné ako u užívaní drog).
Ako Postupovať, Ak Zistíte, Že Sa Vaše Dieťa Sebapoškodzuje
Ak zistíte, že sa vaše dieťa sebapoškodzuje, je dôležité zachovať pokoj a reagovať citlivo. Tu je niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť:
Prečítajte si tiež: Prevencia hepatitídy A: Očkovanie
- Zachovajte pokoj: Hlavne nepanikárte. Môžete pociťovať rôzne emócie, strach, hnev, vinu, smútok - predsa vaše dieťa si vedome ubližuje, no je dôležité, aby ste si zachovali chladnú hlavu a prehnane nereagovali.
- Dajte dieťaťu najavo, že ste tu pre neho: Som tu pre teba. Dajte svojmu dieťaťu vedieť, že o jej/jeho probléme viete, a že sa na vás môže kedykoľvek obrátiť, že ste tu pre neho/ňu. No nenúťte ich do rozhovoru. Ak budú sami chcieť, prídu za vami. Zatiaľ sa môžete porozprávať s odborníkom, prípadne ich učiteľkou alebo vašimi kamarátmi.
- Počúvajte: Nepreberaj kontrolu a nechci všetko rýchlo vyriešiť, aj keď je normálne, že ak sa niekto, koho máme radi trápi, chceme mu rýchlo pomôcť.
- Nekričte, nevyčítajte a netrestajte: Aj keď je to pre každého rodiča emočne náročná situácia, skúste sa s dieťaťom porozprávať v kľude.
- Spýtajte sa ho, čo sa deje a či ho niečo trápi: Ponúknite mu možnosť porozprávať sa s niekým iným z rodiny, prípadne s odborníkom. To, že niektoré veci dieťa nechce preberať s vami, neberte ako zlyhanie.
- Nežiadajte, aby okamžite prestalo: Nežiadajte svoje dieťa, aby okamžite s rezaním prestalo. Je to dlhodobý proces, kým sa naučí novým a zdravším spôsobom vyrovnávania sa s emocionálnou bolesťou.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Aj napriek tomu, že s dieťaťom na probléme pracujete doma, je vhodné sa obrátiť na odborníka, ktorý má so sebapoškodzovaním skúsenosti. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku.
- Podporte dieťa v hľadaní alternatívnych spôsobov zvládania emócií: Keďže sebapoškodzovanie prináša krátkodobý pocit úľavy, hľadajte spôsoby, ktoré úľavu poskytnú, ale bez negatívnych dôsledkov. Môže to byť kreslenie, maľovanky, kreatívna tvorba, možnosť niekomu napísať, alebo zavolať, ísť sa prejsť, zahrať si hru, počúvať hudbu, nahlas zakričať, trhať papier a veľa ďalších. Nebojte sa ani zdanlivo bláznivých aktivít, hovorte aj o tom, čo pomáha vám.
- Vytvorte bezpečné prostredie: Uistite sa, že dieťa má doma bezpečné prostredie, kde sa cíti prijímané a podporované.
- Buďte trpezliví: Odvyknutie si od sebapoškodzovania je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje množstvo času a podpory.
Prvá Pomoc Pri Rezných Ranách
Ak si dieťa spôsobilo rezné rany, je dôležité poskytnúť prvú pomoc:
- Umyte si ruky: Dôkladne si umyte a osušte ruky.
- Vyčistite ranu: Umývajte reznú ranu pod tečúcou vodou maximálne minútu. Za tento čas sa pod dostatočným prúdom vody z rany vyplavia všetky mechanické nečistoty, ako napríklad prach či piesok. Poznámka: Nepoužívajte antiseptické prípravky, pretože môžu poškodiť pokožku a spomaliť hojenie.
- Osušte ranu: Oblasť rany osušte prikladaním a jemným pritlačením čistého uteráka alebo hygienickej vreckovky. Dôkladné osušenie rany je prvým predpokladom pre zastavenie krvácania.
- Zastavte krvácanie: Ak rana krváca, jemne na ňu zatlačte čistým gázovým obväzom alebo handričkou a ranu nadvihnite, kým krvácanie neprestane.
- Zafixujte ranu: Ak rana už nekrváca, je potrebné ju čo najskôr zafixovať náplasťovým stehom.
- Priložte sterilný lepiaci obväz: Obväz sa môže meniť denne, ak je to potrebné, alebo vždy, keď je mokrý alebo znečistený.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc:
- Ak rana silno krváca a krvácanie sa nedá zastaviť.
- Ak je rana hlboká alebo rozsiahla.
- Ak sa v rane objavia príznaky infekcie (začervenanie, opuch, hnis).
- Ak si nie ste istí, ako ranu ošetriť.
Tipy Pre Rodičov
- Vytvorte otvorenú a podporujúcu komunikáciu: Uistite sa, že vaše dieťa vie, že sa na vás môže obrátiť s akýmkoľvek problémom.
- Venujte dieťaťu pozornosť a čas: Zaujímajte sa o jeho život, pocity a myšlienky.
- Buďte trpezliví a chápaví: Sebapoškodzovanie je komplexný problém, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť.
- Nezľahčujte problém: Sebapoškodzovanie treba rozhodne brať vážne a nebagatelizovať ho.
- Hľadajte odbornú pomoc: Psychoterapia. Dobrovoľnosť. Myslite na to, že nútením nič nedosiahnete, akurát sa vám vaše dieťa vzdiali. Ono samo musí chcieť zmenu a samo musí vidieť, že takto to ďalej nejde.
- Zabudnite na reči typu: "Nikam nebudeš chodiť, zo školy hneď domov."
Mýty o Sebapoškodzovaní
- Sebapoškodzovanie je pokus o samovraždu: Vo všeobecnosti povedané ide o opakované a zámerné ubližovanie si, ktoré nemá za cieľ vedome si ukončiť život. Mnoho rodičov si mýli rezanie s pokusom o samovraždu.
- Sebapoškodzovanie je len volanie o pozornosť: Sebapoškodzovanie nie je pokusom o samovraždu alebo volaním o pozornosť. Pre niektorých ľudí je to spôsob, ako sa vyrovnať so zdrvujúcimi a znepokojujúcimi myšlienkami alebo pocitmi.
- Ľudia, ktorí sa sebapoškodzujú, sú blázni: Sú zdržanliví pri prosbe o pomoc, pretože majú pocit, že kvôli ich sebapoškodzujúcemu správaniu budú proti svojej vôli zavretý na psychiatrické oddelenie.
- Sebapoškodzovanie je znak slabosti: Požiadať o pomoc neznamená ukázať slabosť.
- Sebapoškodzovanie je len teenagerský problém: So sebaubližovaním začínajú už deti v mimoriadne citlivom veku - okolo dvanásť rokov.
Linky Pomoci a Odborná Pomoc
Ak vy alebo niekto, koho poznáte, prežíva ťažkosti a sebapoškodzuje sa, vyhľadajte odbornú pomoc. Existuje mnoho organizácií a liniek pomoci, ktoré poskytujú podporu a poradenstvo:
- Linky pomoci IPčko: My, odborníci z liniek pomoci IPčko sme v kontakte s mladými ľuďmi, ktorí sa sebapoškodzujú denne. Dovolia nám vstúpiť do svojich životov a sme s nimi, keď im je fakt ťažko, ale aj vo chvíli, keď sa im darí zvládať tieto náročné momenty.
- Psychológ alebo psychiater: Kvalitný terapeut či terapeutka je tou najlepšou cestou. Navyše sa nemusíte báť, že sa vaše problémy rozšíria do okolia a prípadne vám poškodia meno.
- Školský psychológ alebo výchovný poradca: Pomôcť môže rodina, ale aj školská psychologička, citlivý vychovávateľ či výchovný poradca, dôveryhodná učiteľka alebo dobrý priateľ.
Alternatívne Spôsoby Zvládania Emócií
Je dôležité naučiť dieťa alternatívne spôsoby, ako zvládať ťažké emócie:
- Písanie denníka: Je dôležité, aby sa vaše dieťa naučilo vyjadrovať svoje myšlienky a pocity - napríklad aj prostredníctvom písania denníku.
- Kreslenie, maľovanie, kreatívna tvorba:
- Šport a pohyb:
- Meditácia a relaxačné techniky:
- Rozhovor s dôveryhodnou osobou:
- Počúvanie hudby:
- Trhanie papiera alebo kričanie do vankúša: Existuje viacero techník na odpútanie sa od sebapoškodzovania - napríklad napísať si myšlienky, ktoré vám ubližujú, na papier a roztrhať ho alebo spáliť. Vybiť hnev si môžete aj do vankúša.
Príbeh Matky: Zúfalstvo a Nádej
Ahojte! Potrebujem poradit, lebo som uz uplne zufala. Pred par dnami som zistila, ze sa moja 15r dcerka reze. Ma asi 5 zarezov na vnutornom clenku. Vraj sa rezala sklom. V noci, ked sme uz my spali. Som z toho uplne nestastna a zufala. Snazim sa jej maximalne venovat, vela sa s nou snazim rozpravat, objimam ju, zaujimam sa, napriek tomu sa toto deje. Raz sa uz rezala cca pred 2 mesiacmi. Spravila to, ked tu mala kamaratku. Vraj chceli vediet, ci to bude boliet, a nebolelo. Hned vtedy som s nou zasla k psychologicke, ale povedala mi, ze ona na nej nevidi nic patologicke, ze asi to chcela len vyskusat, a ze ona si nemysli, ze by sa to opakovalo. Ze vidi, ze mame dobry vztah matka - dcera a ze si veci mame vydiskutovat doma, ak by nieco. Od minuleho tyzdna zhanam noveho psychologa, ale zatial som sa dostala len po najskorsi termin na maj…tak som si zarezervovala aspon pre seba plateny online termin, aby som sa poradila, ako jej nateraz pomoct a ako postupovat. X-krat som jej povedala, ze som tu vzdy pre nu, cokolvek ju trapi, vzdy sa mi moze zdoverit…v skole sa nezhorsila nejako vyrazne, ma jednotky, dvojky….celkovo je bleda, apaticka, nechuti jej velmi jest, resp.ako kedy. Vseobecna lekarka jej zistila anemiu ( na moje urgencie jej vzali krv), uziva zelezo, ale aj to nad nou musim stat, aby si ho uzila. Co mam este robit? Niekedy mam pocit, ze ju svojou pritomnostou az obtazujem… Inak ked som sa to dozvedela, nekricala som na nu, chcela som sa o tom rozpravat. Preco to spravila, ze ja jej budem hovorit moznosti, a ona povie, co sa tomu priblizuje. Ci chcela odburat stres, napatie, je smutna, niekto jej ublizuje, videla to niekde na soc.sieti, chcela, aby som si to vsimla, atd…na to povedala len nie, nie, nevie, a je jej jedno, ci to ja viem alebo nie. A ze teenagersky vek je velmi tazky. Pritom sa mi zda, ze sebavedomia ma dost, je sikovna, mudra, ma kamaratky. A este ked tu citam v sekcii o pubertakoch tu autorku, ktora pise, ze deti jej priatela sa rezu a na vine je matka, az mi je zle…hned si predstavim sama seba a nasu situaciu. Kedy sa idem roztrhat, a aj tak na to nestacim. Rano vstanem, a uz sa mi trasu ruky od nervozity..mate s tym skusenosti?
Táto matka prežíva zúfalstvo a strach, ale jej príbeh ukazuje, že s láskou, trpezlivosťou a odbornou pomocou je možné dieťaťu pomôcť prekonať ťažké obdobie.
Prečítajte si tiež: Rozvod na Slovensku
Prečítajte si tiež: Výživovacia povinnosť a vymáhanie