Hneď po Vianociach si pripomíname niekoľko tragédií a jednou z nich je spomienka na Neviniatka. Kresťania ich považujú za martýrov pokrstených vlastnou krvou. Ich mučeníctvo nebolo ich vlastným rozhodnutím, zomreli v pogrome bez toho, aby tušili príčinu. Boli to deti, tisíce detí, ktoré dal kráľ Herodes zabiť z obavy pred Kristom.
Herodesova Paranoja a Rozkaz na Vraždenie
Z historickej správy evanjelistu Matúša vieme (2,16-18), že kráľ Herodes dal povraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov, ktorí mali menej ako dva roky. Urobil to preto, lebo od mudrcov sa dozvedel, že v Betleheme sa narodil Ježiš Kristus, o ktorom sa Židia vyjadrovali ako o novom kráľovi. Herodes sa bál, že mu ukradne kráľovskú korunu. Preto sa takto chcel poistiť, myslel si, že medzi zabitými deťmi bol aj Ježiš.
Od mudrcov, u nás známych pod označením traja králi, sa dozvedel, že v Betleheme sa narodil „židovský kráľ“. Ako o tom píše evanjelista Matúš, „rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním“. Preto požiadal troch kráľov, aby sa po návšteve Betlehema k nemu vrátili a o všetkom ho informovali. Keď sa dozvedá, že sa vrátili inou cestou, „veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov“ (Mt 2,16,).
Istý čas spoliehal na svoju ľstivosť, ale konečne jeho nedočkavosť ho pohla k vyšetrovaniu. Keď sa potom dozvedel, ako dlho traja králi sa zdržali v Betleheme, že odišli z Palestíny inou cestou a aké udalosti sa odohrali v chráme, poznal, že jeho plány boli zmarené. Opäť sa radil s niektorými znalcami Zákona a pretože ich výklad Písiem o Betleheme a udalosti v Betleheme sa zhodovali s jeho podozrením, nariadil prísne pátranie po našej Kráľovnej, jej Dieťatku o svätom Jozefovi. Herodesovi sluhovia nemohli ich nájsť ani sa o nich nič dozvedieť, po svojom návrate oznámili, že takého muža, ženu a dieťa nenašli v celej zemi.
Herodes sa preto náramne rozhneval (Mt 2, 16) a tým viac sa obával. Márne hľadal nejaké prostriedky, aby zamedzil zlu, ktoré mu hrozilo od Kráľa - súpera. Avšak diabol, ktorý dobre vedel, že Herodes je schopný každého zla, vzbudil v jeho srdci hroznú myšlienku, aby použil svoju kráľovskú moc a dal v Betleheme a okolí povraždiť všetky deti do dvoch rokov. Takým spôsobom iste bude zavraždený aj nedávno narodený Kráľ židovský. Keď pre svoje uspokojenie preštudoval svoj plán pomsty, poslal trochu vojska do toho kraja a súkromne oznámil niektorým svojim dôvernejším dôstojníkom, aby pod ťažkými pokutami rozkázali vojakom povraždiť v Betleheme a okolí všetky deti do veku dvoch rokov. Herodesov rozkaz bol vykonaný a celá zem bola naplnená zmätkom, nárekom a slzami rodičov a iných príbuzných nevinných obetí, ktoré boli tak odsúdené bez možnosti odporu alebo obrany.
Prečítajte si tiež: Teologický význam narodenia Panny Márie
Jozefovo Varovanie a Útek do Egypta
Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil anjel a varoval ho slovami, aby vstal, vzal so sebou dieťa i jeho matku a ušiel do Egypta. Že nešlo o falošnú hrozbu, dosvedčili nasledujúce dni. Po anjelskom varovaní sa začala najväčšia záchranná akcia v histórii - záchrana života Ježiša Krista.
Pán však, ktorý rozkázal, aby utiekli z Jeruzalema v noci, skryl ich tiež na ich ceste, takže nebol nik, kto by o tom niečo vedel alebo mohol nájsť stopu ich úteku.
Počet Obetí: Historické Odhady a Symbolický Význam
V Biblii sa píše, že Herodes dal zavraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov v Betleheme a jeho okolí. Niektorí autori odhadujú, že v Betleheme a okolí mohlo v tom čase žiť okolo tisíc obyvateľov, ak by to tak bolo, určite by išlo o desiatky (jeden z autorov odhaduje číslo 20), aj keď presné číslo historicky už nedokážeme rekonštruovať. Podľa gréckej tradície kvôli Herodesovmu stihomamu zahynulo až 14-tisíc chlapcov. Podľa sýrskych zdrojov to bolo 64-tisíc, podľa niektorých stredovekých autorov dokonca 144-tisíc malých chlapcov.
V týchto číslach však treba vidieť len symbolické vyjadrenie. Odhaduje sa, že v Betleheme a okolí mohlo v tom čase žiť okolo tisíc obyvateľov, čo by znamenalo, že reálne mohlo ísť o desiatky (desať až štyridsať) detí mužského pohlavia. Koľko ich bolo, to sa historicky podložiť nedá.
Dôležitejšie ako presné číslo je niečo iné: Celé storočia si pripomíname obeť týchto detí, ich zbytočná smrť teda nezostala zabudnutá a stále nanovo je aktualizovaná. Presné číslo nie je dôležité - aj jedno je veľa. Každé zabité dieťa je drámou konkrétnej rodiny a dôkazom, kam až môže zájsť moc a túžba po nej.
Prečítajte si tiež: Dojčenie a kŕmenie z fľaše
Teologický Pohľad na Svätosť Neviniatok
Mnohí teológovia si kládli otázku - môžu byť tieto zavraždené nevinné deti sväté, keď ešte nemali dostatočne vyvinuté myslenie a nevedeli prečo sú zavraždené? Cirkev sa zhodla, že môžu byť vyhlásené za sväté.
Keď ho začali prevádzať, naša veľká Kráľovná práve držala svojho božského Syna v náručí, pohrúžená do pozorovania Jeho najsvätejšej duše. Pozerajúc do nej ako do čistého zrkadla, videla všetko, čo sa odohrávalo v Betleheme jasnejšie, než keby tam bola osobne prítomná a počula nárek detí aj rodičov. Videla tiež, že Jej Syn sa modlil k svojmu večnému Otcovi za rodičov týchto neviniatok, že Mu obetoval zavraždené dietky ako prvé ovocie svojej vlastnej smrti a tiež H žiadal, aby im bolo udelené užívanie rozumu, aby sa stali dobrovoľnou obeťou pre svojho Vykupiteľa a prijali svoju smrť pre Jeho oslavu. Tak mu bolo umožnené odmeniť ich mučeníckou korunou za to, čo vytrpeli. Večný Otec to všetko splnil; a pretože to Kráľovná vo svojom jednorodenom Synovi poznala, spojila sa s Ním v modlitbách i obetiach. Tiež ľutovala rodičov týchto malých mučeníkov v ich srdcervúcom plači a zármutku pre svojich synov. Žiaden ľudský jazyk nemôže povedať, ani žiaden rozum pochopiť, aké nesmierne zásluhy a aký vzrast vo svätosti si nahromadila najsvätejšia Mária týmito ustavične konanými skutkami; lebo pri všetkom si počínala s múdrosťou a opatrnosťou viac než anjelskou.
Veľkým obdivom Ju naplnilo a povzbudilo k láske a chvále Všemohúceho keď videla, ako na prímluvu a jej Syna za sväté Nemluvniatka, jeho Prozreteľnosť sa ukázala voči nim taká štedrá. Poznala tak, ako keby bola prítomná, veľký počet tých detí, ktoré boli zavraždené, že žiadne nemalo viac ako dva roky, a pretože niektoré deti mali iba osem dní, dva mesiace, alebo šesť mesiacov. Žiadne z nich neužívalo rozum, ale na prosbu Jej Syna a Jej obdržali vysoké poznanie o bytosti Božej, dokonalú lásku, vieru a nádej, s ktorými konali hrdinské úkony viery, klaňania a lásky k Bohu, úcty a súcitu ku svojim rodičom. Prosili za svojich rodičom a ako odmenu za svoje utrpenie dosiahli pre nich svetlo a milosť pre pokrok v duchovných veciach. Ochotne sa podrobili umučeniu, hoci mali iba taký útly vek, čo ich utrpenie veľmi zvýšilo a v dôsledku toho tiež rozmnožili ich zásluhy. Mnoho anjelov im pomáhalo a odnášali ich duše do predpeklia, čiže do lona Abrahámovho. Svojím príchodom veľmi potešili dávnych svätcov a upevnili ich v nádeji na skoré vyslobodenie. Toto všetko dosiahli modlitby božského Dieťatka a Jeho Matky. Keď videla všetky tieto divy, bola rozpálená žiarou vrúcnosti a zvolala: „Dietky, chváľte Pána!“ a spojila sa s nimi v chválení Pôvodcu týchto vznešených skutkov, tak hodných Jeho dobroty a všemohúcnosti.
Všetkých týchto pozabíjaných chlapcov považujeme za svätých. Ako mučeníkov ich spomína prvýkrát sv. Irenej z Lyonu koncom 2. storočia. S tým sa stotožňujú aj ďalší - sv. Cézar z Arles a sv. Augustín.
Historický Kontext Herodesovej Krutosti
Herodes je známy pre svoju krutosť. Stal sa stelesnením kultúry smrti. Herodes I. Veľký sa do histórie zapísal mnohými krutými skutkami, vraždenie neviniatok je len jeden z nich. Cisár Augustus vyhlásil, že je lepšie byť Herodesovou sviňou než jeho synom.
Prečítajte si tiež: Regionálne správy: Banská Bystrica
Herodes (73 - 4 pred n. l.) mal 36 rokov, keď v lete roku 37 pred Kristom nastúpil na trón. Po čase sa besnenie, krutosti a despotizmus rímskeho vazala stali natoľko neznesiteľnými, že egyptská kráľovná Kleopatra začala naliehať na svojho milenca Marca Antonia, aby tyrana konečne postavil pred súd. A skutočne ho predvolali do Ríma. Pricestoval s množstvom zlata a darov. A výsledok? Oslobodili ho. Už predtým jej Rím odňal 400 ozbrojených Galov - jej osobnú stráž - a presunul ich Herodesovi. Okrem toho ju Rimania pripravili o Jericho, jej súkromný majetok, a vzali jej aj mestá Gadara, Samária, Hippos, Gaza, Anthedom a Jafo.
Bol mocný, finančne nezávislý, politicky obratný a zdatný v intrigách. Systém vyhrážok a podplácania, luxusu a samopaše, teroru a intríg ovládal majstrovsky. Vo vzťahu k Rímu sa vždy riadil pravidlom nedať sa vtiahnuť do súbojov o moc, ale v rozhodujúcom okamihu vždy stáť na strane víťaza. V tomto bol skutočne veľmi šikovný.
Herodesove stavebné diela svojou krásou a materiálmi súperili s architektonickými divmi staroveku. Lebo aká veľká bola jeho krutosť, pomstychtivosť a podozrievavosť, taká veľká bola aj jeho vášeň ukazovať seba samého, postaviť si nádherné večné pomníky. Dal postaviť mnoho palácov vybavených antickými parnými kúpeľmi. Po celej krajine rozmiestnil dômyselnú sieť príkladne vybudovaných či zrekonštruovaných pevností ako Alexandrium, Hyrcania, Machaerus a Masada. V Jerichu si staval rozprávkový letohrádok, ktorý projektovali rímski stavitelia. Chránili ich tri mohutné veže. Herodesovi nič nebránilo ani v budovaní pohanských chrámov. V Paniase postavil chrám na počesť cisára Augusta, rovnako v Sebaste a v Cézarei.
Cisár Augustus, vládca vtedajšieho sveta, vyhlásil, že je lepšie byť Herodesovou sviňou než jeho synom. A mal pravdu. No v každom človeku šípil nepriateľa, každý bol potenciálny zradca. Ešte aj vlastných synov Alexandra a Aristobula podozrieval zo zrady. Urobil s nimi krátky proces: v Samárii ich dal popraviť. Aj jednu zo svojich manželiek a jedinú ženu, ktorú skutočne ľúbil, dal Herodes popraviť, pretože ju podozrieval zo sprisahania.
Ako píše vo svojej kronike Flavius, Herodesa vyburcovali najmä proroctvá niektorých predstaviteľov farizejov o Mesiášovi. Bez váhania prikázal pod rúškom noci zatknúť 6-tisíc farizejov, napchať ich do ohrád a po krutom mučení popraviť.
Sviatok Neviniatok a Jeho Vývoj
Neskôr sa s týmto sviatkom spájali rôzne pašiové hry, ba až karnevaly. Preto na 6. carihradskom koncile v roku 869-870 bol sviatok Neviniatok zrušený. Tradície však pokračovali ďalej. Do útlmu sa dostali až počas reformácie v 16. storočí a časom úplne zanikli. Na Druhom vatikánskom koncile v rokoch 1962 - 1965 sa vypracovali nové liturgické texty pre túto spomienku a sv. Neviniatka si pripomíname odvtedy 28. decembra.
Dnes si Cirkev spomína predovšetkým na povraždené nevinné deti v Betleheme, ktoré dal zavraždiť po odchode mudrcov kráľ Herodes Veľký. Ich sviatok sa začal najskôr sláviť na západe. Prvý raz sa spomína v kalendári Kartága r. 505. Mnohí cirkevní otcovia však velebili mučeníctvo týchto detí už dávno predtým. Cirkev je verná tejto tradícii a sviatok svätých neviniatok kladie do vianočnej oktávy. Vyznáva, že betlehemské deti oslávili Boha mučeníckou smrťou, ktorá im pre zásluhy narodenia Ježiša Krista udelila korunu mučeníctva.
Paralely so Starým Zákonom a Proroctvá
Evanjeliový úryvok pripomína iné príbehy zo Starého zákona: podľa knihy Exodus faraón tiež prikázal zabiť všetkých židovských novorodencov, no zachránil sa Mojžiš, práve ten, ktorý neskôr oslobodil ľud (Ex 1,8-2,10).
Svätý Matúš ďalej hovorí, že mučeníctvom týchto detí sa napĺňa Jeremiášovo proroctvo (Jer 31,15): izraelský národ bol vo vyhnanstve, ale Pán ho odtiaľ vyviedol a v novom exode ho priviedol do krajiny a prisľúbil mu novú zmluvu (Jer 31,31). Zmysel tohto úryvku je preto zjavný: aj keď sa mocní zeme snažia ako len chcú, nemôžu sa vzoprieť Božiemu plánu spásy ľudstva.
Historickosť Udalosti a Dôveryhodnosť Evanjelia
V tomto kontexte treba skúmať historickosť umučenia betlehemských neviniatok, o ktorom máme informácie len od svätého Matúša. Logika moderného historického výskumu je taká, že testis unus testis nullus, jedno svedectvo nestačí. Je však ľahké si predstaviť , že vraždenie detí v Betleheme, dedine s malým počtom obyvateľov, nebolo veľmi početné, a preto sa nezapísalo do análov. Isté však je, že táto krutosť sa zhoduje s brutalitami, ktoré nám o Herodesovi rozpráva Jozef Flavius: dal utopiť svojho švagra Aristobula, keď sa stal veľmi obľúbeným (Židovské starožitnosti, 15, 54-56), zavraždil svokra Hyrkana II.
Pri strachu Herodesa o trón však nemožno pochybovať o tom, že táto udalosť je pravdivá. Ak vezmeme do úvahy, že dal zavraždiť aj svojich synov, nemôžme pochybovať o tom, že neváhal dať vyvraždiť deti v Betleheme, z ktorých niektoré mohlo ohroziť jeho trón.
Herodesov Koniec a Rozdelenie Kráľovstva
Herodes mal za sebou bezpríkladnú kariéru. Jeho bohatstvo bolo nedostižné, rovnako ako jeho moc, luxus, pozemky a hárem. Skončil žalostne, tak ako despota zvyčajne končieva. Dlho bol ťažko chorý a jeho stav sa zo dňa na deň zhoršoval. Keďže sa bál, že keď umrie, nikto nebude smútiť, predvolal si najvznešenejších predstaviteľov národa a dal ich zatvoriť na dostihovisku. Po jeho smrti ich mali vojaci postrieľať šípmi. Takto chcel zabezpečiť bedákanie v celej krajine. Iba vďaka jeho sestre Salome sa tento plán neuskutočnil. Jeho mŕtvolu zahalenú do purpuru prenášali v neslýchane pompéznom smútočnom sprievode na zlatých nosidlách z Jericha do pevnosti Herodium južne od Betlehema, ktorú dal vybudovať.
Z Flaviovej správy o Herodesovej smrti sa vynára zvláštna diagnóza. Ako píše, skosila ho „čierna žlč“. Písal o „pomalom ohni“, ktorý mu vŕtal a zožieral vnútornosti. Veľké bolesti mu spôsobovali aj vredy na žalúdku. Spomína aj to, že skonal v tme - v čase úplného zatmenia mesiaca. Flaviova správa o mieste tyranovho pohrebu nedávno pomohla objaviť jeho hrobku.
Smrťou Herodesa Veľkého sa skončilo obdobie jediného vládcu nad Palestínou. Hoci krajina bola pod kontrolou rímskych cisárov, Herodesovi Veľkému sa podarilo obhájiť istú nezávislosť, najmä na úrovni vnútornej politiky. Jeho smrťou sa krajina rozdelila medzi troch vládcov. Kým Herodes Antipas získal vládu nad Galileou a Pereou (Zajordánskom), jeho nevlastný brat Filip vládol v oblastiach takmer s nežidovským obyvateľstvom, ako bola Iturea, Abilene, Batanea, Gaulantis, Traconitis a Aurantis. Najvyššiu funkciu kráľa mal zastávať Herodes Archelaos, ktorý spravoval Judeu. Až na výnimku - nechcelo Archelaovi uznať kráľovskú hodnosť. Vtedajší cisár Octavius Augustus obvinil Archelaa z nekompetentnosti a poslal ho do azylu do provincie Galia.
Súčasný Význam a Spomienka
Dnes si Cirkev spomína predovšetkým na povraždené nevinné deti v Betleheme, ktoré dal zavraždiť po odchode mudrcov kráľ Herodes Veľký. Tento deň je aj spomienkou na všetky deti, ktorým nebolo dovolené narodiť sa.
Počas tridsaťročnej vojny bolo jej zobrazenie používané ako protest proti vojne, dnes sa občas využíva na protest proti potratom. Napokon, téme sa venuje aj viacero umeleckých diel. Infanticídny výjav zobrazil Giotto, Pieter Brueghel starší, Rubens či Gaudí v svojej monumentálne barcelonskej katedrále.