Očkovanie predstavuje významný nástroj v boji proti infekčným chorobám, vrátane ochorenia COVID-19. Avšak, rovnako ako pri iných medicínskych zákrokoch, aj po očkovaní je dôležité zvážiť určité faktory, ktoré môžu ovplyvniť účinnosť vakcíny a celkový stav organizmu. Jedným z týchto faktorov je fyzická záťaž. Tento článok sa zameriava na odporúčania týkajúce sa fyzickej aktivity po očkovaní, pričom zohľadňuje individuálne rozdiely a špecifiká rôznych vakcín.
Úvod
Očkovanie je kľúčový nástroj primárnej prevencie chorôb a jedno z nákladovo najefektívnejších opatrení v oblasti verejného zdravia. Imunizácia očkovaním je najlepšou obranou, ktorú máme pred závažnými a niekedy smrteľnými nákazlivými ochoreniami, ktorým možno predchádzať.
Vplyv fyzickej aktivity na vakcínu
Riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, Norbert Žilka, ktorý sa venuje vývoju vakcíny proti COVID-19, zdôrazňuje, že vakcína predstavuje pre organizmus určitú záťaž. Preto odporúča športovcom, aby minimálne dva až tri dni po očkovaní prerušili náročnú fyzickú aktivitu. Aj keď človek po očkovaní nepociťuje únavu, telo na vakcínu reaguje. Vakcíny proti COVID-19 potrebujú čas na to, aby imunitnému systému ponúkli imunogén.
Dôležitosť oddychu po očkovaní
Oddych po očkovaní je potrebný na to, aby imunitný systém nebol „vyrušovaný”. Nežiaduce reakcie, ako únava, nevoľnosť, teplota či bolesť v mieste vpichu, zvyčajne odznejú v priebehu niekoľkých hodín až jedného dňa. Aj keď tieto príznaky zmiznú, vakcína potrebuje čas na dokonalú stimuláciu imunitného systému.
Vakcína je imitáciou patogénu, a preto by sme k infekcii a vakcíne mali pristupovať rovnako. Imunitný systém reaguje na vakcínu podobným spôsobom ako na patogén.
Prečítajte si tiež: Cvičenie pre tehotné ženy
Individualizácia odporúčaní
Odporúčania týkajúce sa fyzickej aktivity po očkovaní by mali byť individuálne. Každý športovec vykonáva iný šport, na inej úrovni a s odlišnou intenzitou.
Práca a očkovanie
Človek by mal mať po očkovaní vnútorný pokoj. Ak je pre niekoho šoférovanie relax, môže byť v konečnom dôsledku benefitom. Ak je pre niekoho trojhodinová prechádzka v lese formou oddychu a nevyšťaví ho, nemusí ju odkladať.
Tréning pred očkovaním
Pred očkovaním by nemal človek absolvovať ťažký tréning. Očkovaní by mali byť ľudia, ktorí sú po zdravotnej stránke fit. Imunitný systém by mal byť pred vakcináciou v optimálnej kondícii.
Amatérskym športovcom, ktorí sa pripravujú na preteky, sa odporúča odložiť vakcináciu, ak je to technicky možné. Niektorí profesionáli odložili očkovanie pred štartom pretekov v obave, že by vakcína oslabila ich výkonnosť.
Vek a imunita
S pribúdajúcim vekom je imunitná odpoveď problematickejšia. Imunitný systém začne robiť chybné rozhodnutia na mnohých úrovniach. Vakcíny proti COVID-19 dokážu efektívne stimulovať imunitnú odpoveď aj u väčšiny starších ľudí. U starších jedincov však rýchlejšie klesá množstvo vyprodukovaných protilátok. Dôležitú úlohu zohráva zdravotný stav, fyzická aktivita, psychická vyrovnanosť a mnoho ďalších faktorov.
Prečítajte si tiež: Tehotenstvo a pohyb
Bezpečnosť očkovania
Vakcíny sú bezpečným a efektívnym spôsobom ochrany pred infekčnými ochoreniami a ich komplikáciami. Zabraňujú výskytu ochorenia, znižujú úmrtnosť na infekčné ochorenia a znižujú náklady na zdravotnú starostlivosť. Očkovacie látky chránia nielen vás, ale aj ostatných vo vašom okolí.
V rámci Európskej únie sa na schvaľovanie vakcín uvádzaných na trh uplatňujú veľmi prísne pravidlá. Európska agentúra pre lieky (EMA) zabezpečí hodnotenie a dohľad. Po komplexnom testovaní môže Európska komisia vydať povolenie na uvedenie na trh. Agentúra EMA pokračuje v hodnotení bezpečnosti vakcíny a vykonáva dohľad po vydaní povolenia.
Vakcíny obsahujú antigény, stabilizátory, adjuvansy a konzervačné látky. Všetky zložky vakcín uvádzané na trh v Európskej únii prechádzajú intenzívnym kontrolám.
Vakcíny proti COVID-19
Celosvetová pandémia ochorenia COVID-19 zaťažila všetky zdravotné systémy. Vakcíny proti COVID-19 v kombinácii s ostatnými protipandemickými opatreniami môžu zásadným spôsobom vyriešiť neustále narastajúci počet infikovaných jedincov. Pri zaočkovaní dostatočnej časti populácie (odhadom min. 65 %) je reálny predpoklad zastavenia šírenia tohto vysoko kontagiózneho respiračného ochorenia so systémovými prejavmi.
V súčasnosti sú vo vývoji viaceré druhy vakcín proti ochoreniu COVID-19 založené na rôznych princípoch tvorby ochrannej post-vakcinačnej imunitnej odpovede. Rozoznávame 4 základné typy:
Prečítajte si tiež: Tipy pre budovanie svalov a chudnutie
- Vakcíny na báze nukleových kyselín - mRNA a DNA vakcíny
- Vakcíny s využitím vírusových non-koronavírusových nosičov (napr. adenovírus)
- Inaktivované vakcíny
- Rekombinantné proteínové vakcíny
mRNA vakcína (Pfizer/BioNTech)
Ako prvá bola u nás vakcína proti COVID-19 od spoločnosti Pfizer/BioNTech označená ako BNT162b2. Táto vakcína vznikla na platforme predchádzajúcich experimentálnych vakcín proti ochoreniam ako Ebola, chrípka, besnota či Zika vírusu. Koncept mRNA vakcíny umožní komplexnú postvakcinačnú imunitnú odpoveď tak protilátkovú ako aj bunkovú.
Princípom je malá molekula mRNA v lipozomálnom obale, ktorý umožní prechod mRNA do cytoplazmy buniek v mieste aplikácie (svalové bunky). Na ribozómoch danej bunky sa mRNA prepíše do bielkoviny - S (spike) proteínu - ktorý je následne zobrazený na povrchu danej bunky. Ľudský imunitný systém následne rozpozná spike proteín ako cudzí a spustí obrannú reakciu - začne tvoriť protilátky a T-bunky, ktoré zabraňujú jeho vstupu do ľudských buniek, zničia infikované bunky, a tak ochránia organizmus pred rozvojom ochorenia COVID-19.
Spike proteín je pritom len malou časťou vírusu a nie je schopný vyvolať chorobu. Rovnako mechanizmus mRNA nedokáže meniť DNA či inak zasiahnuť do genetickej informácie človeka, mRNA z vakcíny nezostáva v ľudskom tele, ale po krátkom čase sa rozpadne.
Účinnosť vakcíny firmy Pfizer je na základe publikovaných dát 95 % v porovnaní s placebovou skupinou, pričom sa predpokladá, že ak aj vznikne infekcia u časti pacientov, bude mať infekcia mierny priebeh. Maximálnu ochranu dosiahnete zhruba týždeň až dva týždne po druhej dávke.
Vysoká účinnosť vakcín znamená, že zaočkovaný človek by mal byť pred infekciou spoľahlivo chránený. Vedci však stále nevedia, či zaočkovaný človek nemôže prenášať malé množstvo vírusu v dýchacích cestách a nakaziť ním ľudí, ktorí sa zaočkovať ešte nestihli, nedovoľuje im to zdravotný stav alebo očkovanie odmietajú.
Nežiadúce účinky mRNA vakcín
Tak ako každý liek a vakcína, aj mRNA vakcíny proti COVID-19 môžu mať nežiaduce účinky. Vo všeobecnosti možno povedať, že bezpečnostný profil mRNA vakcín sa javí byť veľmi dobrý. Z klinických pozorovaní sú to najmä lokálne reakcie (začervenanie, bolestivosť v mieste aplikácie vakcíny), únava a myalgie (flu-like prejavy) či bolesť hlavy. Absolútna väčšina bola miernej až strednej intenzity, prechodná s rýchlym spontánnym odznením. Aktuálne neevidujeme žiadne varovné signály z hľadiska dlhodobej bezpečnosti.
Nežiadúce účinky u účastníkov štúdií najčastejšie hlásené:
- Bolesť v mieste vpichu > 80 %
- Únava > 60 %
- Bolesti hlavy > 50 %
- Bolesti svalov > 30 %
- Zimnica > 30 %
- Bolesti kĺbov > 20 %
- Zvýšená teplota > 10 %
Kontraindikácie a indikácie použitia mRNA vakcíny
Vzhľadom na fakt, že ide o neživú vakcínu, reálnych kontraindikácií je relatívne málo. Medzi základné patria:
- Akútne prebiehajúce febrilné infekčné ochorenie - odklad 2 týždne po konci príznakov.
- Nestabilné a dekompenzované chronické zápalové ochorenie (autoimunitné, alergické).
- Nestabilné a nekontrolované demyelinizačné ochorenie.
- Pacienti s anamnézou ťažkých anafylaktických reakcií buď po očkovaní alebo po iných alergénoch, prípadne zložkách obsiahnutých v mRNA vakcíne. Dostupné mRNA vakcíny neobsahujú ani zložky potravín, ani latex.
Očkovanie, tehotenstvo a dojčenie nie sú jednoznačným dôvodom pre odmietnutie očkovania. Pre nedostatok dát by malo byť očkovanie tehotných individuálne zvážené a očkovať by sa malo len v prípade vysokého rizika nákazy ochorenia COVID-19 alebo vysokého rizika závažného priebehu tohto ochorenia.
Základné princípy očkovania pacientov s chronickými chorobami
Pacienti s chronickými chorobami predstavujú špeciálnu skupinu vo vzťahu k akémukoľvek očkovaniu, a preto si vyžadujú vysoko individuálny prístup s prísnym vyhodnotením pomeru benefitu a rizika. Pacienti trpiaci na chronické choroby majú vo všeobecnosti vyššie riziko rôznych infekčných komplikácií, vrátane COVID-19. Medzi najrizikovejšie ochorenia patrí hypertenzia, diabetes mellitus, chronická ischemická choroba srdca, spomedzi respiračných ochorení chronická obštrukčná choroba pľúc.
Pred očkovaním nie je indikovaná farmakologická antialergická príprava/premedikácia. Pacient pokračuje v užívaní svojej chronickej antialergickej liečby. Pri užívaní sublingválnej alergénovej imunoterapii sa očkuje bez obmedzení aj počas očkovania proti COVID-19. Pri subkutánnej imunoterapii depotnými prípravkami je potrebné dodržať podľa SPC interval 2 týždne pred a 2 týždne po očkovaní. Vakcína proti COVID-19 a subkutánna imunoterapia sa nemajú aplikovať do rovnakej oblasti spádových lymfatických uzlín.