Funkcie Materskej Školy: Kľúčový Prvok Počiatočnej Edukácie

Materská škola zohráva kľúčovú úlohu v živote dieťaťa a jeho ďalšom vývoji. Ako prvá inštitúcia mimo rodiny, ktorú dieťa navštevuje, má nezastupiteľný význam v procese jeho socializácie a edukácie. Tento článok sa venuje významu a funkciám materskej školy v kontexte počiatočnej edukácie, pričom zohľadňuje jej úlohu pri rozvoji dieťaťa, príprave na školu a začlenení do spoločnosti.

Úvod do Problematiky Materskej Školy

Svet školstva je svedkom udalostí, ktoré poukazujú na dôležitosť materskej školy. Diskusie o povinnom predškolskom vzdelávaní od 5 rokov odzrkadľujú rôzne pohľady na funkciu a poslanie materskej školy. Verejnosť vníma materské školy rôzne - ako miesta pre hru a socializáciu, prípravu na základnú školu, alebo ako inštitúcie nahrádzajúce rodinnú výchovu. Materská škola je jedinečná inštitúcia, ktorá spája výchovu, vzdelávanie a starostlivosť, čím poskytuje deťom komplexný rozvoj.

Materská Škola ako Inštitúcia Socializácie a Edukácie

Materská škola je inštitúcia, v ktorej prebieha zámerná, cielená a cieľavedomá socializácia jedinca i skupín. Tiež je v nej profesionálne a odborne zabezpečovaný proces edukácie. Táto inštitúcia je určená pre deti od narodenia (v našich podmienkach od dvoch rokov veku) až po vstup do základnej školy. Je teda prvou školou, ktorú dieťa navštevuje a vzhľadom na to je v tomto prípade vhodné hovoriť o počiatočnej edukácii (Kostrub, 2002). Počiatočnú edukáciu dieťaťa chápeme ako učenie sa a vyučovanie, ktoré je sociálno-afektívne - výchova, kognitívne - vzdelávanie a perceptuálno-motorické - výcvik.

Učiteľstvo materských škôl hľadá prepojenie, ktoré je založené na edukačných princípoch medzi tým, čo má, čo by malo a čo by mohlo dieťa vedieť, poznať a byť spôsobilé robiť, respektíve urobiť samé, vo dvojici, v skupine a podobne. Učiteľstvom sa zaoberá náuka o učiteľstve - didaktika, ktorá sa zameriava na oblasť plánovania, projektovania, programovania a výučby a je interakciou vyučovania a učenia sa, kde je dôležitý edukačný obsah (Kostrub, 2002).

Materská škola nenahrádza rodinnú výchovu a ani ju nedopĺňa. Realizuje to, čo nikdy nebude z personálneho, odborného, kvalifikačného, technického a technologického hľadiska v spôsobilosti rodiny. Základnou charakteristikou a cieľom počiatočnej edukácie je rozvíjať osobnosť dieťaťa tak, aby každý jedinec bol schopný adekvátne nažívať v konkrétnom sociálnom prostredí. Postmoderná koncepcia materskej školy akceptuje dieťa ako aktívny subjekt svojho rozvoja. Je chápaná ako životné miesto dieťaťa a prostredie na získavanie edukačne hodnotných skúseností. Problematikou pripisuje materskej škole dynamickú rolu, kreativitu, neustálu kontrolu svojich aktivít, skúmanie a vytváranie nových pedagogických a kurikulárnych projektov (Cinguetti, Pimazzoni, 1993).

Prečítajte si tiež: Podmienky výberového konania riaditeľa MŠ

Primárne Funkcie Materskej Školy

Primárnymi funkciami materskej školy sú edukačná a socializačná. V súčasnosti sa uplatňujú štyri funkcie, ktoré plní materská škola:

1. Edukačná funkcia: zabezpečovanie výchovy, vzdelávania, výcviku, učenia, rozvoja osobnosti dieťaťa a procesu výučby na odbornej a profesionálnej úrovni.
2. Kultúrna funkcia: koordinovanie kultúrnych aktivít danej spoločnosti.
3. Kompenzačná funkcia: korigovanie rozdielov, sociokultúrnych nevýhod a individuálnych diferencií (handicapov).
4. Preventívna funkcia: rešpektovanie nespôsobilosti a psychických ťažkostí dieťaťa (Kostrub, 2003).

Edukačné ciele materskej školy by mali vychádzať z reálnych potrieb dieťaťa, ktoré sú zabezpečované kurikulom materskej školy, zo sociokultúrneho a historického kontextu, z rekvalifikovania vzťahov medzi materskou školou a inými inštitúciami, kde je potrebné zabezpečovať edukačnú kontinuitu a z úsilia predchádzať nežiadúcim situáciám (Kostrub, 2003).

Ciele Materskej Školy

Problematika cieľov materskej školy vychádza z demokratických a humanistických princípov. Demokracia umožňuje byť slobodnými, ale zároveň vyžaduje zodpovednosť za svoje zámery, myšlienky, činy a podobne. Deti, ktoré navštevujú materskú školu, budú v blízkej budúcnosti nútené niesť takúto zodpovednosť, preto je potrebné ich na túto celospoločenskú úlohu riadne pripravovať už počas počiatočnej edukácie (Kostrub, 2002). Každá ľudská činnosť, ktorá má byť účelná, musí byť opatrená vopred stanoveným cieľom, orientovaná na cieľ, cielená, cieľavedomá. V činnostiach ako je edukácia to platí ešte výraznejšie. Vedný odbor, ktorý sa touto problematikou zaoberá, sa nazýva teleológia. Skúma ju tiež pedagogika, didaktika a metodika (Kostrub, 2002).

Kľúčovým momentom v edukačnom procese je konkretizácia cieľa, pretože výsledky tohto procesu sú merané v súvislosti s vytýčeným cieľom. Na základe konkretizácie cieľa môže učiteľ vypracovať metodológiu a metodiku viažucu sa na detské uvažovanie a aktuálnu úroveň rozvoja detí. Pri konkretizácii cieľa si učiteľ musí položiť otázky o tom, ako bude vyučovať, teda koho, o čom, kvôli čomu, čím, ako, s akým zámerom, kedy a kde bude vyučovať (Kostrub, 2002).

Skupiny Cieľov Počiatočnej Edukácie

Didaktika rozlišuje tri skupiny cieľov počiatočnej edukácie:

Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve materských škôl

1. Všeobecné ciele: hlavné, prioritné ciele, ktoré má dieťa dosiahnuť v edukačnom procese. Sú prítomné v celom školovaní dieťaťa v materskej škole. Ich dosiahnutie je požiadavkou výstupu školovania dieťaťa, sú prítomné vo výstupoch jednotlivých kurikulárnych projektov v upravenej - redukovanej podobe a môžu slúžiť tiež ako hodnotiace kritérium v jednotlivých etapách školovania v materskej škole. Štruktúra a charakter týchto cieľov sú integrované. Všeobecné ciele sa dosahujú nepriamo. Tieto ciele formulujeme ako sloveso v neurčitku, nakoľko sa majú postupne dosiahnuť (Kostrub, 2002).
2. Špecifické ciele: presnejšie špecifikované definície a formulácie, ktoré sú vytvorené priamym rozkladom všeobecných cieľov na menšie položky. Umožňujú postupné dosahovanie všeobecných cieľov prostredníctvom pedagogicko-didaktických aktivít. Ich charakter je otvorený a štruktúra multilaterálna (mnohostranná) a viacvrstvová. Tieto ciele sú dosahované nepriamo. Špecifické ciele formulujeme pomocou slovesných podstatných mien, pretože ide o priebežné, opakujúce sa, postupné - longitudinálne dosahovanie cieľov. Špecifický cieľ má definovať stav, ktorý sa má dosiahnuť a má byť kontrolovateľný a merateľný (Kostrub, 2002).
3. Čiastkové ciele: sú odrazom všeobecných a špecifických cieľov. Dosahujú sa prostredníctvom akcií, činov detí v pedagogicko-didaktických aktivitách. Sú dosahované priamo a majú uzavretý charakter.

Všetky uvedené ciele tvoria spolu edukačné ciele.

Obsah Počiatočnej Edukácie

Ľudské činnosti, podľa Šveca (In: Kostrub, 2005), v ktorých predmetnej náplni je zahrnutý obsah sociokultúry aj korelujúci vzdelávací obsah:

1. Poznávanie: gnozeologický komponent obsahu.
2. Hodnotenie: axiologický komponent obsahu.
3. Konanie: praxiologický komponent obsahu.
4. Dorozumievanie sa: semiologický komponent obsahu.
5. Bytie: ontologický komponent obsahu sociokultúry.

Ľudské potreby podľa Šveca (In: Kostrub, 2005):

1. Poznávať (myslieť, vysvetľovať, predvídať) - filozofia poznávania a poznatkov: epistemológia, gnozeológia.
2. Hodnotiť (rozhodovať, vyberať, voliť) - filozofia hodnotenia a hodnôt: axiológia.
3. Konať (utvárať, pretvárať) - filozofia konania a výkonov: praxológia.
4. Dorozumievať sa - filozofia dorozumievania sa a znakov: semiológia.
5. Byť - filozofia bytia: ontológia.

Činnosti vyplývajúce z vyššie uvedených potrieb, na podklade ktorých sa uskutočňuje učenie:

1. Učenie sa poznávaním.
2. Učenie sa hodnotením.
3. Učenie sa konaním (a pôsobením).
4. Učenie sa komunikovaním.
5. Učenie sa byť bytím.

Oblasti detských mimoškolských životných skúseností - dieťa získava skúsenosti priamo, nezámerne, prevažne prostredníctvom situačného učenia sa (Kostrub, 2005, s. 24). V nich sa uskutočňuje a rozvíja učenie sa a osobnostný rozvoj (t.j. všetky podliehajú integratívnemu hľadisku (v konaní subjektov sú navzájom na od seba neodčleniteľné).“ (Kostrub, 2005, s.

Prečítajte si tiež: Funkcia riaditeľa a jej obmedzenia

Organizácia obsahu počiatočnej edukácie cez oblasti detskej edukačnej skúsenosti si vyžaduje plánovanie jednotlivých pedagogicko-didaktických aktivít, tak, aby každá obsahovala komplex vzájomne prepojených cieľov. Samotná realizácia pedagogicko-didaktických aktivít by mala stimulovať všetky kapacity dieťaťa a rozširovať jeho kompetencie, poznatky, hodnoty a postoje. Ucelený systém pedagogicko-didaktických aktivít vytvára kurikulum.

Proces Počiatočnej Edukácie

Pre organizáciu edukácie v materskej škole je podstatné, aby sa kládol dôraz na kompetencie učiteľa viesť tento proces ako vzájomnú interakciu medzi jej účastníkmi. Proces výučby je zložený z procesu vyučovania a procesu učenia sa, ktoré sa navzájom dopĺňajú a viažu sa na učiaci sa subjekt. Zo strany učiteľa predstavuje príprava na edukačný proces zložitú činnosť.

Sedenie/diskusia je základnou organizačnou formou procesu výučby, ktorý sa realizuje kontinuálne. Deti si počas sedenia v diskusnej skupine privykajú na otvorený dialóg a nachádzajú riešenia problémov a otázok v triede. Učiteľ počúva interpretácie a návrhy detí a na základe porozumenia detských myšlienok môže vypracovať metodológiu korešpondujúcu s detským myslením. Deťom je potrebné umožniť aktívne vstupovať do pedagogicko-didaktických aktivít, čo im umožní byť autonómnymi aktívnymi subjektami, ktoré si uplatňujú právo na sebarealizáciu, sebaaktualizáciu, sebavyjadrovanie a podobne (Kostrub, 2003). Napriek tomu, že deti sa zúčastňujú rozhodovacieho procesu, jeho celková organizácia je v plnej réžii učiteľa. Výsledkom spoločnej činnosti detí a učiteľa pri tvorbe systémov na podporu rozhodovania je optimálne a zmysluplne uskutočnený proces výučby. Do tohto procesu učiteľ pridáva pedagogicko-didaktickú hodnotu a deti majú možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní (Kostrub, 2003).

Sedenie/diskusná skupina slúži na uskutočnenie cieľa a plní nielen didaktickú funkciu, ale aj špecifickú funkciu v komplexe pedagogicko-didaktických cieľov. Túto organizačnú formu výučby chápeme ako organizačný model, ktorý garantuje kontinuitu pomerov medzi dospelými a deťmi a tiež medzi deťmi navzájom. Je to vonkajšie usporiadanie procesu výučby a podmienok, v ktorých sa realizuje obsah edukácie (Kostrub, 2003).

Materská Škola ako Priestor pre Rozvoj Dieťaťa

Priestor v materských školách nie sú len funkčné miesta s nábytkom, kobercami či didaktickými pomôckami. Už samotný spôsob ich usporiadania ovplyvňuje pocity detí a motivuje ich - alebo naopak demotivuje - ku konkrétnym činnostiam. Hračkárska miestnosť môže ponúkať mnoho možností, ale ak chýba miesto na pohyb, koberec je studený a drsný a farby skôr uspávajú ako povzbudzujú, tento priestor neplní svoju úlohu. Dobré navrhnutý priestor v materskej škole by mal reagovať na konkrétne potreby detí podľa funkcie jednotlivých zón - pohyb, kreativita, oddych a podobne. Rozdelenie a vybavenie by mali podporovať aktivitu, poskytovať pocit stability, ale zároveň umožňovať zmeny.

Farby nábytku, dekorácií a stien majú obrovský vplyv na atmosféru v miestnosti. Môžu podporovať jej funkciu, alebo pôsobiť naopak. Teplé farby ako červená, oranžová alebo žltá sú povzbudzujúce - ideálne do zón na hranie a integráciu. Červená pridáva energiu, ale v nadbytku môže byť únavná a rušivá. Žltá podporuje teplú atmosféru a buduje pocit komunity. Chladnejšie farby upokojujú a podporujú koncentráciu - napríklad odtiene modrej sa skvele hodia do zón učenia a čítania. Dôležité sú aj saturácia a kontrast. Pre mladšie deti sú odporúčané jemnejšie odtiene a subtílnejšie kontrasty - silné podnety ich môžu rozptyľovať alebo vyvolávať nepokoj.

Kľúčové Zóny v Materskej Škole

Aby deti mohli rozvíjať svoje schopnosti všestranne, materská škola by mala obsahovať niekoľko kľúčových zón:

• Kútik na hranie: zóna aktivity a tematických hier. To je srdce miestnosti - miesto na hranie rolí, pohybové cvičenia alebo hry s bábikami a autíčkami. Často sa tu nachádza kuchyňa, dielňa, obchodný pult alebo iný nábytok na hranie. Ak priestor umožňuje, môže byť užitočné pridať domček alebo vnútorné ihrisko so šmykľavkou. Farebnosť by mala byť jasná, teplá a povzbudzujúca.
• Kútik na stavanie: zóna na stavenie a pohyb. Toto je miesto na hry vyžadujúce priestor: skladanie kociek, pohybové hry, hry v kruhu. Ideálne sa tu hodí mäkký koberec. Subtílne farby slúžia ako základ, a farebné akcenty dodávajú energiu.
• Kreatívna zóna/kútik na tvorbu: Pre prácu na projektoch a stolné hry sú potrebné stoly a stoličky a vhodné farby podporujúce koncentráciu - napríklad chladné odtiene modrej alebo fialovej.
• Kútik na čítanie a odpočinok: Toto je priestor na relaxáciu, spracovanie podnetov a oddych. Potrebné sú mäkké pohovky, taburetky alebo vankúše. Prírodné, tlmené farby vytvárajú pokojovú atmosféru.

Použite regály, paravány, podesty alebo skrine na kolieskach na lepšie usporiadanie priestoru. Týmto spôsobom môžete oddeliť zónu aktivity od zóny na oddych, prispôsobiť priestor veku detí alebo ľahko vytvárať menšie skupiny. V materských školách často chýba miesto - podesty alebo poschodové konštrukcie pomáhajú „rozšíriť“ priestor do výšky. Dávajú deťom príležitosť na šplhanie, jazdenie, stimulujú motoriku a ponúkajú nové perspektívy. Hluk ovplyvňuje komfort detí. Zabezpečte akustickú izoláciu - najmä v okolí zón na oddych. Pomôžu tomu akustické panely, paravány, záclony alebo rolety. Siahnite po nábytku, ktorý plní viacero funkcií - napríklad pódiá s miestom na uloženie, skladacie postele, penové kocky slúžiace aj ako sedačky, senzorické steny. Materská škola je dynamické prostredie - potreby sa menia z hodiny na hodinu.

Pripravenosť Dieťaťa na Vstup do Školy

Dieťa považujeme za pripravené na vstup do školy, keď má takú úroveň telesného, rozumového, citového a sociálneho vývinu, ktorá mu umožní bez problémov spĺňať požiadavky školy. Vstupom dieťaťa do školy sa jeho život radikálne zmení a to najmä v prípade, ak predtým nenavštevovalo predškolské zariadenie. Obdobie bezstarostných hier sa preň končí a na rad prichádzajú prvé vážne povinnosti. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov veku. Zákon tiež hovorí o tom, že nie je možné nikoho oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Možné je len dieťa oslobodiť od povinnosti dochádzať do školy. K zápisom do prvých tried sa musia dostaviť všetky deti, ktoré k 31. 8. dosiahnu šesť rokov veku. Spôsobilosť dieťaťa pre školskú dochádzku, znamená dosiahnutie takého stupňa vývoja, ktorý dieťaťu umožňuje úspešne sa adaptovať na školské prostredie a osvojovať si školské vedomosti. Dieťa má byť na takej úrovni telesného a psychického vývinu, aby sa bez problémov adaptovalo na prácu v škole. Budúci žiak má ovládať určitý okruh vedomostí, konkrétnych predstáv a niektorých pojmov.

Oblasti Pripravenosti Dieťaťa na Školu

• Hrubá motorika: Osvojené základné pohybové znalosti.
• Jemná motorika: Schopnosť trhať a strihať papier, lepiť, modelovať, navliekať korálky na šnúrku. Do týchto činností sa zapájajú dlane a prsty, čo je dôležité pre písanie. Pre správny rozvoj grafomotoriky je dôležité, aby mali deti uvoľnené kĺby ruky, (rameno, lakeť, zápästie). Tie sa uvoľňujú krúživými pohybmi vo vzduchu, na veľkej ploche výkresu.
• Správne držanie pera: Aby prváka nebolela ruka pri písaní, musí správne držať pero. Musí vedieť urobiť pohyb, akoby chcel soliť prstami.
• Zraková pamäť: Schopnosť uchovávať zrakové podnety.
• Sluchová percepcia: Schopnosť rozlíšiť slová vo vete. Slová a slabiky sa učí vytlieskavať alebo vyťukávať, určovať ich počet a následnosť. Vníma jednotlivé hlásky v slovách.

Spolupráca Materskej Školy s Rodinou a Komunitou

Vzdelávanie detí v materskej škole je uskutočňované s cieľom dosiahnuť osobnostný rozvoj každého dieťaťa. Prevádzka materskej školy je odpoveďou na miestne podmienky a požiadavky zákonných zástupcov.

Cieľom spolupráce materskej školy je skvalitnenie výchovno - vzdelávacieho procesu detí plniacich povinné predprimárne vzdelávanie (predškolákov).

• Základná škola: Cieľom spolupráce MŠ a ZŠ je oboznámiť deti so školským prostredím a to prostredníctvom návštevy predškolákov v základnej škole, účasti detí na ukážkovej hodine, možnosti spoznať pani učiteľky pred vstupom do ZŠ za účelom uľahčenia adaptácie detí pri nástupe do prvého ročníka.
• Centrum poradenstva a prevencie (CPP): Spolupráca spočíva v možnosti testovania predškolákov za účelom posúdenia školskej zrelosti v prostredí MŠ. Následne bude zabezpečená možnosť individuálnej konzultácie rodičov predškolákov s psychologičkou, kde sa dozvedia výsledok testovania, ktorý nie je záväzný, má odporúčací charakter a bude im poskytnuté odborné poradenstvo.
• Logopedická starostlivosť: Na základe výsledkov diagnostiky reči v prípade potreby MŠ nadviaže spoluprácu s logopedičkou, ktorá zabezpečí logopedickú starostlivosť na pôde materskej školy, prípadne odborné poradenstvo rodičom v danej oblasti.

Povinné Predprimárne Vzdelávanie

Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole musia plniť všetky deti, ktoré dosiahli päť rokov do 31. augusta, a to pred začiatkom školského roka, od ktorého dieťa nastúpi na základnú školu.

Povinné predprimárne vzdelávanie deti môžu plniť:

• formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyri hodiny denne, okrem času školských prázdnin; tým nie je dotknuté právo dieťaťa zúčastňovať sa na predprimárnom vzdelávaní aj v čase školských prázdnin,
• dieťa so zdravotným znevýhodnením môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia; ten musí k žiadosti priložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie,
• formou individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov alebo na žiadosť rodiča,
• osobitným spôsobom podľa školského zákona.

Povinné predprimárne vzdelávanie trvá jeden školský rok. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka nedosiahne školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy rozhodne o pokračovaní predprimárneho vzdelávania v materskej škole. Urobí tak na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

Materské školy poskytujú vzdelávanie formou celodennej alebo poldennej výchovy a vzdelávania. Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním vzdelávacieho programu v poslednom roku dochádzky do materskej školy. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.

Výchova a vzdelávanie sa v materských školách uskutočňuje v štátnom jazyku, u nás v slovenskom jazyku, alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

Prijímanie Detí do Materskej Školy

Prijímanie detí do materských škôl a materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami upravuje školský zákon. Materská škola funguje pre všetky deti, nielen pre deti zamestnaných rodičov.

Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je toto vzdelávania povinné a následne deti s právom na prijatie. Ostatné podmienky prijímania určuje riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom. Podmienky zverejňuje na verejne prístupnom mieste alebo na webe materskej školy.

Dieťa môžete zapísať do materskej školy v školskom obvode, v ktorom má dieťa trvalý pobyt (tzv. spádová škola) alebo do materskej školy podľa vášho výberu.

Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. do 31. mája. Dieťa môže byť prijaté aj počas školského roka, ak to kapacita umožní.

Potrebné Dokumenty pri Zápise

Prijatie do materskej školy prebieha na základe písomnej žiadosti, ktorá sa podáva na formulári, podľa vzoru schváleného a zverejneného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a mládeže SR. Každá materská škola je povinná rodičovi tento formulár sprístupniť. Ako zákonný zástupca predložíte:

• žiadosť s údajmi o dieťati a zákonnom zástupcovi,
• potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa od jeho všeobecného lekára. Zvyčajne majú žiadosti vyhradené miesto na toto potvrdenie,
• v prípade dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami priložte aj potvrdenie zo zariadenia poradenstva a prevencie a potvrdenie od lekára pre deti a dorast.

Financovanie Materskej Školy

Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočný príspevok okrem materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach, napríklad pri detských nemocniciach alebo liečebniach.

Príspevok v materskej škole neplatíte za dieťa:

• pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, ak ide o štátnu školu (teda materskú školu zriadenú obcou/mestom alebo vyšším územným celkom),
• ak zákonný zástupca dieťaťa o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,
• ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.

tags: #funkcie #v #materskej #skole