Alzheimerova choroba je deštruktívne ochorenie mozgu a najčastejšia forma demencie. Na Slovensku ňou trpí 50-60 tisíc ľudí a približne 100 - 150 tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov sa o nich stará. Toto ochorenie sa môže objaviť už u štyridsiatnikov, no patrí k najťažším formám stareckej demencie. Alzheimerova demencia začína nenápadne a pozvoľne, nepretržite sa rozvíja v priebehu niekoľkých rokov. Ako prvá býva postihnutá krátkodobá pamäť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o Alzheimerovej chorobe, so zameraním na komunikáciu, stravovanie, obliekanie, hygienu, správanie a zvládanie zmätenosti, a tiež zdôrazňuje dôležitosť podpory a starostlivosti.
Komunikácia s pacientom s Alzheimerovou chorobou
Vývoj demencie odzrkadľuje zložitosť komunikácie s postihnutým. Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým na Alzheimerovu chorobu pomaly, zreteľne, nezvyšovať hlas. Ak spočiatku nechápe, je potrebné mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Odporúča sa opakovať všetko, čo sme už predtým povedali. Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou. Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia - úsmev, gestá, či chytanie za ruku. Odzrkadľuje to náš vzťah a postoj k pacientovi, ktorý sa cíti v našej prítomnosti príjemne. Komunikáciu uľahčí aj sledovanie úst rozprávajúcej osoby.
Stravovanie a Alzheimerova choroba
Človeka postihnutého Alzheimerovou demenciou neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho, naopak, stále dožaduje. Môže mať navyše ťažkosti s jedením určitých potravín alebo s používaním príboru. Je dôležité informovať ho, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky. Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení. Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu. Vedomie, že si má vybrať, ho môže dezorientovať. Keďže stravovanie bude časom stále náročnejšie, odporúča sa používať jednorazové alebo umývateľné obrúsky, savé servítky, stabilný riad so širším dnom. Keď začne jesť prstami, podávajte mu jedlo v tuhej forme a kúskoch, ktoré bez komplikácií prehltne.
Strava človeka s Alzheimerom má byť vyvážená. Obsahuje všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín (aspoň liter denne). Štúdie ukazujú, že bohatá strava, založená najmä na ovocí, zelenine, chudých bielkovinách (ryby, kuracie a morčacie mäso), nízkotučných jogurtoch a syroch, celozrnnom pečive, orechoch a semienkach, je zdraviu prospešná. Je potrebné vyhýbať sa červenému mäsu a spracovaným produktom. Potraviny, ktoré majú vysoký obsah dobrých tukov, sú dobré pre aj pri ochorení Alzheimerom. Patria medzi ne olivový olej, avokádo, orechy, určité semená a niektoré druhy rýb.
Obliekanie: Zachovanie dôstojnosti a samostatnosti
Približne v druhom až treťom roku postihnutia začne mať pacient s Alzheimerom ťažkosti s výberom oblečenia a správnym postupom pri obliekaní. Ak sa ešte vie obliecť sám, je dobré zostať v jeho blízkosti - možno mu bude treba pripomenúť niektorú časť odevu, ktorú si má vziať. Skriňu plnú oblečenia treba vytriediť. Veľa vecí postihnutého zbytočne mätie a sťažuje mu výber. Keď si odev nevie vybrať sám, pomôžte mu ho pripraviť v poradí, v akom nasleduje, teda spodná bielizeň, šaty, obuv. Ak si niektorú časť odevu oblečie zle, taktne zakročte a pomôžte mu obliecť sa správne. Pri veľkých ťažkostiach so zaväzovaním šnúrok mu radšej kúpte zipsové topánky. Dbajte, aby celý deň netrávil v papučiach. Upravený zovňajšok zvyšuje dôstojnosť. Základným pravidlom je odmietnuť prehnanú pomoc.
Prečítajte si tiež: Detská móda s humorom
Hygiena a inkontinencia
Pacientom postihnutým demenciou uniká moč ešte pred príchodom na toaletu. Preto musia mať k dispozícii nočníky a ľahko snímateľný odev (tzv. suché zipsy). Neraz v nervozite nedokážu nájsť cestu na toaletu. Pri trvalej inkontinencii je potrebné pacienta pravidelne každé 2 - 3 hodiny sprevádzať na toaletu. Najmä ráno, pred spaním a raz v priebehu noci.
Zvládanie porúch správania a zmätenosti
Človek trpiaci Alzheimerovou chorobou je vystavený zvýšenému riziku ochorení. Aj ľahšie ochorenie môže prehĺbiť jeho zmätenosť, podráždenosť alebo nepokoj. Ten môže byť napr. prvým prejavom horúčky. Problémy s komunikáciou neraz bránia skorému zisteniu už prebiehajúceho ochorenia. Ak sa pacient náhle zmení, prestane byť samostatný alebo sa výrazne zhoršia jeho intelektové schopnosti, treba vyhľadať lekára. Skôr než tieto zmeny budete považovať za prejav demencie, treba vylúčiť iné patologické príčiny. Choroby a užívanie liekov môžu vyvolať aj psychiatrické príznaky.
Poruchy správania sú klinickým problémom, ktorí nie je ľahké zvládnuť. Nepokoj sa objavuje u 24 až 61 % chorých s Alzheimerovou chorobou, agresivita u 21 %, bezcieľne blúdenie u 26 %, delíriá u 30 až 50 %, porucha spánku u 50 %, depresia u 40 až 50 %. Ďalšie príznaky, ktoré sa netýkajú kognitívnych funkcií, zahŕňajú zmeny osobnosti, stravovania, halucinácie, zhoršenie stavu zmätenosti vo večerných hodinách, neprimerané reakcie. Môže sa zjaviť podozrievavosť, apatia vedúca až k neschopnosti rozprávať, ale aj neúčelné opakovanie činnosti, užívanie nadávok, odmietanie pomoci, schovávanie vecí, chorobná zamestnanosť.
Delíriá sú veľmi časté v počiatočnom štádiu a počas prvého roku ochorenia. Postihnutý je presvedčený, že ho niekto okradol, žiarli alebo sa cíti prenasledovaný. U človeka postihnutého Alzheimerovou chorobou sa neraz objavia nevysvetliteľné stavy zmätenosti. Je ospalý a spomalený, ale niekedy i nepokojný, podráždený. Starší človek sa často dostáva do stavu zmätenosti. U postihnutého demenciou sa však tento stav ťažko rozpoznáva. Zmätenosť vyvolávajú viaceré faktory. Od procesu starnutia mozgu, zhoršenia zraku a sluchu cez chronické choroby, zníženú imunitu voči akútnym ochoreniam, reakcie na liek až po nedostatok nočného odpočinku, smútok, premiestnenie do neznámeho prostredia. Typické je zhoršenie celkových kognitívnych funkcií. Býva rýchle a krátkodobé, sprevádzané poruchami pozornosti, psychomotoriky a poruchami cyklu spánok - bdenie. Pozornosť kolíše a môže chorému oslabiť alebo v niektorých prípadoch úplne znemožniť schopnosť komunikovať. Prestáva uvažovať s obvyklou jasnosťou a zameraním na cieľ. Úvahy sú nesúvislé a pôsobia dezorganizovane. Preskakuje z témy na tému. Rozhovor si často nesprávne vysvetlí. Trpí poruchami vnímania a halucináciami. Buchnutie dverí považuje za výstrel z pištole, záhyby na prikrývke sa mu javia ako živé organizmy.
Veľmi sa osvedčuje už po prebudení pripomenúť postihnutému Alzheimerovou demenciou základné skutočnosti. Napríklad: "Dobré ráno. Som Mária, tvoja žena. Dnes je utorok. Krásny slnečný deň." Ak vás nesúhlasne presviedča o inom, neoponujte. Odpútajte jeho pozornosť inou témou a správnu informáciu skúste zopakovať neskôr. Korigujte jeho presvedčenie veľmi citlivo. Protirečenie a káranie v ňom iba zvýši zmätok. Ak sa neustále pýta na to isté, odpovedajte veľmi trpezlivo.
Prečítajte si tiež: Prevencia utopenia detí
Aktivity a denný režim
Je dôležité postihnutému Alzheimerom upraviť denný program tak, aby mohol stále robiť čosi zaujímavé (počúvať hudbu, hrať karty, pracovať v záhrade, chodiť na prechádzky). Pomáhajú i bežné rutinné činnosti ako utieranie prachu, čistenie príborov, umývanie riadu i keď ich po pacientovi budeme musieť pravdepodobne zopakovať. K demenciou postihnutému musíme pristupovať čo najpokojnejšie. Komunikovať s ním zdvorilo a usilovať sa rozptýliť jeho obavy. Neraz stačí prítomnosť niekoho blízkeho. Nemá význam s postihnutým o ťažkostiach diskutovať. Nie je nahnevaný a agresívny voči niekomu, kto mu chce pomôcť, ale preto, že trpí ochorením. Je zmätený, vystrašený situáciami, ktoré nechápe a nedokáže zvládnuť.
Bezpečnosť v domácnosti
Odstráňte všetky kolízne predmety, prekážky, šmýkajúce sa koberce. V nevyhnutných prípadoch zamknite niektoré miestnosti a kľúče schovajte. Prvým liečebným krokom je taktný diskrétny pokus o návrat pacienta do reality. Akékoľvek protirečenie ho však dokáže podráždiť. Pomoc spočíva v rozptýlení obáv. Nenechajte ho pozerať televíziu, zakryte zrkadlo, zveste rušivé obrazy.
Podpora a starostlivosť
Zdravotní klauni z o.z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors sa v rámci programu SMIECH NEPOZNÁ VEK pravidelne stretávajú na návštevách v domovoch dôchodcov so seniormi trpiacimi rôznymi demenciami, namä Alzheimerovou. V kontakte s nimi využívajú práve dotyky a komunikáciu cez hudbu či jednoduchú konverzáciu, ktorej môže pacient porozumieť.
Prečítajte si tiež: Moderná výchova detí