Predčasný pôrod, definovaný ako pôrod, ktorý nastane pred ukončením 37. týždňa tehotenstva, je globálny problém s významnými dôsledkami pre zdravie novorodencov a ich rodiny. Každoročne sa na svete predčasne narodí približne 15 miliónov detí. Hoci vďaka pokroku v medicíne sa dnes darí zachrániť čoraz viac predčasne narodených detí, predčasný pôrod zostáva najčastejšou príčinou úmrtí dojčiat na celom svete. Na Slovensku sa predčasne narodí každé 13. dieťa, čo znamená, že v každej škôlkarskej triede je v priemere jedno predčasniatko.
Dĺžka trvania zdravého tehotenstva
Fyziologické tehotenstvo trvá približne 40 týždňov, pričom termín pôrodu sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie. Deti sa považujú za donosené, ak sa narodia medzi 37. a 42. týždňom tehotenstva. Posledné týždne tehotenstva sú rozhodujúce pre zdravý prírastok hmotnosti dieťaťa a pre úplný vývoj rôznych životne dôležitých orgánov vrátane mozgu a pľúc.
Stupne donosenosti predčasne narodených detí
Predčasný pôrod možno kategorizovať na základe gestačného veku do niekoľkých podkategórií:
- Neskorý predčasný pôrod: Deti narodené medzi 34. a 36. týždňom tehotenstva. Sú vyvinutejšie ako veľmi predčasne narodené deti, ale stále sú vystavené riziku rôznych zdravotných problémov vrátane ťažkostí s dýchaním, problémov s kŕmením a žltačky.
- Stredne predčasný pôrod: Deti narodené medzi 32. a 34. týždňom tehotenstva. Môžu mať syndróm dychovej tiesne, ťažkosti s kŕmením, problémy s reguláciou teploty a iné zdravotné komplikácie.
- Veľmi predčasný pôrod: Deti narodené medzi 28. a 32. týždňom tehotenstva. Čelia vážnym zdravotným problémom v dôsledku ich skorého príchodu. Bežné komplikácie zahŕňajú syndróm dychovej tiesne, nedostatočne vyvinuté orgány, infekcie a potenciálne dlhodobé zdravotné a vývojové problémy.
- Extrémne predčasný pôrod: Deti narodené pred 28. týždňom tehotenstva. Sú vystavené mimoriadne vysokému riziku závažných zdravotných komplikácií vrátane syndrómu ťažkej respiračnej tiesne, krvácania do mozgu, infekcií a dlhodobých vývojových problémov.
Príčiny predčasného pôrodu
Prvá otázka, ktorú si mnohí rodičia položia pri predčasnom pôrode, je, prečo sa to týka práve ich. Niekedy poznáme presne definovanú príčinu, avšak často býva príčina nejasná. Faktory, ktoré spôsobujú predčasný pôrod, sú veľmi rôznorodé:
- Vek budúcej mamičky nižší ako 18 rokov a vyšší ako 35 rokov.
- Stavba tela ženy (výška, hmotnosť): ženy s nadmernou hmotnosťou vzhľadom na ich výšku.
- Genetické faktory - ak v rodine matka alebo sestra tehotnej ženy porodili predčasne.
- Životospráva - tehotné ženy fajčiarky alebo požívajúce nadmerne alkohol či iné drogy.
- Tehotné ženy, ktoré neabsolvujú pravidelné prenatálne kontroly.
- Ženy so závažným zdravotným ochorením (srdcovo-cievne ochorenia, ochorenia pľúc, obličiek, žliaz s vnútorným vylučovaním).
- Opakované predčasné pôrody - ak sa predchádzajúce tehotenstvo skončilo predčasným pôrodom, je riziko, že sa predčasný pôrod môže zopakovať.
- Dva alebo viac potratov (potraty zvyšujú riziko predčasného pôrodu pri ďalšej gravidite).
Komplikácie v priebehu tehotenstva, ktoré zvyšujú riziko predčasného pôrodu:
Prečítajte si tiež: Stratégie pre extrémne vzdorovité deti
- Infekcie (najčastejšou príčinou bývajú infekcie močových ciest alebo pôrodných ciest).
- Príčiny zo strany maternice: abnormálny tvar maternice, abnormálne množstvo plodovej vody, myómy (nezhubné tumory maternice), slabosť krčka maternice (to znamená, že sa začnete predčasne „otvárať“).
- Príčiny zo strany plodu: chorobný vývoj plodu, viacplodová tehotnosť, umelé oplodnenie.
- Placentárne príčiny: zlé uloženie placenty, predčasné odlučovanie placenty, nedostatočná činnosť placenty.
- Ochorenia matky: cukrovka, obličkové ochorenia, vysoký krvný tlak, zvýšená činnosť štítnej žľazy, epilepsia, anémia.
Podľa gynekológa a pôrodníka Jozefa Záhumenského je dôvodov stúpajúceho počtu predčasných pôrodov viacero. Narastá počet rizikových tehotných žien, ktoré by v minulosti vôbec nedonosili dieťa do termínu životaschopnosti. Vďaka špičkovej starostlivosti je u týchto žien v súčasnosti možné posunúť hranicu pôrodu až do termínu, keď je už možné dieťa zachrániť, hoci sa narodí predčasne. Ďalšími dôvodmi sú podľa neho zvyšujúci sa vek rodičiek, ale aj čoraz častejšia obezita matiek. Tieto ženy majú častejšie problémy s vysokým tlakom alebo s tehotenskou cukrovkou. Medzi rizikové faktory patrí predchádzajúci predčasný pôrod, skrátený krčok maternice v skorých štádiách tehotenstva, predošlé gynekologické operácie a ochorenia, komplikácie v aktuálnom tehotenstve, ale aj zvýšená miera stresu, pred ktorou gynekológovia tehotné ženy často varujú. Väčšie riziko vzniku predčasného pôrodu majú aj ženy trpiace cukrovkou, epilepsiou, ale aj neliečenými zápalmi a kazmi zubov.
Skoré komplikácie u predčasne narodených detí
Predčasne narodené deti, ktoré sa narodia pred ukončením 37. týždňa tehotenstva, často čelia rôznym skorým zdravotným komplikáciám v dôsledku nedostatočne vyvinutých orgánov a systémov:
- Syndróm dychovej tiesne: Predčasne narodené deti nemajú dostatok surfaktantu, povrchovo aktívnej látky, ktorá je životne dôležitá, pretože znižuje povrchové napätie vo vzduchových vakoch (alveolách), čo umožňuje ľahšie roztvorenie pľúc a účinnú výmenu kyslíka.
- Apnoe predčasne narodených detí: Apnoe je bežný stav u predčasne narodených detí, pri ktorom dochádza k dočasnému prerušeniu dýchania, ktoré trvá dlhšie ako 20 sekúnd. Tieto prestávky v dýchaní sú často spojené s bradykardiou (spomalenie srdcovej frekvencie) a poklesom kyslíka v krvi.
- Žltačka: Žltačka u predčasne narodených detí môže byť závažnejšia a viesť až k poškodeniu mozgu.
- Nekrotizujúca enterokolitída: Život ohrozujúce ochorenie, postihujúce predčasne narodené deti, s úmrtnosťou až 50 percent. Ide o zápal čreva vedúci k bakteriálnej invázii, spôsobujúcej poškodenie buniek a odumretie čreva. Môže viesť k intolerancii kŕmenia, opuchu brucha a k sepse.
- Krvácanie do mozgu: Krvácanie do komôr mozgu sa môže u predčasne narodených detí vyskytnúť preto, že cievy v mozgu dieťaťa sú krehké a nie úplne vyvinuté, čo ich robí náchylnými na pretrhnutie pod stresom z pôrodu a inými faktormi.
- Sepsa: Sepsa u predčasne narodených detí je kritický zdravotný stav charakterizovaný systémovou infekciou, ktorá sa môže rýchlo stať život ohrozujúcou. Prejavuje sa príznakmi, ako zrýchlené dýchanie, horúčka alebo nízka telesná teplota a nestabilná srdcová frekvencia.
Následky predčasného pôrodu
Predčasný pôrod môže ovplyvniť dieťatko nielen bezprostredne po pôrode, ale aj neskôr v období dospievania:
- Neurologické a vývojové poruchy: Predčasne narodené deti môžu mať problémy spojené s neurovývojom vrátane porúch učenia (dyslexia a dyskalkúlia), porúch pozornosti (ADHD) a problémov s organizačnými schopnosťami. Komplikácie so správaním a emóciami vrátane úzkosti a depresie môžu pretrvávať až do dospelosti, čo si vyžaduje neustálu podporu duševného zdravia.
- Detská mozgová obrna: Predčasne narodené deti sú na tento stav náchylnejšie, pretože ich mozog je pri narodení stále v kritickej fáze vývoja.
- Poruchy zraku: Retinopatia nedonosených spôsobuje abnormálny rast krvných ciev v oku, ktoré môžu presakovať alebo krvácať. To spôsobuje zjazvenie sietnice, vrstvy nervového tkaniva v oku, ktorá vysiela správy o svetle do mozgu.
- Poruchy sluchu: Senzorická strata sluchu je typ poruchy sluchu, ktorá je výsledkom poškodenia alebo abnormalít vnútorného ucha alebo sluchového nervu. Tento typ straty sluchu je zvyčajne trvalý a môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa jasne vnímať zvuky a reč.
- Kardiovaskulárne komplikácie: Tieto komplikácie môžu zahŕňať vysoký krvný tlak, čo si môže vyžadovať neustále sledovanie a liečbu.
- Metabolické a endokrinné poruchy: Niektoré z bežných problémov zahŕňajú obezitu, ktorá môže byť výsledkom nevyváženého metabolizmu a môže prispieť k ďalším zdravotným problémom, ako je cukrovka.
- Gastrointestinálne problémy: Predčasný pôrod môže narušiť normálny vývoj tráviaceho traktu, čo môže viesť k problémom, ako je gastroezofageálna refluxná choroba, čo je stav, keď obsah žalúdka prúdi späť do pažeráka.
- Komplikácie s obličkami: Obličková nedostatočnosť, ktorá sa prejavuje zníženou funkciou obličiek, je potenciálnym dlhodobým problémom u predčasniatok.
Prevencia predčasného pôrodu
Hoci nie je možné predísť všetkým predčasným pôrodom, existujú kroky, ktoré môžu tehotné ženy podniknúť na zníženie rizika:
- Pravidelné prenatálne kontroly: Pravidelné návštevy lekára počas tehotenstva umožňujú včasné odhalenie a liečbu potenciálnych problémov.
- Zdravá životospráva: Vyvážená strava, dostatok spánku a vyhýbanie sa alkoholu, cigaretám a drogám sú dôležité pre zdravý priebeh tehotenstva.
- Zvládanie stresu: Stres môže prispieť k predčasnému pôrodu, preto je dôležité nájsť si spôsoby, ako ho zvládať, napríklad cvičením, meditáciou alebo rozhovormi s blízkymi.
- Liečba infekcií: Včasná liečba infekcií močových ciest alebo pohlavných orgánov môže znížiť riziko predčasného pôrodu.
- Očkovanie proti HPV vírusu: Očkovanie proti HPV vírusu je výbornou prevenciou zvyšujúceho sa výskytu predčasných pôrodov, pretože očkovaná žena nebude mať zmeny na krčku a nepodstúpi konizáciu.
Starostlivosť o predčasne narodené deti
Starostlivosť o predčasne narodené deti je komplexná a vyžaduje si tím odborníkov vrátane neonatológov, sestier a ďalších špecialistov.
Prečítajte si tiež: Čo spôsobuje nadmerné potenie u detí?
- Inkubátor: Predčasne narodené deti sú často umiestnené v inkubátore, ktorý im pomáha udržiavať stabilnú telesnú teplotu a vlhkosť.
- Podpora dýchania: Mnohé predčasne narodené deti potrebujú podporu dýchania, napríklad kyslíkovú terapiu alebo ventiláciu.
- Výživa: Predčasne narodené deti často nemajú vyvinutý sací reflex, preto sú kŕmené sondou alebo intravenózne. Materské mlieko je pre predčasne narodené deti najlepšia výživa, pretože obsahuje protilátky a ďalšie živiny, ktoré podporujú ich imunitný systém.
- Klokankovanie: Klokankovanie, teda priloženie dieťaťa na hruď matky alebo otca, má mnoho výhod pre predčasne narodené deti. Pomáha im regulovať telesnú teplotu, stabilizovať srdcovú frekvenciu a dýchanie a podporuje tvorbu materského mlieka.
- Psychologická podpora: Predčasný pôrod a starostlivosť o predčasne narodené dieťa predstavuje obrovský nápor na psychiku matky aj otca dieťaťa.
Prevencia a manažment predčasného pôrodu z pohľadu gynekológa
Doc. MUDr. Alexandra Krištúfková, PhD., gynekologička a pôrodníčka, zdôrazňuje dôležitosť komplexného prístupu k prevencii a manažmentu predčasného pôrodu. Aktuálne je na Slovensku približne 8,5% pôrodov predčasných pôrodov.
Rizikové faktory a rizikové skupiny:
- Vyšší vek rodičiek
- Závažné ochorenia matky (diabetes mellitus 1. typu, kardiovaskulárne ochorenia)
- Asistovaná reprodukcia
- Obezita
- Cisársky rez v anamnéze
- Viacplodová tehotnosť
- Predčasný pôrod v anamnéze
- Nedostatočná funkcia krčka maternice
- Fajčenie a abúzus omamných látok
Preventívne opatrenia:
- Pravidelné prenatálne poradne
- Skríning v I. trimestri na identifikáciu rizika hypertenzných ochorení, rastovej reštrikcie plodu a predčasného pôrodu
- Konzervatívny postup pri predčasnom predtermínovom odtoku plodovej vody (sledovanie zápalových parametrov, stavu dieťaťa)
- Podávanie omega-3 mastných kyselín a probiotík
Kedy zbystriť pozornosť:
- Výtok alebo vaginálny dyskomfort
- Pobolievanie v podbruší
- Podozrenie na odtok plodovej vody
- Zakrvácanie
- Zmena cítenia pohybov plodu
- Malý alebo príliš veľký váhový prírastok
Súčasné trendy v gynekológii a pôrodníctve
V oblasti gynekológie a pôrodníctva došlo k mnohým zmenám na úrovni prevencie, diagnostiky a liečby predčasného pôrodu.
Prevencia: Skríning v I. trimestri. Každý rodič si predstavuje, že jeho potomok bude zdravý fyzicky, s primeraným psychomotorickým vývinom a najlepšími možnosťami pre úspešné pracovné zaradenie v budúcnosti. „Nie každé dieťa má však takéto šance, hoci pri narodení sa zdá, že jeho zdravotný stav nie je ohrozený nepriaznivou prognózou,“ hvorí pre Bedeker zdravia doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., prednostka Novorodeneckej kliniky M. Schopnosti dieťaťa sa vyvíjajú v niekoľkých základných oblastiach. Prvou je jemná a hrubá motorika - ovládanie malých svalových skupín v oblasti ruky, napríklad úchop predmetov a manipulácia s nimi a veľkých svalov pre pohyby tela, ako sed, chôdza, neskôr skákanie, jedenie, obliekanie a hygienické návyky. Ďalšou oblasťou je rozvoj reči a schopnosť komunikácie, čo sa začína džavotom, vyslovovaním slabík, schopnosťou porozumieť a správne používať slová. Medzi kognitívne schopnosti patrí schopnosť učiť sa, rozmýšľať a riešiť úlohy. Dieťa spočiatku objavuje svet okolo seba najmä prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. No a posladnou zo základných oblastí sú sociálne a emocionálne schopnosti - schopnosť komunikovať s inými ľuďmi, vyjadrenie a ovládanie svojich emócií. Hoci jednotlivé míľniky vo vývoji dojčiat môžu mať určitú variabilitu, ak dieťa nedosiahne predpísané schopnosti v jednotlivých prelomových vývinových štádiách, hovoríme o psychomotorickej retardácii. Ak má dieťa vo veku tri až päť rokov na základe psychomotorických testov podpriemerné intelektové schopnosti, hovoríme o mentálnej retardácii. Býva aj deficit v niektorých z uvedených adaptívnych schopností: komunikácia, sebestačnosť, sebakontrola, sociálne a medziľudské schopnosti, organizácia prace, voľného času, bezpečnosť a vzdelávanie. Psychomotorická retardácia (PMR) nie je vždy spojená s mentálnou retardáciou. Príčina mentálnej retardácie je rôznorodá, vzniká na podklade vnútorných alebo vonkajších faktov, z časového hľadiska pred pôrodom, počas pôrodu alebo v priebehu života. Z hľadiska prognózy sú zaujímaví aj pacienti s poruchami autistického spektra. V ich prípade ide o narušenie komunikácie, sociálnej interakcie s obmedzenými, často stereotypnými vzorcami správania, záujmov a aktivít. Autistické rysy majú aj mnohí s mentálnou retardáciou alebo genetickými syndrómami. Za detskú mozgovú obrnu (DMO) sa považuje skupina trvalých porúch hybnosti a držania tela, vedúcich k obmedzeniu činnosti. V mnohých prípadoch sa pridávajú aj senzorické poruchy. Vznikajú na podklade neprogredujúceho postihnutia vyvíjajúceho sa mozgu plodu a dieťaťa. Ide o poškodenie mozgu, ktoré je najčastejšou príčinou postihnutia detí. doc. MUDr. Nezrelosť a nízka pôrodná hmotnosť patria medzi rizikové faktory nepriaznivej prognózy. Komplikácie vyplývajúce z nezrelosti, ako je krvácanie a poruchy prekrvenia spojené s hypoxiou (stav spojený s nedostatkom kyslíka - pozn. red.) v mozgu, nedostatočná výživa, infekcie, zmyslové poruchy, to všetko môže spôsobiť DMO, deficit v oblasti kognitívnych schopností, ale aj poruchy pozornosti s hyperaktivitou. Zvýšené prežívanie predčasne narodených detí pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 2500 g viedlo k nárastu DMO. Pôrod patrí medzi vysoko rizikovú etapu v živote dieťaťa. Analýza desiatich miliónov pôrodov v USA potvrdila, že až v 29 % prípadov nízko-rizikových tehotných žien vznikli počas pôrodu neočakávané komplikácie. Väčšina novorodencov sa z hypoxického inzultu veľmi rýchle spamätá. Prerušenie krvného zásobenia a nedostatok kyslíka pre mozog dieťaťa môžu však znamenať aj zvýšené riziko perinatálnej asfyxie (dusenie z nedostatku vzduchu - pozn. red.), ktorá môže spôsobiť poškodenie neurónov s rozvojom hypoxicko-ischemickej encefalopatie s nepriaznivou prognózou dieťaťa. Samotné faktory, ktoré ohrozujú dieťa v maternici môžu súvisieť s funkciou placenty, do úvahy však prichádzajú aj genetické, infekčné a metabolické príčiny a v približne 20 % je dokonca príčina neznáma. Výskyt asfyxie sa vo vyspelých krajinách odhaduje asi na 1,6 prípadov na tisíc pôrodov. Terapeutická hypotermia, ktorá je dostupná aj v našich špecializovaných centrách, zlepšila prežívanie týchto detí a zvýšila ich šancu na dobrý psychomotorický vývin bez neurologických následkov. Samostatnú kapitolu predstavuje detská mozgová obrna. Ako sme už spomínali, DMO je ochorenie, ktoré postihuje hybnosť, ovplyvňuje aj mentálny vývoj a zmyslové orgány. Epilepsia sa pridružuje v 20 až 40 % prípadov. Rozvinutý obraz DMO pozorujeme vo veku minimálne 12 mesiacov. Podľa neurologickej klasifikácie DMO delíme na spastické formy (kvadru-, hemi-, diparézy), dystonicko-dyskinetické a ataktické. Deti so spastickou hemiplégiou majú závažnejšie postihnutie v oblasti manuálnych funkcií. Hrubú motoriku majú narušenú deti so spastickou diplégiou a diskinetická DMO sa spája s problémami v oblasti hrubej motoriky, ako aj manuálnymi schopnosťami. Príčiny vzniku DMO sú v poslednom období predmetom prehodnocovania. Medzi rizikové faktory vzniku DMO patria v 40 až 60 % nezrelosť a rastová retardácia plodu, asfyxia a pôrodný traumatizmus v 25 až 30 %, perinatálne infekcie, cerebrálny infarkt, chromozómové anomálie a vrodené metabolické poruchy tvoria asi 5 až 10 %. Mnoho takto postihnutých detí sa narodí bez identifikovanej príčiny - ide pravdepodobne o genetické vplyvy. Podľa najnovších vedeckých odhadov až 30 % DMO vzniká na podklade genetický a epigenetických faktorov. DMO sa môže týkať rovnako donosených, ako aj nedonosených detí. Dôsledky sú však rôzne. V súvislosti s DMO sa hovorí aj o tzv. Zobrazenie mozgu pomocou magnetickej rezonancie (MRI ) je vhodným pomocníkom pri hodnotení závažných zmien na mozgu z prognostického hľadiska v súvislosti s DMO. V prípade predčasne narodených detí napr. v dôsledku menšieho objemu mozgu dochádza k zníženiu kognitívneho skóre alebo k vzniku ADHD. Závažnejšie zmeny v zmysle periventrikulárnej lézie bielej hmoty mozgu možno spoľahlivo zachytiť pomocou MRI v termíne pôrodu nedonoseného dieťaťa, resp. ak je dieťa donosené, lézie v hypotalame a bazálnych gangliách po asfyxii sa dajú zachytiť na piaty či šiesty deň po pôrode. V prípade donosených detí po asfyxii alebo pri vrodených chybách mozgu vzniká kvadruparetická forma DMO. Prejavuje sa najzávažnejším postihnutím, obvod hlavy sa nezväčšuje, pridávajú sa zmyslové chyby a motorický vývin stagnuje. Dieťa nechodí, nehovorí, chýba mu schopnosť úchopu na rukách a vyvíja sa kvadruspasticita, častá je epilepsia. V prípade nedonosených detí je častá spastická diparéza. Jej ľahká forma môže viesť k minimálnym problémom vo vývoji motoricky, manuálne schopnosti a mentálny vývoj bývajú v pásme priemeru. Pri spastickej diparéze závažného stupňa s postihnutím dolných končatín dieťa nechodí, zaostávajú aj manuálne funkcie, reč a mentálny vývin. Môže byť postihnutie zraku v zmysle retinopatie, strabizmu až refrakčných chýb. Ľahká mozgová dysfunkcia bol termín, ktorým sa v minulosti označovali ľahšie poruchy funkcie mozgu, ktoré sa prejavujú poruchami pozornosti, schopnosti sústrediť sa, nadmernou roztržitosťou, ale aj poruchami pamäti a myslenia, poruchami reči, impulzívnosťou, citovou labilitou. V novšej literatúre sa tento neurovývojový syndróm označuje ako ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder - porucha pozornosti s hyperaktivitou, resp. hyperkinetická porucha, HKP). Rozlišujeme typy: hyperkineticko-impulzívny, typ s poruchou pozornosti a kombinovaný typ. V literatúre sa výskyt v školskej populácií uvádza v prípade 3 až 5 % detí. Chlapci majú výraznú prevahu vo všetkých vekových kategóriách. Netýka sa však len detí, ale niektoré prejavy sa vekom môžu zmierniť, pričom v dospelosti môžu vzniknúť iné prejavy ako vnútorný nepokoj, neschopnosť dodržať časový plán, zabúdanie, emočná labilita s rýchlym striedaním nálad. ADHD v prípade dospelých a adolescentov zvyšuje riziko zneužívania návykových látok. Pri liečbe je potrebná multidisciplinárna spolupráca lekárov, psychológov, pedagógov, rodičov a samotných detí. Ako sa DMO diagnostikuje? A čo všetko zahŕňa starostlivosť o takéto deti? Diagnostika DMO spočíva predovšetkým v hodnotení klinických prejavov. Základom sú anamnéza a neurologické vyšetrenie, v prvom roku života však stanovenie diagnózy DMO nie je jednoduché. Zobrazovacie metódy môžu zachytiť vrodené chyby mozgu už prenatálne, po narodení sú z hľadiska prognózy významné hlavne zmeny svedčiace pre poškodenie bielej hmoty mozgu, kôry mozgu a jeho podkôrových štruktúr. Pri nevyjasnených príčinách prichádzajú do úvahy špeciálne genetické a metabolické vyšetrenia. DMO nie je možné vyliečiť, ale vhodnými intervenciami je možné zlepšiť funkčné schopnosti jedinca. Liečba je komplexná - zameriava sa nielen na pohybový aspekt, kde sa využíva fyzioterapia, botulotoxín, ortopedická liečba, ale aj na zrak, sluch, stomatologickú starostlivosť, liečbu bolesti, rozvoj reči a vzdelávanie. Tieto stavy si vyžadujú včasnú diagnostiku a zapojenie celej rodiny do rôznych foriem stimulácie a fyzioterapie. Do jedného roka je potrebná pravidelná rehabilitácia, aby sa pri poruchách hybnosti predišlo skráteniu svalov a poruche rastu kostí. U nás sa najčastejšie využívajú dve metódy - Bobathova a Vojtova. Bobathov koncept sa zameriava na neurovývojové poruchy, Vojtova aktivačná metóda podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia. Uzdravenie pri DMO nie je možné.
Predčasný pôrod, teda pôrod, ktorý nastáva pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva, je častým a významným problémom v perinatálnej starostlivosti. V Európe sa pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva narodí približne 8 zo 100 novorodencov. Ich počet vo vyspelých krajinách rastie, a to napriek kvalitnej lekárskej starostlivosti. Tento jav môže mať výrazný dopad na zdravie novorodencov, ako aj na ich rodiny. Hoci nie všetky príčiny predčasného pôrodu sú známe alebo predvídateľné, existujú určité faktory a životné štýly, ktoré môžu riziko zvýšiť.
Čo znamená predčasný pôrod?
Predčasným pôrodom nazývame každý pôrod, ktorý prebehne pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti. Podľa týždňa tehotnosti, v ktorom dôjde k pôrodu, následne hovoríme o novorodencovi extrémne nezrelom (< 28. týždeň tehotnosti), ťažko nezrelom ( 28.-30. týždeň tehotnosti), stredne nezrelom (31.-33.týždeň tehotnosti) a ľahko nezrelom (34.-36.týždeň tehotnosti). Všeobecne platí, čím skôr sa dieťatko narodí, tým závažnejšie môžu byť následky.
Prečítajte si tiež: Výpočet materskej dávky
Príčiny predčasného pôrodu
Niekedy je predčasný pôrod spôsobený špecifickými zdravotnými stavmi, ako sú infekcie, chronické choroby (napr. vysoký krvný tlak, diabetes), problémy s placenta alebo dvojčatá a viaceré tehotenstvá. Medzi najčastejšie príčiny predčasného pôrodu patrí infekcia - približne 40% pôrodov pred 32. týždňom tehotnosti je v dôsledku infekcie, k ostatným príčinám patrí predčasný predtermínový odtok plodovej vody, problémy s placentou (predčasné odlučovanie placenta - abrupcia placenty, vcestná placenta - placenta previa), ochorenia spojené s vysokým krvným tlakom v tehotnosti (hypertenzné ochorenia ako preeklampsia, eklampsia, HELLP syndróm), alebo niekedy aj ťažkosti plodu (dieťa nemá dostatočnú výživu v maternici - rastová reštrikcia plodu, vrodené vývojové chyby plodu).
Okrem toho môžu byť rizikovými faktormi aj niektoré sociálne a environmentálne faktory, ako stres, nedostatočná prednatálna starostlivosť, vek matky (mladšie ako 18 rokov alebo staršie ako 35 rokov) a užívanie tabaku alebo drog. Jedným z kľúčových faktorov je vyšší vek budúcich mamičiek, s ktorým stúpa riziko rôznych tehotenských komplikácií, ako aj predčasného pôrodu.
Typy predčasného pôrodu
- Spontánny predčasný pôrod: Ten zvyčajne začína kontrakciami alebo odtečením plodovej vody. Ak tehotnej žene plodová voda odtečie pred 37. týždňom, hovoríme o predčasnom prasknutí plodového vaku.
- Umelý vyvolaný predčasný pôrod: Ten sa vyvoláva kvôli vážnym zdravotným komplikáciám bábätka či mamičky. Ide o život, a preto lekár pôrod indukuje umelo.
Rizikové faktory predčasného pôrodu
Rizikové faktory a príčiny predčasného pôrodu sa delia na tie, ktoré sú a ktoré nie sú ovplyvniteľné zo strany matky.
Neovplyvniteľné riziká zo strany matky:
- Vek - menej ako 18 rokov alebo viac ako 35 rokov.
- Prvé tehotenstvo alebo 5 a viac detí.
Ovplyvniteľné riziká zo strany matky:
- Nízke BMI.
- Ťažká fyzická práca.
- Fajčenie počas tehotenstva.
- Pitie alkoholu a užívanie drog počas tehotenstva.
- Psychický stres.
- Nevhodné sociálno - ekonomické podmienky.
- Predčasný pôrod a potrat v minulosti.
tags: #extremne #nizka #hmotnostpo #porode