Extrémne Zlostné Dieťa: Prejavy, Príčiny a Pomoc

Rodina je základná bunka spoločnosti a mala by zabezpečiť správne fungovanie a formovanie človeka. Výchova detí, založená na vyrovnanom vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, zohráva kľúčovú úlohu v ich vývoji. Avšak, v niektorých prípadoch dochádza k situáciám, kedy sa výchova vymkne spod kontroly a dieťa sa stáva obeťou extrémneho hnevu a zlosti.

Syndróm CAN: Týranie, Zneužívanie a Zanedbávanie

Extrémna zlosť u detí môže byť prejavom syndrómu týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (CAN). Tento syndróm zahŕňa súbor nepriaznivých príznakov, ktoré ovplyvňujú stav, vývoj a postavenie dieťaťa v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Hlavnou príčinou je úmyselné ubližovanie dieťaťu zo strany jeho najbližších vychovávateľov, najčastejšie rodičov.

Formy a Prejavy Syndrómu CAN

Syndróm CAN sa prejavuje rôznymi formami týrania, zneužívania a zanedbávania:

• Fyzické týranie: Násilie v rôznych podobách a rozsahu, ktoré spôsobuje tržné rany, pomliaždeniny, zlomeniny, krvácanie, dusenie, otravy alebo dokonca smrť. Takisto sem patrí neuspokojovanie životných potrieb dieťaťa, ako je neprospievanie, hladovanie, nedostatky v bývaní, ošatení, zdravotnej a výchovnej starostlivosti.
• Duševné a citové týranie: Ponižovanie, nadávanie, výsmech, zosmiešňovanie (verbálny abusus), nadmerné psychické tresty, šikana, nútená izolácia v tme, naháňanie strachu až panickej hrôzy, vedúcej k ťažkým duševným poškodeniam až k samovražde. Patrí sem aj nedostatočná stimulácia, zanedbávanie základných duševných potrieb i potrieb citových (nedostatok lásky, porozumenia).
• Sexuálne zneužívanie: Sexuálne uspokojovanie dospelého prostredníctvom dieťaťa, alebo jeho zneužitie pre prostitúciu, pornografiu.
• Zanedbávanie: Nedostatok podnetov dôležitých k zdravému fyzickému a psychickému rozvoju dieťaťa.

Formy Týrania Detí

Fyzické Týranie

Fyzické týranie je najviac preskúmaná oblasť syndrómu CAN a začína sa "nevinným" trestom za neposlušnosť. Telesné trestanie detí veľmi ľahko prechádza do týrania, pričom hranica medzi trestom a týraním je takmer nezistiteľná.

Dieťa, ktoré je fyzicky týrané, sa pokúša svoje zranenia skrývať zo strachu pred ďalšou bitkou. Má strach z vlastných rodičov, bojí sa chodiť domov, je nadmerne ostražité, trpí záchvatmi bolesti hlavy, kŕčami a zvracia. U adolescentov je v popredí depresia, sebapoškodzovanie, samovražedné pokusy, poruchy spánku, jedenia. Dieťa aj rodičia sa snažia poranenia skrývať nadmerným obliekaním, vyhýbaním sa telocviku a vyzliekaniu pred lekárom.

Prečítajte si tiež: Stratégie pre extrémne vzdorovité deti

Dôvody fyzického týrania:

• Ohrozenie rodičov a rodiny: Ekonomická situácia rodiny, nedostatok peňazí na základné potreby.
• Výber pohlavia: Uprednostňovanie chlapca pred dievčaťom.
• Pomsta: Hádky a naťahovanie sa o dieťa pri rozvode.
• Hanba a spoločenské odsúdenie: Mladé slobodné dievča, ktoré otehotnie.
• Neschopnosť ovládať sa: Rodič nedokáže ovládať svoje činy a utýra svoje dieťa na smrť.

Psychické Týranie

Psychické týranie zanecháva hlboké jazvy na detskej duši a je ťažko dokázateľné. Vyskytuje sa najčastejšie v rozvádzajúcich sa rodinách, kedy si rodičia dieťa medzi sebou pohadzujú a naťahujú sa oň. Pre detskú psychiku je závážný problém, keď ho rodičia ponižujú, nadávajú mu, zosmiešňujú, opovrhujú nim alebo mu nedôverujú.

Ak rodičia dieťaťu nadávajú, ponižujú ho, zosmiešňujú, opovrhujú ním alebo mu nedôverujú, dieťa tým psychicky trpí. A následky tohoto týrania sú nedozerné a väčšinou ostávajú s dieťaťom až do dospelosti. Tieto deti sú ustráchané, úzkostlivé, ľahko sa rozplačú, ich sebadôvera a sebahodnotenie je veľmi nízke, veľmi ťažko sa presadzujú, často nedokážu vyjadriť svoje želania a názory. Nápadne časté sú aj poruchy správania - záškoláctvo, úteky z domova, klamanie. Takisto má psychické týranie veľký vplyv na rozvoj inteligencie, pozornosti a vnímania.

Sexuálne Zneužívanie (Child Sexual Abuse - CSA)

Ide o sexuálne uspokojenie dospelého prostredníctvom dieťaťa, alebo jeho zneužitie pre prostitúciu, pornografiu. Za sexuálne zneužitie sa považuje aj dotýkanie alebo láskanie erotogénnych zón za účelom vzrušenia páchateľa, pričom nemusí dôjsť k uspokojeniu.

Najčastejšie sú páchateľmi ľudia z najužšieho kruhu rodiny (rodičia, nevlastní rodičia, súrodenci, starí rodičia, príbuzní …) Keďže sa sexuálne zneužívanie ťažko zisťuje, je ťažké deti ochrániť před takýmto typom zneužívania. Dievčatá sa väčšinou za zneužívanie vinia. Ak trestný čin oznámia, mnohokrát ho z psychického nátlaku odvolajú, pretože tu dochádza k sekundárnej viktimizácii obete, čo je opätovné prežívanie situácie, ktorá je pre obeť nepríjemná a trápna. Musí stále pred polícou, lekárom, súdom dokazovať a presne popisovať spáchanie tohoto trestného činu. Obeť postupne začne pochybovať o sebe samej, o spáchaní trestného činu a viní sa z neho. V našom právnom systéme dokonca nie je možné odňať obeť od abusora (agresora), ak je abusor z rodiny (otec, brat, otčim). Obeť teda, či už pod nátlakom a vyhrážkami od abusora, alebo v snahe zachrániť a udržať rodinu pokope, svoje obvinenie sťahuje.

Fázy zneužívania:

1. Utajovanie: Z dôvodu nátlaku a výhražok zo strany abusora alebo z hanby.
2. Bezmocnosť: Dieťa sa cíti bezmocné, najmä ak dochádza k dlhodobému zneužívaniu v rodine, pretože právo neumožňuje izolovať obeť od abusora až do súdneho konania.
3. Prispôsobenie: Pri týraní abusorom, ktorý je inteligentný, kde je týranie menej bolestivé a agresívne. Dieťa si začne myslieť, že to tak má byť a že je to správne. Dieťa môže zo vzniknutej situácie obviňovať aj samé seba, a tak sa prispôsobuje.

Rozličnosť chápania viny medzi pohlaviami:

Týrané alebo sexuálne zneužívané dievča sa cíti bezmocné a zradené. Typická reakcie je, že sa uzavrie do seba samej, kladie si vinu - sexuálne zneužitie nejakým spôsobom ona sama vyprovokovala… Cíti sa jako chytená do pasce, z ktorej niet úniku. Podriaďuje sa, psychicky týra samu seba, zohavuje sa, trpí anorexiou alebo bulímiou a má hlboké depresie napríklad při častých vybavujúcich sa spomienkach. Naopak chlapec, ktorý sa stal obeťou sexuálneho zneužívania, svoju traumatizáciu prežíva externalizáciou - je agresívny, odmietavý, chová sa negatívne k druhým, dopúšťa sa násilia na druhých, je vzdorovitý, usiluje o moc nad ostatnými, zle sa chová, dopúšťa sa zneužívania.

Prečítajte si tiež: Čo spôsobuje nadmerné potenie u detí?

Zanedbávanie

Zanedbávanie dieťaťa sa dá chápať zo psychického a fyzického hľadiska. So psychickým zanedbávaním sa spája aj následná deprivácia. Vyskytuje sa najmä pri zanedbávaní v oblasti citovej, tj. nedostatočná mravná výchova, vzdelanie, citové strádanie, nevšímanie si dieťaťa a následné pocity menejcennosti alebo bezcennosti zo strany dieťaťa, nedostatočný citový kontakt s rodičmi. Fyzické zanedbávanie je nezaujímanie sa o zabezpečenie primárnych fyzických potrieb, medzi ktoré patrí hygiena, ošatenie, hmotné zabezpečenie vo forme jedla, bývania. Zanedbávané deti častokrát zaostávajú za inýjmi deťmi už v útlom veku. Neskôr sa uchyľujú k alkoholu, drogám alebo predčasným sexuálnym aktivitám. V dnešnej době je oveľa aktuálnejšie zanedbávanie v rodinách s vysokým ekonomickým zabezpečením, kde rodičia pracujú dlho do noci, nemajú čas na rodinný život. Takéto deti sú často deprimované častým „odkladaním“ rodičmi k príbuzným, starým rodičom, na liečenia a pod.

Príčiny Týrania

Príčina Týrania Vychádzajúca z Detí

Deti môžu svojim správaním vyvolať podráždenosť dospelých s následným týraním. Každé dieťa má určité vlastnosti, správanie, každé inak reaguje na podnety z okolia, niektoré deti viac plačú, iné sú nepokojné a zlostné. Dieťa nedokáže objektívne zvážiť následky svojho počínania. Podráždenie dieťaťa býva najčastejšie spätnou reakciou na nejaký podnet zvonka. Malé dieťa nedokáže skrývať svoje pocity a ovládať ich.

Rizikové deti:

• Deti s ľahkými mozgovými disfunkciami, nepokojné, nesústredené, impulzívne, zbrklé, s nápadnými výkyvmi nálady.
• Malé deti, ktoré celé noci nespia, plačú, kričia, nedajú sa utíšiť.
• Staršie deti najmä v tzv. období vzdoru (okolo 3.roku) a samozrejme aj neskôr, v puberte.
• Deti z iných dôvodov dráždivé, nepokojné, zlostné, úzkostlivé, provokujúce svojim neodôvodneným strachom, s poruchami komunikácie.
• Deti, ktoré sú precitlivelé, boja sa samoty, okolitého sveta, ľudí, hľadajú útechu u svojich rodičov.
• Mentálne retardované deti.
• Deti s ľahko zníženými intelektuálnymi schopnosťami, neprospievajúce v škole, telesne neobratné, nešikovné, ktoré mnoho rozbijú, zničia, deti sociálne neobratné.
• Deti, kt. nespĺňajú očakávania svojich rodičov sú vo väčšom nebezpečí, že budú menej milvoané a viac trestané jako tie, ktoré identitu svojich rodičov povznášajú.

Príčina Týrania Vychádzajúca z Dospelých (Rodičov)

Každý človek vo svojom živote prežíva stavy radosti, ktoré sa striedajú s melanchóliou, depresiami a stavmi úzkosti. Pre dieťa je veľmi ťažké žiť v rodine, kde vládne stále napätie a stres.

Kritickým obdobím je 1,5 - 3 roky. Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka, okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. Pred nástupom do školy by sa už deti takto správať nemali a len veľmi málo z nich máva záchvaty zúrivosti ešte v prvej triede. Väčšinou takýto záchvatov príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené. Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru.

Dôležité: Rodičia musia postupovať spoločne. Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.

Prečítajte si tiež: Extrémne nízka hmotnosť a zdravie dieťaťa

Ako Predísť Vzdoru u Detí

Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo , ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.

Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.

Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti:

• Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže. Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac.
• Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa.
• Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“. Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane.
• Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).

Prvé Príznaky Duševných Problémov u Detí

Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.

Čo by ste si mali všímať?

• Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
• Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych?
• Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť.
• Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa.

Ako Hľadať Pomoc

Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.

Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.

Obdobie Vzdoru a Záchvaty Zlosti

Snáď každý rodič už videl dieťa, ktoré sa hodí o zem, bezdôvodne udrie iné dieťa, bezmyšlienkovito zúrivo rozhadzuje všetko naokolo či neovládateľne vrieska. V mnohých rodičoch sa mieša pocit zmätenosti, hanby, hnevu a zlyhania.

Čo sa môže skrývať za záchvatom zlosti:

• Únava
• Hlad
• Pocit nedostatku pozornosti a lásky
• Bolesť
• Akýkoľvek fyzický diskomfort
• Nepriaznivá udalosť v rodine - hádky či rozvod rodičov, smrť
• Frustrácia
• Strach

Psychológovia tvrdia, že stresu u dieťaťa je možné predchádzať tak, že vytvoríme deťom bezpečné prostredie a pozitívnu skúsenosť z detstva (príjemné chvíle, kedy dieťa cíti našu bezpodmienečnú lásku). K tomu nám napríklad môže pomôcť nastolenie rodinnej rutiny.

Na každé dieťa vo chvíli zúrivosti platí niečo iné. Niektoré deti potrebujú objatie, iné vás budú odstrkovať. Ak sa aj rozhodnete dieťa si vo chvíli zúrivosti nevšímať, nezabudnite mu svoju lásku prejaviť hneď, ako bude schopné ju vnímať.

Prevencia:

Nesnažte sa záchvatom zúrivosti predchádzať tým, že dieťaťu vždy vyhoviete. Neprospelo by to ani jemu samotnému, ani vám a dieťa by si tým menej so sebou vedelo dať rady. V žiadnom prípade nedovoľte dieťaťu, aby v záchvate hnevu ubližovalo ostatným.

Stratégie, ako sa vyrovnať s obdobím vzdoru u rôznych vekových skupín detí (2-5 rokov)

Obdobie vzdoru je typické výbuchmi intenzívnych emócií, plačom, krikom, hádzaním sa o zem a ďalšími prejavmi frustrácie. Hoci vás môžu jednoducho vystrašiť, záchvaty hnevu sú bežnou súčasťou emocionálneho rastu dieťaťa.

• Vytvorte si rutinu: Naplánovať si rutinu a mať pravidelnosť v jedle, spánku a iných aktivitách poskytuje deťom pocit bezpečia a predvídateľnosti.
• Dajte im na výber: Namiesto otvorených otázok a prísnych príkazov je dobré ponúknuť na výber z dvoch možností (ktoré vám obe prídu prijateľné).
• Zachovajte pokoj: Buďte pre deti stabilnou a pevnou kotvou v búrke emócií.
• Rešpektujte pocity dieťaťa: „Viem, že si naštvaný, že si nemôžeš dať ďalší keksík, ale tvoje brucho mi povedalo, že príliš veľa cukru ho bolí.
• Pomôžte mu vyjadriť sa: Povzbudiť dieťa, aby slovne vyjadrilo svoje pocity, môže zlepšiť jeho schopnosť verbálne komunikovať a znížiť frustráciu.
• Stanovte si pravidlá správania a vysvetlite ich dôsledky: Definujte si pár jednoduchých pravidiel správania a popíšte, čo sa stane, ak deti tieto pravidlá porušia.
• Vyhnite sa náhlym zmenám: Dajte dieťaťu včas a vopred vedieť, keď sa niečo zmení, prípadne kedy je čas ukončiť aktivitu (napr. hranie), aby sa vedelo prispôsobiť.
• Pomôžte im definovať ich pocity: Pristupujte k dieťaťu citlivo, povzbuďte ho, aby verbalizovalo svoje emócie nahlas a položte mu otázky typu, „Ako sa teraz cítiš?
• Vyhnite sa zvýšeniu hlasu: Nesúťažte s dieťaťom v tom, kto vie kričať hlasnejšie.
• Vytvorte miesto na upokojenie sa: Ak máte pocit, že dieťa potrebuje chvíľku osamote na zamyslenie, vyčleňte samostatné a oddelené miesto, kde sa môže upokojiť.
• Usilujte o to, aby dieťa prijalo svoje pocity: Pomôžte drobcovi pochopiť a pomenovať aktuálnu náladu.
• Naučte ho mať svoje emócie pod kontrolou: Pokúste sa dieťa poučiť o stratégiách, ako ovládať svoje pocity.
• Chváľte ho: Pochváľte dieťa, keď sa upokojí.
• Spoločne nájdite riešenia: Prídite s dieťaťom na riešenia problémov, s ktorými sa často stretávate.
• Pripomeňte im techniky na upokojenie, ktoré ste sa spolu naučili: Počítanie a hlboké nádychy, spev…
• Neignorujte, čo sa stalo, ale hovorte o tom: Rozprávať sa s dieťaťom o príčinách hnevu ho naučí lepšie pochopiť vlastné pocity a prijateľným spôsobom ich vyjadriť.
• Hrajte kooperatívne hry, kde si vymeníte role: Hry, kde sa dieťa môže vžiť do úlohy rodiča, sú zábavné a zároveň efektívne.
• Otvorená komunikácia: Deti sú už dosť staré na to, aby samostatne hovorili o svojich emóciách a frustráciách.
• Sociálne zručnosti: Rozvíjajte v dieťaťu empatiu aj rešpekt k emočnému prežívaniu druhých. Naučte ho rozpoznávať a reagovať na pocity jeho priateľov.
• Držte sa blízko: Buďte nablízku, aby ste poskytli podporu a uistenie. Nezamykajte ho samé v miestnosti.
• Dajte im najavo, že ich chápete: Je dôležité, aby dieťa vedelo, že rozumiete jeho pocitom.

Vždy sa s deťmi rozprávajte z očí do očí (teda vo výške očí dieťaťa) namiesto toho, aby ste na ne pozerali zhora. Pomôže im to pri upokojení a budú sa cítiť „menej v ohrození“.

Hoci obdobie vzdoru je vo väčšine prípadov prirodzenou súčasťou detského rastu, sú chvíle, keď jednoducho musíte vyhľadať pomoc. A nakoniec, pamätajte - ak čelíte týmto výzvam, je normálne vyhľadať pomoc a nie je to nič zlé, ani niečo, za čo by sa bolo treba hanbiť. To všetko patrí k dospievaniu a väčšina detí a rodičov si týmto obdobím úspešne prejde, rovnako ako u iných vývojových míľnikov.

Vlastnosti textu, ktoré zvyšujú motiváciu čítať

• Výber textu: Dôležité je vybrať niečo, čo si dieťa bude chcieť prečítať.
• Zapojte zmyslové vnemy: Zdieľajte s dieťaťom obrazy, zvuky, chute, vône, ktoré sa vybavujú v mysli Vám.
• Vymieňajte si zážitky: Môžete mu dovoliť nakresliť čo vidí, keď číta. Oceňte jeho fantáziu.
• Pomôžte dieťaťu doplniť si informácie: Ukázala by sa v inom svetle? Ako zaujímavejšia?
• Pomôžte dieťaťu nasledovať jeho vášeň: Čo ho zaujíma? Fascinuje?
• Zdieľajte svoje zážitky v spojení s knihou: Hľadajte súvislosti.
• Pomôžte dieťaťu nájsť súvislosti: Ako to čo číta súvisí s ním, s jeho životom, so svetom okolo, s jeho záujmami, ašpiráciami?
• Naučte dieťa techniky sebakorekcie: Pestovať sebauvedomenie, čiže schopnosť ihneď si uvedomiť, keď ich zaangažovanosť v texte začína ochabovať a urobiť, čo je treba, aby sa dostali na správnu cestu.

Facilitovanie učenia a cieľ vzdelávania

Rogers chápe ako jeden a ten istý proces - počiatok takého učenia nezáleží od vyučovacích spôsobilostí vedúceho, ani od akademických vedomostí v danej oblasti, ani od použitého programového učenia, ani od výkladu a prednášania, ani od množstva kníh, hoci každý z týchto zdrojov možno občas využiť. Nie, facilitovanie významného, zmysluplného učenia sa záleží od určitých postojov, ktoré existujú v osobnom vzťahu medzi facilitátorom.

Charakteristiky, ktoré facilitujú učenie sa:

• Facilitátor bude pravdepodobne omnoho efektívnejší, keď je „s k u t o č n o u“, „n a o z a j s t n o u“ osobou.
• Facilitátor učenia, ak chce byť úspešný, mal by okrem svojej ozajstnosti disponovať aj úctou voči učiacemu sa, t.j. voči jeho pocitom, názorom a celej osobnosti.
• „Empatia“ je ďalší dôležitý rogersovský pojem - znamená schopnosť vcítiť sa do druhého človeka, byť „v jeho koži“ či „chodiť v jeho topánkach“, vidieť svet jeho očami.

ADD/ADHD

V poslednej dobe sa častejšie spomínajú skratky ADD/ADHD.

• IMPULZÍVNE SPRÁVANIE: Konanie bez premýšľania, vnucovanie sa ostatným napr.
• Práca - neusporiadaná, nestarostlivá a nepremyslená.
• Ťažkosti udržať pozornosť dlhodobo, pri plnení úloh, ale i pri hre.
• Ťažko dokážu pracovať na úlohe do jej úplného splnenia. Keď sa do niečoho pustia, o chvíľu od toho utečú k niečomu inému. Sú spoľahlivo nespoľahliví.
• Problémy s organizovaním činností.
• V rozhovore s druhými sa ich nepozornosť prejavuje tým, že často odbiehajú od témy.
• Ťažkosti počkať, kým na nich príde rad.
• Prekrikovanie ostatných, skákanie do reči, nepočúvanie pokynov.
• Deti zakopávajú, narazia do okoloidúceho, chytia rozpálenú panvicu.
• Púšťajú sa do nebezpečných činností bez toho, aby zvážili následky.

V prvom rade je dôležitá dôkladná diagnostika. Uvedené príznaky sa vyskytujú aj u iných duševných porúch v detskom veku, a preto je dôležité bližšie spoznať dieťa a zistiť, čím môžu byť tieto prejavy správania zapríčinené. Dieťa môže mať tieto príznaky aj v období zvýšenej záťaže (napr. v období, keď sa rozvádzajú rodičia, smrť blízkeho člena rodina, presťahovanie, zmena školy, trauma…). Uvedené príznaky môžu taktiež súvisieť so zdravotným stavom dieťaťa, osobnostným, sociálnym a emocionálnym vývinom dieťaťa, rodinnými vzťahmi, citovou väzbou ku rodičom, ťažkosťami v školskom prostredí, ťažkosťami v učení.

tags: #extremne #zlostne #dieta