Epileptická aktivita u bábätka: Ako spoznať príznaky a zabezpečiť správnu liečbu

Predstava, že vaše dieťa môže mať epileptický záchvat, je desivá. Ak ste sa s epilepsiou u detí doteraz nestretli, je normálne cítiť neistotu a strach. Epilepsia u detí je výzva, ale vôbec nie nezvládnuteľná! Vďaka včasnej informovanosti a prevencii sa dá život s epilepsiou žiť rovnako kvalitne ako bez nej. So správnou liečbou, podporou a využitím moderných riešení sa dá táto výzva zvládnuť a žiť život najvyššej kvality. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na epileptickú aktivitu u bábätiek, jej príznaky, diagnostiku a možnosti liečby.

Čo je epilepsia?

Epilepsia je neurologické ochorenie mozgu, ktoré nie je možné vyliečiť, iba zmierniť. Ide o chronické neurologické ochorenie, ktorého prejavom sú opakované epileptické záchvaty. Ide skôr o skupinu ochorení rôznej príčiny. Neuróny, nervové bunky mozgu, vykazujú u každého z nás určitý stupeň elektrickej aktivity. Mozog pacienta s epilepsiou má však chorobnú elektrickú aktivitu, čoho výsledkom je zvýšená pohotovosť k opakovanému výskytu epileptických záchvatov. Pri takejto zvýšenej dráždivosti mozgu vznikne ľahšie elektrický výboj v skupine nervových buniek v niektorej časti mozgu. Výsledkom je epileptický záchvat s náhlymi, často dramatickými, avšak prechodnými príznakmi.

Príčiny epilepsie

Príčiny epilepsie sú rôznorodé. V detstve prevládajú vrodené vývojové alebo genetické poruchy mozgu, pozápalové zmeny alebo nádorové ochorenia mozgu.

Medzi najčastejšie príčiny patria:

Genetické faktory: Niektoré formy epilepsie sú prejavom geneticky podmieneného ochorenia mozgu s poruchou funkcie nervových buniek mozgovej kôry (idiopatická epilepsia). U tejto formy epilepsie sa odhaduje dedičnosť na 10 - 13%.
Štrukturálne poškodenie mozgu: Veľmi časté sú symptomatické epilepsie, u ktorých je dokázateľné štrukturálne poškodenie časti mozgu, čo vedie k epileptickým záchvatom. Často ide o vývinové a vývojové anomálie mozgu postihujúce najmä mozgovú kôru.
Metabolické ochorenia: Jednou z príčin epileptických záchvatov sú tiež metabolické ochorenia, ktoré okrem iných orgánov poškodia aj mozog.
Úraz mozgu: U symptomatickej epilepsie môže ísť aj o následok úrazu mozgu. Asi 30 - 50 % poúrazových záchvatov je dôsledkom otvorených poranení hlavy, rizikové je aj krvácanie do mozgu, zlomenina lebky a podobne.
Mozgové nádory: Ďalšou príčinou môžu byť mozgové nádory, ktoré zapríčiňujú asi 3,5 - 5 % všetkých epileptických záchvatov.
Cievne mozgové príhody: Aj poškodenie mozgu po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody, či už ide o krvácanie alebo nedokrvenie časti mozgu, môže mať za následok opakované epileptické záchvaty. Táto príčina spôsobuje asi 12 % všetkých epileptických záchvatov.
Infekčné ochorenia mozgu: K rozvoju epilepsie môže viesť tiež infekčné ochorenie mozgu, najmä bakteriálny zápal mozgových blán a ohraničený zápalový proces mozgu, nazývaný mozgový absces.
Neurodegeneratívne ochorenia mozgu: Neurodegeneratívne ochorenia mozgu sú podkladom asi 2 % epileptických záchvatov.
Poškodenie mozgu plodu: Častou príčinou symptomatickej epilepsie je poškodenie mozgu plodu počas vnútromaternicového rastu spôsobené ochorením matky, tiež počas pôrodu s nedostatočným zásobením mozgu bábätka kyslíkom, alebo aj krátko po pôrode v dôsledku úrazu alebo infekcie.
Chronický alkoholizmus: Pravidelným nadmerným užívaním alkoholu, teda toxickej látky, dochádza k poškodeniu nervových buniek. Podobne škodia aj drogy a nadmerná konzumácia energetických nápojov.

Rizikové faktory

Spúšťačom epilepsie môžu byť faktory, ktoré človek vie ovplyvniť a také ktoré nevie ovplyvniť. Medzi neovplyvniteľné patrí rodinná záťaž, genetické faktory. K ovplyvniteľným faktorom možno zaradiť aj úrazy hlavy pri športe, alkohol, zvýšená psychická záťaž, blikavé svetlo televízie, mobilu či tabletu.

Prečítajte si tiež: Vzdelávacia aktivita o vesmíre pre škôlkarov

Príznaky epileptickej aktivity u bábätka

Epileptické záchvaty môžu mať rôzne prejavy. Niektoré deti trpia špecifickým typom epilepsie, známym ako spánková epilepsia, kedy k záchvatom dochádza počas noci alebo krátko po zobudení. Každé dieťa je iné, a preto je dôležité všímať si vzory a súvislosti medzi jeho dennými aktivitami a záchvatmi. Niektoré záchvaty majú jasný spúšťač - vtedy hovoríme o reflexnej epilepsii.

Epilepsia nevyzerá vždy tak, ako si ju mnohí predstavujú - dramatické kŕče, spadnutie na zem a strata vedomia. Medzi najčastejšie príznaky patria:

Parciálne záchvaty: Ak ostane elektrický epileptický výboj ohraničený v jednej časti mozgu, hovoríme o tzv. parciálnych záchvatoch.
- Jednoduché parciálne záchvaty: Prejavujú sa napr. zášklbmi tváre, hornej aj dolnej končatiny, alebo mravenčením a tŕpnutím tváre a končatín. Iným možným prejavom záchvatu môžu byť takzvané snové stavy, pocit, že pacient už danú situáciu videl alebo počul, eventuálne zažil. Postihnutý môže cítiť pachové vnemy bez reálneho podkladu, napríklad cíti pach gumy. Tento typ záchvatov je často úvodom do veľkého záchvatu, ktorý voláme aura.
- Komplexné parciálne záchvaty: Pacient môže prekladať veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, môže sa točiť namieste a podobne. Častým prejavom tohto typu záchvatov je zahľadenie sa. Chorý neprítomne pozerá do diaľky, môže pri tom napr. mľaskať, oblizovať sa či mrkať viečkami. Na svoje okolie nereaguje. Vedomie a pamäť sú úplne alebo čiastočne zakalené.
Generalizované záchvaty: Ak je elektrickým výbojom postihnutý celý mozog, zasiahnutý je teda celý elektrický okruh mozgu, bez ohľadu na to, či stav vznikne naraz, alebo šírením výboja z určitej postihnutej oblasti mozgu, vznikne verejnosti najznámejší generalizovaný, takzvaný veľký záchvat, v minulosti nazývaný grand mal. Takýto typ záchvatu začne prudkým stiahnutím svalov tela, stratou vedomia a pádom. V prvej fáze, ktorá trvá asi 30 sekúnd, sú ústa zovreté, zuby zaťaté, končatiny a telo napnuté v kŕči, oči sú stočené nahor, zreničky široké, bez reakcie na osvit. Pacient chvíľu pre kŕč svalov nedýcha, zbledne, následne modrie, niekedy v úvode záchvatu vykríkne. Potom napätie svalov povoľuje a nastupujú prudké zášklby celého tela vrátane žuvacích svalov, čo vedie k pohryzeniu jazyka a pier. Na perách sa objavia z výdychov sliny a krv z pohryzeného jazyka. Asi po dvoch minútach kŕče postupne končia, chorý začne chrčivo dýchať, môže sa pomočiť, preberá sa k vedomiu. Po záchvate môže byť epileptik dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov. V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší, alebo aj viac záchvatov.
Infantilné spazmy (Westov syndróm): Pozostávajú z náhlej kontrakcie svalstva šije, trupu a končatín. Vyskytujú sa výlučne na konci spánku a pred zaspávaním. Dieťa môže plakať alebo sa usmievať, niekedy ako keby očakávalo a tešilo sa na nasledujúce spazmy. Po záchvatoch sa správa tak ako predtým alebo zaspí.
Myoklonické záchvaty: Rýchle myoklonické zášklby axiálneho svalstva končatín u detí s normálnym psychomotorickým vývinom vo veku 1 - 2 rokov. Záchvaty sú veľmi krátke s trvaním 1 - 3 sekundy, nenastáva porucha vedomia, nevyskytujú sa v sériách a nie sú známe provokujúce faktory.
Atypické absencie: Postupná porucha vedomia, bývajú mierne symetrické tonické príznaky, niekedy s vegetatívnou symptomatológiou, bledosťou a slinením, niekedy atónia spojená s pádom.
Neonatálne záchvaty: Kŕče sú prevažne klonické, skôr parciálne alebo apnoické.

Diagnostika epilepsie

Obyčajne sa chorý s prvým záchvatom v živote obráti na praktického lekára pre deti alebo dospelých, ktorý pacienta odošle k špecialistovi - neurológovi. Vyšetrenie je časovo náročné.

Diagnostický proces zahŕňa:

Anamnéza: Prvým krokom neurológa je dôkladná anamnéza, kedy sa zisťujú okolnosti narodenia pacienta. Jeho pôrod, pôrodná hmotnosť, prospievanie a vývoj v batolivom, predškolskom a školskom veku, tu sú dôležité údaje od matky. Kľúčový je údaj, kedy sa objavil prvý záchvat, čo pacient pred ním cítil, ako záchvat vyzeral. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu. Je dôležité identifikovať eventuálny provokujúci faktor, ako napríklad požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres, nedostatok spánku a podobne. Tiež informácia ako často sa záchvaty opakujú, či majú jednotný obraz.
Neurologické vyšetrenie: Nasleduje detailné neurologické vyšetrenie, ktoré môže odhaliť známky poškodenia centrálneho nervového systému.
EEG (elektroencephalografia): Potom neurológ vyhodnotí EEG (elektroencephalografický záznam elektrickej aktivity mozgu). Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu používa neurológ aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie ústami, hlboké dýchanie nosom, fotostimuláciu mozgu blikavým svetlom, ale aj depriváciu spánku, keď sa hodnotí EEG záznam po prebdetej noci.
Zobrazovacie vyšetrenia:
- CT mozgu: Základným zobrazovacím vyšetrením je CT mozgu, najmä po podanej kontrastnej látke. Zmapuje štruktúru mozgu a odhalí väčšie chorobné ložiská, napríklad nádor, krvácanie, nedokrvenie mozgu, cystu mozgu a podobne.
- MRI (magnetická rezonancia): Jemnejšie odchýlky od normy v štruktúre mozgového tkaniva, ako napríklad vývojovú anomáliu časti mozgovej kôry, odhalí presnejšie MRI (magnetická rezonancia).
- PET (pozitrónová emisná tomografia): V niektorých prípadoch je potrebná aj PET (pozitrónová emisná tomografia) s použitím rádiofarmaka, ktorá môže dokázať zmenený metabolizmus poškodenej časti mozgovej kôry.

Diferenciálna diagnostika je dôležitá, pretože nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Často sa pod podobným obrazom skrýva psychogénny neepileptický záchvat s potrebou detailného psychologického a psychiatrického vyšetrenia a následnej liečby u týchto odborníkov. Podobný obraz môže mať aj závažná porucha srdcového rytmu alebo schopnosti udržať krvný tlak, čo vyžaduje zase dôkladné vyšetrenie a starostlivosť kardiológa. Vyšetrenia zloženia krvi tiež prinášajú cenné informácie.

Prečítajte si tiež: Experimenty pre malých vedcov

Liečba epilepsie

Snahou lekárov je znížiť počet epileptických záchvatov a zabezpečiť pacientom čo najlepšiu kvalitu života.

Farmakologická liečba

Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky - antiepileptikami, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a spoločnosti. Na Slovensku máme k dispozícii viac ako dve desiatky antiepileptík, ktoré sa približujú k termínu „ideálne antiepileptikum,“ teda liek s účinnosťou na všetky typy záchvatov, bez nežiadúcich účinkov a s dobrou toleranciou. Avšak mechanizmom, ktorým účinkujú, sa líšia. Voľba vhodného lieku podľa typu epilepsie a s ohľadom aj na ostatné choroby pacienta, teda „šitie medikamentu na mieru,“ je úlohou neurológa. Dávka lieku sa zvyšuje pomaly, opatrne, za sledovania stavu pacienta. V prípade, že sa aj pri maximálnej dávke nedosiahol stav bez záchvatov, môže lekár zvoliť aj dvojkombináciu s druhým, v krajnom prípade aj tretím liekom na epilepsiu. Ženy vo fertilnom veku by nemali užívať antiepileptikum, ktoré potenciálne vykazuje vysoké riziko možnosti poškodenia plodu.

Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov, alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov, čo označujeme ako kompenzovaná epilepsia. Avšak asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu. Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii.

Epileptochirurgická liečba

V prípade farmakorezistentnej epilepsie pacientovi navrhujeme možnosť epileptochirurgickej liečby, ktorej cieľom je odstránenie malého okrsku mozgu, ktorý funguje ako epileptické ohnisko. Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencephalografie, kedy je pacient určitý čas snímaný kamerami a súčasne je kontinuálne snímané EEG. Tak v prípade zachyteného záchvatu vieme identifikovať jeho typ a súčasne väčšinou aj epileptický fokus v mozgu, v ktorom začal elektrický výboj. Potrebné sú aj viaceré ďalšie špecializované vyšetrenia, ako napríklad funkčná magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia, jednofotónová emisná výpočtová tomografia a iné. Niekedy príprava k takému operačnému výkonu trvá rok aj viac. Ide však o veľmi úspešný spôsob liečby. Pri záchvatoch, ktoré sú spôsobené ohniskom v spánkovom laloku dosahujeme stav bez záchvatu až pri 90 % chorých. V prípade, že je ohnisko v inej časti mozgovej kôry až pri 70 % epileptikov.

Inou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je od 90-tych rokov minulého storočia stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus). Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv.

Prečítajte si tiež: Čo očakávať pred pôrodom: pohyby

Alternatívne spôsoby liečby

V poslednej dobe rastie záujem o alternatívne spôsoby liečby. Možno sem zaradiť jogu a meditácie, čo sú techniky, ktoré človeka naučia predchádzať situáciám, kedy záchvat môže vzniknúť v dôsledku stresu - ten totiž môže provokovať epileptické záchvaty až u 30% pacientov. Ďalšou alternatívnou formou liečby je aromaterapia - pomáha relaxácii, znižuje stres. Naviac niektoré éterické oleje pôsobia priamo na nervovú sústavu. Bylinkám s epileptogénnym pôsobením / rozmarín, fenikel, šalvia/ by sa mal pacient s epilepsiou vyhýbať. Naopak blahodarne pôsobí harmanček a levanduľa.

Ketogénna diéta pri epilepsii vychádza zo skúseností, že hladujúci pacienti s epilepsiou majú menej záchvatov. Diétou sa napodobňujú biochemické zmeny spojené s hladovaním. Nedostatok cukrov a bielkovín vedie k využívaniu tukov ako hlavného zdroja energie a vzniká ketóza, ktorá znižuje záchvatovú pohotovosť a redukuje záchvaty. Efekt diéty závisí od typu epilepsie a veku. Udáva sa, že až u 3/4 detí dochádza k výraznej redukcii záchvatov viacej ako 50 %, asi v 1/3 záchvaty vymiznú.

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Epileptický záchvat sa nedá zastaviť okamžite, ale môžete zabezpečiť, aby prebehol čo najbezpečnejšie. Keďže epileptický záchvat prekoná počas života cca každý 20ty človek, je veľmi dôležité poskytnúť správnu prvú pomoc. Cieľom prvej pomoci je, aby sa človek počas epileptického záchvatu nezranil.

Čo robiť pri epileptickom záchvate?

Zachovajte pokoj, záchvat pacientovi život neohrozuje.
Zo všetkého najdôležitejšie je ochrániť chorého pred zranením, najmä poranením hlavy. Dbajme na to, aby postihnutý nespadol zo schodov, neudieral si hlavu o tvrdú podložku, odstráňme z jeho okolia predmety, ktoré by ho mohli zraniť alebo popáliť.
Podložte mu hlavu napríklad svetrom, vankúšom alebo dekou. Ak nie je nič mäkké k dispozícii, podložte hlavu rukami.
Uvoľnite košeľu, viazanku, atď.
Ostaňte s pacientom, ale do záchvatu nezasahujte.
Nič mu nevkladajte do úst, nepokúšajte sa vyťahovať pacientovi jazyk. Buďte bez obáv, pacient sa neudusí.
Nepolievajte chorého vodou v snahe ho prebrať, nedávajte mu nič piť.
Po ukončení kŕčov epileptika uložte do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst a nevdýchol ich.
Záchvat trvá asi dve minúty, okoliu sa však vždy zdá, že je to dlhšie.
Zostaňte s chorým až do jeho prebratia.
Viacerí pacienti majú pripravenú konečníkovú tubu Diazepam, ktorú možno podať, eventuálne tabletku 10 mg Diazepamu. Po ich podaní pacienta necháme oddýchnuť.
Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajte zdravotnú záchrannú službu 155.

Pokiaľ budete nasledovať tieto kroky, nebezpečenstvo epileptického záchvatu vášho dieťaťa sa rapídne zníži. Najmä - zostaňte pokojní.

Život s epilepsiou

Je veľmi dôležitým predpokladom, ako dosiahnuť zníženie počtu záchvatov, dodržiavanie správnej životosprávy.

Základom je:

Dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie. Správne nie je ani popoludňajšie pospávanie, pretože tento spánok je plytký a provokuje záchvaty. Z toho vyplýva, že pre človeka s epilepsiou nie je vhodná práca na smeny a nočná práca.
Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako aj užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov.
Je možné športovať, pod dozorom aj plávať. Neodporúčajú sa typy športov, pri ktorých s možným záchvatom hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu, teda beh.
Z preventívnych dôvodov je pacientovi zadržané vodičské oprávnenie, aby pri eventuálnom záchvate nedošlo k tragédii. Po roku liečby neurológ zváži, či je možné pacientovi vrátiť možnosť šoférovania ako vodičovi amatérovi. Musí však pri tom zodpovedne vyhodnotiť všetky relevantné okolnosti, teda frekvenciu epileptických záchvatov, v aký čas dňa či noci sa vyskytujú, aký majú charakter, aký je nález na elektroencephalografickom zázname, ako dôsledne dodržiava pacient liečbu a životosprávu. Ak lekár uváži, že stále hrozí za volantom epileptický záchvat, nie je povinný postihnutému vodičské oprávnenie uvoľniť ani v prípade, že sa ho on sám dožaduje.
Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii. Za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum ani si svojvoľne znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu epileptických záchvatov.

Syndrómy spojené s epileptickou aktivitou

Niektoré deti trpia špecifickými epileptickými syndrómami, ktoré majú charakteristické príznaky a priebeh:

Syndróm so sústavnými hrotmi a vlnami počas malého spánku (CSWS): Zriedkavý epileptický encefalopatický syndróm, ktorý sa typicky objavuje v detskom veku. Charakterizuje ho výrazná epileptiformná aktivita na EEG (elektroencefalografia) počas NREM spánku, najmä počas takzvaného pomalovlnného spánku (slow-wave sleep). Hlavným EEG znakom je takmer kontinuálny výskyt hrotovo-vlnových komplexov, ktoré počas spánku môžu zaberať až 85-100 % EEG záznamu.
Lennox-Gastautov syndróm (LGS): Etiológia a patogenéza nie je známa, okrem symptomatických prípadov existujú aj prechodné, tranzientné formy LGS v priebehu iných, fokálnych alebo generalizovaných epilepsií.
Benígna myoklonická epilepsia dojčiat: Je zriedkavým epileptickým syndrómom. Charakterizujú ju rýchle myoklonické zášklby axiálneho svalstva končatín u detí s normálnym psychomotorickým vývinom vo veku 1 - 2 rokov.
Juvenilná myoklonická epilepsia (JME): Formou idiopatickej generalizovanej epilepsie.
Benígne febrilné kŕče: Definujú sa ako záchvaty spojené s teplotou bez známok intrakraniálnej infekcie alebo iných možných príčin. Nemali by sa hodnotiť ako epileptický syndróm.
Detská absencia epilepsie (CAE): Sú geneticky podmieneným epileptickým syndrómom. Charakteristickým príznakom generalizovaných epilepsií je paroxyzmálna EEG aktivita generalizovaných bilaterálne synchrónnych výbojov komplexov hrotu a vlny s frekvenciou 3 c/s.

Status epilepticus

Status epilepticus predstavuje zlyhanie prirodzených mechanizmov, ktoré za normálnych okolností ukončujú epileptický výboj. Počas SE sa prudko zvyšuje spotreba kyslíka a glukózy, zatiaľ čo prívod krvi do mozgu býva obmedzený. Mortalita SE sa pohybuje v rozmedzí 10 - 26 %.

Rozlišujeme:

Konvulzívny status epilepticus: Ide o najznámejšiu a najnebezpečnejšiu formu, typicky s tonicko-klonickými kŕčmi celého tela. Pacient stráca vedomie, má zášklby svalov, ťažkosti s dýchaním a hrozí mu upchatie dýchacích ciest.
Nekonvulzívny status epilepticus (NCSE): Prebieha bez viditeľných kŕčov, no pacient má zmenené vedomie, nereaguje alebo pôsobí zmätene. Tento typ je ťažšie rozpoznateľný a často sa zamieňa s akútnym psychickým stavom či demenciou.

Ak záchvat trvá viac ako 5 minút, treba okamžite volať tiesňovú linku 112 alebo 155. Na zastavenie akútneho záchvatu v domácom prostredí sa využívajú benzodiazepíny - rektálna forma diazepamu, ktorá je vhodná najmä u detí alebo v prípadoch, keď pacient nemôže prehĺtať a bukálny roztok midazolamu, ktorý sa aplikuje medzi ďasno a líce.

Pacient so status epilepticus je vždy hospitalizovaný. V akútnej fáze sa podávajú benzodiazepíny (napr. diazepam, midazolam) na rýchle zastavenie záchvatu. V ťažkých prípadoch môže byť nutné uvoľniť dýchacie cesty, zaintubovať pacienta a zaviesť ho do krátkodobého umelého spánku.

Po zvládnutí akútnej fázy je dôležitá dlhodobá neurologická starostlivosť. Lekár následne upraví dávkovanie alebo typ antiepileptickej liečby, aby sa znížilo riziko opakovania. Po ťažkom SE môžu pretrvávať kognitívne a psychické zmeny - únava, poruchy koncentrácie, úzkosť či depresia. Pacient a rodina by mali byť poučení o prevencii záchvatov, správnom užívaní liekov a postupoch prvej pomoci. Najlepšou prevenciou je pravidelné a presné užívanie antiepileptík a vyhýbanie sa faktorom, ktoré môžu vyvolať záchvat. Pacienti by mali mať vždy pri sebe záchranný liek (napr.

Prevencia epilepsie

Nakoľko príčiny epilepsie sú rôzne, neexistuje žiadna jediná preventívna metóda, ale existujú metódy, ktoré možno dodržať, aby sa znížila pravdepodobnosť jej vzniku. Dôležité sú bezpečnostné opatrenia, ako znížiť riziko poranenia hlavy / používať prilby, bezpečnostné pásy, detské autosedačky/. Vyhýbať sa nadmernému pitiu alkoholických nápojov, jesť zdravú, vyváženú stravu. Pre ľudí trpiacich epilepsiou môže byť vedenie denníka účinnou metódou prevencie, pretože môže určiť faktory, ktoré záchvat vyvolávajú a umožní im vyhnúť sa týmto faktorom v budúcnosti. Pravdepodobnosť vzniku epileptických záchvatov môžu zvýšiť aj určité udalosti, napríklad nedostatok kyslíka v mozgu dieťaťa počas pôrodu, čiže hypoxické poškodenie mozgu postihujúce hlavne hypokampálnu a temporálne štruktúry. Menej časté je mozgové krvácanie, mechanické poškodenie pri prechode úzkymi pôrodnými cestami, použitie klieští, vakuumextraktora.

Život s epilepsiou a stigmatizácia

Aj v dnešnej dobe sa ľudia s epilepsiou, bohužiaľ, stretávajú so stigmatizáciou. Záchvatov sa obávajú najmä zamestnávatelia, epileptici si ťažšie hľadajú prácu, deti sa niekedy horšie začleňujú do kolektívu, čo má samozrejme nepriaznivý vplyv na ich duševnú pohodu. Chorí s epilepsiou majú niektoré prekážky k určitému druhu práce či športu a šoférovaniu. Nie je pre nich vhodné pracovať v noci, so strojmi, kde by mohli, pri možnom záchvate, ublížiť sebe alebo okoliu, nesmú pracovať vo veľkej výške. Niektorí epileptici nemôžu trvalo alebo dočasne šoférovať. Avšak pri vhodnom pracovnom zaradení sú rovnocennými členmi kolektívu a za dodržiavania životosprávy a liečby môžu viesť plnohodnotný osobný aj rodinný život.

tags: #epilepticka #aktivita #u #babatka