Prvé "dieťa zo skúmavky" prišlo na svet 25. júla 1978. Odvtedy sa obdobným spôsobom narodilo odhadom viac ako šesť miliónov detí. Na Slovensko sa tento trend dostal v roku 1991. Od úplných počiatkov sa však táto metóda stretávala so silnou kritikou Katolíckej cirkvi. Prečo je to tak, keď umelé oplodnenie - na prvý pohľad - iba pomáha manželom stať sa rodičmi? Všetko sa odvíja od toho, kedy sa začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť.
Počiatok ľudského života z vedeckého hľadiska
Ako teda definuje veda počiatok ľudského života? Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve touto otázkou. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností v závere svojho bádania uvádza, že nezávisle na náboženskom či inom svetonázore, veda musí uznať, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. K takémuto záveru môže, podľa Jána Pavla II., prísť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. „Napriek mnohým ťažkostiam a neistotám každý človek, úprimne otvorený pravde a dobru, môže pomocou svetla rozumu a pod vplyvom tajomného pôsobenia milosti dospieť k tomu, že v prirodzenom zákone, vpísanom do srdca, spozná posvätnosť ľudského života od počatia až do jeho konca a získa presvedčenie, že každá ľudská bytosť má právo na to, aby sa absolútne rešpektovalo toto jej základné právo.“ (Evangelium vitae, čl. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať (prirodzene) rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete.
Právo na počatie v láskyplnom manželskom vzťahu
Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae vitae ešte pred Jánom Pavlom II. zdôraznil, že každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu, keďže rodinu, ktorú tvoria otec, mama a deti, stále považujeme za najlepšie možné prostredie pre výchovu dieťaťa. Čo teda s deťmi, ktoré sú narodené mimo manželstva, zo znásilnenia či cez umelé oplodnenie? Kongregácia pre vieroučné otázky v inštrukcii Donum vitae píše jasne: „Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, má byť prijaté ako živý dar Božej dobroty a má byť vychovávané s láskou.“ Zároveň však ďalej pokračuje: „Odovzdávanie ľudského života v súlade s dôstojnosťou osoby je možné iba vtedy, keď sa rešpektuje zväzok, ktorý existuje medzi významami manželského aktu, a keď sa rešpektuje jednota ľudskej bytosti. Pre svoj jedinečný a neopakovateľný pôvod sa má dieťa rešpektovať a uznávať ako rovnocenné v osobnej dôstojnosti s tými, čo mu dávajú život. Ľudská osoba má byť prijatá v znamení jednoty a lásky svojich rodičov.
Neplodnosť a právo na dieťa
My sme si predsa nevybrali, že budeme neplodní! Máme právo mať dieťa a medicína nám dokáže pomôcť, tak prečo nie? Určite ste už počuli tieto otázky či argumenty, ktoré nemožno brať na ľahkú váhu. Manželská neplodnosť je bolestivým úderom a Cirkev musí k týmto otázkam pristupovať citlivo, no otvorene. V prvom rade si však treba uvedomiť dve veci - Cirkev nebráni manželom mať deti a ani nikdy nebránila. Ba naopak, vždy zdôrazňovala - a i dnes, keď to nie je práve populárny názor, zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter. Plodivý v zmysle toho, že sa nebráni umelými metódami (prezervatív, antikoncepcia, vnútromaternicové teliesko) potenciálnemu počatiu života, a spojivý v zmysle úplný (muž vždy vyvrcholí v pošve ženy). Druhá otázka sa týka práva na dieťaťa. Všetci vieme, že existujú určité práva dieťaťa, ale právo na dieťa? Dieťa je Boží dar, nie právo. I vedci zaoberajúci sa reprodukciou môžu potvrdiť, že sa stáva, že hoci majú k dispozícii dokonalú spermiu a dokonalé vajíčko, k oplodneniu skrátka nedôjde, život sa nezačne. Hoci sa veda dokáže „hrať na Boha“ v otázka plodenia života, stále je to dotyk Stvoriteľa, ktorý určuje, či sa bunky začnú, alebo nezačnú deliť. Vedeli ste, že pri spojení spermie a vajíčka sa generuje akýsi svetelný záblesk? Vzniká nový život!
Umelé oplodnenie in vitro (IVF) a jeho morálne aspekty
… alebo IVF či FIVET (fertilization in vitro and embryo transfer) je pojem zaužívaný na označenie umelého oplodnenia. Rozhodujúce hľadisko pre morálne hodnotenie takých techník spočíva v posúdení okolností a dôsledkov, ktoré prinášajú, vzhľadom na nevyhnutné rešpektovanie ľudského zárodku. Zavádzanie umelého oplodnenia in vitro do praxe si vyžiadalo nesmierne množstvo oplodnení a zničení ľudských embryí. Ešte dnes to zvyčajne u ženy predpokladá hyperovuláciu: odoberajú a oplodnia sa viaceré vajíčka a potom ich udržiavajú in vitro počas niekoľkých dní. Zvyčajne sa nie všetky prenášajú do pohlavných orgánov ženy; niektoré zárodky - bežne označované ako „nadpočetné“ - sa zničia, alebo zmrazia. Občas sa niektoré embryá, ktoré sa už zahniezdili v maternici, zničia, a to z rôznych eugenických, ekonomických alebo psychologických dôvodov. Také úmyselné usmrcovanie ľudských bytostí alebo ich používanie na rozličné účely, na úkor ich celistvosti a života, je v rozpore s učením, ktoré sme už pripomenuli v súvislosti s umelým potratom.
Prečítajte si tiež: Etické otázky manipulácií embryí
Príklad Adama a Evy: Dilemy pri umelom oplodnení
Pre jednoduchšie pochopenie kontextu týchto problémov v praxi budeme používať fiktívny manželský pár - Adama a Evu. Adam a Eva sú manželmi viac ako desať rokov. Túžia po bábätku, no nedarí sa im otehotnieť prirodzeným spôsobom. Gynekológ ich pošle na štandardné vyšetrenia, ktoré však ukazujú, že všetko je v poriadku. V dobrej viere im gynekológ odporučí nejaké „Centrum asistovanej reprodukcie“, kde im „pomôžu“ vyriešiť tento ich problém. Adam a Eva sú však veriaci katolíci, ktorí vedia, že Cirkev s takýmto riešením nesúhlasí, no nevedia prečo a ani to, či sa im vlastne ponúka nejaká alternatíva okrem bezdetnosti a adopcie.
Homogénne oplodnenie
Jedným zo štandardných vyšetrení u muža je spermiogram, ktorý zo vzorky zisťuje kvalitu a životnosť spermií. Očakáva sa, že muž sa na chvíľu zavrie do miestnosti na klinike, kde za „pomoci“ pornografie masturbuje a zachytí semeno do plastovej nádoby. Adam má dobré výsledky, Eva tiež. Lekár im teda navrhne najbežnejšiu formu umelého oplodnenia - homogénne oplodnenie. Odoberú teda vajíčka Eve, spermie Adamovi a v laboratóriu ich umelo spoja. Niekoľko z nich sa začne ďalej deliť - vznikne v nich život. V niekoľkých ďalších žiadne delenie neprebehne, prípadne budú vyhodnotené ako nekvalitné a nepoužiteľné, lebo sa budú zdať slabé, a preto budú považované za biologický odpad. Gratulujeme, máte tri embryá, koľko vložíme do maternice? Nuž, aj takto nejako môže vyzerať telefonát z reprodukčného centra. Adam a Eva sa rozhodli, že zatiaľ chcú vložiť do maternice jedno embryo a ostatné si zmraziť „na neskôr“. Jedno vložia, to sa uchytí, narodí sa im zdravé dieťa. Adam a Eva sú šťastní, lekári sa potľapkávajú po pleciach, akú dobrú prácu odviedli, a život ide ďalej. Problém vyriešený.
V tomto prípade sa k páru pristupuje spôsobom zákazník - produkt. Homogénne oplodnenie nerieši problém neplodnosti, ono iba „vytvorí produkt“ - v tomto prípade dieťa -, ktorý doručí jeho majiteľom - rodičom. Karol Wojtyla v diele Láska a zodpovednosť zdôrazňuje, že s osobou sa musí vždy a zakaždým zaobchádzať na základe personalistickej normy, a teda že hodnota osoby je vždy vyššia ako hodnota príjemnosti. Ďalej hovorí o tom, že každý človek si zasluhuje, aby s ním bolo zaobchádzané ako s predmetom lásky, nie predmetom túžby.
Darovanie spermií alebo vajíčok
Vráťme sa späť k Adamovi a Eve. Pri vyšetreniach sa mohlo ukázať, že Adam má slabé spermie, nízky počet, skrátka, zlý „genetický materiál“, prípadne až žiadny. Lekár ponúkne manželom alternatívu - použije vajíčko Evy a spermiu od neznámeho darcu. Dieťa tak bude mať 50 % genetického materiálu od Evy a bude s ňou biologicky spríbuznené. Obdobný zdravotný problém môže nastať u matky - v našom prípade u Evy. Má nekvalitné vajíčka, nič sa s tým nedá robiť. Ale lekári opäť ponúkajú riešenie - darovanie vajíčok inej ženy, ktoré oplodnia manželovými, v tomto prípade Adamovými spermiami. Tu však nastáva ešte zložitejší problém - Eva bude nosiť dieťa, ktoré geneticky nebude jej, ale jej telo bude mať na jeho vývoj špecifický vplyv. Porušenie manželskej výlučnosti tým, že do procesu plodenia vstupuje tretí človek - darca, môže mať negatívny vplyv i na samotné manželstvo a samotné počaté dieťa.
Náhradné materstvo
Pri Adamovi a Eve však lekári mohli natrafiť ešte na ďalší problém - hoci majú obaja zdravé pohlavné bunky, Eva ich dieťa nedokáže vynosiť. Navrhnú im teda, aby si našli náhradnú matku. Surogátne materstvo (našťastie) nie je v našich končinách povolené, no sú známe prípady, keď sú páry ochotné vycestovať za touto „službou“ do krajín, kde to dovolené je (napríklad do USA, Indie alebo na Ukrajinu). Funguje to skutočne komplikovane - alebo si pár nájde náhradnú matku, ktorá to spraví pro bono, respektíve iba za uhradené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, alebo si nájde matku, ktorej za túto službu zaplatí (najmä chudobnejšie ženy v Indii a na Ukrajine často ponúkajú túto „službu“). embryo vznikne z vajíčka darovaného anonymnou darkyňou a zo spermie darovanej anonymným darcom. Treba si však uvedomiť, že aj keby sme nejakým spôsobom tieto komplikované situácie zjednodušili, náhradné materstvo je objektívnym popretím záväzkov, ktoré vyplývajú z materskej lásky, manželskej vernosti a zodpovedného materstva. Uráža dôstojnosť a právo dieťaťa, aby bolo počaté, nosené v matkinom lone, prinesené na svet a vychovávané vlastnými rodičmi. Charta práv rodiny, ktorú vydala Svätá stolica, opäť zdôraznila: „Ľudský život treba rešpektovať a chrániť absolútnym spôsobom od okamihu oplodnenia.“
Prečítajte si tiež: Embryotransfer: Jedno alebo dve?
"Nadbytočné" embryá a ich osud
Ako sme už vyššie spomenuli, pri IVF často dochádza k stvoreniu „nadbytočných“ embryí. Tie „kvalitnejšie“ môžu rodičia nechať zmraziť a takpovediac „odložiť na neskôr“, ak sa opäť rozhodnú mať dieťa. Tie „nekvalitné“ často (hoci nie vždy) končia ako biologický odpad, respektíve rodičia sa môžu rozhodnúť darovať ich na „výskum“. Tu je nutné podotknúť, že Cirkev jednoznačne odsudzuje akékoľvek pokusy a výskumy na embryách v akomkoľvek štádiu. Morálny problém je jasný - dochádza k cielenej eugenickej selekcii a následnému zničeniu ľudských embryí, t. j.
"Vločkové bábätká" a adopcia embryí
Napriek tomu, že sme vyššie jasne uviedli dôvody, prečo je morálne neprijateľné umelé oplodnenie, nedokážeme zabrániť tomu, aby sa páry - či už veriace, alebo neveriace - pre túto formu nerozhodli. „Vločkové bábätká“ (snowflake babies) sú zmrazené embryá, ktorých sa rodičia rozhodli vzdať, no zároveň si neprajú, aby boli venované na výskum, alebo zničené. Manželom, ktorí nemajú zdravé pohlavné bunky, ponúkajú lekári túto možnosť často ako poslednú. Po celom svete sa nachádzajú tisícky zmrazených detí čakajúcich na svojich adoptívnych rodičov. Adoptovať si embryo je možné vtedy, keď je matka schopná vynosiť dieťa. Neexistuje však k tomu oficiálne právne stanovisko, keďže v náleze Ústavného súdu SR je zakotvené, že nasciturus (t. j. počaté, ale nie narodené dieťa) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život, môže sa ním však stať pod podmienkou, že sa narodí živý. V prípade Slovenskej republiky bol stanovený moment viability plodu na 24. týždeň tehotenstva. Nejde teda o „klasickú adopciu“ a znamená to, že dieťa sa nikdy nedozvie, kto boli jeho biologickí rodičia. Rovnako neexistuje k tejto otázke (zatiaľ) ani oficiálna inštrukcia od Kongregácie pre vieroučné otázky alebo oficiálne morálne stanovisko.
NaProTechnológia ako alternatíva
Skúsme sa však vrátiť úplne na začiatok. Sú Adam a Eva skutočne neplodní? Absolvovali naozaj všetky dostupné vyšetrenia? Zväčša sa v kresťanských kruhoch hovorí o prirodzenom plánovaní rodičovstva ako o jednej z metód na predchádzanie počatia, avšak v tomto prípade sa treba pozrieť na druhú stránku mince. NaPro technológia je na Slovensku len zopár rokov, no rozdiel oproti IVF je najmä v tom, že pár sa naučí spoznávať svoju plodnosť. Často pomôže už len správne načasovanie pohlavného styku, no NaPro neostáva iba pri tom. Lieči neplodnosť - neponúka dieťa ako produkt, ale snaží sa nájsť problém v tele ženy alebo muža a odstrániť ho. Berúc do úvahy všetkých pacientov, diagnózy, pravdepodobnosť počatia a porodenia dieťaťa, je miera úspešnosti 50 % v najlepších európskych NaPro centrách. Môže byť úspešná i v liečbe neplodnosti u párov, ktoré absolvovali IVF, a má 40 - 50 % mieru úspešnosti pri liečbe neplodnosti žien, ktoré majú viac ako 35 rokov. CrMS (Creighton Model) vznikol v 70. rokoch na univerzite v Creightone, USA. Cieľom bolo vyvinúť spoľahlivú, vedecky dokázanú prirodzenú metódu s ohľadom na ženskú individualitu. Takto sa vytvoril jednotný medzinárodný jazyk značenia ženského cyklu. Ide o systém značenia ženskej plodnosti. Pár takýmto spôsobom dostane informáciu o plodných a neplodných dňoch v cykle.
Príklady zo života
Nechajme Adama Adamom a Evu Evou a poďme sa radšej pozrieť na príklady zo života.
Kateka a Stu Goodman (darované vajíčka)
Kateka and Stu Goodman bojovali s neplodnosťou viac ako desať rokov. Obaja patria do Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní (mormóni) a v ich cirkvi sa dáva veľký dôraz na založenie rodiny. „Všetci naši kamaráti už prakticky prestali mať deti, len my sme ani nezačali. Akoby sme boli zaseknutí,“ opisuje ich situáciu Kateka. Po niekoľkých spontánnych potratoch sa rozhodli pre umelé oplodnenie, avšak želaný úspech sa nedostavil ani tu. Ako sa ukázalo, Kateka má nekvalitné vajíčka. Avšak namiesto toho, aby sa lekári zamerali na to, ako zmeniť tento stav, ponúkli im alternatívu - vajíčko od anonymnej darkyne. Nuž, anonymnej ako anonymnej. Nikdy sa síce jej meno nedozvedia, prešli si však katalóg a vybrali si tú, ktorá sa im najviac pozdávala. Obaja, Stu aj Kateka, svorne tvrdia, že sa pred týmto rozhodnutím modlili a keď si vybrali darkyňu, modlili sa aj za ňu - ďakovali, že im umožní stať sa rodičmi. Hoci neskôr, počas tehotenstva, Kateka popisuje obavy z toho, či bude schopná ľúbiť dieťa, ktoré nie je jej biologické, tieto myšlienky ustúpia do úzadia, keď zbadá dieťatko na ultrazvuku. Stu, naopak, akoby tento problém nemal.
Prečítajte si tiež: Žĺtkový vak a tehotenstvo
Alexa, Jon a Merill (náhradné materstvo)
Alexa a Jon sú mladý pár túžiaci po dieťatku. Alexa má však neoperovateľný tumor na mozgu a tehotenstvo by ju mohlo zabiť. Osloví tak svoju dobrú priateľku Merill, či by nevynosila ich dieťa. Jon je vojak na misii v Nemecku, no v spermobanke majú zmrazené spermie. Lekári teda Alexe odoberú vajíčko, rozmrazia Jonove spermie, oplodnia ho a embryo následne vložia do Merillinej maternice. Keďže Merill si nedávno prešla náročným rozvodom, Alexa ju pozve bývať k nim - len dočasne, kým sa Jon vráti z Nemecka. Dieťatko rastie v Merillinej maternici, no vzťah k nemu si buduje Alexa. Po čase sa však stretáva s odporom a blokádou z Merillinej strany. Ba čo viac, Jon sa nakoniec vráti z Nemecka skôr, aby sa mohol so svojím dieťatkom v Merillinom brušku rozprávať aj naživo, no Merill situáciu nezvláda a odsťahuje sa do svojho rodného mesta - tisícky kilometrov od Jona a Alexy. Trpí tým nielen vzťah Jona a Alexy, ale aj Alexy a Merill - a v neposlednom rade tým trpí dieťa. V istom momente dokonca musia Merill hospitalizovať a nevedia, či dieťa prežije. Merill neskôr popisuje pocity úľavy - možno dieťa zomrelo a celé sa to skončí. Našťastie, dieťatko zázračne prežije a tento príbeh má aj teoreticky šťastný koniec. Candace a Tim sa brali mladí a plní
Inštitút náhradného materstva
Inštitút náhradného materstva nie je výmyslom dnešnej modernej doby, ale jeho počiatky sú známe už od dávnych čias kedy hlavným cieľom bola najmä túžba po zachovaní dedičov vrchných vrstiev spoločnosti. Tak vznikla tradičná forma náhradného materstva, ktorá sa postupne modifikovala. Dôvodov prečo sa tejto kontroverznej problematike dostáva stále viac pozornosti, je hneď niekoľko. Za najvšeobecnejší možno považovať stúpajúcu neplodnosť párov túžiacich po potomstve, a to najlepšie po vlastnom s priamymi genetickými väzbami. Túžba po vlastnom dieťati viedla k vzniku gestačnej formy náhradného materstva, ktorá sa teší vzrastajúcej obľube, a ktorá zotiera genetickú ingerenciu náhradnej matky voči dieťaťu.
Etické aspekty náhradného materstva
Medzinárodná federácia gynekológie a pôrodníctva („FIGO“) vysvetľuje náhradné materstvo ako „reproduktívny model, kde žena nosí plod a porodí dieťa pre pár, v ktorom žena nie je schopná ani pôrodu a tehotenstva pre kongenitálnu alebo maternicovú abnormalitu alebo tehotenstvo znemožňuje vážna zdravotná kontraindikácia". Aj napriek tomu, že tehotenstvo a materstvo sú dve krásne sociálne udalosti, nie každej žene sú dopriate. Existujú rôzne typy neplodnosti a v niektorých prípadoch je fyzicky aj lekársky nemožné a nežiaduce vynosiť dieťa a tak naplniť túžbu neplodného páru založiť si rodinu. V tomto prípade náhradné materstvo prichádza vhod a stáva sa dôležitým medicínskym nástrojom.
Náhradné materstvo sa v súčasnosti najčastejšie vyskytuje v gestačnej forme, kde dochádza k mimotelovému oplodneniu a následnému preneseniu embrya do maternice náhradnej matky. Darcom genetického materiálu pre náhradnú matku v tejto podobe je nielen muž, ale aj žena a preto ju možno považovať za úplné náhradné materstvo. Predstavuje tak jediný možný spôsob ako zabezpečiť, aby dieťa, ktoré vynosí náhradná matka, bolo z genetického materiálu páru túžiaceho po spoločnom dieťati.
Hlavným ekonomickým míľnikom je rozlišovanie náhradného materstva na altruistické a komerčné náhradné materstvo. Altruistické náhradné materstvo, ktoré je preferované, je bezodplatné. Vystupuje v ňom žena, ktorá dobrovoľne vynosí objednávateľskému páru dieťa bez prijatia akejkoľvek peňažnej kompenzácie. Väčšina náhradných materstiev vykonaných bezodplatne sa deje medzi členmi rodiny alebo blízkymi priateľmi. Možno konštatovať, že český zákonodarca reflektoval bezodplatné náhradné materstvo keď prelomil zákaz osvojenia medzi príbuznými v priamom rade a medzi súrodencami: „Osvojení je vyloučeno mezi osobami spolu příbuznými v přímé linii a mezi sourozenci. To neplatí v případě náhradního mateřství.“ Uvedené zákonné ustanovenie odlišuje slovenskú právnu úpravu v otázkach náhradného materstva, ktorá náhradné materstvo vo svojich relevantných ustanoveniach neuvádza.
Komerčné náhradné materstvo je náhradné materstvo za odplatu a práve pri ňom vystáva veľa kontroverzných otázok, či už z hľadiska jeho právnych, morálnych alebo etických aspektov. Odplatná forma sa vzťahuje k uzavretiu akejkoľvek dohody, kde náhradná matka je finančne kompenzovaná za služby, ktoré poskytne.
Vo všeobecnosti, náhradné materstvo neporušuje etické princípy medicíny. FIGO však vo svojich stanoviskách uvádza, že má voči náhradnému materstvu vo všeobecnosti veľké výhrady a znepokojuje ho fakt, že môžu byť porušené určité hodnoty rodiny. Poznamenáva, že náhradné materstvo je možné v praxi využívať len limitovane a veľký dôraz kladie najmä na to, aby sa dôsledne zvažovali etické princípy týkajúce sa ochrany náhradnej matky, pri ktorej hrozí riziko vykorisťovania, so zreteľom na jej sociálny status a tiež vydvihuje jej autonómiu, ktorá má byť rešpektovaná. A to je zrejme aj dôvodom, prečo vyhlasuje, aby zmluvy o náhradnom materstve neboli odplatné a preferoval sa ich bezodplatný charakter.
Zmluva o náhradnom materstve
Na začiatku celého procesu je zväčša zmluva o náhradnom materstve medzi osobami, využívajúcimi technológiu asistovanej reprodukcie a náhradnou matkou, ktorú v niektorých krajinách možno uzavrieť. Slovenská právna úprava možnosť uzavretia takejto zmluvy vylučuje.
Vo všeobecnosti, zmluvy o náhradnom materstve majú tri nedostatky. Prvým je chýbajúci spoločný cieľ, ktorý sa týka chápania vecných práv. Dieťa považované za objekt zmluvy v právnom slova zmysle, je vo väčšine právnych úprav považované za nespôsobilý predmet zmluvy. Druhým nedostatkom je chýbajúci verejný záujem a posúdenie rozporu s dobrými mravmi. V hre tú totiž hodnoty, ktoré má štát ako svoj pozitívny záväzok chrániť. Za tretí nedostatok napokon možno považovať chýbajúcu legitimitu.
Najrizikovejšou sa javí odplatná zmluva o náhradnom materstve. Tá môže viesť k tzv. komodifikácii ľudského tela, ktorej sa v posledných rokoch dostáva stále viac medzinárodnej pozornosti. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne z roku 1997 ustanovuje: „Ľudské telo a jeho časti nesmú byť predmetom finančného prospechu.“ Vyplýva to tiež z Listiny základných práv Európskej Únie, ktorá deklaruje, že v oblastiach medicíny a biológie sa musí rešpektovať zákaz využívania ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku.
Najlepší záujem dieťaťa
Najčastejšie spory o dieťa, ktoré vzniklo z náhradného materstva sú zapríčinené kvôli tomu, že náhradná matka si transakciu rozmyslí a dieťa odmietne vydať, náhradná matka vedome zaviní, že sa dieťa vôbec nenarodí, alebo že sa narodí postihnuté alebo v dôsledku rozchodu, rozvodu objednávateľského páru, prípadne smrti aspoň jedného z nich.
„Pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.“
Medzi rokmi 1984 - 1986 je známy prvý medializovaný prípad týkajúci sa náhradného materstva. Tento prípad spustil vlnu sporov a právnych otázok vzťahujúcich sa k náhradnému materstvu po celom svete. Pani Mary Beth Whiteheadová v pozícii náhradnej matky uzavrela s pánom Wiliamom Sternom zmluvu o náhradnom materstve, za ktorú dostala finančnú odmenu. Zmluvnými stranami bol teda pán Stern, pani Whiteheadová a aj jej manžel, teda s výnimkou pani Sternovej, ktorej zmluva umožnila v prípade smrti jej manžela prevziať starostlivosť o dieťa. V tomto prípade išlo o tradičné náhradné materstvo, kde pani Whiteheadová ostala aj genetickou matkou dieťaťa a otcom dieťaťa bol pán Stern. Dohodli sa, že sa po pôrode vzdá svojich materských práv voči dieťatu a manželka pána Sterna si tak bude môcť dieťa adoptovať. Akonáhle sa však dieťa narodilo, náhradná matka zmenila svoje rozhodnutie a chcela dieťa si nechať a žiadala o jeho vrátenie spať a napokon dieťa s manželom uniesla. Pán Stern sa domáhal svojich práv na súde a žiadal o výkon zmluvy o náhradnom materstve. Súdny proces trval približne 2 roky. Najvyšší súd napokon rozhodol, že zmluvy o náhradnom materstve za odplatu sú protiprávne a nevynútiteľné a keďže zrušenie rodičovských práv náhradnej matky bolo vyhlásené za neplatné, pani Sternová si nemohla dieťa adoptovať. Za matku označil náhradnú matku a za otca muža z objednávateľského páru, ktorý bol biologickým otcom dieťaťa. Aj napriek tomu, však Sternovci mohli získať starostlivosť o dieťa, pričom sa zohľadňoval najlepší záujem dieťaťa. Záverom súd zohľadnením najlepšieho záujmu dieťaťa zveril dieťa do starostlivosti objednávateľského manželského páru, a náhradnej matke povolil pravidelné návštevy.
Náhradné materstvo je na jednej strane alternatívnym riešením adopcie, a strane druhej je s ňou prepojené. Takýmto prepojením sú najmä prípady, kedy sa dieťa porodené náhradnou matkou adoptuje objednávateľským párom, alebo jedným z nich. Aký je rozdiel medzi adopciou a náhradným materstvom z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa? Adopcia je mechanizmus, ktorý poskytuje rodinu dieťaťu, nie dieťa rodine, ako nastáva v rámci náhradného materstva. Adopcia je inštitútom, ktorý vznikol aby zabezpečil najlepší záujem dieťaťa, a to tým, aby mu poskytol domov, rodinu, ktorú nie z vlastnej viny nemajú. V prípade Pini a ostatní proti Rumunsku súd deklaroval, že záujmy dieťaťa majú mať prednosť pred záujmami rodičov vo vzťahu založeného na osvojení, čo možno aplikovať aj na prípad náhradného materstva.
#