Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na druhú materskú dovolenku po rodičovskej dovolenke, a to najmä v situácii, keď žena nie je v pracovnom pomere. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa vypočítava dávka v nezamestnanosti a aké faktory ovplyvňujú jej výšku.
Základné princípy a legislatíva
Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité pripomenúť si základné zásady uvedené v § 104 až 108 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tie upravujú podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a spôsob jej výpočtu. Podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov.
Podmienky nároku na materskú dovolenku
Nárok na materskú dovolenku má zamestnankyňa, ktorá je tehotná a spĺňa podmienky stanovené zákonom. Medzi tieto podmienky patrí najmä existencia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu, ktorý zakladá povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie. Ak žena nie je v pracovnom pomere, nárok na materskú dovolenku jej môže vzniknúť, ak bola v posledných dvoch rokoch pred nástupom na materskú dovolenku nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Vplyv rodičovskej dovolenky na výpočet dávky v nezamestnanosti
Mnohé mamičky sa po skončení klasickej rodičovskej dovolenky do pôvodnej práce už nevracajú. V deň skončenia rodičovskej dovolenky ukončia aj pracovný pomer a potom sa zaevidujú na úrade práce. Ak v období dvoch rokov pred evidenciou na úrade práce nemajú žiaden vymeriavací základ, z ktorého by sa im odvádzalo poistné na poistenie v nezamestnanosti do Sociálnej poisťovne (práve iba kvôli rodičovskej dovolenke), vypočíta sa im dávka v nezamestnanosti z obdobia dvoch rokov pred rodičovskou dovolenkou.
Rozhodujúce obdobie pre určenie dávky v nezamestnanosti je spravidla obdobie dvoch rokov PRED evidenciou na úrade práce. Ak by ste v rozhodujúcom období nemali dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.
Prečítajte si tiež: Čo očakávať pri druhej dávke Pfizer?
Príklady z praxe a ich analýza
Nasledujúce príklady ilustrujú, ako rôzne situácie ovplyvňujú výpočet dávky v nezamestnanosti po rodičovskej dovolenke:
Príklad 1: Pani Alica nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. V tomto prípade sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou. Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
Príklad 2: Pani Beáta je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke a pol roka na materskej. V tomto prípade sa dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur. Je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.
Príklad 3: Pani Brigita bola na materskej (do 30.9.2017), následne vyše jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017) a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Tým pádom je rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky dané ako dva roky pred zaradením do evidencie, a to: 1.10.2017 - 30.9.2019.
Príklad 4: Pani Eva je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu. V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu, ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti. Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z vedľajšieho príjmu a môže tak byť veľmi nízka!
Prečítajte si tiež: Ako riešiť meškajúcu menštruáciu po pôrode?
Príklad 5: Pani Gabriela nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň, ale to hrá dôležitú rolu. Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura. Zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku.
Príklad 6: Pani Hana je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. Dohoda trvala jeden rok od 1.7.2018 do 30.6.2019. Vedľajší príjem znova dokáže "pokaziť" výšku dávky. V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky.
Dôležité upozornenia a odporúčania
Z uvedených príkladov vyplývajú nasledovné dôležité upozornenia a odporúčania:
- Plánovanie: Ak plánujete zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po rodičovskej dovolenke, je dôležité vopred si naplánovať, ako bude vyzerať vaše rozhodujúce obdobie dvoch rokov pred zaradením do evidencie.
- Príjem: Ak v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.
- Vedľajší príjem: Ak ste popri hlavnom zamestnaní mali pomerne slabý vedľajší príjem (napríklad na dohodu o pracovnej činnosti) a v hlavnom zamestnaní ste žiaden príjem nemali (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste do evidencie nastúpili až po absolvovaní dvoch rokov na rodičovskej dovolenke.
- Skončenie pracovného pomeru: Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku.
Návrat do práce po materskej alebo rodičovskej dovolenke
Rodičia, teda matka, resp. otec na materskej (otcovskej), či rodičovskej dovolenke požívajú zo zákona osobitnú ochranu. Musíme rozlišovať návrat z materskej (otcovskej dovolenky) podľa § 157 ods. 1 Zákonníka práce a návrat z rodičovskej dovolenky podľa § 157 ods. 2 Zákonníka práce.
Podľa § 157 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je materská dovolenka, otcovská dovolenka, osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Prečítajte si tiež: Úsporná dovolenka vďaka zaváraninám
Podľa § 157 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Zamestnávateľ musí zamestnanca zaradiť nielen na pôvodnú prácu, ale aj na pôvodné pracovisko. Len ak to naozaj nie je možné, je zamestnávateľ povinný zaradiť zamestnanca na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Je to práca, ktorá musí zodpovedať dohodnutému druhu práce.
Problémy pri návrate do práce
Nezriedka sa stáva, že zamestnanec, ktorý sa vracia z rodičovskej dovolenky nemôže byť zaradený na pôvodnú prácu a pracovisko, pretože pracovisko a práce sú obsadené iným zamestnancom. Častým argumentom zamestnávateľov totiž je, že prijali nového zamestnanca na zastupovanie zamestnanca na rodičovskej dovolenke, a preto nemajú pre vracajúceho sa zamestnanca prácu. Lenže to je chyba zamestnávateľa a nie zamestnanca. Ak sa chce komplikácám zamestnávateľ vyhnúť, potom je vhodné, ak na zastupovanie zamestnanca na rodičovskej dovolenke využije pracovný pomer na dobu určitú na jeho zastupovanie (§ 48 ods. 4 písm. a Zákonníka práce).
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa
Podľa § 166 ods. 3 Zákonníka práce musia v prvom rade zamestnávateľovi písomne oznámiť predpokladaný deň skončenia rodičovskej dovolenky a návrat z rodičovskej dovolenky. Následne je „na ťahu“ zamestnávateľ. Zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu alebo pracovisko, resp. Ak by zamestnávateľ nepostupoval v súlade so Zákonníkom práce, hoci by mohol (nezaradí zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko, resp. nepridelí prácu podľa pracovnej zmluvy), potom podľa môjho názoru vzniká zamestnancovi nárok požadovať náhradu mzdy za prekážku v práci na strane zamestnávateľa, a to podľa § 142 ods. Ak by mu zamestnávateľ dal napr. výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, potom by takáto výpoveď bola neplatná. Ak by išlo o objektívnu nadbytočnosť, napr. naozaj došlo k zrušeniu pracovného miesta v dôsledku organizačných zmien, prípadne sa zúžila výroba a pod., potom by výpoveď z nadbytočnosti samozrejme nebola neplatná.
Príklad z praxe: Riešenie situácie, keď zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu
Otázka: Dobrý deň, po skončení materskej a rodičovskej dovolenky som sa plánovala vrátiť do práce. Keď som to však oznámila svojmu zamestnávateľovi, dozvedela som sa, že pre mňa prácu nemá. Pritom viem, že na môj zástup bola prijatá iná zamestnankyňa, ktorá tam stále pracuje. Zamestnávateľ mi navrhol skončenie pracovného pomeru. Prosím, na čo mám nárok a ako mám ďalej postupovať?
Odpoveď: Právo zamestnankyne na návrat do práce po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky upravuje § 157 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce. Tieto ustanovenia uvádzajú, že ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ je povinný zaradiť ju na pôvodnú prácu a pracovisko. V tejto súvislosti je dôležité rozumieť pojmom „pôvodná práca“, „pôvodné pracovisko“ a „iná práca zodpovedajúca pracovnej zmluve“.
Vychádza sa z toho, že zákon zamestnávateľovi umožňuje situáciu vopred riešiť. Zamestnávateľ má totiž možnosť prijať novú zamestnankyňu na zástup pôvodnej zamestnankyne „na dobu určitú“, a to bez časového obmedzenia. Na skončenie pracovného pomeru dohodou, ako už vyplýva z jeho samotného názvu, sa vyžaduje dohoda oboch strán. So skončením pracovného pomeru preto nemusíte súhlasiť. Teraz už vediac, že právo stojí na Vašej strane, o podmienkach návratu alebo skončenia pracovného pomeru môžete so zamestnávateľom vyjednávať. Môžete sa napríklad dohodnúť na preradení na inú prácu alebo na skončení pracovného pomeru, v zásade sme však toho názoru, že skončenie pracovného pomeru za týchto podmienok (t.j. kedy žena má právo vrátiť sa do práce po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky, no napriek tomu miesto na návrh zamestnávateľa dobrovoľne uvoľní) má byť výhodné pre obe strany.
Dovolenka počas a po materskej/rodičovskej dovolenke
Podľa § 103 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce) základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Nárok na dovolenku za kalendárny rok má zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Ak pracovný pomer zamestnanca netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka, vzniká zamestnancovi vykonávajúcemu u zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku nárok na pomernú časť dovolenky.
Podľa § 144a Zákonníka práce sa doba riadnej dovolenky a doba materskej dovolenky a otcovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce posudzuje ako výkon práce. Doba trvania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 a 3 Zákonníka práce sa na účely dovolenky neposudzuje ako výkon práce.
Z uvedeného vyplýva, že za obdobie trvania materskej dovolenky a otcovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na riadnu dovolenku. Túto riadnu dovolenku za kalendárny rok môže zamestnávateľ v zmysle ustanovení § 109 Zákonníka práce krátiť, ak z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 a 3 Zákonníka práce zamestnanec zameškal viac ako 100 pracovných dní.
Dovolenku za kalendárny rok, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok tým, že splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 a 3 Zákonníka práce o jednu dvanástinu za každých 22 zameškaných pracovných dní (takto krátenie upravuje Zákonník práce).
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom podľa plánu dovoleniek tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať dovolenku spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
tags: #druha #materska #po #rdicovskej #bez #pracovneho