Dospievajúce Dieťa a Vzťahy s Kamarátmi: Navigácia v Turbulentnom Období

Dospievanie je náročné obdobie plné zmien, hľadania identity a budovania vzťahov. Pre rodičov to znamená učiť sa, ako podporovať svoje dieťa pri osamostatňovaní sa, a zároveň si udržať pevné puto. V tomto článku preskúmame, ako dospievajúce deti vnímajú priateľstvá, ako sa mení ich vzťah s rodičmi a ako môžu rodičia efektívne komunikovať a podporovať svoje deti v tomto dôležitom období.

Význam Kamarátov v Období Dospievania

Vety o nevhodných kamarátoch počúvajú deti v puberte z úst rodičov neustále. Dospievajúce deti sa prirodzene začínajú od rodičov osamostatňovať a hľadajú svoju vlastnú tvár, preto chcú byť iní a nedajú sa viesť za ručičku. Na tzv. spoločenské dospievanie majú dôležitý vplyv skupiny vrstovníkov, ktorých názory majú často prednosť pred „zastaranými“ názormi rodičov. Skrátka, rozhodujú pravidlá skupiny kamarátov, s čím tiež súvisí veľmi silná potreba mať niekoho blízkeho, komu sa dieťa môže zdôveriť a komu môže bezvýhradne veriť.

Dospievajúcemu dieťaťu pomáha priateľstvo prekonávať problémy a sú pre neho dôležité práve rôzne debaty a rozhovory s rovesníkmi, u ktorých nachádza pochopenie. V priateľskom vzťahu sa dospievajúci učí chápať názory a city iných, prejaviť svoje vlastné, dohodnúť sa. Podľa psychológov, pravé a skutočné priateľstvo môže oslabiť črty sebectva, márnomyseľnosti, závisti a ďalších negatívnych vlastností. Priateľské vzťahy s rovesníkmi obvykle bývajú pomerne silné a v partii kamarátov s podobnými záujmami má jednotlivec pocit istoty, ktorý je preňho veľmi dôležitý. V očiach dospievajúce pubertiaka zrazu rodičia a rodina strácajú na význame a prvú priečku hodnôt jednoznačne obsadia kamaráti, partie a prvé intímne vzťahy.

Kamarátky sú tie, s kým dievčatá zdieľajú svoje každodenné zážitky. A to nie je len nejaká fráza - je to biologická potreba. Hormonálne zmeny, ktorými prechádzajú, podnecujú ich sociálne zručnosti, a dievčatá tak „túžia“ po bezpečí ženského priateľstva. Udržiavanie priateľstva je zásadné pre to, ako dospievajúce dievčatá vnímajú samy seba a svoj úspech. Pre rodičov je dôležité, aby vzťahy svojej dcéry s jej kamarátkami nijako nebagatelizovali. Nehovorte jej teda, že čas, ktorý s nimi trávi, nie je dôležitý.

Predpubertálne Obdobie: Príprava na Zmenu

Už v predpubertálnom období, od 9. do 12. roku, deti vo zvýšenej miere potrebujú citové porozumenie, duševnú oporu a osobu, ktorej môžu dôverovať. Keď toto očakávanie podľa ich predstáv nesplnia rodičia či aspoň jeden z nich, začnú sa od nich odpútavať, pričom autorita rodičov slabne. Rodičia by preto mali brať na zreteľ, že rast sebavedomia ich detí v tomto období je prirodzený proces, podobne ako ich túžba po väčšej samostatnosti. Pre dieťa má zrazu väčšiu hodnotu kamarátstvo, opierajúce sa o spoločné záujmy, koníčky, spoločnú túžbu po dobrodružstve, o úsilie rozlúštiť nepoznané tajomstvá života. Medzi svojimi kamarátmi sa dokážu vyjadrovať otvorene, smelo prezentujú svoje názory, city. Najvyššou hodnotou tohto priateľstva je vernosť, odzrkadľujúca sa v solidarite pod heslom „kamarát kamaráta nepodrazí a nezradí“.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

V predpubertálnom období sa zrazu deti necítia byť deťmi a tak podvedome odmietajú rodičom dovtedajšiu slepú poslušnosť a prejavujú nespokojnosť, ak sa nimi zaobchádza ako s „malými“. Keďže začínajú objavovať samy seba ako samostatné osobnosti, vzrastá nielen ich sebavedomie, ale aj uplatňovanie vlastnej vôle, podľa ktorej sa aj riadia. Dochádza u nich k prvým pokusom kritického posudzovania konania a správania rodičov či učiteľov. Pokiaľ rodičia neregistrujú tieto zmeny predpubertálneho vývoja a chcú stoj čo stoj vychovávať deti tvrdou rukou, nevyhnutne musí dôjsť k prvým stretom názorov a konfliktom. Na každý zákaz a príkaz dieťa reaguje neposlušnosťou a vzdorom. Stáva sa citlivejším a emocionálne ľahšie zraniteľným. Zárukou dobrých vzťahov medzi rodičmi a deťmi pred pubertou je vecná, pokojná a priateľská komunikácia, ktorou rodičia dajú najavo svoju dôveru a vážnosť voči svojim potomkom. Priateľskejší prístup okreše vzdor dieťaťa, oslabí konfliktné správanie, pričom neutrpí ani rodičovská autorita, ktorú by sa malo dieťa naučiť rešpektovať na základe správne podchytenej výchovy ešte pred vypuknutím „hlavnej“ etapy dospievania dieťaťa.

Pubertálne priateľstvá: Hľadanie Identity a Pochopenia

Ide o závažné obdobie medzi 12. a 17. rokom života každého dieťaťa. Prechod medzi detstvom a dospelosťou. Sprevádzajú ho najdynamickejšie zmeny, dochádza k fyziologickému pohlavnému dozrievaniu, druhému obdobiu vzdoru a ďalšej kríze rodičovskej autority. Na tzv. spoločenské dospievanie majú dôležitý vplyv skupiny vrstovníkov, ktorých názory majú často prednosť pred „zastaranými“ názormi rodičov. Skrátka, rozhodujú pravidlá skupiny kamarátov, s čím tiež súvisí veľmi silná potreba mať niekoho blízkeho, komu sa dieťa môže zdôveriť a komu môže bezvýhradne veriť.

Dospievajúcemu dieťaťu pomáha priateľstvo prekonávať problémy a sú pre neho dôležité práve rôzne debaty a rozhovory s rovesníkmi, u ktorých nachádza pochopenie. V priateľskom vzťahu sa dospievajúci učí chápať názory a city iných, prejaviť svoje vlastné, dohodnúť sa. Podľa psychológov, pravé a skutočné priateľstvo môže oslabiť črty sebectva, márnomyseľnosti, závisti a ďalších negatívnych vlastností. Priateľské vzťahy s rovesníkmi obvykle bývajú pomerne silné a v partii kamarátov s podobnými záujmami má jednotlivec pocit istoty, ktorý je preňho veľmi dôležitý.

Na začiatku záujmu o opačné pohlavie ešte nadväzovaniu vzťahov bráni hanblivosť, neskúsenosť i emocionálna nezrelosť. Tieto tzv. hravé kontakty sú spočiatku platonické a podporené skôr fantazírovaním ako skutočnými činmi. Hoci, aj toto oťukávanie v období puberty postupne pominie, až napokon dôjde k prvej sexuálnej skúsenosti.

Vplyv Priateľstiev na Zdravie

Kamarátstva malých chlapcov sú plné radosti a hier, keď sa naháňajú sa, vykrikujú, pretekajú. Časom však môžu prerásť do stabilných vzťahov, založených na dôvere, porozumení a podpore. Vedci teraz tvrdia, že priateľstvá chlapcov však nie sú len o zábave a dobrom pocite, ale vedú aj k lepšiemu zdraviu.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Výsledky preukázali, že tí muži, ktorí trávili v detstve svoj čas s priateľmi, mali o 20 rokov neskôr nižší krvný tlak a nižšie BMI. Môže to byť účasť v tímových športoch alebo úzky vzťah s rodičmi? Odpovede sa snažili nájsť vedci aj prostredníctvom ďalších výskumov. Napríklad sa ukázalo, že podpora spoločnosti môže hrať dôležitú úlohu v strese, ktorému deti čelia. Navyše kamaráti sú aj akýmsi ochranným štítom proti šikanovaniu. Hoci kľúčovú rolu v takomto prípade stále zohrávajú rodičia, najmä v prípade, keď sú už deti staršie a keď sa prvýkrát začínajú stretávať so šikanovaním, sú to práve priatelia, ktorí dokážu efektívne pomôcť ohrozenému dieťaťu vyrovnať sa so stresom.

Rodičia na Druhej Koľaji? Udržiavanie Vzťahu s Dospievajúcim Dieťaťom

Nejeden rodič sa už zamyslel nad otázkou, prečo sú pre jeho dospievajúce dieťa dôležitejší kamaráti ako istota a zázemie v rodine. Deti v puberte si vo svojom v novom, poznávacom období ani neuvedomujú, že rodičia boli, sú a budú pre nich tými najdôležitejšími osobami v živote. Dospievajúce deti prekonávajú ďalšiu vývinovú etapu, počas ktorej sa snažia vymaniť z „detinského“ područia svojich „stvoriteľov“ a unikajú do azylu ku kamarátom, bez ktorých akoby nič nefungovalo. A robia tak všetci tínedžeri bez rozdielu, či už majú prísnych alebo kamarátskych rodičov.

Keď deti vstupujú do obdobia dospievania, často svoju pozornosť presúvajú od rodičov ku svojim priateľov. Niektorí rodičia túto zmenu znášajú ťažšie, ale psychológovia zdôrazňujú, že netreba mať obavy, že by deti prestávali mať rady svoju rodinu. Ony chcú len viac preskúmať okolitý svet a túžia si budovať aj vzťahy so svojimi rovesníkmi. V tomto procese spoznávania širšieho okolia a odpútavania sa od rodiny sa niektorým deťom môžu zdať rodiča akísi zvláštni. Toto je však normálny jav, väčšinou po čase zmizne. Rodičia práve v tejto fáze májú strach, že sa im dieťa vzďaľuje a že ho nebudú môcť primerane usmerniť a ochrániť. Aj keď je veľmi časté, že sa pocit vzdialenia, stres a náročné emócie objavia, neznamená to však, že rodičia nevyhnutne strácajú spojenie so svojím dieťaťom.

Zostať v blízkom kontakte so svojím dieťaťom, ktoré je v puberte, je dôležité nielen pre spokojnosť rodičov, ale aj pre blaho dospievajúceho. Je dokázané, že úzka väzba medzi rodičmi a dospievajúcimi je spojená so zdravým duševným zdravím, s rozhodovaním, úspechmi v škole, pocitmi spolupatričnosti a vysokou sebaúctou. Inými slovami, silné spojenie môže pomôcť vášmu dieťaťu lepšie zvládať problémy v škole, šikanu, rizikové správanie a pocit samoty. Nie je to vždy ľahké, ale pri dobrom plánovaní a premyslení si jednotlivých aktivít, sa blízke vzťahy budovať dajú. A hlavne sa nevzdávajte. Aj keď sa dieťa občas tvári tak, že vás nepotrebuje, v skutočnosti chce zostať nablízku. Možno budete určitý čas iba vy iniciovať komunikáciu a spoločné aktivity, ale ak vydržíte, výsledky sa dostavia.

Komunikácia s Dospievajúcimi: Kľúč k Porozumeniu

Komunikácia s deťmi v čase puberty je niekedy náročná. Existujú však účinné stratégie, ktoré pomáhajú rodičom zlepšovať komunikáciu s dieťaťom aj v období, keď sa uzatvára, túži získať pocit vlastnej totožnosti a dopracovať sa k nezávislosti.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Dieťa v puberte túži po nezávislosti, samostatnosti, hľadá spôsoby vlastného sebavyjadrenia. Z tohto dôvodu sa snaží získať od rodičov odstup. To je zároveň jeden z dôvodov, prečo vaše deti v puberte už nechcú zdieľať všetko s vami, ako tomu bolo až doteraz. Druhým dôvodom je skutočnosť, že vaše dorastajúce deti žijú v kultúre, ktorá sa líši od kultúry dospelých. Deti v puberte uznávajú iné hodnoty, vyznačuje sa iným vkusom, iným zmyslom pre humor ako generácia ich rodičov. Dospievajúca mládež chápe veci inak ako vy a vy zase naopak nedokážete vidieť veci tak ako oni. Z tohto dôvodu je niekedy ťažké nájsť spoločný námet na rozhovor. Tretí dôvod, prečo môžu nastať ťažkosti v komunikácii, spočíva v nesprávnych postupoch pri komunikácii rodičov s deťmi.

Chyby v Komunikácii a Ako Sa Im Vyhnúť

V uvedenom príklade si rodič veľmi praje porozprávať sa s dieťaťom, a preto si začal komunikáciu vymáhať. Veľmi to však nepomáha. Dieťa je ešte viac podráždené. Niekedy to môže skončiť aj tak, že sa začne zamkýňať v izbe, prestane chodiť na večeru či obed, nechce chodiť na rodinné návštevy a podobne. Rodičov to potom, samozrejme, veľmi trápi. Rodinný terapeut Jamie Raser vo svojej knihe Ako vychovávať deti, s ktorými sa dá žiť odporúča rodičom, aby v takejto situácii dieťa neprosili, ale aby len zaklopali na dvere, keď sa už blížil čas večere a povedali: „Večera bude o päť minút.“ Potom by mali od dverí pokojne odísť. Prvé dva dni sa možno neudeje nič, ale na tretí deň budete možno prekvapení. Väčšinou deti na večeru prídu. Keď rodičia prestanú prosiť, naliehať alebo sa vyhrážať, deti väčšinou prehodnotia situáciu a postupne na večere začnú chodiť. Pri spoločnom stole by potom mala prebiehať prijateľná komunikácia bez posmeškov, vyhrážania, vyzvedania.

Vyhnite sa Predčasným Ponaučeniam a Radám

Hoci sa dospievajúce deti snažia osamostatniť, potrebujú niekoho, s kým by sa mohli úprimne rozprávať, kto by ich so skutočným záujmom počúval. Hlavne z tohto dôvodu sa tak rady rozprávajú s kamarátmi. Tvária sa síce ako samostatné bytosti, ale v skutočnosti si veľmi prajú byť s niekým, komu dôverujú. Najviac zo všetkého túžia po tom, aby mohli dôverovať svojim rodičom a rozprávať sa s nimi o všetkom, čo majú na srdci. Jedným slovom potrebujú niekoho, kto by sa rozprával s nimi, kto by ich skutočne vypočul a nie im len dával príkazy a ponaučenia. Deti, keď rodičom nedôverujú, hovoria im len to, čo vedia, že chcú počuť. V hĺbke duše však túžia po tom, aby mohli hovoriť skutočnú pravdu a to, čo si naozaj myslia a čo cítia. Ak chcete mať v tomto smere úspech, musíte byť pripravení, že budete počuť aj veci, ktoré sa ťažko počúvajú. A musíte byť schopní hovoriť s dieťaťom bez toho, aby malo z rozhovoru pocit, že sa previnilo, že je hlúpe alebo nezrelé.

To znamená, že musíte skúmať, ako sa cíti, čo si myslí a čo má v danom prípade v pláne urobiť. Rodičia majú tendenciu neustále rozprávať a dávať rady. Lenže deti niekedy nechcú počúvať ponaučenia, chcú sa len vyrozprávať.

Ako Pomôcť Chlapcom Udržať si Priateľstvá?

Na kamarátstva chlapcov sa dívame inou optikou ako na priateľstvá dievčat. Niekedy dokonca máme za to, že rola kamarátov v chlapčenských životoch nie je až tak zásadná a berieme ju na ľahkú váhu. Lenže vedci tvrdia, že sú to stereotypy, ktoré majú zásadný negatívny dopad na neskorší život našich chlapcov. Každé dieťa by malo vedieť, že aj ten najlepší priateľ môže spraviť chybu. Je to ľudské a všetci sa môžeme mýliť.

Deti majú niekedy pocit, že kamarát by mal patriť len im a nemať už žiadnych ďalších priateľov. Podporujte dieťa v tom, že je v poriadku, ak máme širší okruh dobrých kamarátov. Tie deti, ktoré rozumejú, že takto vzťahy fungujú, ľahšie prijímajú možnosť viacerých priateľov a podporujú svojich kamarátov bez toho, aby ich chceli vlastniť a očakávali od nich exkluzívny vzťah. Vedci sa zhodujú v tom, že žiarlivosť na priateľov je bežným javom na začiatku dospievania. Ako však tínedžerský vek postupuje, u niektorých detí žiarlivosť rýchlo klesá a uvedomujú si, že záujmy mimo ich vzájomného priateľstva nepôsobia negatívne na tento vzťah. Pri vyrovnávaní sa so žiarlivosťou hrá zásadnú rolu schopnosť ovládať silné emócie. Rodičia sú najlepší vzor správania.

Beznátlaková Komunikácia: Alternatívny Prístup

Ak dieťa stále naráža na nepochopenie rodičov, postupne získa skúsenosť, že je jednoduchšie o veciach nehovoriť a vyhnúť sa tak problémom. Keď rodičia voči dieťaťu, ktoré je v puberte, vystupujú z pozície sily a nie sú ochotní prijať iný názor, ak kamarátov stále kritizujú alebo ich svojmu dieťaťu zakazujú, môžu docieliť pravý opak toho, čo by chceli. Kamarát, ktorý sa im zdá nevhodný, je pre ich dieťa ešte zaujímavejší, asi ako zakázané ovocie. Dospievajúce dieťa napokon nad svojimi rodičmi mávne rukou, keď usúdi, že s rodičmi vôbec nemá zmysel o niečom sa baviť. Uzavrie sa pred nimi, ale pritom má stále potrebu hovoriť o veciach, ktoré sú preň dôležité. Ak sa rodičom kamaráti ich syna či dcéry nepozdávajú, podstatné je, aby o tom s deťmi hovorili.

Okrem postoja ignorácie a používania nátlakových taktík existuje ešte jeden prístup. Beznátlaková komunikácia poskytuje spôsob, ako udržiavať a podporovať hodnoty vzťahového rodičovstva počas celého detstva, dospievania a dospelosti. má so vzťahovou výchovou dve spoločné centrálne myšlienky: l ľudské konanie je motivované snahou naplniť potreby l blízke, dôverné vzťahy sú budované na vnímaní týchto potrieb. Namiesto dôrazu na autoritu a disciplínu ponúka vzťahové rodičovstvo a beznátlaková komunikácia teoretické aj praktické oporné body pre podporu súcitných, silných a tvorivých detí.

Rodič, ktorý vytrhne dieťaťu z ruky hračku, ktorú ono práve zobralo inému dieťaťu a povieme mu “Neber hračku”, učí svoje dieťa, že branie vecí je v poriadku - pre tých ktorí majú viac sily a moci. Naopak, mohol by slovami aj konaním komunikovať tri základné veci: l chcem pochopiť potrebu, ktorá leží za tvojím konaním, l chcem vyjadriť moje vlastné pocity a potreby l chcem nájsť spôsob, aby boli tvoje aj moje potreby naplnené. Tým, že vidíme pocity a potreby, ktoré stoja za slovami a správaním našich detí im dávame cenné dary. Pomáhame im pochopiť ich, vyjadriť a nájsť spôsoby ako naplniť tieto potreby.

Rodičovské Obavy a Ako S Nimi Pracovať

Ak sa rodičom kamarát nepozdáva, mali by to, samozrejme, svojmu dieťaťu povedať, ale rozhodnutie musia už nechať na ňom. Mali by dieťa upozorniť: nepáči sa mi, že to robíš, ale nie kamaráta zhadzovať ani zakazovať, v puberte sa už striktné zákazy nenosia. Ak nemôže prísť kamarát na návštevu, tak sa stretnú vonku bez rodičov. Dôležité je, že o tom spolu hovoríme. Ak tento vzťah nie je dobrý, časom sa to určite ukáže a dieťa si to vyrieši samo. Tak rodičia učia dieťa, že každý môže predostrieť svoj názor a postoj a spoločne hľadáme riešenie. Úlohou rodiča je pomôcť dieťaťu odhaliť kamarátove vlastnosti. V puberte kamaráta obdivujú, môžu byť od neho závislé a voči kamarátom (na rozdiel od vzťahu k rodičom) kritické myslenie nefunguje. Preto namiesto striktných odsudkov a zdrvujúcej kritiky treba vedieť, čo spolu kamaráti robia, dozvedieť sa, ako sa zachovali v rôznych situáciách a opýtať sa svojho dieťaťa na jeho názor na vec.

Praktické Tipy pre Posilnenie Vzťahu s Dospievajúcim Dieťaťom

  • Naplánujte si pravidelný rodinný čas: Skvelým spôsobom, ako udržiavať blízkosť medzi vašimi deťmi, je naplánovať si po dohode so všetkými členmi rodiny, nejaké spoločné aktivity. Môže to byť akákoľvek činnosť, ktorú pravidelne robíte so svojím dospievajúcim dieťaťom a s ostatnými členmi rodiny. Môže to byť spoločné varenie, sledovanie filmov, športovanie, cvičenie, turistika, hranie spoločenských hier alebo videohier, nakupovanie alebo prechádzka so psom. Nezáleží na tom, čo sa rozhodnete robiť aj keď je ideálne vybrať si niečo, o čom si myslíte, že sa vášmu dieťaťu bude páčiť. Najdôležitejším prvkom je vytvorenie rodinnej tradície, na ktorú si časom všetci zvyknú. Stačí, aby sa z aktivity stal rodinný rituál a nikto viac nebude protestovať. Práve zdieľanie spoločných rituálov vytvára silné sociálne spojenie.
  • Počúvajte viac, menej hovorte: Hoci sa dospievajúce deti snažia osamostatniť, potrebujú niekoho, s kým by sa mohli úprimne rozprávať, kto by ich so skutočným záujmom počúval. Tvária sa síce ako samostatné bytosti, ale v skutočnosti si veľmi prajú byť s niekým, komu dôverujú. Najviac zo všetkého túžia po tom, aby mohli dôverovať svojim rodičom a rozprávať sa s nimi o všetkom, čo majú na srdci. Jedným slovom potrebujú niekoho, kto by sa rozprával s nimi, kto by ich skutočne vypočul a nie im len dával príkazy a ponaučenia. Deti, keď rodičom nedôverujú, hovoria im len to, čo vedia, že chcú počuť. V hĺbke duše však túžia po tom, aby mohli hovoriť skutočnú pravdu a to, čo si naozaj myslia a čo cítia.
  • Vyjadrujte deťom svoju podporu: Deti mávajú aj svoje náročné dni. Ak majú vykonať náročné úlohy, rodič by to nemal urobiť za nich, ale povedať im: „Vidím, aké to máš dnes ťažké, ale verím ti, že to prekonáš. Som tu preto, aby som ťa podporil(a) a v prípade potreby ti aj pomohol (pomohla).“ Úlohou rodičov je nastaviť svoje deti na úspech i na to, aby sa v budúcnosti vedeli o seba postarať, aby vedeli samy riešiť svoje problémy a mali istotu, že to všetko zvládnu.
  • Rozprávajte sa aj o zložitých veciach: Keď je to potrebné, motivujte svoje dieťa k tomu, aby sa nebálo otvoriť aj náročnejšiu tému. Niekedy je naozaj ťažké hovoriť o vzťahoch v tirede, o učiteľoch, o sexe, smrti, peniazoch, drogách, láske, známkach, priateľoch a svojich plánoch. Niekedy sa nedá o týchto veciach hovoriť pri prvom pokuse.
  • Buďte pokojní v ťažkých časoch: Snažte sa zachovať pokoj, a to aj napriek tomuto náročnému správaniu. Vyvarujte sa kriku. V zásade sa snažte nenapodobňovať ich reaktívne správanie, ako sú napríklad zabuchnuté dvere, odmlčanie sa, nadávanie a podobne. Ak je vaše dieťa nahnevané alebo má ťažký deň, snažte sa k nemu pristupovať s empatiou, trpezlivosťou a súcitom.
  • Buďte láskaví, ale vyžadujte dodržiavanie pravidiel: Dôležité je postupné rozširovanie hraníc. Každé dieťa je iné a tempo, akým sa bude od rodičov odputávať, závisí od jeho zrelosti a vyspelosti. V tomto období sa v deťoch nachádzajú protichodné túžby - v jednej chvíli chcú byť už dospelé a vzápätí chcú, aby ich niekto chránil, upokojoval a bral opäť ako deti. Preto je veľmi dôležité vedieť v deťoch neustále „čítať“, aby rodičia vycítili, kedy ich privinúť k sebe a kedy nechať ísť po svojom.

Ako Mať Stále Pevné Puto aj s Dospievajúcimi Deťmi?

  1. Počúvajte: Vždy, keď vám váš dospievajúci syn alebo dcéra chcú niečo povedať, dajte im najavo, že ich počúvate. Odložte telefón, vypnite televízor, dajte im svoju plnú pozornosť. Každý deň sa ich spýtajte, ako sa cítia, čo majú nové, čo ich v ten deň potešilo alebo naopak, rozhnevalo či urobilo smutnými. Jednoducho, dajte najavo, že vás zaujíma ich život a každodenné zážitky.
  2. Spoločné „rande“: Urobte si jednoducho deň mama + dcéra alebo otec + syn. Opýtajte sa svojho syna, čo by rád robil. Môžete ísť spolu bicyklovať, na turistiku alebo si zahrať spoločenskú hru. Dôležité je, aby takéto chvíle boli pravidelné, nie raz za polroka.
  3. Využite jeho či jej obľúbené programy: Stačí trochu chcieť a dívať sa chvíľu na svet očami vašej dospievajúcej dcéry či syna, aby ste lepšie pochopili jej či jeho svet. Vďaka spoločne pozretým seriálom a filmom máte príležitosť prediskutovať mnohé, aj ťažké, životné otázky, čo vaše puto len a len prehĺbilo.“
  4. Zostaňte pokojní a empatickí: Skúste sa ale v takej situácii vžiť do jeho kože a byť empatický. Pomáha vžiť sa do kože dieťaťa, spomenúť si na vlastné obdobie dospievania a v prvom rade mať na zreteli, že ide o naše milované dieťa.
  5. Každodenné objatie: Pokiaľ vaše dospievajúce dieťa s objatím súhlasí, určite si ho doprajte každý jeden deň. Fyzický dotyk je však aj pre dospievajúcich dôležitý a je preto dobré hľadať náhradné spôsoby, ako ho dieťaťu dopriať. Môžete ponúknuť masáž chrbta, ak je aj to príliš, môže to byť masáž chodidiel či hlavy.

Keď Puberta Príde: Zmeny a Výzvy

Tínedžeri prechádzajú zložitým obdobím života. Dospievajú fyzicky a sú z toho celí nesvoji. Z prudkých fyzických zmien vyplývajú aj rôzne "neohrabané" prejavy správania - keď do všetkého vrážajú, hocičo rozsypú alebo vylejú či búchajú dvermi. Dospelí to často pripisujú výchove, ale oni si len na svoje nové telo potrebujú zvyknúť, ešte ich neposlúcha.

Byť v opozícii voči rodičom, nesúhlasiť s ich názormi a snaha presadiť sa patrí k tomuto veku. Čo tínedžerom na rodičoch najviac prekáža? Že ich ako rodičia obmedzujeme, nedávame im primeranú slobodu, vnucujeme im svoje názory, bránime im rozhodovať o sebe, a najmä, že ich stále berieme ako deti. A ešte sme s nimi večne nespokojní.

A čo prekáža rodičom na tínedžeroch? Že sú drzí, neposlúchajú, robia si, čo chcú, rodina pre nich nič neznamená, nespolupracujú, ale majú neprimerané požiadavky a ešte sú s nami večne nespokojní. Dosť na to, aby sa z takýchto vyhranených stanovísk pri najmenšej príležitosti vyvinula hádka.

Kompromis: Kľúč k Riešeniu Konfliktov

Mnohé požiadavky tínedžerov sa rodičom zdajú natoľko nehorázne, že ich rovno zmetú zo stola. Dlhšia večierka? Ani nápad, ráno treba vstávať! Do kina? A čo škola! Nové tenisky? Veď doma s ničím nepomáhaš! Pre tínedžera takto zoradené argumenty strácajú logiku. Podľa odborníkov ustavičné hádky s -násťročným dieťaťom majú jediné riešenie: kompromis. "Mali by sme si spolu sadnúť a povedať si, na čom nám záleží. Je to otázka diskusie a ak sa chceme dohodnúť, každý musí v niečom ustúpiť - dieťa, ale aj rodič," odporúča psychologička. Príkazy a zákazy nefungujú - to dieťa len dostane do vzdoru a získa pocit, že rodičia ho nerešpektujú.

Tresty a Ich Efektivita

Ak tínedžerovi zakážete počítač či návštevy kamarátov, dá sa s tým uspieť, ale nie dlhodobo. Väčšinou rodičia viac potrestajú sami seba, keď sa musia celý víkend dívať na odutú tvár. Trestať sa dá jedine tým, že odoberieme dieťaťu nejakú výsadu (napríklad skrátený čas na počítači) a prípustné je trestať aj prácou (ako "odmena" za nedodržanú dohodu).

#

tags: #dospievajuce #dieta #a #kamarati