Dojčenie je prirodzený a prospešný spôsob výživy pre dojčatá a malé deti. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a UNICEF odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života a pokračovanie v dojčení do dvoch rokov a dlhšie, v kombinácii s príkrmami. Napriek týmto odporúčaniam sa však v spoločnosti často stretávame s názorom, že dlhodobé dojčenie, najmä po prvom roku života, je zbytočné alebo dokonca škodlivé. Tento článok sa zameriava na preskúmanie výhod a rizík dojčenia staršieho dieťaťa, pričom vychádza z vedeckých poznatkov a odporúčaní odborníkov.
Mýty a fakty o dlhodobom dojčení
V spoločnosti pretrváva niekoľko mylných predstáv o dlhodobom dojčení. Jedným z nich je názor, že dojčenie po 12. mesiaci života je zbytočné, pretože materské mlieko stráca svoju nutričnú hodnotu. Skutočnosť je však taká, že materské mlieko si zachováva svoju výživovú hodnotu počas celej doby dojčenia, a dokonca sa môže meniť v závislosti od potrieb dieťaťa.
Ďalším mýtom je presvedčenie, že dlhodobé dojčenie vedie k rozmaznávaniu dieťaťa a problémom so správaním. Štúdie však ukazujú, že dojčené deti majú v skutočnosti menšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním. Dojčenie poskytuje dieťaťu pocit bezpečia a istoty, čo prispieva k jeho emočnému zdraviu.
Výhody dlhodobého dojčenia
Dlhodobé dojčenie prináša množstvo výhod pre dieťa aj pre matku.
Pre dieťa:
- Posilnenie imunitného systému: Materské mlieko obsahuje protilátky a imunitné faktory, ktoré chránia dieťa pred infekciami a alergiami. Tieto látky sú obzvlášť dôležité pre staršie deti, ktoré sú vystavené väčšiemu množstvu patogénov. Staršie dieťa, ktoré sa v prvých dňoch dojčí spolu s mladším dieťaťom, má jedinečnú šancu druhýkrát vo svojom živote získať obrovské množstvo imunitných látok a faktorov, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú a ktoré už pravdepodobne nikdy v živote už nebude mať možnosť získať.
- Výživa: Materské mlieko je zdrojom kvalitných živín, ktoré sú dôležité pre rast a vývoj dieťaťa. Obsahuje bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny a minerály, ktoré sú ľahko stráviteľné a využiteľné. Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.
- Emocionálna podpora: Dojčenie poskytuje dieťaťu pocit bezpečia, istoty a upokojenia. Pomáha mu zvládať stresové situácie a regulovať emócie. Dojčenie väčšieho dieťaťa v emočne vypätých situáciách nespôsobuje to, že by dieťa utekalo od svojich pocitov. Dieťa pocity prežíva, dostáva empatickú reakciu a zároveň sa učí ako pocity konštruktívne zvládať a ako sa so svojimi emóciami môže obracať na blízku osobu - matku. Dojčením dieťa nadobúda pocity prijatia a pochopenia.
- Rozvoj mozgu: Materské mlieko obsahuje mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Štúdie ukazujú, že dojčené deti majú vyššie IQ a lepšie výsledky v škole.
Pre matku:
- Ochrana pred ochoreniami: Dojčenie znižuje riziko rakoviny prsníka a vaječníkov, osteoporózy a popôrodnej depresie.
- Hormonálna rovnováha: Dojčenie podporuje uvoľňovanie oxytocínu, hormónu lásky a relaxácie, ktorý pomáha matke zvládať stres a zlepšuje jej náladu.
- Uľahčenie starostlivosti o dieťa: Dojčenie je praktický a pohodlný spôsob výživy, ktorý matke uľahčuje starostlivosť o dieťa, najmä v noci a počas cestovania.
- Posilnenie vzťahu s dieťaťom: Dojčenie prehlbuje emocionálne prepojenie medzi matkou a dieťaťom a vytvára silné puto.
Riziká dlhodobého dojčenia
Hoci dlhodobé dojčenie má mnoho výhod, existujú aj niektoré potenciálne riziká, ktoré je potrebné zvážiť.
Prečítajte si tiež: Bezpečná cesta s dojčeným dieťaťom
- Zubný kaz: Ak dieťa zaspáva s prsníkom v ústach, môže to zvýšiť riziko zubného kazu. Je preto dôležité dbať na ústnu hygienu dieťaťa a čistiť mu zuby pravidelne.
- Železo: Materské mlieko obsahuje relatívne málo železa, preto je dôležité zabezpečiť, aby dieťa prijímalo dostatok železa z iných zdrojov, ako sú príkrmy.
- Sociálny tlak: Matky, ktoré dlhodobo dojčia, sa môžu stretávať s negatívnymi reakciami od okolia, ktoré považuje dojčenie staršieho dieťaťa za nevhodné alebo zbytočné. Je dôležité, aby matka mala podporu od rodiny, priateľov a odborníkov.
Bojkot dojčenia
Bojkot dojčenia je stav, keď dieťa mladšie ako 2 až 2,5 roka veku odmieta dojčenie. Pred dovŕšením tohto veku sa nejedná o prirodzené odstavenie. Bojkot dojčenia sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas obdobia dojčenia, ale najčastejšie to býva medzi 3. a 4. mesiacom. Často dieťa neodmieta prsník celý deň, ale v noci, v polospánku, pri zaspávaní alebo prebúdzaní sa nakojí ochotne a bez problémov. Medzi prejavy bojkotu dojčenia patrí, že dieťa začne byť pri dojčení nespokojné, rozčúlene kopať. Môže sa odťahovať, plakať, sať si ručičky, opakovane púšťať bradavku a znovu sa prisávať, prsiami ťahať, hrýzť, môže dokonca začať prsník odmietať úplne. Prejavom začínajúceho bojkotu dojčenia môže byť aj zakuckávanie sa bábätka pri dojčení. Pri spúšťacom reflexe na začiatku dojčenia bábätko prehĺta relatívne veľký objem mlieka. Po skončení spúšťacieho reflexu ale bábätko prehltne skoro naprázdno a zakucká sa, odťahuje sa od prsníka a plače a mamička sa mylne domnieva, že má vysoký tok a nadprodukciu mlieka. Znižovanie laktácie pokračuje a problémy pri dojčení gradujú.
Príčiny bojkotu dojčenia sú rôzne. Zvyčajne je reakciou dieťaťa na nízky tok a nízku tvorbu mlieka. Nespokojnosť dieťaťa pri prsníku sa môže zvyšovať postupne, alebo sa môže bojkot dojčenia objaviť náhle bez varovných signálov. Varovným signálom znižovania laktácie môže byť aj dostavenie sa menštruácie skoro po pôrode. Dôvodom poklesu laktácie a následného nízkeho toku mlieka môže byť nie úplne dokonalé prisatie bábätka už od začiatku dojčenia, snaha pretiahnuť intervaly medzi dojčením, skracovanie doby, ktorú dieťa pri jednom dojčení strávi pri prsníku, dojčenie podľa harmonogramov a tabuliek, ukončenie nočného dojčenia, používanie dojčenskej fľaše, cumlíka, dokrmovanie umelým mliekom, užívanie hormonálnej antikoncepcie, príliš rýchle zavádzanie príkrmov, alebo horúčkovité ochorenie matky.
Bojkot dojčenia sa ale vyskytuje aj u matiek, ktoré mali spočiatku tvorbu mlieka veľmi vysokú a aj tak laktácia poklesla Mlieko začne po prvých niekoľkých mesiacoch dojčenia tiecť pomalšie. Dieťa musí pri saní vyvinúť väčšie úsilie a je s týmto stavom nespokojné. Ďalšou možnou príčinou bojkotu je ľaknutie sa dieťaťa pri dojčení, napríklad po výkriku matky, keď ju dieťa pohrýzlo do bradavky prerezávajúcím sa zúbkom.
Bojkot dojčenia možno zvyčajne zvládnuť. Vhodnou voľbou je kontaktovanie skúsených laktačných poradkýň. Pre úspešné prekonanie bojkotu dojčenia je väčšinou potrebné použiť všetky z nasledujúcich bodov súčasne. Nepoužívať umelé náhrady bradavky, teda dojčenskú fľašu, klobúčiky ani cumlík, pretože môžu kaziť techniku dojčenia, navyše cumlík maskuje známky hladu a fľašu dieťaťu poskytuje veľmi rýchly tok mlieka. Poskytnúť bábätku čo najvyššiu mieru fyzického kontaktu s mamičkou a to najlepšie kožu na kožu, keď bábätko cíti mamičku a jej mlieko veľmi blízko. Bábätko sa prisáva najlepšie v polospánku a mamička môže na potrebu bábätka sa dojčiť reagovať veľmi rýchlo (predtým než začne dieťa plakať), nosením a spoločným spaním sa upravia spánkové cykly dieťaťa a tým aj cykly dojčenia na prirodzenú dĺžku (tieto cykly sú relatívne krátke, ale zodpovedá to fyziológii dojčaťa a zloženiu ľudského materského mlieka).
Ďalej udržiavať s dieťaťom častý očný kontakt a komunikovať s ním, počas dňa od dieťaťa neodchádzať a odložiť domáce práce alebo ich robiť s dieťaťom vo vhodnej pomôcke na nosenie, kúpať sa s dieťaťom spoločne (a ak bude sa chcieť počas kúpeľa prisať, umožniť mu to), dieťa uspávať v tesnom kontakte pri prsníku a alebo odmieta ak sa prisať, tak v náruči, nie v kočíku a nie s cumlíkom. Skúšať dieťa nakojiť v akejkoľvek vhodnej chvíli , ale prsník nenútiť. Je možné vyskúšať rôzne polohy mamičky i dieťaťa, skúsiť nakŕmiť dojčiť za chôdze, pri nosení, pri poskakovaní na veľkej lopte, počas kúpeľa, v náklone nad dieťaťom, skúšať nakojiť dieťa najlepšie v noci, v polospánku, pri zaspávaní alebo prebúdzaní. Zvýšiť laktáciu užívaním benedikta lekárskeho a súčasne aj senovky gréckej alebo domperidónu - lieku Motilium Lingual), ktorý zlepšuje tvorbu a tok mlieka vďaka zvýšeniu produkcie hormónu prolaktínu. Vysadiť hormonálnu antikoncepciu, pretože môže znižovať laktáciu. Zabezpečiť čo najlepšie prisatie, ktoré by nemalo mamičku bolieť a je asymetrické, teda hlava dieťaťa je mierne zaklonená, takže sa dieťa musí natiahnuť mierne dopredu, aby sa prisalo. Brada dieťaťa má potom byť zaborená do prsníka, nos od prsníka ďalej a zároveň má spodnú čeľusť pokrývať väčšinu dvorca.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa s marhuľovým olejom
Kontrolovať, či dieťa naozaj získava z prsníka mlieko - prsník v ústach a sacie pohyby neznamenajú, že dieťa určite pije mlieko. Keď dieťa mlieko z prsníka dostáva, prejavuje sa to viditeľnou " pauzou v brade " - dieťa má doširoka otvorené ústa. Pri nasávaní mu brada klesne a zostane tak kým pije. Keď prestane sať, má plné ústa mlieka a brada sa mu vráti späť nahor. Čím dlhšia je pauza, tým viac sa dieťa napilo (keď sa dieťa snaží sať, ale nedarí sa mu získať mlieko, jeho brada sa hýbe rýchlo, bez páuz). Podľa potreby striedať pri jednom dojčení prsia a používať metódu stláčania prsníka - pri pomalom toku mlieka, kedy dieťa je síce pri prsníku, ale nesaje a len dudluje a nezískava tak z prsníka dostatok mlieka. " Pauza v brade " je veľmi krátka, pohyby brady sú veľmi rýchle, v túto chvíľu použiť stláčanie prsníka a dieťa dojčiť z tohto prsníka, kým neprestane piť aj napriek stláčaniu. Potom dieťa priložiť k druhému prsníku a postup opakovať. Ak dieťa nevypilo ani potom dostatok mlieka, znovu prsia prestriedať a toto opakovať aj niekoľkokrát, kým dieťa javí o dojčení záujem. Odstriekať alebo odsať materské mlieko vždy, keď sa dieťa nenakojí, bojkotuje prsník. Toto mlieko potom použiť k dokrmu pri ďalšom dojčení alebo u starších detí na uvarenie príkrmu. V prípade nutnosti použiť dokrmovanie - preferované by malo byť použitie suplementora. Ak nie je k dispozícii, potom kŕmenie lyžičkou alebo z pohárika. K dokrmovaniu je ideálne použiť vlastné materské mlieko odsaté ručne alebo odsávačkou mlieka. Prípadne pasterizované materské mlieko z banky mlieka. U starších detí možno podať príkrm. Vo všetkých prípadoch by umelé mlieko malo byť až tou poslednou voľbou. Ak dieťa hryzie, je nutné to riešiť ihneď po uhryznutí dôrazne, ale bez kriku reagovať, že to bolí.
Tandemové dojčenie
Tandemové dojčenie je dojčenie dvoch alebo viacerých detí naraz, napríklad staršieho dieťaťa a novorodenca. Tandemové dojčenie má výhody pre obe deti aj pre matku. Pre staršie dieťa predstavuje tandemové dojčenie jedinečnú šancu druhýkrát vo svojom živote získať obrovské množstvo imunitných látok a faktorov, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú a ktoré už pravdepodobne nikdy v živote nezíska. Dojčenie tiež pozitívne pôsobí na jeho psychiku. Poskytuje mu upokojenie, istotu, že je stále milované, že má ešte stále svoje miesto u matky, a tiež mu to umožní nadviazať vzťah s mladším súrodencom. Pre matku tandemové dojčenie prináša možnosť oveľa ľahšie uspať staršie dieťa a zjednodušiť starostlivosť o obe deti.
Ak sú dve deti (napríklad staršie a mladšie, prípadne dvojčatá a podobne) dojčené spolu, tak z hľadiska chorôb nie je dôvod za bežných okolností robiť nejaké špeciálne opatrenia a dojčiť sa dá naďalej aj doteraz. Je to rovnaké, ako keď je napríklad chorá dojčiaca matka. Už pred vypuknutím choroby sa v materskom mlieku začínajú tvoriť protilátky, preto dojčenie aj chorého, aj zdravého dieťaťa dáva zmysel. Zdravé dieťa buď vďaka protilátkam neochorie, alebo choroba bude mať ľahší priebeh a staršie dieťa sa rýchlejšie uzdraví.
Ako pokračovať v dojčení
S tlakom na odstavenie dieťaťa po určitom veku sa stretávajú mnohé ženy v našej spoločnosti. Je to dôsledkom toho, že napriek tomu, že dojčenie už aj u nás považujeme za dôležité, pripisujeme jeho dôležitosť najmä obdobiu, keď je dieťa novorodencom prípadne do času, kým nezačína konzumovať aj inú tuhú stravu. Dlhodobé dojčenie sa u nás stále nepovažuje za normálne a dokonca často ani za vhodné. Ak dieťa musí dostávať inú formu starostlivosti a výživy, než akú mu dokáže poskytnúť dojčenie, prináša to so sebou vždy rôzne riziká.
To, čo považujeme za „dlhodobé dojčenie“ je v skutočnosti „normálne dlhé“ dojčenie. Dieťa sa môže chcieť a pravdepodobne aj bude chcieť dojčiť aj po roku, aj po 2 roku života. Pričom len minimálne množstvo detí sa po tomto termíne prirodzene odstaví. Neexistuje žiadna horná odporúčaná hranica dĺžky dojčenia, po ktorej je už každý ďalší deň dojčenia len akýmsi bonusom. Aj dojčenie po 2 roku je naďalej pre dieťa dôležité. Naďalej poskytuje dieťaťu výživovo kvalitné materské mlieko obsahujúce nutrične hodnotné látky, ale okrem toho aj probiotiká napomáhajúce jeho črevnej mikroflóre v správnom fungovaní, látky pomáhajúce vyzrievaniu čreva a ďalších orgánov, rôzne látky napomáhajúce správnemu rozvoju imunitného systému dieťaťa a zlepšujúce jeho schopnosť brániť sa rôznym ochoreniam a mnohé ďalšie mimoriadne cenné látky ako kvalitné vitamíny, minerály, bielkoviny a tuky. Pritom množstvo materského mlieka, ktoré takéto dieťa vypije, sa pravdepodobne významne nelíši od množstva, ktoré pije mesačné alebo polročné bábätko. To znamená, že materské mlieko je naďalej významným doplnkom ostatnej stravy dieťaťa aj po 2 roku života. Stále ide o omnoho kvalitnejšie mlieko než kravské či umelé mlieko.
Prečítajte si tiež: Práva dojčiacich matiek na Slovensku
Dojčenie je však omnoho viac než len materské mlieko. Samotné satie na prsníku napomáha správnemu rozvoju tváre dieťaťa, najmä správnemu formovaniu zubných oblúkov, podnebia, a tým vplýva na postavenie zubov a následne na zdravotný stav ústnej dutiny po celý zvyšok života človeka. Správne formovanie ústnej dutiny ovplyvňuje postavenie aj iných dôležitých súčastí hlavy dieťaťa - napr. veľkosti nosových štrbín, postavenie Eustachovej trubice, hltana atď. Dojčenie naďalej pomáha regulovať činnosť srdiečka dieťaťa, jeho dýchanie, znižuje hladiny stresových hormónov a znižuje prežívanie bolesti. Pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, matka mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo.
Dojčenie ovplyvňuje pozitívne aj zdravie ženy, aj preto je prospešné v ňom pokračovať. Pokračovať v dojčení znamená pokračovať v niečom, čo nie je v našej spoločnosti bežné. Takéto matky však môžu nájsť podporu v dojčení u poradkýň pri dojčení, z ktorých mnohé organizujú aj podporné skupiny dojčenia. V podpornej skupine poskytujú potrebnú podporu v pokračovaní v dojčení.