Interrupcie sú celosvetovo predmetom rozsiahlych diskusií a právnych úprav, pričom postoje a zákony sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Táto téma je úzko spätá s otázkami reprodukčných práv žien, verejného zdravia, etiky a náboženského presvedčenia. V Európe, napriek reformám v mnohých krajinách, pretrvávajú obmedzenia v prístupe k interrupciám, pričom silne financované antirodové hnutia sa snažia negatívne ovplyvňovať legislatívu. Táto situácia sa dotýka aj Slovenska, kde je téma interrupcií dlhodobo predmetom sporov a snáh o zmenu súčasnej právnej úpravy.
Interrupcie v Európe: Obmedzenia a Snahy o Sprísnenie
Amnesty International vo svojej správe upozorňuje na pretrvávajúce obmedzenia v prístupe k interrupciám v mnohých európskych krajinách. V Taliansku, Chorvátsku a Rumunsku sa rozšírilo odmietanie interrupcií z dôvodu práva na výhradu vo svedomí. Najmenej 12 európskych krajín stále uplatňuje povinné čakacie doby a 13 krajín vyžaduje povinné poradenstvo pred legálnou interrupciou. Vládna strana v Taliansku umožnila, aby antiinterrupčné skupiny mali prístup do zdravotníckych stredísk, ktoré poskytujú povinné poradenstvo. Agresívne a niekedy násilné protiinterrupčné protesty pred klinikami sexuálneho a reprodukčného zdravia sa stávajú čoraz väčšou prekážkou.
Za posledných päť rokov bolo v parlamente predložených viac ako 30 reštriktívnych návrhov zákonov na ďalšie obmedzenie prístupu k interrupciám. Viaceré z nich zahŕňali snahu o predĺženie povinnej čakacej doby alebo zavedenie povinnosti prevziať výtlačok zo sonografického vyšetrenia zobrazujúceho embryo alebo plod. Alarmujúcu situáciu dokresľuje fakt, že v niektorých regiónoch interrupciu nevykonávajú vôbec, v iných musia ženy opakovane prekonávať stovky kilometrov, aby sa k tejto službe zdravotnej starostlivosti vôbec dostali. Takéto porušovanie práv najviac zasahuje chudobných ľudí, osamelé matky či ženy zažívajúce násilie.
„Európske vlády a inštitúcie musia rozhodne konať - dekriminalizovať interrupcie, odstrániť existujúce prekážky a dôsledne odolávať snahám antirodových skupín.
Situácia na Slovensku: Chirurgické Interrupcie a Nedostupnosť Potratovej Tabletky
Slovensko je jednou z posledných európskych krajín, kde sa interrupcie vykonávajú chirurgicky. Podľa niektorých odborníkov by zdravšou a bezpečnejšou alternatívou bola potratová tabletka. Tá však na Slovensku nie je dostupná. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že súčasný systém zabezpečuje rovnováhu medzi ochranou verejného zdravia a právami žien.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výživou po pôrode
Ženy za formou tabletkovej interrupcie cestujú do zahraničia. Na Slovensku môžu podstúpiť len chirurgické prerušenie tehotenstva. Podľa gynekológov je rizikovejšie, v narkóze a môže spôsobiť zdravotné komplikácie. „Už samotná narkóza má svoje komplikácie odhliadnuc od samotného chirurgického výkonu,“ upozornil prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martin Redecha. „Interrupcia má potom komplikácie, ktoré sa týkajú jednak samotného výkonu - krvácanie, poranenie maternice, poranenie krčka maternice, alebo potom aj neskoré komplikácie ktoré môže priniesť tento zákrok - infekcie, sterilita a patológia následnej gravidity a pôrodu,“ dodal.
Preto ženy vyhľadávajú možnosti tabletkovej interrupcie v susedných krajinách, ako je napríklad Rakúsko a Česko. Opozičná poslankyňa Jana Bittó-Cigániková sa snažila medikamentóznu formu interrupcie presadiť v Národnej rade (NR) SR. „Je dôležité urobiť nejaké kroky na úrovni ministerstva a teda na úrovni vyhlášky, kde sa explicitne napíše, že sa môže využívať medikamentózna forma interrupcie. V tomto prípade veľmi zaostávame,“ poznamenala Bittó-Cigániková. „V plnej miere akceptujeme na Slovensku výhradu svedomia. Sú nemocnice, kde majú všetci lekári výhradu svedomia, hlavne v religióznych oblastiach,“ ozrejmil Redecha.
Právo na potrat by malo byť ženám garantované. Zhoduje sa na tom Svetová zdravotnícka organizácia a viacero ľudsko-právnych organizácií. „Aby ženy mali prístup k bezpečným interrupciám, aby zdravotná starostlivosť, ktorá im je poskytovaná, bola dostatočná, dostupná, aby ženy nemuseli vyhľadávať interrupcie v inom štáte,“ skonštatovala Andrea Erdősová z Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy. Odborníci považujú potratovú tabletku za menej rizikovú. Ministerstvo zdravotníctva pripúšťa, že ide o citlivú problematiku, zmenu zákona teraz nechystá.
„Súčasná právna úprava v oblasti umelého prerušenia tehotenstva poskytuje stabilný rámec pre výkon podmienok, lehôt, zdravotných indikácií a procesných náležitostí, čím zabezpečuje rovnováhu medzi ochranou verejného zdravia, právami žien a odbornými štandardmi zdravotnej starostlivosti,“ informoval rezort zdravotníctva. Rezort zároveň dodáva, že jeho prioritou je aj naďalej zabezpečovanie prístupu k dostupnej a ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov. V spoločnosti už niekoľko mesiacov rezonuje téma interrupcií. Kým jeden politický subjekt sa snaží o ich sprísnenie, druhý by chcel dať ženám väčšie možnosti a prevádzať interrupcie šetrnejším spôsobom.
Potratová Tabletka: Čo to Je a Ako Funguje?
V prvom rade treba povedať, že vlastne vôbec nejde o jednu tabletku. Týmto názvom sa označujú dve rozdielne tabletky na ukončenie tehotenstva. Po užití prvej sa v tele ženy zablokuje tvorba progesterónu, ktorý sa inak nazýva tehotenský hormón. Plod tak stratí výživu a vhodné podmienky na ďalší vývin, čo spôsobuje ukončenie tehotenstva. Inak povedané, ide o nasimulovanie prirodzeného potratu.
Prečítajte si tiež: Recepty s rebarborou pre deti
Dva dni na to žena užije ďalšiu tabletku, ktorá tento raz spôsobí sťahy maternice, ktoré vylučujú odumreté zvyšky plodu z tela ženy. To sa zvykne opisovať ako veľmi silná menštruácia sprevádzaná bolesťami v podbrušku. Takéto krvácanie môže trvať 9 až 30 dní. Počas podávania tabletky je žena sledovaná zdravotníckym personálom. Takéto ukončenie tehotenstva je možné medzi 49. a 63. dňom tehotenstva.
Chirurgický Potrat na Slovensku
Na Slovensku sú zatiaľ medikamentózne potraty nelegálne, takže ak sa ženy rozhodujú pre ukončenie tehotenstva, jedinou možnosťou je vycestovať do zahraničia alebo podstúpiť chirurgický potrat. Ten oproti chemickému so sebou prináša omnoho viac komplikácií. Do 55. dňa tehotenstva sa na Slovensku vykonáva tzv. miniinterupcia, alebo inak povedané podtlaková metóda. Medzi 8. a 12. týždňom tehotenstva je možné ukončiť tehotenstvo už iba kyretážou, známej ako výškrab. Pri tejto metóde totiž doktor iba podľa hmatu pomocou kyretu a abortových kliešťov vyškrabe steny maternice, a tak odstráni plod. Takýto proces môže spôsobiť veľa komplikácii ako poškodenie steny maternice, čoho dôsledkom je napríklad krvácanie do brušnej dutiny alebo infekcia. Pri oboch procedúrach sa žena nachádza v narkóze, čo tiež môže spôsobiť zdravotné komplikácie.
Odborníci a Svetová Zdravotnícka Organizácia (WHO) za Medikamentózny Potrat
,,Čo sa týka využívania interrupčnej tabletky, je jednoznačná zhoda medzi odborníkmi, že pokiaľ interrupcie sú povolené, tak by sa mali vykonávať čo najšetrnejšie,“ oznámila na predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková na tlačovej konferencii. ,,V súčasnosti vedome poškodzujeme zdravie žien a naozaj sa na nás zahraničie a aj odborníci pozerajú cez prsty. Toto ma veľmi mrzí a verím, že sa to v tomto volebnom období podarí zmeniť.“ Za bezpečnejšiu formu interrupcie označuje chemický potrat aj WHO, ktorá už v minulosti apelovala, aby štáty uprednostnili tento postup pred chirurgickou kyretážou.
Redecha tiež vyvracia tvrdenie, že pri zavedení potratovej tabletky budú mať ženy interrupcie jednoduchšie, čo spôsobí ich nárast. Potratová tabletka sa totiž vo vyspelých krajinách používa už 20 rokov a v žiadnej z krajín kde bola zavedená nedošlo k zvýšenému počtu interrupcií. Slovenky majú možnosť postúpiť medikamentózne ukončenie tehotenstva aj dnes, vycestovať však musia do susedných krajín ako Česká republika či Rakúsko. To, že mnohé z nich to využívajú dosvedčuje aj fakt, že niektoré kliniky v Rakúsku svoje služby ponúkajú aj v slovenskom jazyku. Zákazom interrupčnej tabletky tak nie len prichádzame o dáta o ženách, ktoré podstúpili interrupciu, ale aj podporujeme potratovú turistiku.
História Interrupcií na Slovensku
Na území Slovenska interrupcie v minulosti zakázali hneď dvakrát. Najskôr v 19. storočí a potom znovu počas druhej svetovej vojny, keď bolo umelé prerušenie tehotenstva tabu aj pre ženy, ktorých život bol v dôsledku tehotenstva ohrozený. Zdravotné riziká pritom ignorovali aj lekári, ktorí sa jednohlasne postavili za zastavenie potratov.
Prečítajte si tiež: Hrazdička pre bábätko: kedy je čas ju odložiť?
„Chudobné ženy to skúšali naozaj hocijako. Neraz im interrupciu vykonávali rôzni šarlatáni, a tak skončili v nemocnici s krvácaním či inými problémami. Keď lekári zistili, čo sa stalo, ženu udali,“ dokresľuje situáciu historik Miloslav Szabó, ktorý o kampaniach proti interrupciám za vojnového slovenského štátu pripravuje knihu.
V archívoch našiel nielen príbeh príslušnej legislatívy a mužov, ktorí o nej rozhodovali, ale tiež zmapoval zmeny tzv. potratovej politiky na našom území. História nám tak ukazuje aj to, v čom sa líši súčasné ťaženie kotlebovcov, niektorých aktivistov a koaličných politikov za zákaz interrupcií.
Interrupcie na našom území zakázali ešte v 19. storočí v rakúsko-uhorskej monarchii. Zákon ich definoval ako vraždu. Tresty boli iné pre ženy, ktoré sa rozhodli podstúpiť interrupciu, a pre tých, ktorí ich vykonávali. Najvyššie tresty boli pre ľudí, ktorí ich robili za peniaze. Po vzniku Československej republiky sa v podstate nič nezmenilo. Republika prevzala zákon z Rakúsko-Uhorska. V praxi sa však polooficiálne interrupcia tolerovala - a to v prípade, keď bol život ženy v ohrození alebo jej hrozili závažné zdravotné problémy.
V slovenskom štáte najprv platila legislatíva z Rakúsko-Uhorska, ale novovzniknutý štát ju chcel sprísniť. V roku 1939 mal ministerský predseda Vojtech Tuka prejav v parlamente v rámci programového vyhlásenia vlády. Pohoršoval sa nad tým, že ženy zneužívajú zákon, a preto chcel pololegálnosť potratov sprísniť. O rok neskôr, koncom roku 1940, vznikol k interrupciám návrh zákona.
Hoci legislatíva interrupcie zakazovala, v istých situáciách sa vykonávali. Zákon totiž obsahoval paragraf, že v prípade ohrozenia života matky je interrupcia možná. Podľa návrhu zákona sa tieto zákroky mali vykonávať v jedinom zdravotníckom zariadení, na klinike lekárskej fakulty. Zástupca katolíckej teologickej fakulty Alexander Spesz počas vojnového slovenského štátu presadil, aby sa uvedený paragraf vyškrtol. Prijatý zákon bol veľmi tvrdý - interrupcie neboli povolené za žiadnych okolností, a to ani v prípade ohrozenia života matky.
V prípade žien, ktoré mali peniaze, to bolo o niečo jednoduchšie. Už vtedy fungovala korupcia, vedeli si zaplatiť zákrok načierno. Ale ani chudobné ženy neboli vždy postihované.
V rámci vládneho tábora panovala jednoznačná zhoda. Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) a aj ľudia, ktorí mali blízko k nim alebo cirkevným štruktúram, nemali o čom debatovať. Pri výskume ma však prekvapili lekári. Aj lekári z Univerzity Komenského - za slovenského štátu premenovanej na Slovenskú univerzitu -, ktorí boli v komisiách a písali odborné posudky, boli všetci za absolútny zákaz. Doslova napísali, že podľa nich neexistuje situácia, v ktorej by mohol plod ohroziť život matky. Neboli to kňazi, boli to lekári. Jediné, čo pripúšťali, bol predčasný pôrod.
V archíve sa tiež zachoval protestný anonymný list robotníčok z Trnavy. Vulgárne v ňom vynadali prominentom a politikom, že je síce jednoduché porodiť, ale potom treba deti aj vychovať.
V Nemecku sa sprísnili interrupcie v prípade nemeckých žien a „čistej rasy“. Tieto ženy mohli za podstúpenie interrupcie dostať aj trest smrti. V prípade eugeniky - ak malo byť potomstvo postihnuté mentálne či fyzicky - alebo rasových dôvodov si štát, naopak, privlastňoval právo vykonať interrupciu.
Slovenský štát teda úplne zakázal interrupcie. Aký mal postoj k antikoncepcii? Prístup k nej upravoval paragraf. Akákoľvek antikoncepcia, ktorá slúžila výlučne zabraňovaniu počatia, bola zakázaná pod hrozbou peňažných trestov, ale aj trestov odňatia slobody, hoci nižších ako v prípade interrupcií. Trestať sa mala výroba, distribúcia aj používanie akejkoľvek antikoncepcie. Bolo však možné používať ju zo zdravotných dôvodov, napríklad pri ochrane pred pohlavnými chorobami.
V roku 1957, teda takmer desať rokov po komunistickom prevrate, došlo k zásadnému uvoľneniu potratovej politiky. Ľudia sa už otriasli, realitu brali takú, aká bola. Mnohí lekári boli stále proti, ale napríklad ministerstvo sociálnych vecí malo na vec iný pohľad. Uvažovalo sa o zohľadnení sociálnej situácie matky. Napríklad ak bola chudobná, musela chodiť do práce a nechcela mať viac než dve-tri deti. Veľa sa o tom diskutovalo. Moskva napokon interrupcie povolila a neskôr to prešlo aj do moskovských satelitov vrátane Československa.
Sovietsky zväz bol naozaj prvou krajinou na svete, kde ešte v roku 1920 uzákonili interrupcie. Potom však prišiel k moci diktátor Josif Vissarionovič Stalin, ktorý chcel mať čo najväčšiu populáciu, a preto interrupcie zrušil. Keď v roku 1953 zomrel, veľa vecí sa zmenilo. Komunisti sa chceli vrátiť ku koreňom boľševizmu a spravili to aj tým, že opäť povolili interrupcie.
Nešlo o oslobodenie ženy, individuálne ľudské práva či feminizmus, ako sa dnes zvykne skloňovať hlavne v konzervatívnych kruhoch. Išlo o pracujúci ľud, ktorý bolo treba rozmnožiť a ozdraviť - nehovorili už o národe, ale o pracujúcom ľude. Tvrdili, že radšej umožnia ženám naplánovať si deti. Nešlo o to, že by ich nemali rodiť, mali rodiť viac, bezpečnejšie a deti mali byť zdravé.
Interrupcie pod odborným dohľadom mali žene umožniť priviesť na svet potomstvo neskôr, v správny čas, keď bude mať na materstvo vytvorené podmienky - zázemie v rodine, odbremenenie zo strany štátu atď. Musíme si uvedomiť, že v tomto období antikoncepcia - predovšetkým hormonálna - ešte nepredstavovala reálnu alternatívu.
V Československu schválili interrupcie v roku 1957. Žena si nemohla len tak povedať, že ide na interrupciu. Boli zriadené komisie, kde bola zastúpená štátna správa, strana, národné výbory či takzvané skúsené ženy. Väčšinou požiadavku napokon zrejme schválili, ženy však museli predstúpiť pred cudzích ľudí s veľmi osobnými vecami, čo nebolo vôbec príjemné.
Zákon v roku 1986 vznikol v kontexte zavádzania ľudských práv a multilaterálnych dohôd, ku ktorým Československo pripojilo svoj podpis. V Československu bol škandál s chartistami a štát chcel na medzinárodnej úrovni ukázať, že dodržiava ľudské práva. Zákon zdôvodňovali právami žien, o čom sa predtým veľmi nehovorilo. Uvoľnenie potratovej politiky nevychádzalo zvnútra režimu, práve naopak - komunisti sa cítili byť k tomuto kroku donútení.
Hrubo by som slovenské aktivity proti potratom rozdelil na kotlebovcov, ktorým ide o nacionalizmus, populačný rast a podobné fantázie. Potom je nábožensky motivovaný protipotratový aktivizmus, kde ide o tradičnú rodinu, ktorá jednoducho musí navždy zostať v určitej podobe - ženy majú byť matkami a za žiadnych okolností nesmieme do tohto božieho plánu zasiahnuť. Dobrý štát bude pre nich ten, ktorý tak nastaví legislatívu, aj keby nemal byť demokratický.
Kotlebovci spomínajú dieťa a ochranu jeho práva na život a 1 249 000 zabitých detí podľa komunistického zákona, čo sa zvykne spomínať nielen v týchto kruhoch. Hovoria o právach dieťaťa, no ich pravá agenda je populačný rast - Slováci môžu podľa kotlebovcov vyhynúť a hrozí, že ich nahradia Afričania, čo podľa nich nie je riešením a tlačí nás do toho EÚ. To má korene práve v už spomínanej pozitívnej eugenike v duchu Alojza Churu - kvantita vygeneruje kvalitu.
Niektorí z aktivistov zo slovenského prolife hnutia v nábožensky motivovanom zápale odsúvajú tieto fakty na druhú koľaj. Pre nich je primárnym problémom vražda. Štát, ktorý pomôže v tom, aby sa tieto vraždy nediali, je pre nich dobrý. Čo ďalšie by mohol ten štát spôsobiť, je druhoradé.
Interrupčná Tabletka: Bezpečný Postup
„Interrupčná tabletka je najbezpečnejší postup výkonu interrupcie. Interrupcie sa v súčasnosti na Slovensku vykonávajú do 12. týždňa tehotenstva, pričom žena nemusí uviesť dôvod svojho rozhodnutia. Veľa možností žene na Slovensku nezostáva. Od 55. Medzi 8. a 12. týždňom tehotenstva je možné ukončiť tehotenstvo už iba kyretážou alebo výškrabom. Pri tejto metóde doktor len podľa hmatu prostredníctvom kyrety a takzvaných abortových klieští vyškrabe žene steny maternice a plod odstráni. Takýto proces môže spôsobiť viacero komplikácií, môže napríklad poškodiť steny maternice, v dôsledku čoho môže nastať krvácanie do brušnej dutiny alebo infekcia.
Po užití prvej sa v tele ženy zablokuje tvorba progesterónu, inak zvaného aj tehotenský hormón. Plod v dôsledku toho stratí prístup k výžive a vhodné podmienky na ďalší vývin, čo spôsobí ukončenie tehotenstva. Dva dni nato žena užije ďalšiu tabletku, ktorá spôsobí sťahy maternice, čím sa z jej tela vylúčia odumreté zvyšky plodu. Tento proces je u žien obvykle sprevádzaný veľmi silnou menštruáciou s bolesťami v podbrušku. Ukončiť tehotenstvo užitím tabletiek môže žena medzi 49. a 63. dňom tehotenstva. Počas podávania oboch tabliet je pritom pod prísnym dohľadom zdravotníckeho personálu. Túto metódu odborníci považujú za veľmi bezpečnú.
Alternatívy k Interrupcii
Takmer polovica tehotenstiev nie je plánovaná, hovoria štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie. Umelé prerušenie tehotenstva je verejne diskutovanou témou. Obidve strany, či už odporcovia alebo zástanci slobodnej voľby pre ženy, sa zhodujú v ultimátnom cieli a to, že je lepšie, keď ženy nemusia potrat podstúpiť. Nerovnosť medzi mužmi a ženami má za následok, že ženy vo väčšine prípadov znášajú následky ťažšie. Adopciou sa matka vzdáva všetkých práv k dieťaťu. Zároveň nemá voči dieťaťu ani žiadne povinnosti. Po pôrode je potrebné podpísať súhlas s adopciou. Dieťa je následne na adopciu ponúknuté. Ak sa matka nechce po pôrode vzdať svojho dieťaťa, môže sa o dieťa starať niekto iný, kým sa životná situácia matky nezlepší. Náhradnú starostlivosť často vykonáva blízka osoba. Možná je aj pestúnska starostlivosť cudzím párom. Matka môže požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Matka má 6 týždňov na to, aby svoje rozhodnutie zmenila. Interupciu je možné vykonať do 12. týždňa tehotenstva (od prvého dňa poslednej menštruácie). Pokiaľ o interupciu požiada žena, ktorá je vo veku medzi 16 až 18 rokov, súhlas zákonného zástupcu sa už nevyžaduje. Interupcia je platený lekársky výkon a okrem prípadov znásilnenia nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Pred rozhodnutím môžeš anonymne kontaktovať niektoré z poradenských centier.
Riziká Interrupcie
Interrupcia nesie so sebou riziká po fyzickej aj psychickej stránke. Z fyzických následkov to môžu byť napr. rôzne zápaly, zrasty, poškodenie vnútorných orgánov, silné krvácanie, poruchy menštruačného cyklu, neschopnosť otehotnieť, neschopnosť udržať chcené tehotenstvo v neskoršom období a pod. Medzi psychické patria napr. úzkosti, depresie, výčitky svedomia, poruchy spánku, problémy so stretávaním tehotných žien, rôzne druhy závislostí, problémy vo vzťahoch a neschopnosť postarať sa o staršie deti o domácnosť a ďalšie. O následkoch po potrate je zo zákona povinný informovať Vás aj gynekológ, s ktorým podpisujete Informovaný súhlas pri umelom prerušení tehotenstva.