Používanie hrazdičky je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa. Pomáha rozvíjať motorické zručnosti, koordináciu oko-ruka a zmyslové vnímanie. Rodičia často siahajú po hrazdičke ako po prvom interaktívnom nástroji pre svoje dieťa. Otázkou však zostáva, kedy dieťa hrazdičku prestane používať a ako tento prechod zvládnuť.
Vývoj dieťaťa a hrazdička
Hrazdička je pre dieťa zaujímavá najmä v prvých mesiacoch života. V tomto období dieťa objavuje svoje telo a učí sa koordinovať pohyby. Hrazdička poskytuje stimuláciu v podobe závesných hračiek, ktoré dieťa sleduje, naťahuje sa za nimi a pokúša sa ich chytiť. Tieto aktivity podporujú rozvoj jemnej motoriky a koordinácie oko-ruka.
Deti sa najprv učia priblížiť sa k lákavému predmetu, skúšajú do neho buchnúť, dotknúť sa ho a potom ho chytiť. Keď sa im to darí, začnú predmet skúmať. Pohyb sa veľmi rýchlo prepája so zrakom, sluchom, hmatom a všetkými zmyslami, čo otvára rôzne možnosti poznávania okolitého sveta. Lákavé sú lesklé, farebné, zvučiace, vibrujúce a mierne sa pohybujúce predmety.
Dieťa najprv narazí náhodne telom, rukami a nôžkami do hračiek, postieľky a predmetov okolo seba. Ak sa následkom pohybu stane pre dieťa niečo zaujímavé, niečo sa zmení, pohyb opakuje. Napríklad mimovoľne rozhýbe hrazdičku zavesenú nad postieľkou, čo spôsobí rôzne zvuky, kmitanie a otáčanie zavesených hračiek. Začne preto viac búchať do hrazdičky, naťahovať sa za hračkami a skúša ich chytiť.
Kedy dieťa prestane používať hrazdičku?
Neexistuje presný vek, kedy dieťa prestane používať hrazdičku. Každé dieťa je individuálne a vyvíja sa vlastným tempom. Vo všeobecnosti platí, že záujem o hrazdičku začína klesať okolo 6. až 9. mesiaca veku. V tomto období dieťa začína byť aktívnejšie, učí sa pretáčať, plaziť a neskôr aj štvornožkovať. Jeho pozornosť sa presúva na objavovanie priestoru a interakciu s okolím.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výživou po pôrode
Je dôležité sledovať signály, ktoré dieťa vysiela. Ak si dieťa prestáva všímať hračky na hrazdičke, nejaví o ne záujem alebo sa pri hre s hrazdičkou nudí, je to znamenie, že je čas hrazdičku odložiť. Niekedy sa stáva, že dieťa sa naučí pretáčať na bruško a potom prestane hoc aj na mesiac. Alebo začne krásne blabotať od rána do večera a zrazu na pár týždňov nič. Krásne začne štvornožkovať a pokojne ti môže na pár týždňov prejsť zase len k plazeniu. Väčšinou ak dieťa v takomto útlom veku akoby "zabudlo" niečo robiť, je to preto, že mozog sa intenzívne sústredí na iný míľnik.
Malú možno omrzeli hračky tohto typu. Dospelí zotrvávajú dlhšiu dobu v úlohe prostredníkov medzi dieťaťom a svetom. Rola rodičov v rozvoji hry detí so závažnejším znevýhodnením je náročnejšia na porozumenie potrieb dieťaťa, naladenie na jeho aktuálne zameranie a záujem v interakcii. Dospelí viac popisujú, čo sa deje, častejšie podávajú spadnuté hračky, prebúdzajú záujem dieťaťa o hru a poznávanie, čakajú na iniciatívu dieťaťa. Svojím prístupom tak okrem prirodzenej interakcie pomáhajú dieťaťu kompenzovať zdravotné obmedzenia.
Ako zvládnuť prechod od hrazdičky?
- Ponúknite alternatívne aktivity: Keď dieťa prestáva javiť záujem o hrazdičku, je čas ponúknuť mu nové aktivity a hračky, ktoré podporujú jeho vývoj. Môžete skúsiť hračky, ktoré vydávajú zvuky, hračky s rôznymi textúrami, knižky s obrázkami alebo jednoduché hry, ako napríklad schovávačku.
- Podporujte pohyb: V období, keď sa dieťa učí pretáčať, plaziť a štvornožkovať, je dôležité podporovať jeho pohyb. Vytvorte pre dieťa bezpečný priestor, kde sa môže voľne pohybovať a objavovať okolie.
- Interagujte s dieťaťom: Hrajte sa s dieťaťom, rozprávajte sa s ním, spievajte mu pesničky a čítajte mu rozprávky. Interakcia s rodičmi je pre dieťa veľmi dôležitá a podporuje jeho emocionálny a sociálny vývoj.
- Rešpektujte individualitu dieťaťa: Každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom. Rešpektujte záujmy a potreby svojho dieťaťa a prispôsobte aktivity jeho individuálnym schopnostiam.
- Vytvorte bezpečné prostredie: Ak rodičia, opatrovatelia budujú s dieťaťom hlboký vzťah, v ktorom dieťa cíti lásku a bezpečie, priestor pre svoj rozvoj, postupne sa vydáva do okolitého sveta, aby ho spoznávalo. Vie, že jeho blízki sú skutočne "nablízko", aby mu kedykoľvek poskytli pomoc a uistenie, že aj svet okolo je bezpečný.
Hračky a aktivity pre deti od 6 mesiacov
Deti od 6 mesiacov začínajú byť aktívnejšie a potrebujú hračky a aktivity, ktoré podporujú ich motorický a kognitívny vývoj. Medzi vhodné hračky patria:
- Hračky, ktoré vydávajú zvuky: Hračky, ktoré hrkajú, pískajú alebo hrajú melódie, stimulujú sluch a podporujú rozvoj sluchového vnímania.
- Hračky s rôznymi textúrami: Hračky s rôznymi povrchmi, ako napríklad mäkké, hladké, drsné alebo hrboľaté, stimulujú hmat a podporujú rozvoj hmatového vnímania.
- Kocky a stavebnice: Kocky a stavebnice podporujú rozvoj jemnej motoriky, priestorového vnímania a kreativity.
- Knižky s obrázkami: Knižky s obrázkami podporujú rozvoj reči, slovnej zásoby a vizuálneho vnímania.
- Hračky na ťahanie a tlačenie: Hračky na ťahanie a tlačenie podporujú rozvoj hrubej motoriky a koordinácie pohybov.
Ohrádka ako alternatíva?
Niektorí rodičia zvažujú ohrádku ako alternatívu k hrazdičke. Ohrádka poskytuje bezpečný priestor pre dieťa, kde sa môže voľne pohybovať a hrať sa. Je vhodná najmä vtedy, keď potrebujete dieťa na chvíľu nechať samé, napríklad pri varení alebo upratovaní.
Skúsenosti s ohrádkou sa rôznia. Niektoré deti sa v ohrádke radi hrajú, iné v nej plačú a nechcú v nej byť. Dôležité je zvážiť individualitu dieťaťa a prispôsobiť výber hračiek a aktivít jeho potrebám.
Prečítajte si tiež: Recepty s rebarborou pre deti
Ak uvažujete o ohrádke, zvážte aj cestovnú postieľku, ktorá môže slúžiť aj ako ohrádka. Cestovná postieľka je praktická najmä pri cestovaní a návštevách.
Špecifické potreby detí so zrakovým znevýhodnením
U detí so zrakovým znevýhodnením je dôležité prispôsobiť aktivity a hračky ich špecifickým potrebám. Skúmanie predmetov je významný krok vo vývine dieťaťa, ktoré nevidí, nevníma zrakom tvary. Niektoré deti potrebujú viac času a trpezlivosti dospelých, aby začali predmety prijímať. Kým malé dieťa bežne priťahuje hračka, ktorú vidí pred sebou, interakcia so svetom pri strate zraku začína počúvaním zvukov. Dieťa, ktoré nevidí, potrebuje mať veľa rôznych telesných, zmyslových zážitkov (vrátane čuchu, chuti), aby sa začalo hrať. V prvom roku života spotrebuje všetku svoju energiu, aby porozumelo svetu okolo seba. Do spoznávania predmetov okolo seba dieťa zapája rôzne časti tela a zmysly. Skúmanie ústami a rukami je veľmi dôležité a dlho v hre pretrváva aj v staršom veku. Dieťa veci hladí, klope, trie o seba, dáva do úst, strká do nich prsty. Ústa a ruky spresňujú poznatky o materiáli, váhe, tvare, teplote, chuti, tvrdosti predmetov.
Sluchové informácie - zvuky - nie sú rovnocennou náhradou za zrak. Dieťa začne siahať za zvukom (napr. hrkálkou), až pochopí, čo zvuk vytvára - spozná zdroj zvuku. Je to oveľa náročnejšie. Dieťa pri počúvaní obvykle stíchne, prestane sa hýbať, natáča sa v smere zvuku. Rodičia by mali myslieť na to. Svet je plný rôznych zvukov, skúste si zatvoriť oči a započúvať sa. Zrakom vidíme priestor pred sebou naraz - ako celok. Sluchové a hmatové vnemy však prichádzajú postupne, po častiach. Podobne je to aj u dieťaťa s výrazným zrakovým obmedzením, napríklad s trubicovým videním, so zvyškami zraku. Dieťa potrebuje skladať čiastkové informácie do celkov, aby si utvorilo predstavu o predmete.
Dôležitou zásadou u detí, ktoré nevidia, je vopred im oznamovať naše príchody, aktivity, čo s nimi ideme robiť, čo im podávame. Stáva sa, že deti, ktoré nevidia, odmietajú neznáme predmety, nové hračky a dávajú prednosť známym. Nemali by sme to vzdávať, je možné nechať predmet v dosahu dieťaťa. S novými predmetmi môže zachádzať spôsobom, ako sa učilo veci chytať. Začne len opatrnými dotykmi, potom krátkou aktivitou s predmetom, môže veci odstrkovať, zahadzovať.
Dieťa, ktoré nevidí, prejaví záujem počúvaním - nasmeruje ucho, tvár k zdroju zvuku, občas sa stíši, prestane hýbať. Začína sa krátko dotýkať vecí okolo seba rukami, ústami, jazykom nohami, telom. Neskôr sa rozvíja krátka akcia s predmetmi cez hmat - postrkuje, klope, hladí, trie, pohybuje s predmetom. Pomáha, ak tým vyvolá zvuk, môže ho to fascinovať a tak pohyb opakuje. Baví ho zvuk padajúcich predmetov. Zaujíma ho otváranie a zatváranie viečka, skrinky, dverí. Vníma rezonanciu predmetu, na ktorý ťukalo tak, že potom na neho položí ruku. Pri držaní dvoch predmetov si môže pomáhať aj chodidlami.
Prečítajte si tiež: Ako dieťa vníma hlasy?
Vývin hry je u detí, ktoré nevidia, pomalší. Potrebujú viac času na každú fázu hry, aby si osvojili nové zručnosti a pojmy, prepojili informácie. Hra môže byť obsahovo iná, máva menej obmien; dieťa používa veci, ktoré sú v dosahu a o ktorých vie.