Výchova a starostlivosť o deti sú základné práva a povinnosti rodičov. Byť rodičom je náročné, ale zároveň krásne a naplňujúce. Rodičia, ktorí privedú na svet dieťa, preberajú zodpovednosť za jeho starostlivosť a výchovu. Niekedy však nastanú situácie, kedy rodičia potrebujú poradiť, obrátiť sa na odborníkov alebo im pomôžu štátne inštitúcie. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec starostlivosti o maloleté dieťa na Slovensku, s dôrazom na práva a povinnosti rodičov, právomoci súdov a zmeny v legislatíve.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva rodičovské práva a povinnosti druhý z rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Úprava rodičovských práv a povinností súdom
Zákon č. 36/2005 Z.z. upravuje výkon rodičovských práv a povinností. V kompetencii súdu je, aby na návrh jedného z rodičov, alebo osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, upravil rodičovské práva a povinnosti. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
Kolízny opatrovník
V prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať, ustanoví súd kolízneho opatrovníka. Môže nastať rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.
Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.
Dohovor o právach dieťaťa
Dohovor o právach dieťaťa v článku 7 ods. 1 hovorí, že „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ a v článku 18 ods. 1 ukladá rodičom alebo zákonným zástupcom prvoradú zodpovednosť za výchovu a vývin dieťaťa.
Starostlivosť o dieťa v kontexte COVID-19
S dodržiavaním nariadených a odporúčaných opatrení v súvislosti s vírusovým ochorením COVID-19, sú spojené nejasnosti aj v otázkach starostlivosti rodičov o maloleté deti. Častou otázkou je zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v čase, kedy sú obaja rodičia izolovaní v domácej karanténe alebo v nemocnici, či samotné realizovanie rôznych foriem starostlivosti. Zodpovedanie týchto otázok je závislé od viacerých skutočností.
Ak maloleté dieťa žije s oboma rodičmi v spoločnej domácnosti a bolo s nimi v kontakte po tom, čo sa vrátili zo zahraničia alebo sa kontaktovali s osobou s cestovateľskou anamnézou, malo by zostať spolu s rodičmi v domácej karanténe. Pokiaľ by si zdravotný stav oboch rodičov vyžadoval hospitalizáciu z dôvodu ťažkého priebehu ochorenia a maloleté dieťa nemá potvrdený COVID-19, rodičia môžu podľa vlastného uváženia dočasne umiestniť dieťa u príbuzných alebo iných blízkych osôb, ktorým dôverujú. Osoba, ktorej maloleté dieťa dočasne odovzdajú, nahradí osobnú starostlivosť rodičov, t.j. bežnú dennú starostlivosť o maloleté dieťa.
Ponechanie dieťaťa u príbuzných sa vzťahuje aj na situáciu, kedy maloleté dieťa nebolo v kontakte s rodičmi po tom, čo sa vrátili zo zahraničia alebo boli v kontakte s osobou s cestovateľskou anamnézou. Aj v takomto prípade môžu rodičia ponechať počas ich karantény maloleté dieťa u osoby, ktorej ho predtým dočasne zverili. Týmto rozhodnutím rodičia maloletých detí vykonávajú svoje zákonné rodičovské práva a povinnosti, o ktoré neprichádzajú, pretože tých ich môže pozbaviť výlučne súd.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Samozrejme, aj u rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, môže nastať situácia, kedy ani jeden z nich nebude vedieť zabezpečiť osobnú starostlivosť o spoločné dieťa v dôsledku ochorenia na vírus. Rodič, s ktorým maloleté dieťa zostáva v karanténe, by mal zabezpečiť inú vhodnú formu kontaktu dieťaťa s druhým rodičom, napr. Poslednou posudzovanou a vzhľadom na mimoriadne okolnosti aj najčastejšou situáciou je prípad, kedy tak rodičia, ako aj maloleté dieťa dodržiavajú pravidlá preventívnej, resp. Napriek mimoriadnej situácii, pokiaľ maloleté dieťa nemá vážny zdravotný stav, resp. lekár maloletého dieťaťa nevylúči jeho premiestňovanie (napr. v dôsledku dlhodobého riešenia imunitných problémov maloletého dieťaťa a pod.), pri dodržiavaní všetkých opatrení nie je dôvod na vylúčenie osobného kontaktu s druhým rodičom, resp. Rodičovská dohoda o otázkach súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti má vždy prednosť pred akýmkoľvek súdnym rozhodnutím.
Novela Civilného mimosporového poriadku a zmeny v zákone o rodine
Dňa 4. októbra 2022 bola Národnou radou Slovenskej republiky (NR SR) schválená novela Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorej boli schválené aj zmeny v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoR). Účinky zmien nastali od 1. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi. Základným cieľom zákonodarcu bolo explicitné ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa ako ďalšej formy starostlivosti o dieťa a zároveň podpora zachovania a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode, resp. rozchode.
Striedavá osobná starostlivosť
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.) bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“). Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp.
Striedavá starostlivosť v kontexte rozvodu
Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti v zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“
Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že „v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.“ (B. Pavelková: Zákon o rodine-komentár. C.H.Beck. 2013).
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Ak je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.
V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa. Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Príklad súdneho rozhodnutia o striedavej starostlivosti
Súd môže rozhodnúť tak, že na čas po rozvode manželstva zverí maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v dvojtýždenných intervaloch tak, že po prvý krát si prevezme maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľka v nedeľu v týždni, kedy nadobudne právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva o 18:00 hod.
Názory psychológov na striedavú starostlivosť
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Zákonné podmienky pre striedavú starostlivosť
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti napr. Súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné počas zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti neurčí.