Úvod
Žijeme v dobe, kedy sú digitálne technológie neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Pre deti, ktoré sa s nimi stretávajú už od útleho veku, predstavujú prirodzené prostredie. Smartfóny, internet a sociálne siete sú všadeprítomné a ovplyvňujú ich vývoj. Je preto dôležité pochopiť, ako tieto technológie vplývajú na deti, a to ako pozitívne, tak aj negatívne. Mnohí rodičia majú pocit, že sa svet rúti do záhuby kvôli digitálnym technológiám. S nástupom internetu, sociálnych sietí a smartfónov sa zdá, že sa hodnoty a priority menia závratnou rýchlosťou. Rodičia, ktorí vyrastali v analógovom svete, často cítia, že nedokážu držať krok s neustálym vývojom technológií a obávajú sa o budúcnosť svojich detí. Majú pocit, že technológie preberajú kontrolu nad životmi ich detí a že sa svet mení na nepoznanie.
Deti v digitálnom svete
Je dôležité si uvedomiť, že naše deti vyrastajú v úplne inom svete, ako sme vyrastali my. Žijú v digitálnom svete, ktorý je plný technológií, internetu a sociálnych sietí. Pre nich je to prirodzené prostredie, v ktorom sa pohybujú od útleho veku. Technológie nie sú pre nich len nástrojom, ale súčasťou ich života. Už prvé fotografie a správy o ich narodení sa zdieľajú online. Pre deti je prirodzené používať displeje, sledovať videá na internete a komunikovať cez sociálne siete. Dvojročné deti si pýtajú mobil k jedlu a trojročné sa už akoby nevedia hrať inak ako bez mobilu.
Prečo odmietanie digitálneho sveta nie je riešením
Ignorovanie tohto digitálneho sveta však nie je riešením. Práve naopak, ak sa odmietame učiť o technológiách a ich vplyve na naše deti, len zväčšujeme priepasť medzi nami a nimi. Ak nechceme stratiť kontakt s našimi deťmi, musíme sa snažiť pochopiť ich digitálny svet a stať sa ich sprievodcami aj v tomto prostredí. Odmietanie digitálneho sveta je dnes nezodpovedné a zbabelé. Ak chceme byť dobrými rodičmi a sprevádzať naše deti životom, nemôžeme ignorovať realitu, v ktorej žijú. Digitálny svet je neoddeliteľnou súčasťou ich životov a ak mu nerozumieme, nemôžeme byť pre nich oporou a radcami. Je nevyhnutné snažiť sa pochopiť, ako fungujú technológie a ako ich naše deti používajú. Ak chceme byť pre naše deti dobrými radcami, musíme sa v digitálnom svete orientovať. Nemôžeme predstierať, že neexistuje alebo sa tváriť, že nás sa netýka. Musíme sa aktívne zaujímať o to, čo robia online, aké sociálne siete používajú, aké hry hrajú a s kým komunikujú. Iba tak môžeme byť ich sprievodcami a pomôcť im vyhnúť sa nástrahám a negatívnym vplyvom digitálneho sveta.
Ako deti vnímajú digitálne technológie
Pre dnešné deti je život bez Wi-Fi takmer nepredstaviteľný. Ak sa ocitnú na mieste bez pripojenia, majú pocit, že sa ocitli na konci sveta. Ďalším frustrujúcim aspektom je čakanie. Načítavacia ikonka, či už sú to presýpacie hodiny, alebo krúžiaci symbol, je pre deti nočnou morou. Sú zvyknuté na okamžitú odozvu a dlhé načítavanie ich vyvádza z miery. Táto netrpezlivosť je dôsledkom rýchleho tempa digitálneho sveta, v ktorom vyrastajú. Dnešné deti vnímajú telefón úplne inak, ako ho vnímala staršia generácia. Pre nich nie je telefón primárne nástrojom na volanie, ale skôr ako aplikácia na telefonovanie. Keď sa ich opýtate, ako telefonujú, neukážu ruku priloženú k uchu, ale dlaň pred seba, akoby držali smartfón. Tento posun v myslení odráža zmenu v spôsobe, akým sa komunikuje. Tradičné telefonovanie cez operátora je pre nich zastarané a nepoužívajú ho. Tento posun nie je viditeľný iba pri telefónoch. Podobne sa zmenilo aj vnímanie hodiniek. Pre dnešné deti hodinky neslúžia iba na určovanie času, ale aj na komunikáciu, hry, posielanie správ, fotografií a dokonca aj na volanie. Tieto zmeny ukazujú, že technológie sa stali multifunkčnými nástrojmi, ktoré sa neustále vyvíjajú a prispôsobujú potrebám mladých ľudí.
Výhody a riziká používania smartfónov deťmi
V dnešnej digitálnej dobe je častou dilemou mnohých rodičov to, či nechať používať svoje deti smartfóny - a hlavne v akej miere. Na jednej strane ponúkajú deťom množstvo výhod. Môžu slúžiť ako napríklad vzdelávacie nástroje, ktoré poskytujú prístup k informáciám a vzdelávacím aplikáciam. Taktiež vedia uľahčiť komunikáciu medzi deťmi a ich rodičmi, napríklad v prípade neočakávaných situácií. Je však dôležité pozrieť sa aj na riziká, ktoré prinášajú. Touto otázkou sa zaoberajú viaceré vzdelávacie inštitúcie, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Prečítajte si tiež: Zábavné digitálne hry
Negatívne dopady nadmerného používania digitálnych technológií
Príliš dlhý čas, ktorý deti trávia pred obrazovkami počítačov, tabletov a mobilov, má negatívny vplyv na ich zdravie. Podľa správy organizácie UNESCO príliš dlhý čas, ktorý deti a mladiství trávia pred obrazovkami digitálnych zariadení, môže mať negatívny vplyv na ich školské výsledky, celkovú psychickú pohodu, emočnú stabilitu aj fyzickú kondíciu. Používanie technológií si vyžaduje dlhší čas strávený pred monitormi zariadení.
Na školách máme veľký problém so stimuláciou. Pre mladého človeka je veľmi ťažké sústrediť sa na obsah, ktorý si chce adoptovať, čo i len na pár minút. Aj ja som si všimla stratu nudy medzi deťmi a tínedžermi. Nuda je kreatívna, pretože je to moment, kedy sa musíme zorganizovať, niečo vymyslieť, sami alebo v skupine. Úpadok tvorivosti spojený s obmedzovaním nudy je veľký problém. Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže chce zaviesť plošný zákaz mobilov v školách. Odborníci naznačili, že prísnejšia regulácia sa bude týkať prvého stupňa základných škôl. Na druhom stupni by sa ich využívanie mohlo obmedziť.
Vedeli ste, že až dve tretiny mladších detí (teda vo veku od 6 mesiacov do 6 rokov) už používajú smartfóny alebo tablety? Práve smartfóny sa stali pre novú generáciu neoddeliteľnou súčasťou ich životov. Podľa prieskumov trávia dospievajúce deti až štvrtinu dňa online.
Kognitívny vývoj: Rýchle uspokojenie vs. hlboké učenie
Digitálne zariadenia sú navrhnuté tak, aby boli okamžite uspokojujúce. Aplikácie a hry často ponúkajú rýchle odmeny, čo môže viesť k zníženej tolerancii pre dlhodobé úlohy vyžadujúce trpezlivosť a sústredenie. U detí sa môže rozvinúť tzv. „syndróm okamžitého uspokojenia“, ktorý narúša schopnosť venovať sa činnostiam, ktoré si vyžadujú postupné budovanie zručností a vedomostí. Niektoré štúdie naznačujú, že nadmerné vystavenie obrazovkám môže viesť k zníženiu pozornosti a koncentrácie. Rýchle strihy, neustále notifikácie a premenlivý obsah môžu preťažovať mozog a sťažovať deťom sústredenie sa na jednu úlohu. To sa prejavuje napríklad v školskom prostredí, kde majú deti problém s udržaním pozornosti počas vyučovania alebo pri plnení domácich úloh. Ďalším dôležitým aspektom je rozvoj jazykových zručností. Hoci existuje mnoho vzdelávacích aplikácií, pasívne sledovanie obsahu nemôže nahradiť interaktívnu komunikáciu s dospelými. Deti sa učia najlepšie prostredníctvom dialógu, rozprávania príbehov a aktívneho používania jazyka. Nadmerné používanie digitálnych zariadení môže obmedziť tieto príležitosti, čo potenciálne vedie k oneskoreniu vo vývoji reči a obmedzenej slovnej zásobe.
Sociálny vývoj: Virtuálny svet vs. skutočné interakcie
Sociálne zručnosti sú nevyhnutné pre zdravý vývoj dieťaťa a formujú sa prostredníctvom interakcií s rovesníkmi a dospelými. Nadmerné trávenie času s digitálnymi zariadeniami môže viesť k sociálnej izolácii. Deti, ktoré sú neustále ponorené do virtuálneho sveta, môžu mať menej príležitostí na budovanie skutočných priateľstiev, učenie sa empatii a riešenie konfliktov v reálnom živote. Ovplyvnený je aj rozvoj empatie a sociálneho porozumenia. Virtuálne interakcie, často bez vizuálneho kontaktu alebo verbálnej komunikácie, neposkytujú plnohodnotné informácie potrebné na dekódovanie emócií iných ľudí. Deti sa učia čítať mimiku, tón hlasu a reč tela prostredníctvom priamych interakcií, čo je dôležité pre budovanie zdravých vzťahov. Ďalším problémom je narušenie rodinných dynamík. Rodičia a deti, ktorí sú neustále prilepení k obrazovkám, môžu strácať vzájomný kontakt a spoločné zážitky. Spoločné hry, rozhovory pri stole alebo rodinné výlety sú nahradené individuálnym trávením času s digitálnymi zariadeniami, čo oslabuje rodinné väzby.
Prečítajte si tiež: Sprievodca digitálnymi technológiami pre materské školy
Emocionálny vývoj: Regulácia emócií a duševné zdravie
Emocionálny vývoj detí je dlhodobý proces, ktorý je postavený na schopnosti rozpoznávať, chápať a regulovať svoje emócie. Nadmerné používanie digitálnych technológií môže mať negatívny vplyv aj na túto oblasť. Problémy s reguláciou emócií sa môžu prejaviť zvýšenou frustráciou a hnevom, keď je dieťaťu odobraté digitálne zariadenie. Dieťa si rýchlo zvykne na výhody používania smartfónov či tabletov a na únik do virtuálneho sveta. Problém nastáva, keď k týmto zariadeniam nemá prístup a zrazu nevie, ako zvládnuť nepríjemné pocity a nudu. Niektoré výskumy naznačujú súvislosť medzi nadmerným používaním obrazoviek a zvýšeným rizikom úzkosti a depresie u detí a dospievajúcich. Porovnávajú sa s ideálmi na sociálnych sieťach a s dokonalým životom, ktorý málokedy zodpovedá realite. K narušeniu duševného zdravia prispievajú aj kyberšikana a nedostatok spánku spôsobený používaním zariadení pred spaním. Navyše, vystavenie nevhodnému obsahu môže traumatizovať deti a viesť k strachu, úzkosti alebo zníženej citlivosti voči násiliu. Rodičia musia byť veľmi obozretní pri monitorovaní toho, čo ich deti sledujú a aké hry hrajú.
Čo sa s nami deje, ak používame smartfóny nekontrolovane?
Smartfóny sú naša platforma na všetko - máme v nich noviny, cestovné poriadky, kontakt so známymi aj so svetom. Nadobúdame pri nich pocit, že toho dostávame veľa a zadarmo, no platíme naším duševným zdravím, lebo telefóny nám zaťažujú mozog. To prostredie má na nás veľký vplyv, aj keď v tom sme vedome. S digitálnym svetom prišla doba, keď deti vedomostne predbiehajú svojich rodičov. Intuitívne vedia používať technológie, kým rodičom to nie je tak prirodzene jasné. Vďaka nim však máme prístup k množstvu kultúrnej inšpirácie, diverzity a chápania sveta. No na druhej strane aplikácie či hry sú cielene robené tak, aby ich používaním vznikala potreba. Napríklad, ak dieťaťu vypnem hru, treba rátať so silnou emočnou odpoveďou a rodič sa musí naučiť, ako to zvládať. Rodičia to majú náročné aj v tom, že nechcú, aby ich dieťa bolo vyčlenené z kolektívu len preto, že ešte nemá telefón. A ďalším obrovským negatívom je, samozrejme, strata pozornosti spôsobená rýchlym skrolovaním na obrazovke telefónu. Platí, že čím viac na dieťa pôsobí mobil, tým viac ovplyvní jeho formovanie - lebo smartfón je pre jeho rozvíjajúci sa mozog príliš intenzívny.
Kedy je vhodné a bezpečné dať dieťaťu telefón?
Deti do 3 rokov vôbec mobil nepotrebujú. Má to na ne naozaj negatívny vplyv, potrebujú počuť ľudský hlas a vnímať dotyk, lebo sa učia cez spojenie - cez vzťah a pozornosť. Vedomie, ktoré o sebe majú, sa odvíja od toho, ako im rodičia odpovedajú. Keď im rodičia dajú mobil, prestanú ich vnímať. Je to akoby strata kontaktu s prirodzeným rytmom života. Berieme tým dieťaťu možnosť si uvedomovať, že žije. Malé dieťa si medzi kŕmeniami dokáže samo uvedomiť, že je hladné, keď vydá signál plačom a dostane jesť. A zje len toľko, koľko potrebuje. Ak mu však dáme mobil, dieťa sa odpája od seba, nevníma svoje telo cez zmysly, upiera pozornosť inam. A to už je problém. Rovnaký čas, počas ktorého používame mobil, by sme mali mať aj na vyčistenie a vytriedenie informácií - inak vyvíjame na mozog tlak. Jeho výživou sú vzťahy, kontakt jedna k jednej alebo pobyt vonku. No nie je to len o smartfónoch, mnohým nám doma „beží“ nonstop ako podmaz televízia či rádio, a tak deti neustále vnímajú pasívne stimuly, ktoré by do 3 rokov vôbec nemali prijímať. Ich mozog sa k tomu utieka, sťažujeme im možnosť sústrediť sa.
Deti staršie ako 3 roky už môžu prijímať aj nejaké podnety cez technológie? Všetko, čo malé dieťa potrebuje pre svoj život, má v hlave. V minulosti sa deti všetko učili od rodičov či z kníh. Najskôr musíme deťom pomôcť vytvoriť základ - motorické zručnosti a reč, aby vôbec mohli technológie používať. Deťom do 6 rokov sa rapídne vyvíja mozog, nastavujú sa v ňom základné presvedčenia o živote, učia sa, ako svet funguje. V tom čase sú pre ne digitálne stimuly stále nevhodným vplyvom. Samozrejme, je v poriadku dať dieťaťu pozrieť rozprávku, ale nedávala by som mu ju pozerať na mobile. Pri malých deťoch je taktiež dôležité, že počas používania technológií na ne dohliadame.
Rodičia často tvrdia, že dávajú deťom telefón kvôli bezpečnosti. Alternatívnou k mobilom sú však detské smart hodinky, ktoré bezpečnostný účel spĺňajú lepšie ako telefón. My si totiž neuvedomujeme, že s mobilom dávame k dieťaťu prístup aj cudzím osobám. Pretože mozog sa vyvíja, odporúča sa dať dieťaťu vlastný mobil až medzi 12. a 14. rokom. Približne od desiatich rokov sa mozog dostáva do štádia, v ktorom už chápe, že druhí rozmýšľajú inak. Dieťa si zrazu uvedomí potrebu obhájiť svoju pozíciu v kolektíve. V rovnakom období prichádza aj šikana, často veľmi nenápadne, v spoločných četovacích skupinách.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Je veľmi ťažké nedať do desiatich rokov dieťaťu mobil, lebo v tomto období ho väčšina detí už má, ale je to úplne zbytočné. Zachytila som návrh zákona z ministerstva školstva o zákaze mobilov na školách, čo je podľa mňa veľmi dobre. Deti sa naozaj musia učiť sociálnemu kontaktu, ktorý im chýba, keď chytia do rúk telefóny.
Tipy pre rodičov: Ako nastaviť deťom hranice v digitálnej dobe
- Keď už sa rodič rozhodne dať dieťaťu mobil, musí si byť istý, že dieťa rozumie, čo všetko sa tam deje.
- Treba dieťaťu vysvetliť, ako to funguje, s kým môže komunikovať a že vám má povedať, ak ho kontaktuje ktokoľvek cudzí.
- Dohodnite sa, že si raz za týždeň spoločne prejdete sociálne siete. Vysvetlite mu prejavy kyberšikany aj nástrahy zdieľania osobných a intímnych informácií či fotografií. Ale naučte ho aj vedieť sa za seba postaviť a vyjadriť slušne svoj názor.
- Naučte ho, že v online priestore máme „dotyk“ verbálny, že ide cez slová. Obrázky a reč, ktoré používame na sociálnych sieťach, majú byť rešpektujúce a úctivé. Môžeme si hovoriť vtipy aj posielať emotikony, ale nič, čo nechcem, aby prišlo mne, nebudem posielať ani druhej strane.
- Naučme deti, že to, čo by sme nepovedali druhému priamo do očí, nemá byť ani v písomnej komunikácii. Učme ich pravidlá bezpečného, rešpektujúceho, poctivého a slušného správania.
S dieťaťom by sme mali viesť diskusiu - a ešte predtým, ako sa niečo také vôbec môže začať. Napríklad: „Fúha, počúvaj ma, ja by som sa rozplakala, keby mi toto niekto napísal. Tebe to nič nerobí? Ty to ako zvládaš?“ Deti sa v rovesníckej skupine prispôsobujú ostatným a sú naozaj úplne iné ako my - aj ich komunikácia má inú významnosť. Ako rodičia sa to potrebujeme od nich učiť, mali by sme teda prejavovať úprimný záujem. Ak zažíva dieťa niečo ťažké a máme s ním naozaj dôverný vzťah, tak nám to povie. V nižšom veku sa zdôverí, lebo má strach a je mu to nepríjemné. Na druhej strane je náročné si pripustiť, že aj moje dieťa môže šikanovať tie ostatné. Ako sa zachovať v takejto situácii?
Ak sa deje niečo, čo rieši nebodaj už aj škola či aspoň učiteľka v triede, môžete povedať: „No počúvaj ma, dostala som takú správu od učiteľky, že toto sa deje a že ty si spravil/spravila toto. Prosím ťa, ja viem, že takto to vníma pani učiteľka, ale ja tomu nerozumiem, pretože viem, že ty cielene neubližuješ. Ja ťa poznám ako jemnú/jemného, láskavú/láskavého. Muselo to byť niečo veľmi silné, že toto robíš. Čo sa deje?“ Ponúknite deťom pomoc či možnosť sa z toho vyrozprávať. V tomto momente má rodič väčšinou veľmi veľký problém, lebo začne svoju frustráciu, strach, obavy nakladať na dieťa, ono sa však okamžite stiahne a už sa o tom nechce rozprávať. Rodič má s dieťaťom kľúčový vzťah, podľa neho sa orientuje, čo je v živote správne. Prednášky teda zrejme fungovať nebudú. Prednáškam o správnosti a nesprávnosti činov dieťaťa by sme sa mali úplne vyhnúť. Ak má dieťa pocit, že mu nerozumiem ani ja ako jeho najbližšia osoba, tak nemám šancu ho v tomto veku previesť touto komplikáciou. Nie spôsobom, že mu budem hovoriť, ako to má robiť, ale naozaj ho vydržím počúvať. Rodič musí byť pripravený spracovať svoje emócie. Priznať si, že je to môj vlastný problém, keď mi to pripomína detstvo. Moje dieťa má inú tému a ja mu chcem pomôcť ju odkryť a vyriešiť, ale cez jeho súkromnú logiku a vedomie. Ak máme takýto vzťah s dieťaťom, tak sa naozaj príde zdôveriť či poradiť.
Rodič ako vzor
Keď som takýto striktný rodič, musím mať aj na seba rovnaké nároky. Keď dieťa nevidí moje záujmy, len to, že sa starám o rodinu a pracujem s mobilom, nemá dobrý príklad. Rodič si musí uvedomiť, koľko na mobile trávi času, a nastaviť pravidlá, ktoré platia pre všetkých. Neuvedomujeme si, že keď dáme dieťaťu mobil, dávame aj cudzím osobám prístup k dieťaťu. Samozrejme, že rodič môže tráviť viac času na mobile ako dieťa, jeho mozog už je vyvinutý. To je veľmi dôležitý rozdiel, pretože si v tejto fáze vytvárame návyky inak. Dnešné deti už inklinujú viac k „otvoreným“ sociálnym sieťam. Je preto dôležité, aby sme si ako rodičia uvedomili, ako žijeme, a nastavili všeobecné pravidlá tak, aby ich spĺňali všetci.
Môžete si doma určiť zóny, kde mobily nepoužívame - pri jedle, keď sa s niekým rozprávame, v spálni alebo hodinu pred spaním. Môžete si tiež zaužívať pravidlo, že keď zazvoní mobil, nemusíte v určitých situáciách, napríklad počas spoločnej večere, okamžite odpovedať. To, ako fungujeme, však musíme naučiť aj ostatných známych a blízkych okolo nás. Ľudia to okamžite akceptujú a dovolia si len to, čo im dovolíme. Buďme vzorom aj pre naše deti a sami vedome používajme technológie.
Je celkom milé vidieť, že sú aj rodičia, ktorí delegujú pomoc na dieťa a povedia mu, že keď porušia pravidlá oni, má ich na to upozorniť. Deti sú tomu rady. Naozaj od nás čakajú, že budeme regulovaným vzorom, a chcú vidieť, ako to zvládame. A keď to nezvládame, nie sme pre ne ani prirodzená autorita.
Fungujú vôbec prísne zákazy?
Nechať to „na voľno“ neexistuje, hranice a limity musia byť. Pri menších deťoch je to jednoduchšie, proste im mobil zoberieme, nebudú ho mať k dispozícii a hotovo.Prvá vec, ktorú si musíme uvedomiť, je, že práve preto, že sú smartfóny skonštruované tak, aby nás stále lákalo ich používať, musíme očakávať, že prirodzenou odpoveďou na zákazy a limity môže byť veľmi silná emočná reakcia. Ono to naozaj niekedy vyzerá, ako keby sa dieťa zbláznilo. Čiže za mňa - hranice určujme tak, aby boli časom prijaté, aj keď s nevôľou a nechuťou. Aby dieťa vnímalo, že síce nedostane presne to, čo chce, ale pozná dôvod. Musíme spolu hľadať rovnováhu a vymyslieť, ako to budeme robiť. Dobre funguje napríklad pravidlo, že najprv si splním svoje povinnosti a potom sa môžem hrať. Samozrejme, že deti sa po príchode zo školy chcú hneď hrať na mobile alebo okamžite komunikovať s kamarátmi, s ktorými sa teraz rozlúčili. No vysvetlime im, že ich mozog si potrebuje oddýchnuť: Môžeš sa rozhodnúť, či si vezmeš mobil teraz na 15 minút alebo si najskôr oddýchneš, prípadne si splníš povinnosti, a potom môžeš mať mobil 30 minút.
Štúdie ukazujú, že s technologickým pokrokom môžu byť deti podvýživené už len tým, že nemajú dotyk či také množstvo kontaktu, ako by potrebovali. Je to finta pre mozog. Nakoniec zistia, že to lepšie funguje, lebo majú za sebou pocit dobre vykonanej práce a už ich neznervózňuje, že musia ešte niečo nepríjemné robiť.
Aké rady dať deťom?
- Potrebujeme, aby naše deti od nás počuli, že sú úžasné, krásne a dokonalé TAKÉ, AKÉ SÚ. Že každý sme reálne úplne iný, neexistuje porovnávanie typu ty si krajšia a ty si škaredšia. A práve preto, že rozumiem inakosti druhého, nedávam mu nálepky.
- Dávajme si pozor, aby sme nehodnotili náš vzťah s nimi, čo robia a ani ich osobu. Prejavme im dôveru: „Verím ti, pretože ty najlepšie vo svojom vnútri vieš, ako to máš. Všetko, čo potrebuješ, máš vo svojej hlave.“ Toto im treba dookola od začiatku hovoriť.
- A naučme ich využívať svoje prednosti. „Toto je to, v čom si silný/silná, a tým môžeš konštruktívnym spôsobom k sebe prilákať ľudí, s ktorými si budeš rozumieť, lebo máte buď spoločný záujem, humor, alebo čokoľvek.“ Keď podobné vety dieťa počuje doma, je to potom preň ľahšie aj v správaní sa v online priestore.
- U dievčat je to často postavené na potrebe zapadnúť. Je veľmi dôležité dievčatá počúvať, aby sme pochopili, čo vytvára ich logiku, a pomohli im zistiť, či je to niečo, po čom úprimne vo svojom vnútri túžia, alebo je to len o odvahe byť iná. Potrebujú pocítiť, že sa nemusia zaoberať získavaním druhých, na ktorých im v konečnom dôsledku aj tak nezáleží.
Ako zmeniť prístup k digitálnym technológiám?
Najefektívnejšie je zmeniť prúd väčšiny. Tak ako chránime deti pred alkoholom, cigaretami, drogami, nebezpečnými situáciami, ochraňujme ich aj pred neprimeraným používaním digitálnych zariadení, a najmä pred ich nevhodným obsahom. Deťom zakazujeme fajčiť, piť alkohol, užívať omamné látky, lebo poznáme ich negatívne účinky. Je vedecky dokázané, že neprimerané alebo skoré používanie obrazoviek má u detí spojitosť s ADHD a poruchou pozornosti, u mladistvých sa spája s úzkosťou až depresiou. Časté vysedávanie pred monitorom prispieva k obezite, k deformácii chrbtice a k mnohým iným zdravotným ťažkostiam, vrátane nedostatku spánku. Pri extrémnej závislosti dochádza dokonca k zmenám na mozgu. Existuje množstvo dôvodov, prečo by sme mali naučiť naše deti ovládať ich digitálnych votrelcov. Koniec koncov, my rodičia, sme im ich poskytli. Ak to neurobíme, oni budú ovládať naše deti. Musíme byť pripravení na to, že deťom sa obmedzovanie používania elektroniky nebude páčiť a budú sa na nás hnevať. Ak im však budeme pokojne a trpezlivo vysvetľovať, prečo to robíme, máme väčšiu šancu, že o tom budú aspoň premýšľať. Lepším spoločníkom ako tablet je pre deti rodič, ktorý dieťa sprevádza ozajstným životom, aj keď pri tom varí, vešia bielizeň alebo upratuje. Dospievajúci o spoločnosť rodičov až tak často nestoja, preto je výhodou, ak sa podarí v mladšom veku objaviť ich talenty alebo záujmy, ktoré ich v teenagerskom veku duchaplne zamestnajú. Zakázané ovocie najviac chutí, preto úplný zákaz nie je dobré riešenie. Každopádne, čím neskôr sa deti zoznámia s obrazovkou, tým lepšie. Deti by mali vedieť, že pravidlá sa uvoľňujú v priamej úmere s dôverou a zodpovednosťou. My, dospelí, by sme mali mať na pamäti, že pravidlá sa vždy ľahšie uvoľňujú ako sprísňujú.
Digitálna gramotnosť a zdravé návyky
Digitálne technológie nemôžeme označiť len za "dobré" alebo "zlé". Podstatná je digitálna gramotnosť - pre rodičov aj pre deti. Ide o schopnosť nielen používať technológie, ale aj kriticky vyhodnocovať informácie, chápať ich dopady a rozvíjať zdravé návyky.
Digitálna gramotnosť pre rodičov:
- Pochopenie obsahu: Rodičia by mali vedieť, aký obsah je pre ich deti vhodný vzhľadom na ich vek a emocionálnu zrelosť. Mali byť sledovať ratingy hier, obmedziť prístup k aplikáciám na základe veku a sledovať, čo ich deti odoberajú.
- Nastavenie hraníc: Dôležité je stanoviť jasné a konzistentné pravidlá pre čas strávený pred obrazovkou. To môže zahŕňať denné limity, "zóny bez obrazovky" (napr. pri jedle, v spálni) a časy, kedy sú digitálne zariadenia úplne mimo dosahu.
- Technické nástroje: Využívajte rodičovskú kontrolu, filtre obsahu a nastavenia súkromia na zariadeniach. Tieto nástroje vám pomôžu monitorovať a obmedzovať prístup k nevhodnému obsahu.
- Vzdelávanie sa: Aktívne sa vzdelávajte o nových trendoch v digitálnom svete, o aplikáciách, sociálnych sieťach a ich potenciálnych rizikách pre deti.
- Vlastný príklad: Deti sa učia pozorovaním. Ak rodičia trávia väčšinu svojho voľného času s telefónom v ruke, je pravdepodobné, že deti budú tento vzorec správania kopírovať. Buďte vzorom v digitálnom detoxe a ukážte im, že existujú aj iné spôsoby trávenia voľného času.
tags: #digitalne #technologie #a #dieta