Meningitída, alebo zápal mozgových blán, je závažné ochorenie s rýchlym priebehom, ktoré môže mať aj napriek liečbe fatálne následky. Našťastie ide o chorobu pomerne vzácnu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na meningitídu, vrátane jej príčin, prejavov, diagnostiky, liečby a prevencie.
Čo je meningitída?
Obaly mozgu, odborne nazývané meningy alebo cerebrospinálne plienky, prezývané ako „mozgové blany“, majú za úlohu mozog chrániť. Čo sa však stane, ak sa tieto ochranné obaly mozgu zapália? Rovnako ako iné zapálené tkanivá opúchajú. Meningitída je zápal týchto ochranných blán obklopujúcich mozog a miechu. Zápal môže byť spôsobený rôznymi faktormi, vrátane infekcií (vírusových, bakteriálnych, plesňových), neinfekčných príčin (nádorové ochorenia, autoimunitné ochorenia, otravy) alebo ako následok iných zdravotných problémov.
Typy meningitídy
Meningitída sa klasifikuje podľa príčiny zápalu:
Vírusová meningitída: Vírusové meningitídy sú častejšie ako bakteriálne a prebiehajú miernejšie. Spôsobujú ju vírusy, akými sú enterovírusy, herpetické vírusy, vírus mumpsu, vírus kliešťovej encefalitídy a pod.
Bakteriálna meningitída: Bakteriálne meningitídy sú veľmi závažné infekcie. Priebeh je veľmi rýchly a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Aj napriek včasnému zahájeniu liečby meningitídy však môžu niektoré prípady končiť smrteľne. Spôsobujú ju baktérie - streptokoky (Streptococcus pneumoniae), meningokoky (Neisseria meningitidis) a Haemophilus influenzae.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Plesňová meningitída: Tento typ meningitídy sa vyskytuje len ojedinele, a to hlavne u ľudí so závažnou poruchou funkcie imunitného systému, ako sú napríklad pacienti s ochorením AIDS. Taktiež sa vyskytuje u ľudí s dlhodobo potláčanou imunitou, čo je typické napríklad pre ľudí po transplantácii.
Meningitída neinfekčného pôvodu: Zápal mozgových blán môže byť okrem iného vyvolaný taktiež neinfekčnou príčinou, ako napríklad rozšírením rakoviny do mozgových blán, systémový lupus erythematosus (chronická autoimunitná choroba), sarkoidóza (autoimunitné zápalové ochorenie), rôzne iné zápalové ochorenia či užívanie niektorých liekov - niektoré lieky od bolesti, antibiotiká alebo metotrexát.
Aseptická meningitída: Aseptické meningitídy sú tie, kde nebolo možné z mozgovomiechového moku zistiť pôvodcu. Môže ísť o meningitídu spôsobenú nádorovým ochorením, generalizovaným autoimunitným ochorením alebo otravou.
Nehnisavá meningitída: Nehnisavú meningitídu môžu spôsobiť vírusy alebo môže vzniknúť po prekonaní bakteriálnej infekcie, ktorá bola čiastočne vyliečená.
Kto je ohrozený?
Najčastejšie prepuká zápal mozgových blán u detí a mladistvých. Detská nezrelá imunita nie je schopná na niektorých pôvodcov meningitíd rýchlo reagovať. Medzi ďalšie ohrozené skupiny patria:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Všetci pacienti, ktorí prekonali zápal mozgových blán v minulosti.
- Ľudia starší ako 65 rokov (kvôli oslabenej imunite).
- Osoby so značným oslabením obranyschopnosti organizmu, ktoré môže byť spôsobené ochorením (napr. AIDS) alebo podávaním imunosupresív.
- Osoby po poranení hlavy (otvorené rany), kedy vzniká pre baktérie priestor na vstup do tejto oblasti.
Príčiny bakteriálnej meningitídy
Bakteriálna meningitída vzniká v dôsledku infekcie baktériami, ktoré dokážu preniknúť do krvi a následne do mozgových blán. Niektoré z nich sú bežnou súčasťou nosohltana a za normálnych okolností nespôsobujú problémy, no pri oslabení imunity alebo v rizikových situáciách môžu vyvolať vážne ochorenie. Medzi hlavné príčiny patria:
- Meningokok (Neisseria meningitidis): Jeden z najčastejších pôvodcov meningitídy, najmä u detí, tínedžerov a mladých dospelých. Šíri sa kvapôčkovou infekciou a môže spôsobiť aj meningokokovú sepsu, ktorá je život ohrozujúca.
- Pneumokok (Streptococcus pneumoniae): Najčastejšia príčina meningitídy u dospelých. Často vzniká ako komplikácia zápalu pľúc, stredného ucha alebo dutín, keď sa baktéria rozšíri do krvi.
- Haemophilus influenzae typu b (Hib): Pred zavedením očkovania bol jednou z hlavných príčin u malých detí. Dnes sa vďaka vakcinácii vyskytuje oveľa zriedkavejšie, no stále môže postihnúť neočkované osoby.
- Streptokoky skupiny B: Najčastejší pôvodca meningitídy u novorodencov. Infekcia môže prechádzať z matky na dieťa počas pôrodu.
- Listeria monocytogenes: Postihuje najmä tehotné ženy, starších ľudí a osoby s oslabenou imunitou. Prenáša sa najmä potravou, napr. nedostatočne tepelne upravenými mliečnymi výrobkami či mäsom.
- Stafylokoky a iné baktérie: Môžu spôsobiť meningitídu najmä po poraneniach hlavy, neurochirurgických zákrokoch alebo pri prítomnosti cudzieho materiálu.
Príznaky meningitídy
Niektoré symptómy meningitídy sú veľmi špecifické a jasne prezrádzajú príčinu ochorenia. Ďalšie príznaky zápalu mozgových blán však môžu napodobňovať iné menej akútne ochorenia. Je dôležité poznať príznaky, aby bolo možné rýchlo vyhľadať lekársku pomoc.
Medzi bežné príznaky patria:
- Vysoká horúčka
- Silná bolesť hlavy
- Stuhnutá šija
- Nevoľnosť a vracanie
- Citlivosť na svetlo (fotofóbia)
- Zmätenosť, dezorientácia, ospalosť
- Kŕče
U detí a dojčiat sa môžu vyskytnúť aj:
- Podráždenosť alebo plač zdanlivo bez príčiny
- Nadmerná spavosť
- Odmietanie jedla
- Vydutá fontanela (u dojčiat)
Petechie:
Petechie, čiže špecifická vyrážka v podobe červených a fialových pupienkov, môžu byť prvým zreteľne pozorovateľným prejavom bakteriálnej meningitídy vyvolanej meningokokmi alebo haemophilmi. Petechia na koži je vlastne pupienok, ktorý vznikne vykrvácaním kvapôčky krvi do podkožia. Odtiaľ pochádza farba petechií, ale aj ich špecifická vlastnosť - po zatlačení na petechiu totiž pupienok nezbledne. Ak objavíte petechie u detí alebo aj u dospelých, okamžite privolajte lekársku pomoc.
Meningokok vyvoláva petechie nepriamo. Toxíny produkované meningokokmi v krvi vyvolávajú zápal a uvoľnenie cytokínov produkovaných bunkami imunitného systému, ktoré rozširujú drobné cievy. Postihnutými miestami sú najčastejšie trup a končatiny (petechia na nohách aj petechie na rukách).
Na rozlíšenie petechií od bežnej vyrážky skúste sklíčkovú metódu. V domácich podmienkach sa najjednoduchšie vykoná ako test pomocou pohára. Priehľadným pohárom zatlačte na kožu a sledujte, čo sa s vyrážkou deje. Petechie sú vlastne malé modrinky. Pri vystavení tlaku preto z kože nemiznú.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vírusová meningitída:
Meningitídy spôsobené vírusmi majú často dvojfázový priebeh. Po nakazení vírusom pacient prekoná prvú fázu ochorenia, ktorá pripomína pokojne chrípku alebo bežné prechladnutie. Vírus sa však v tele stále množí a následne prepukne v plnej sile v druhej fáze už s klasickými príznakmi meningeálneho syndrómu. Vírusovým meningitídam chýba typický príznak spočívajúci vo vzniku kožných petechií. Tiež oneskorenie medzi nákazou a plným prejavom príznakov sťažuje odhalenie vírusových zápalov mozgových blán.
Diagnostika
Hoci hneď pri prvom podozrení na meningitídu treba spozornieť, pre jej možnú závažnosť treba diagnostiku zveriť výlučne do rúk lekára. Diagnostika meningitídy zahŕňa:
Fyzikálne vyšetrenie: Lekár skontroluje príznaky infekcie v oblasti hlavy, uší, hrdla a pokožky alebo pozdĺž chrbtice a zhodnotí klinické príznaky, ako sú horúčka, stuhnutá šija, bolesť hlavy či vyrážka.
Anamnéza: Zistenie informácií o terajších ťažkostiach, ich rodinnom výskyte, alergiách, prekonaných infekciách či iných ochoreniach.
Lumbálna punkcia: Ide o odber mozgovomiechového moku. Za normálnych okolností je cerebrospinálny mok číry a bezfarebný. V prípade hnisavých meningitíd býva zakalený až hnisavý a vyteká pod veľkým tlakom. Ďalej sa vzorka mozgovomiechového moku laboratórne vyšetrí.
Krvné testy: Krvné vzorky sa používajú na kultiváciu mikroorganizmov.
Zobrazovacie metódy: Prostredníctvom počítačovej tomografie (CT) či magnetickej rezonancie hlavy je možné odhaliť opuch a zápal. Röntgenom a CT vyšetrením hrudníka a dutín sa dá odhaliť prítomnosť infekcie na iných miestach, ktoré môžu súvisieť aj s meningitídou.
Liečba
Liečbu je potrebné začať okamžite po diagnostikovaní meningitídy. Prebieha výlučne pod dohľadom lekára.
- Bakteriálna meningitída: Podávajú sa kortikosteroidy a antibiotiká priamo do žily. Pri bakteriálnej meningitíde sa používajú intravenózne antibiotiká, ktoré dokážu efektívne preniknúť do mozgovomiechového moku. Výber konkrétneho lieku závisí od druhu baktérie a veku pacienta.
- Vírusová meningitída: Antibiotiká nemôžu vírusovú meningitídu vyliečiť, v týchto prípadoch sa však ochorenie často vylieči samovoľne po niekoľkých týždňoch a liečba zahŕňa pokoj na lôžku, dostatočnú hydratáciu a užívanie liekov na tlmenie bolesti a znižovanie teploty. Lekár môže indikovať kortikosteroidy na zníženie opuchnutia mozgu a antikonvulzívne lieky na kontrolu záchvatov.
- Plesňová meningitída: Antifungálne lieky liečia fungálnu meningitídu.
Počas zotavovania je dôležitá podporná liečba, ktorá zahŕňa dopĺňanie tekutín a elektrolytov, reguláciu horúčky a bolesti vhodnými liekmi a v prípade opuchu mozgu aj kortikosteroidy na zmiernenie zápalu.
Komplikácie
Meningitída je zvyčajne sprevádzaná ďalšími komplikáciami a následkami jej prekonania. Okrem toho, že môže viesť v priebehu pár hodín k smrti, tak môže spôsobiť aj ďalšie ťažkosti. Zápal mozgových blán sa môže rozšíriť do krvi, kedy vzniká sepsa a taktiež dochádza skrz krv k šíreniu do ďalších častí tela. Pri krvácaní a poškodení ciev sepsou môže nastať odumretie prstov alebo celých končatín, čo vedie k ich amputácii. V miestach vzniku petéchií môže taktiež vzniknúť nekróza (odumretie). Zápal sa môže rozšíriť na mozgové tkanivo, výsledkom čoho je encefalitída (zápal mozgu). Rozšírený zápal môže postihovať aj hlavové nervy, najčastejšie ide o sluchový nerv, čo vedie k poškodeniu sluchu, ktoré je nezvratné a vedie k hluchote. Ojedinele môže nastať aj poškodenie zraku.
Medzi najčastejšie trvalé následky meningitídy patria:
- Porucha sluchu alebo úplná hluchota
- Neurologické problémy (poruchy pamäti, koncentrácie, učenia, koordinácie pohybov)
- Epileptické záchvaty
- Psychické a kognitívne následky (depresia, úzkosť)
Prevencia
Najúčinnejšou formou prevencie zápalu mozgových blán je nepovinné očkovanie, ktoré je dostupné pre všetky vekové kategórie. Očkovanie proti Neisseria meningitidis je dostupné proti 5 najrozšírenejším typom (A, B, C, W135, Y). Vzhľadom na to, že očkovanie nie je zaradené medzi povinné, nie je automaticky preplácané zdravotnými poisťovňami. Niektoré však poskytujú finančný príspevok na očkovanie po podaní žiadosti.
Okrem očkovania prispieva k prevencii:
- Zdravý životný štýl
- Správna hygiena (pravidelné umývanie rúk)
- Podpora imunity
- Vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami
Očkovanie proti meningitíde na Slovensku
Na Slovensku sa najmä využívajú konjugované pneumokokové vakcíny - medzi používané patria Synflorix a Prevenar 13. Tieto vakcíny chránia proti viacerým serotypom pneumokoka, ktoré môžu spôsobiť invazívne ochorenia vrátane meningitídy.
Pokiaľ ide o meningokokové vakcíny (proti Neisseria meningitidis), na Slovensku nie sú zahrnuté ako povinné očkovanie pre všetky deti. Je možné sa zaočkovať vakcínou Bexsero (typ B), ale ide o odporúčané (“dobrovoľné/popri očkovacom kalendári”), nie povinné očkovanie.
Čo sa týka detí, u nás je dostupná v súčasnosti štvor zložková konjugovaná vakcína Nimenrix (A, C, Y a W-135), ktorou je možné očkovať deti od veku 1 roka v jednej dávke, samostatná konjugovaná vakcína proti meningokokom skupiny C (NeisVac C) od veku 2 mesiacov alebo polysacharidová vakcína proti meningokokom sk. A a C, ktorá je určená pre staršie deti od 18 mesiacov veku. V dnešnej dobe najvyššiu ochranu poskytuje z dostupných vakcín štvorzložková konjugovaná vakcína.
tags: #dieta #zomrelo #na #meningitidu