Vývoj reči je komplexný proces, ktorý je u každého dieťaťa individuálny. Ak spozorujete u svojho dieťaťa odchýlku vo vývine reči, problém s artikuláciou alebo nezrozumiteľnú reč, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc logopéda. Čím skôr sa problém začne riešiť, tým je väčšia šanca na úspešnú liečbu poruchy reči.
Vývoj Reči u Detí
Dieťa sa vyvíja vo všetkých smeroch - fyzicky, mentálne, motoricky, a tiež sa rozvíja jeho vnímanie a reč. Prvé zvuky dieťa vydáva už okolo prvého mesiaca života, avšak ide len o náhodné zvuky. Prvé slová, respektíve hlásky, dieťa tvorí okolo siedmeho mesiaca opakovaním toho, čo počuje. V druhom roku sa dieťaťu viac rozvíja slovná zásoba a je schopné vyslovovať ťažšie a dlhšie slová.
Keď má dieťa dva a pol roka, vyjadruje slovami činnosti, ktoré sa v jeho okolí dejú a sleduje ich. Tretí rok dieťaťa je špecifický častým opakovaním slova „Prečo?“. Je to obdobie prudkého vývoja reči. Od štvrtého roka dieťaťa je potrebné sledovať, či správne vyslovuje jednotlivé hlásky.
Reč Predškoláka
Predškolák by mal dosiahnuť určitú úroveň vo vývine reči a mal by mať schopnosť pohotovo komunikovať. Vety by malo dieťa skladať z piatich slov. Všetky tieto úrovne vývinu reči musia byť predškolákom zvládnuté. Ak však niektorá zo spomínaných vlastností nie je dostatočne rozvinutá, prípadne má dieťa problémy s vyslovovaním niektorých hlások, je potrebné tomu dopomôcť.
V siedmich rokoch dieťaťa sa výslovnosť a reč už len zdokonaľuje. Akékoľvek riešenie odchýlok v reči, prípadné preúčanie je zbytočné, inak povedané, na riešenie je už takmer neskoro.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Príčiny Zlej Výslovnosti u Detí
Príčiny poruchy reči môžu byť rôzne. Medzi najčastejšie patria:
Nedostatočná komunikácia zo strany rodičov: Slabé rečové vzory rodičov či kamarátov môžu negatívne ovplyvniť vývin reči dieťaťa. Odborníčka radí, že častou príčinou poruchy reči je slabá komunikácia v rodine!
Dyslália: Je najrozšírenejšia porucha reči, teda chybná výslovnosť hlások. Nie vždy však ide o poruchu pri artikulácii.
Zajakávanie, brblanie: Sú poruchy, ktoré môžu vzniknúť po nejakom negatívnom zážitku, aj po veľmi silnom ľaku. Tieto problémy sa môžu vyskytovať iba v situáciách, keď sa dieťa dostane do napätej a stresovej situácii.
Vynechávanie a zamieňanie hlások: Nastáva, ak dieťa rozpráva veľmi rýchlo.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Šušlanie a rozprávanie nosom: Sú poruchy zapríčinené napríklad problémom s chrupom, keď má dieťa zle vyvinuté zuby, a tým pádom nesprávne ukladá jazyk pri výslovnosti určitých slov.
Dieťa nehovorí: Respektíve prestane hovoriť. Za touto poruchou môžeme hľadať určitú psychológiu. Ak dieťa rozpráva a z nejakého dôvodu z ničoho nič prestane hovoriť, príčina môže byť v konkrétnom zážitku, ktoré dieťa prežilo.
Genetická predispozícia: Ak sa v rodine vyskytli rečové poruchy napr. u rodičov, je vyššia pravdepodobnosť, že sa objavia aj u dieťaťa. Familiárny výskyt má napr.
Problémy počas tehotenstva a pôrodu: Ťažký pôrod mohol ovplyvniť vývin mozgu a tým aj reči.
Problémy so sluchom: Ak dieťa dobre nepočuje, nemôže správne napodobňovať zvuky a slová.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Mozgová dysfunkcia: Častou príčinou dysfázie býva mozgová dysfunkcia alebo jemné poškodenie mozgových štruktúr rečových zón ľavej hemisféry. Toto poškodenie býva zapríčinené väčšinou nedostatočným prísunom kyslíka do mozgu pred alebo počas pôrodu.
Vývinové chyby: Za rečovými vadami môžu byť aj niektoré vývojové poruchy ako napríklad zle zrastený jazyk, spomínané problémy s chrupom, ale aj vrodené problémy, pri ktorých dieťa nesprávne spracúva počuté slová a nedokáže im priradiť správny význam.
Dysfázia: Vývinová Porucha Reči
Dysfázia je narušenie komunikačnej schopnosti, ktorým trpí približne 4 až 7 % detí. V klinickej praxi sa častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat. Vývinová dysfázia sa prejavuje tým, že dieťa má zníženú schopnosť naučiť sa verbálne komunikovať aj keď podmienky na rozvoj reči sú primerané.
Príčiny dysfázie:
- Mozgová dysfunkcia alebo jemné poškodenie mozgových štruktúr rečových zón ľavej hemisféry.
- Nedostatočný prísun kyslíka do mozgu pred alebo počas pôrodu.
- Genetické anomálie, ktoré ovplyvňujú neurónové procesy v mozgu a spôsobujú jeho neoptimálnu aktivitu.
- Nedostatočná vedomosť rodičov v súvislosti s vývinom reči u detí a rečovou stimuláciou.
Príznaky dysfázie:
- Oneskorený vývoj reči.
- Nezrozumiteľná reč.
- Dochádza k zámene hlások alebo slabík.
- Prehadzovanie slovosledu slov vo vete.
- Používanie nesprávnych prípon.
- Vynechávanie niektorých slov.
- Obmedzená slovná zásoba.
- Reč detí pripomína reč cudzincov učiacich sa po slovensky.
- Problém so spájaním slov do viet, predložkovými spojeniami, používaním zvratných zámen (sa, si, som), skrátených tvarov osobných zámen (ti, mi, ho).
- Časté komolenie dlhších menej známych slov.
- Nepresné opakovanie slov.
- Námaha a neistota spojená s vyjadrovaním.
- Obmedzená komunikácia a neochota hovoriť.
- Nerovnomerný rozvoj intelektu.
- Narušené zrakové vnímanie - problémy pri kreslení, nesprávne znázornené priamky, roztrasené čiary, značná časť papiera býva nevyužitá.
- Narušené sluchové vnímanie, je porušená schopnosť sluchu rozlišovať jednotlivé prvky reči.
- Porucha krátkodobej pamäti.
- Narušená orientácia v čase a v priestore.
- Problémy pri pohybových hrách.
- Porucha motoriky rúk, úst, nepresný pohyb jazyka, pier alebo tváre.
- Nesprávne držanie pera alebo ceruzky.
- Náročné je aj chápanie a používanie symbolov a abstraktných pojmov.
Typy dysfázie:
- Receptívna dysfázia: Dieťa vníma akustické znaky reči, no nedokáže ich rozlišovať, objavujú sa preto problémy s porozumením. Dieťa sa ťažšie orientuje, nevníma asociácie, jednoduché protiklady, zaostáva abstraktné myslenie a dožaduje sa opakujúcich sa rituálov.
- Expresívna dysfázia: Vývin reči začína normálne, dieťa vyslovuje prvé slová a chápe prvé súvislosti, no neskôr dochádza k stagnácii. Slovná zásoba sa nezväčšuje. Dieťa iniciatívne komunikuje a porozumie i hovorenej reči, no verbálny prejav zaostáva. Dieťa nedokáže rečovo vyjadriť požiadavky, využíva gestá a mimiku.
- Zmiešaná dysfázia: Diagnosticky sa objavuje najčastejšie, pretože spája expresívne, fonologické i receptívne symptómy narušeného vývoja reči.
Diagnostika Porúch Reči
Diagnostika porúch reči je komplexný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc:
- Ak dieťa v 1. roku neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého, nepoužíva komunikačné gestá, je prevažne ticho, málo si džavoce, nereaguje na jednoduché pokyny a gestá.
- Ak dieťa v 2. roku nemá komunikačný zámer, nepoužíva gestá, nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia, má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč, má slabé porozumenie reči, má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások, evidujeme regres vo vývoji reči, neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru, nezapája do svojej hry ostatných.
- Ak dieťa v 3. roku nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety, má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi, reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby, má ťažkosti s porozumením reči, používa ,,echolalickú reč“, nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď, tvorí niektorú hlásku chybne, má v reči neplynulosti.
- Ak je reč dieťaťa nezrozumiteľná a jeho výslovnosť je niečím nápadná.
- Ak zlyhali niektoré vaše snahy na nápravu.
- Ak má dieťa 5 rokov a ešte stále nehovorí všetky hlásky správne.
- Ak tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami.
- Ak dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F.
Odborníci, ktorí sa podieľajú na diagnostike:
- Logopéd: Diagnostikuje úroveň rečového prejavu a porozumenia reči. Zameriava sa takisto na artikuláciu a gramatiku - verbálnu časť. Vyšetruje porozumenie reči, rozbor gramatiky, výslovnosť dieťaťa.
- Neurológ: Vyšetrením zisťuje, či za príznakmi nie je zjavná neurologická porucha.
- Psychológ: Zameriava sa na neverbálne javy a komparatívne sleduje výkon dieťaťa aj v oblasti verbálneho prejavu. Pri diagnostike je dôležité, aby psychológ a logopéd vzájomne zhodnotili, či dieťa zaostáva v rámci jazykových a rečových oblastí alebo sú narušené aj iné kognitívne funkcie. Vyšetruje neverbálne schopnosti dieťaťa a porovnáva ich s úrovňou výkonu dieťaťa vo verbálnych úlohách.
Kedy sa dá porucha diagnostikovať?
Jednoznačne sa dá potvrdiť najskôr až medzi tretím a štvrtým rokom dieťaťa. Deti bývajú diagnostikované spravidla okolo piateho až siedmeho roku, niekedy aj neskôr.
Terapie a Cvičenia pre Správnu Výslovnosť
Terapia porúch reči je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a spoluprácu dieťaťa, rodičov a odborníkov.
Zásady terapie:
- Aktívna účasť dieťaťa na terapii.
- Dobrá stimulácia k aktivite a príprava pomôcok podľa kritérií logopéda.
- Dôležitá je vnútorná motivácia, najmä u detí predškolského veku.
Metódy a cvičenia:
- Systematicky sa nacvičuje správne používanie gramatických postupov, artikulácia a iné.
- Rodičom sa odporúča s deťmi čítať krátke texty, prezerať interaktívne knižky a komunikovať o tom, čo dieťa vidí, podporovať jeho komunikačné schopnosti.
- Rodič musí dbať na správnu výslovnosť a vetné skladby.
- Rozvoj porozumenia je kľúčový preto, aby si dieťa osvojilo hovorenú reč.
- Opakovanie rovnakých textov rad za radom je skvelé aj pre rozvoj artikulácie.
- Dobré pre rozvoj pamäti a reči je aj učenie sa krátkych textov naspamäť.
- Cvičenia oromotoriky, nasleduje vyvodenie hlásky, fixácia hlásky v slabikách, slovách, vetách, básničkách a automatizácia hlásky v bežnej reči.
- Rozvíjanie sluchového vnímania, rozlišovanie hlások, zvukov.
- Hry so slovami, ktoré zlepšia ich slovnú zásobu a naučia ich dobre vyslovovať jednotlivé hlásky.
- Hádanky, ktoré opisujú predmety alebo zvieratá.
- "Na čo myslím?": Myslíte na nejaký predmet a dieťa háda otázkami.
Ako môžu rodičia podporiť správny vývin reči u dieťaťa:
- Už od malička rozprávajte s deťmi čisto. Nemaznajte sa s nimi, nepoužívajte detské pazvuky a obmedzte používanie zdrobnenín.
- Po treťom roku ich začnite intenzívnejšie opravovať, robte to priateľsky a milou materinskou formou, aby to v nich nezanechalo zlý pocit.
- Dbajte na precízne cvičenie úloh, ktoré dostanú od logopéda.
- Zlepšujte aj ich slovnú zásobu a cielene ich učte nové slová.
- Stimulujte správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína.
- Trávte s ním veľa času aktívnou komunikáciou.
- Popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží.
- U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií.
- Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom.
- Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.
- Namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne.
- Netrestajte dieťa za zlú výslovnosť ani sa mu nevysmievajte.
Čo nerobiť:
- Neopravujte dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.
- Nenúťte dieťa, aby slovo vyslovilo správne, ak to nie je v jeho schopnostiach.
Bežné Rečové Chyby u Predškolákov
- Dyslália: Je rečová vada, ktorá sa týka chybnej výslovnosti. Ide o poruchu artikulácie, pri ktorej dieťa nedokáže správne vyslovovať jednu alebo viacero hlások.
- Oneskorený vývin reči: Znamená, že dieťa začalo rozprávať neskôr ako jeho rovesníci a pomalšie sa učí nové slová a vety.
- Zajakavosť alebo koktavosť: Je porucha plynulosti reči, ktorá sa prejavuje nedobrovoľnými opakovaniami hlások, slabík alebo slov, predlžovaním hlások alebo neistými pauzami v reči.
Zlá Výslovnosť a Problémy v Škole
Podcenenie problému s výslovnosťou, odkladanie návštevy odborníka či nedbalosť pri dodržiavaní jeho rád, môže viesť k chybnej výslovnosti aj v dospelosti. Podľa štatistík prichádza do prvých ročníkov základných škôl až 40 percent detí s chybnou výslovnosťou. Tento problém sa u školákov premieta aj do výučby písania - tieto deti totiž nepíšu to, čo im učiteľ diktuje, ale to, ako samy hovoria.