Nástup do škôlky je významný míľnik v živote dieťaťa, ktorý so sebou prináša nielen nové zážitky a sociálne interakcie, ale aj potenciálne výzvy. Medzi ne môžu patriť problémy so spánkom a u niektorých detí aj opakované nehody s pocikávaním. Tento článok sa zameriava na pochopenie týchto problémov a ponúka praktické rady, ako ich riešiť.
Pocikávanie u detí v škôlke: Kedy spozornieť?
Nehody sa stávajú a netreba z nich robiť vedu. Pokiaľ však máte doma predškoláka a pocikávanie sa stalo bežnou súčasťou vášho týždňa, zvýšte pozornosť. Dôvodov, prečo dieťa nestihne dôjsť na záchod, môže byť viacero. Od zdravotného problému, ktorý dokáže odhaliť vyšetrenie u odborníka, cez prílišné zaujatie hrou až po závažné psychologické príčiny, ktoré môžu súvisieť s udalosťami v škôlke alebo stresom, ktorému je škôlkar vystavený doma. Treba tiež rozlíšiť, či k nehodám dochádza cez deň alebo výlučne v noci a podľa toho situáciu riešiť.
Pomočovanie, odborne nazývané enuréza, postihuje najčastejšie deti, no výnimkou nie sú ani dospelí. Môže byť dlhodobé alebo prechodné a bežne za ním stoja nesprávne návyky, ako je napríklad pitie nápojov tesne pred spaním alebo vyčkávanie dieťaťa s potrebou až do poslednej chvíle. Príčinou však bývajú aj psychologické problémy alebo rôzne ochorenia močovej sústavy či inej časti organizmu. Spozornieť by ste mali vo chvíli, ak sa pomočuje dieťa staršie ako päť rokov.
Odborníci upozorňujú, že nejde o bežný jav. Pomočovanie môže mať veľmi negatívny dopad na sebavedomie, výsledky v škole či zaradenie sa do spoločnosti. Bez lekárskej pomoci z pocikávania vyrastú len dve z desiatich detí. Naopak, podľa štatistík vedia lekári tento problém vyriešiť pomerne rýchlo, a to s až 90 % úspešnosťou. Odďaľovanie liečby môže poznačiť psychiku dieťaťa na celý život, najmä, ak sa začne riešiť v neskoršom veku.
Nehody cez deň: Ako predchádzať pocikávaniu v škôlke?
Pokiaľ máte doma škôlkara, ktorý bojuje s častým pomočovaním, skúste nájsť spôsob, ako tomuto problému predchádzať ešte skôr, než vôbec nastane. Všímajte si, ako dieťa cez deň pije a ako často chodí na toaletu. Ide vždy samo alebo naň musíte dohliadať? Ako často to stihne bez „cvrknutia“ si do nohavičiek? Ak sa jeho problém týka najmä pocikávania sa v škôlke, je potrebné porozprávať sa s oboma stranami, teda s dieťaťom aj s jeho vychovávateľkami. Príčinou môže byť hanblivosť pred spolužiakmi alebo iný biorytmus oproti tomu, ktorý má nastavený zvyšok triedy.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Včasné chodenie na toaletu je rovnako dôležité ako jedenie, spanie alebo čistenie zubov. Skúste sa o tom s vaším drobcom porozprávať a pokojne sa k tejto téme vráťte v tretej osobe, teda podporte dieťa, aby vám cez kamarátov porozprávalo, aký má kto problém s cikaním. Ľahšie tak odhalíte príčinu alebo zlý návyk, s ktorým môže bojovať. Nečakajte, že sa veci zmenia zo dňa na deň a myslite na to, že aj dieťa stojí tento proces veľa námahy a úsilia, preto neprehlbujte jeho sklamanie, ak sa mu to napriek všetkému nepodarí. Naopak, oceňte každý „suchý“ deň náležitou pochvalou. Problémy s pocikávaním by mali ustúpiť do niekoľkých týždňov, no nestrácajte trpezlivosť, ak vám to potrvá o čosi dlhšie.
Nočné pocikávanie: Čo robiť, keď dieťa v noci neudrží moč?
Podľa štatistík sa v noci pomočuje až 40.000 päťročných detí. Na rozdiel od dospelých, deti sa nedokážu zobudiť na pocit plného mechúra, keďže ich spánok je zvyčajne oveľa hlbší. Dobrou správou je, že za nočnými nehodami zväčša nestojí psychologický problém, ale fyziologický, kedy ešte nedozrelo spojenie medzi mozgom a močovým mechúrom. Medzi ďalšie príčiny patria porucha sekrécie hormónov, ktoré regulujú tvorbu moču v nočných hodinách, ochorenie nervového systému, znížená kapacita močového mechúra, poruchy spánku či zlé návyky, kedy je zvýšený príjem tekutín tesne pred spaním či zadržiavanie potreby počas dňa.
Nočné pomočovanie patrí medzi najčastejšiu formu enurézy. Rozdeľuje sa na primárne a sekundárne. Práve druhá menovaná forma zvykne nastupovať nečakane a jej vyvolávateľom býva psychická záťaž alebo stres. U detí môžu tento stav vyvolávať náhle zmeny, ktoré sa odohrajú v škôlke, prípadne samotný nástup do školy niekedy spúšťa problémy s únikom moču. Treba zvážiť možnosť, že dieťa trpí šikanou, preťažovaním, hádkami alebo rozvodom rodičov, úmrtím v rodine či inými udalosťami, ktoré nevie spracovať. Vtedy sa odporúča návšteva odborníka, ktorý dokáže odhaliť pravú príčinu a navrhnúť účinnú liečbu.
Tipy, ako dieťaťu pomôcť pri pocikávaní
Nosenie dieťaťa na WC počas noci či používanie pogumovaných nohavičiek nie je správnym riešením. Dieťaťu to naopak dáva signál, že cikať sa môže aj v noci, a to do postele alebo do spodnej bielizne.
Netrestajte ani nehrešte dieťa za nehody. Skúste ich predvídať a buďte pripravení mať po ruke náhradné oblečenie, prípadne upozornite pani učiteľky v škôlke.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Základom úspechu je správna motivácia. Môžete si zaviesť kalendár, do ktorého budete spoločne lepiť nálepky za každé cikanie. 10 nálepiek znamená odmenu, na ktorej sa vopred dohodnete.
Neponáhľajte sa. Väčšina rodičov časom spozoruje, že keď prestane tlačiť na pílu a zvoľní tempo v neustálom nabádaní chodiť na WC, dieťa bude vo väčšom kľude a skôr dosiahne želaný výsledok.
Problémy so spánkom po nástupe do škôlky
Nástup do škôlky môže narušiť aj spánkový režim dieťaťa. Niektoré deti zrazu odmietajú spánok, iné majú problémy so zaspávaním alebo sa budia v noci. Je to spôsobené zmenou prostredia, novými zážitkami a väčšou sociálnou interakciou.
Jeden z rodičov opisuje: "Dobrý večer mám dcérku 3 ročná. ..nastúpila teraz do škôlky celý týždeň chodila s plačom najhorší bol asi druhý deň 😭…potom to nebolo ok ale o malinko lepšie avšak čo nás trápi malá nikdy nemala problém s tým že je čas ísť spať. Teraz stále hovorí že je unavená ale že nechce spinkat chodí spat s plačom a ja už ozaj neviem ako k tomu pristupovat pekným slovom a trpezlivosťou iba predlzujem a oddialujem spanie…prísnejšie ak pristupujem začne plakať ešte viac a dookola opakuje že nechce spinkat a ak ju ignorujem zaspi s tichým plačom postupne prestáva plakať až zaspi."
Iný rodič sa zveruje: "Dobry den p. doktorka. Mam synceka, ktory ma 2 roky a 5 mesiacov, a od septembra navstevuje detske jasle. Po narodeni resp. ked mal 6 tyzdnov sme mu zaviedli urcity rezim resp. ritual pred spankom, ktory bez problemov fungoval, a syn zaspaval v izbe sam najskor v postielke, neskor uz na velkej posteli. V septembri zvladal prve 2 tyzdne v jasliach velmi tazko, nechavala som ho tam len 2 hodiny doobedu, kedze neustale plakal. Treti tyzden, ked som ho tam nechala pocas obeda aj spat, sa tato situacia zmenila a odvtedy je bez problemov a do jasliciek sa kazdy den velmi tesi. V oktobri bol cely mesiac doma kedze bol chory. V novembri opat nastupil do jasiela a odvtedy odmieta cez vikend doma obedny spanok. V jasliach zevraj spi, aj ked len kratko cca 30 - 45 min. Na jednej strane ho nechcem k obednemu spanku nutit, na druhej strane je uz okolo 17:00 taky unaveny, ze doslova pada na nos. Co ma ale trapi ovela viac, asi pred troma tyzdnami zacal vymyslat pri vecernom zaspavani. Do postele ho ukladam pred 20:30, a aj po niekolkych rozpravkach a modlitbicke 🙂 si zacal vyzadovat moju pritomnost az kym nezaspi, co trva tak 1 - 1,5 hod. Pritom mi recituje basnicky, spieva pesnicky a chce sa hrat, aj ked sa ho snazim vzdy „ukludnit“ a navodit kludnu atmosferu. Akonahle od neho odidem pride vzdy za mnou. Niekedy sa skusim po urcitom case vymenit s manzelom, a lahne si k nemu on, vtedy vsak syn spusti neskutocny plac a krik. Tento tyzden sa zacal budit aj v noci a vyzaduje si moju pozornost aj 2 hod. Do prace som nastupila od oktobra. Myslite si, ze to moze suvisiet s mojim nastupom do prace a s tym, ze s nim travim cez tyzden malo casu? Vedeli by ste mi v tomto smere nejako poradit?"
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Poruchy spánku: Nočné desy, námesačnosť a nočné mory
Okrem bežných problémov so zaspávaním sa u detí môžu vyskytnúť aj rôzne poruchy spánku, ako sú nočné desy, zmätočné zobudenia, námesačnosť alebo nočné mory.
Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova ako keby do neho vstúpil sám diabol. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12.rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá. Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15min alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo.
Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu. Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje.
Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišná unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie. Spôsob ako námesačnosť riešiť je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa.
Nočné mory sa dejú najčastejšie nad ránom respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Snívať o utopení, zlom levovi, či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou.
Ako pomôcť dieťaťu s poruchami spánku?
Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúch spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Zaistiť dieťaťu adekvátny spánok, dodržať pravidelný režim dňa, eliminovať nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastaviť veku primerané limity, zabezpečiť pokojný a bezpečný spánok pre dieťa.
Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť čoho sa obáva a odstrániť úzkosť. Zlý sen u 3-4 ročných detí = tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby). Zlý sen u 3-6 ročných detí= dobrou formou sú knižky, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť jeho strachy a obavy. Vyhnúť sa televíznych programom a reklamám, kde je veľa násilia. Ak má dieťatko zlé sny skúste ho utíšiť a ubezpečiť. Dieťatko môžete zo sna prebrať, ak plače. Ak máte ale dieťatko, ktoré má nočné desy alebo zmätočné zobudenie, tak potom dieťatko nebuďte a netraste ním.
Poobedňajší spánok v škôlke: Povinnosť alebo možnosť?
K téme poobedňajšieho spania, či nespania v škôlkach , sme prizvali pedagogičku, ktorá s deťmi v škôlke pracuje, Mgr. Ľudmilu Janigovú.
"Odpoludňajší odpočinok sa postupne skracuje s pribúdajúcim vekom detí (odpočinok je širší pojem a nestotožňuje sa automaticky s pojmom spánok). Najdlhšie odpočívajú, alebo spia v MŠ 2-3 ročné (príp. aj 3-4 ročné) deti a to okolo dvoch, príp. až dva a pol hodiny. Odpočinok sa postupne skracuje a v triede 5-6 ročných detí trvá na začiatku školského roka asi hodinu (v prípade, že väčšine detí sa chce spať dlhšie, môže aj v tejto vekovej kategórii trvať odpočinok dlhšie). Postupne sa odpočinok môže skrátiť až na 30 minút (nie však menej). Pri ukladaní detí na odpočinok učiteľka vytvára v triede intímnu citovú atmosféru. Jemným telesným kontaktom, napríklad pohladením, pritúlením a inými prejavmi nežnosti, spríjemňuje zaspávanie detí. V tejto atmosfére má svoje miesto rozprávanie alebo čítanie obľúbených rozprávok, spev uspávaniek alebo počúvanie reprodukovanej hudby. Deti nie sú povinné spať na povel."
Deti (najmä 5-6, príp. 4-5 ročné), ktoré pravidelne z rôznych príčin nedokážu zaspať, spánok sám o sebe sa v materskej škole pre ne stáva stresujúcou záležitosťou, môžu odpočívať aj iným spôsobom. Napríklad po určitom čase počas ktorého ležia, sa venujú zaujímavým pokojným individuálnym alebo skupinovým činnostiam. V týchto činnostiach môže byť zastúpené aj individuálne alebo skupinové riešenie rôznych tvorivých výchovno-vzdelávacích úloh z rozvíjania poznania alebo matematických predstáv, napr. práca s rôznymi učebnými pomôckami, pracovnými zošitmi a listami alebo iným didaktickým materiálom; ďalej výtvarné a pracovné činnosti, konštruktívne hry, alebo spoločenské hry, v ktorých môže byť učiteľka spoluhráčom.“1
Dva racionálne dôvody na odpočinok
Odpoludňajší odpočinok má minimálne dva racionálne dôvody: podporuje zdravé trávenie a učí detí skutočne odpočívať („vypnúť“). Je to pre nich čas, kedy si môžu pospať, zrekapitulovať si zážitky dňa, vymýšľať námety spoločných hier s kamarátmi, alebo vlastné rozprávky a príbehy, ktoré môžu po odpočinku rozpovedať učiteľke alebo doma rodičom. Oni sami by mali vedieť, že to nie je čas prázdna, ale čas načerpania psychických a fyzických síl. V dnešnej uponáhľanej dobe je práve táto časť dňa v škôlke veľmi potrebná. Veď zo všetkých strán sa na deti valí hluk, blikanie,… stále veľa a veľa podnetov, ktoré nemajú čas spracúvať. Ak sa včas nenaučia na chvíľu stíšiť a upokojiť, v budúcnosti môžete očakávať (to nechcem strašiť) problémy pri sústredení sa a tým pádom aj ťažkosti v škole.
Čo robiť, ak dieťa v škôlke plače a nechce spať?
Jeden z rodičov sa zveruje: "Prajem Vám pekný večer. Mám synčeka, ktorý má 3 roky a začal nám chodiť do škôlky, v škôlke ho pani učiteľky chvália že je zlatý, že si pratá hračky za sebou ale aj za druhými, že všetko popapá, ale keď príde čas na spanie tak trošku plače že chce mňa ale že on nechce spať, tak mu učiteľka povie, že sa musí prezliecť do pyžamka a len ležať, spokojne a bez plaču sa da prezliecť do pyžamka a že zaspi medzi prvými ale náš problém je to že keď zaspí v škôlke tak sa vždy v spánku pokaka ale sa ani na to nezobudí, že sa pokakal. Pani učiteľka ho vždy pred spaním dá na WC. Vôbec nie je plienkovaný ani cez deň ani na noc."
V tomto prípade je dôležité komunikovať s učiteľkou a zistiť, čo presne sa deje počas spánku. Možno je dieťa unavené, ale nevie sa uvoľniť, alebo má strach z odloučenia od rodičov. Je potrebné vytvoriť mu v škôlke pocit bezpečia a istoty.
10 chýb, ktorým sa vyhnúť pre zdravý spánok dieťaťa
- Spánková rutina nie v rovnakom čase: U malých detí je najlepšie chodiť spávať okolo 6. - 7. hodine večer.
- Nerozpoznávate signály únavy: Žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek, zívanie, spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, hrumrnčanie.
- Pozor na tzv. spánkové „barličky“: Kolísanie, prechádzanie sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdanie radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa.
- Nedostatočne vyplnený čas cez deň: Poskytnite deťom dostatočný priestor na praktizovanie nových schopností cez deň.
- Nemá vhodné prostredie na spánok: Prítmie a tma majú upokojujúci účinok.
- Ráno či cez deň spinká príliš dlho, večer ho dávate spať priveľmi neskoro: Ranné vstávanie v tú istú hodinu je oveľa dôležitejšie pre bdelosť a energiu cez deň.
- Obrazovky, tablety… Modré svetlo: Aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky.
- Priskoro ste presedlali z postieľky na veľkáčsku posteľ: Odporúčame postupné „premiestňovanie“ a zvykanie si na veľkáčsku posteľ alebo spanie vo vlastnej detskej izbe.
- Máte nerealistické očakávania: Nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám.
Pocikávanie v škôlke: Prečo sa to deje a ako to riešiť?
Jeden z rodičov sa zveruje: "A zásadne v škôlke! „Kým išiel do škôlky, bol kompletne odplienkovaný. Na záchod sa pýtal a žili sme si úplne v pohode, čo sa „mokrých nehôd“ týka. No a keď na jeseň nastúpil do škôlky, takmer každý deň nesiem domov v igelitke mokré pyžamko, či tepláčiky. Vôbec tomu nerozumiem …“
Prečo sa dieťa v škôlke pocikáva?
- Infekcia močových ciest: V prvom rade treba vylúčiť nejakú somatickú príčinu.
- Zaujaté hrou: Dieťatko sa môže pocikať v bdelom stave, keď je príliš zaujaté hračkami či hrou.
- Stres: Škôlka vo svojej podstate zmení deťom svet a prináša dieťaťu obvykle i veľké napätie.
- Extrémna únava: Pri „akčnejšom“ dopoludní si tiež dieťatko nemusí všimnúť, že mu treba cikať a skončí s mokrými pančuškami.
- Zlý prístup k deťom v škôlke: Niekedy stačí „zlá“ upratovačka, školníčka či kuchárka, ktorá na deti každý deň kričí alebo ma „hrubší“ spôsob komunikácie s deťmi.
- Keď sa dieťa nemôže ísť vycikať „cez spánok“: Učiteľky často argumentujú, že deti len vymýšľajú a že sa potom rušia navzájom a že sa mali vycikať, keď bol na to čas - teda keď išli hromadne na záchod pred spaním.
Ako pomôcť dieťaťu, ktoré sa vo škôlke pocikáva?
Dôležité je sa dohovoriť s učiteľkami, aby dieťatko opakovane „ponúkli“ ísť cikať, aby skúsili sledovať jeho signály (prekrížené nohy, „stískanie“) a poslali ho vycikať sa. Niekedy je dieťa tak sústredené na aktivitu a tak veľmi ho to zaujíma, že sa bojí odísť z miestnosti, aby mu niečo neutieklo. Je preto fajn skúsiť pomôcť dieťaťu nájsť cestu, ako môže požiadať kamarátov i pani učiteľku o trpezlivosť, aby naňho prosto počkali.