Problémy so spánkom u detí sú čoraz častejšie a ovplyvňujú viac ako tretinu detí a dospievajúcej mládeže do 18 rokov. Tieto problémy môžu mať rôzne príčiny a prejavy, od nepokojného spánku a častého prebúdzania až po odmietanie spánku vo vlastnej posteli. Tento článok sa zaoberá príčinami, prečo deti "zaberať celú posteľ", teda odmietajú spať samy a preferujú spoločné spanie s rodičmi, a ponúka stratégie na zlepšenie spánkových návykov detí.
Spánok najmenších detí
U novorodencov a dojčiat sa skutočné poruchy spánku vyskytujú zriedka. Niektoré deti majú od narodenia menšiu potrebu spánku a nespĺňajú predstavy o tom, koľko by malo bábätko spať. Rodičia sa často obávajú, že robia niečo nesprávne, ak sa ich dieťa prebúdza s plačom. Často však ide o obdobie tzv. trojmesačných kolík, ktoré sa objavujú medzi druhým a štvrtým mesiacom veku bábätka a spôsobujú stavy zvýšenej dráždivosti, nepokoja a neutíšiteľného plaču, najčastejšie vo večerných a nočných hodinách. Upokojiť vás môže to, že ide o dočasný problém, ktorý zvykne zmiznúť do šiesteho mesiaca veku dieťaťa. U starších dojčiat a batoliat sa nočné prebúdzanie objavuje v súvislosti s konzumáciou väčšieho množstva tekutín z naučeného pocitu hladu - ide o tzv. syndróm nočného upíjania. Ďalšími príčinami zhoršeného spánku bábätiek sú poruchy výživy, bolesti bruška aj prerezávajúce sa prvé zúbky.
Spánkový rytmus bábätka
Rytmus spánku sa u najmenších detí vyvíja postupne. V prvých týždňoch života dieťaťa sa celkom líši od spánku dospelého človeka. Vo všeobecnosti majú malé deti problémy aj so zaspávaním, ktoré im zaberá približne 30 minút a tiež sa trápia s častým prebúdzaním.
Ako zlepšiť spánok bábätka?
Podstatné je dieťaťu nastaviť rytmus a snažiť sa ho ukladať do postieľky každý deň v rovnakom čase. Pomáhajú aj predspánkové rituály, ako večerné kúpanie, dojčenie, pri starších deťoch prečítanie rozprávky, uspávanka či krátky rozhovor pred spaním.
Spánok predškolákov a školákov
V predškolskom a školskom veku je spánok najstabilnejší za celý život a nespavosť sa objavuje len zriedka. Jej výskyt je väčšinou spojený so psychickými ťažkosťami ako sú úzkosti, neuróza či problémy v škole. Čo sa kvality spánku týka, až u 15 % predškolákov a školákov zohráva rolu námesačnosť, pretrvávajúce pomočovanie a nočné mory. Tieto problémy zvyknú ustupovať s vekom. Ďalej vplýva na zlý spánok u starších detí nevhodná spánková hygiena (dlhé sledovanie televízie z postele či mobilu pred zaspávaním) a tiež celková atmosféra v rodine. Nedostatočný spánok sa u starších detí prejavuje poruchami správania, zmenami nálad, hyperaktivitou, zhoršenou pamäťou a sústredením, predlžuje sa reakčný čas, schopnosť rozhodovania, plánovania a riešenia. Nevyspaté dieťa je podráždené, nepokojné, impulzívne, plačlivé, čo má vplyv nielen na jeho školské výkony, ale aj na pohodu celej rodiny.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vhodné prostredie na spánok
Vhodným prostredím na spánok detí je pohodlná posteľ, izbová teplota približne 20 °C, tichá miestnosť, prípadne tlmené svetlo. Jednu hodinu pred spaním sa neodporúča vykonávať intenzívnu fyzickú ani psychickú aktivitu a tiež nie je dobré krátko pred usínaním sledovať televíziu či dívať sa do mobilu.
Spoločné spanie: História a súčasnosť
Mnoho rodičovských rozhovorov sa točí okolo spánku našich detí: Kde by mali spať a ako ich prinútime spať celú noc? Väčšinu ľudskej histórie rodičia spali blízko svojich detí pre ich bezpečnosť a ochranu, ako aj pre pohodlie matiek pri dojčení a spánku. Rodičia zvykli spať s deťmi na rovnakej posteli či podložke alebo umiestnili svoje deti do hojdacej siete či košíka, aby boli na dosah ruky. Spanie rodičov spolu s deťmi však nebolo vždy samozrejmosťou. Približne pred 500 rokmi sa v spoločnosti začali objavovať prípady, kedy matky nedopatrením priľahli svoje dieťa. Ešte v 60. rokoch minulého storočia doktor Spock odporúčal, aby sa novorodenci učili spať osamote, a ak plač dieťaťa stresoval rodičov, mali utesniť dvere uterákom, aby zablokovali hluk. Mnohé z týchto praktík a odporúčaní využívajú niektorí rodičia dodnes, hoci na základe antropologických štúdií sa zistilo, že vývoju novorodencov to vôbec neprospieva.
Cosleeping a jeho alternatívy
Alternatívou spoločného spania je tzv. Cosleeping je zdravý fyzicky, ale najmä psychicky, a bábätku dáva ten najlepší štart do života. Vie však byť aj riadne nepohodlný resp. rodičom kradnúť spánok a intimitu, ak dieťatko spí priamo s nimi v posteli. Mnoho mamičiek chce najmä v prvých mesiacoch mať svoj bábätko čo možno najbližšie pri sebe. Dôvody na to sú nielen praktické, ale spoločné spanie má preukázateľne pozitívny vplyv na psychický aj fyzický vývoj bábätka. Spoločné spanie detí a rodičov vplýva aj na dĺžku spánku a znižuje u detí hladiny stresového hormónu - kortizolu. Niektoré štúdie dokonca zistili, že spanie bábätka blízko rodičov znižuje hladiny testosterónu u otcov. Mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že pre dieťa je prospešné spať v blízkosti rodičov minimálne do veku 6 mesiacov, ideálne až do jedného roka. No o tom, či je vhodné spať spolu s novorodencom v jednej posteli, sa už vedú polemiky.
Postieľka Next2me ako riešenie
Okrem klasickej postieľky, ktorá ale väčšinou zaberá viac miesta, si môžete v prvých mesiacoch zadovážiť aj praktickú postieľku Next2me, ktorá je pre cosleeping ako stvorená. Ponúka možnosť mať dieťatko na dosah ruky bez toho, aby rodičovi uberalo z miesta a bez ohrozenia bábätka napr. prikvačením. Postieľku môžete vďaka kolieskam počas dňa využiť ako pojazdný vozík, kedy si bábätko môžete prevážať po domácnosti podľa potreby. V noci sa odopnutím bočnice stane z postieľky prídavná plocha na spanie k manželskej posteli. Vďaka priedušným bočným stenám modelu Next2me Air sa bábätko nebude potiť ani v teplých letných mesiacoch či v prekúrených priestoroch bytov v bytovke. Výhodou je možnosť nastavenia postieľky do anti-refluxnej polohy. Postieľku Next2me si môžete nastaviť na akúkoľvek výšku manželskej postele. Vďaka praktickej vychytávke sklopných nožičiek sa dá umiestniť aj k posteli s perinákom (viď video).
Problémy s prechodom do vlastnej postele
Mnohé mamičky sa pýtajú, ako naučiť svoje 27-mesačné dieťa prespať celú noc vo vlastnej posteli. Aj v spánku sa ukazuje, že detičky sú rôzne. Niektoré bez ťažkostí spinkajú vo svojej postieľke od narodenia, iné to musíme prácne naučiť. Sú prípady, kedy je to obzvlášť ťažké, najmä pokiaľ dieťatko trpí nejakými ochoreniami. Tak či tak, spinkanie vo vlastnej postieľke ocenia nakoniec všetci členovia rodiny a stojí za to sa oň pokúsiť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečo je dôležité naučiť dieťa spať vo vlastnej postieľke?
Spanie dieťaťa v spoločnej posteli s mamou si niektorí nevedia vynachváliť, iní ho úplne zatracujú. Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Nemôžete ho priľahnúť, ani úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu a nehrozí, že z postele spadne. Aj keď sa to pri novorodencovi nezdá, aj malé bábätko si vyžaduje pomerne veľký priestor na spanie. V spánku sa často točí, kope a postupne je čoraz väčšie. Skôr či neskôr sa pri spaní dieťaťa medzi dvoma rodičmi nevyspí dobre nik. Matka a otec potrebujú aj čas bez aktívneho venovania sa iba bábätku. V domácnosti je potrebné aj upratať, navariť, rodičia si potrebujú oddýchnuť a venovať sa aj sami sebe.
Kedy začať s učením spánku vo vlastnej postieľke?
Najlepší vek, v ktorom môžete dieťa začať učiť spať samé v postieľke, je vek do jedného roka. Podobne ako so všetkým ostatným, aj tu platí jedno pravidlo. Čím skôr začnete, tým lepšie. Deti si veľmi rýchlo vytvárajú zvyky, ktoré je následne veľmi ťažké ich odučiť. Ak začnete s učením spánku v postieľke hneď od narodenia, nemusíte to riešiť neskôr.
Ako na to? Praktické tipy a návody
Ak ste dieťa do roka pracne uspávali alebo ho dokonca nechali spať s vami v manželskej posteli, prechod na samozaspávanie v postieľke môže byť trochu náročnejší, no nie nemožný.
- Postupná adaptácia: Najprv môžete postieľku len prisunúť bližšie k posteli. Druhú noc môžete dieťa pred spaním do postieľky uložiť, aby sa tam 10 minút hralo, kým sa napríklad prezlečiete do pyžama. Ďalšiu noc môžete dieťaťu začať hovoriť, aby si tam ľažkalo a vy môžete zatiaľ ležať v jeho tesnej blízkosti na manželskej posteli.
- Postieľka ako bezpečné miesto: Prvým tipom je zoznámiť dieťa s postieľkou aj mimo času spánku, a teda využívať ju ako bezpečnú ohrádku na hranie, keď si napríklad potrebujete dovariť obed alebo odskočiť na WC.
- Poobedný spánok v postieľke: Druhý overený tip je uspávať dieťa v postieľke počas poobedného spánku, a až po pár dňoch to vyskúšať v noci. Postieľka môže byť pokojne vo vašej spálni a počas zaspávania môžete byť pri dieťati.
- Komfort a bezpečie: Okrem plného bruška a prázdneho črievka musí mať dieťa aj suchú plienku, dobre vyvetranú izbu, príjemnú izbovú teplotu (18-20 stupňov), mäkkú a voňavú posteľnú bielizeň, ale aj komfortný detský matrac. V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov.
- Metóda regulovaného plaču: Keď dieťa začne po vašom odchode plakať, nechajte ho plakať jednu minútu. Po návrate ho môžete utešovať dve minúty. Následne zase odídete a necháte ho plakať trochu dlhšie. Intervaly stále predlžujete (2, 5, 10 minút) a po návrate vždy dieťa utešujete spomínané 2 minúty. Aký to má zmysel? Dieťa pochopí, že nie ste preč, a že v prípade núdze mu prídete na pomoc. Neriskujete tak traumu z náhleho odlúčenia. Rovnako však necháte dieťa stráviť nejaký čas o samote, o ktorom zistí, že je bezpečný a nemá sa čoho báť. Už pri treťom-štvrtom intervale dieťa pravdepodobne prestane plakať skôr, ako by ste k nemu prišli. Pri ďalšom uspávaní si opäť pravdepodobne minútku-dve poplače a nakoniec zaspí.
Pravidelnosť nadovšetko
Chodiť spať v rovnaký čas - to je základ spánkového režimu batoliat. Tu platí jediné: dôslednosť. Ak nastane čas, keď má dieťa spať, je potrebné ho dodržať a odchod do postieľky neoddaľovať. Nedodržanie pravidelnosti môže neskôr u dieťaťa viesť k problémom so zaspávaním a spaním. Pred spaním je vhodné postupovať podľa zabehnutého upokojujúceho rituálu, to znamená robiť stále rovnaké úkony, vďaka ktorým dieťa bezpečne vie, že bude nasledovať spánok.
Čo robiť, ak dieťa stále vymýšľa?
Mnohí rodičia sa stretávajú s tým, že dieťa pred spaním stále vymýšľa - chce piť, cikať, rozprávať rozprávky, a podobne. V takomto prípade je dôležité byť trpezlivý, ale zároveň neoblomný. Zaveďte jasné pravidlá a rituály, ktoré dieťa bude poznať a dodržiavať. Napríklad, pred spaním sa dieťa vyciká, napije a prečíta sa mu rozprávka. Potom sa zhasne svetlo a dieťa má spať. Ak dieťa aj napriek tomu vymýšľa, vráťte ho do postele bez akýchkoľvek vysvetľovaní. Dôležité je, aby dieťa pochopilo, že nočný čas je určený na spánok a že rodičia sú v tomto neoblomní.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ďalšie tipy na jednoduchšie uspatie dieťaťa
- Začnite prípravu už v tehotenstve: Bolo dokázané, že bábätko už v prenatálnom vývoji vníma zvuky z vonkajšieho prostredia a dokáže si ich zapamätať. Ak ste svojmu dieťatku počas tehotenstva spievali, či púšťali hudbu, tak je veľmi pravdepodobné, že ho aj po narodení táto hudba upokojí.
- Dieťa zabaľte do perinky: Maličký novorodenec rýchlejšie zaspí, pokiaľ ho zaviniete do vankúšika. Poskytne mu pocit bezpečia, na ktoré je zvyknutý z mamičkinho bruška.
- Teplo a ešte raz teplo: Kým ho uložíte do postieľky, dajte do nej termofor, aby sa postieľka vyhriala a uvidíte, že bábätko v takejto vyhriatej postieľke čoskoro spokojne zaspí.
- Zhasnite svetlo: Svetlo môže dieťaťu prekážať, preto vyskúšajte zatemniť okná a tak ho uložte spať.
- Hladkanie a kolísanie dieťaťa: Medzi veľmi účinné uspávacie prostriedky patrí hladkanie dieťatka. Dieťa môžete hladiť na hlavičke, brušku, či na chrbátiku. Dosiahnete efekt upokojenia a tak rýchlejšie zaspí. Jemné kolísanie v náručí je tiež veľmi príjemné a častokrát pomôže dieťatko upokojiť, keď je mrzuté.
- Mojkáčik či plienka: Každé dieťatko sa rado túli, preto na jednoduchšie uspávanie mu môžete kúpiť „mojkáčika“. Ide o plyšovú hračku, ktorá nie je vyplnená výplňou a je vyrobená z príjemnej látky. Dokonale však poslúži aj obyčajná plienka.
- Nepreháňajte to s dekoráciami: Niektoré veci môžu skôr rozptyľovať, hlavne také dieťa, ktoré už pozoruje svoje okolie. Preto nechajte pri uspávaní v postieľke minimum vecí a len to najnevyhnutnejšie.
Čo robiť, ak nič nezaberá?
Ak ste vyskúšali všetky dostupné metódy a vaše dieťa stále odmieta spať vo vlastnej posteli, je dôležité hľadať ďalšie riešenia. Môžete sa poradiť s detským lekárom alebo psychológom, ktorý vám môže odporučiť ďalšie postupy alebo odhaliť skryté príčiny problémov so spánkom. Dôležité je nezúfať a hľadať riešenie, ktoré bude vyhovovať vám aj vášmu dieťaťu.