Štatistiky ukazujú klesajúci trend rozvodovosti, avšak v realite sa stretávame s mnohými deťmi, ktorých rodičia sú rozvedení alebo žijú oddelene. Rodinné prostredie formuje deti, a preto je dôležité pochopiť, ako rozvod rodičov ovplyvňuje ich vývoj.
Rodinné prostredie a jeho vplyv
Rodinné prostredie má zásadný vplyv na formovanie dieťaťa. Dieťa, ktoré vyrastá len s jedným rodičom, vníma túto situáciu ako normu. Avšak, keď začne navštevovať materskú školu, môže sa začať pýtať, prečo je jeho rodinná situácia odlišná od ostatných detí.
Psychologička Sylvia Horváthová tvrdí, že ak má dieťa aj druhého rodiča, s ktorým nežije, ale má uspokojené svoje potreby v materiálnej aj psychickej oblasti a vníma zdravú citovú väzbu, nie je problém vyrastať s oddelenými rodičmi.
Rozpad rodiny a jeho dôsledky
Ak dieťa vyrastá v rodine s oboma rodičmi a zrazu sa ich vzťah rozpadne, dieťa stráca pocit istoty a bezpečia. Detský svet sa točí okolo rodičov, a preto je dôležité, ako dieťa spracuje rozvod alebo rozchod rodičov.
Spracovanie rozvodu závisí od viacerých faktorov, ako je vek dieťaťa, vzťahy s ostatnými členmi rodiny a spôsob, akým sa rodičia rozišli. Rozpad vzťahu môže byť sprevádzaný hádkami, psychickým alebo fyzickým násilím.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Reakcia dieťaťa na rozpad vzťahu
Reakcia dieťaťa na rozpad rodičovského vzťahu závisí predovšetkým od zrelosti samotných rodičov. Zrelý človek si nepotrebuje cez dieťa dokazovať svoju moc a dbá o pohodu a zdravý vývoj dieťaťa. Dôležitá je komunikácia s dieťaťom, ubezpečenie o láske a podpore, dohodnutie pravidiel stretávania sa a ich dodržiavanie. Dieťa by malo mať možnosť komunikovať s oboma rodičmi podľa svojej potreby.
Podľa S. Horváthovej, dieťa na prvom stupni základnej školy zvládne komunikáciu s rodičom a rešpektuje určité pravidlá. Čím neskôr sa rodičia rozvedú, tým ťažšie to dieťa nesie, pretože dlhšie žilo v ilúzii ideálneho vzťahu.
Čo prežíva dieťa počas rozpadu vzťahu
Každé obdobie môže byť pre dieťa náročné, ale v prípade rozpadu rodičovského vzťahu to platí dvojnásobne. Základným znakom je zmena správania. Niektoré deti sa utiahnu, iné sú drzejšie a môžu ubližovať deťom naokolo, pretože sa cítia frustrované.
Psychologička varuje, že dieťa sa môže začať sebapoškodzovať, pretože fyzická bolesť je "nič" oproti psychickej bolesti. Veľmi časté je sebaobviňovanie, najmä u detí, ktorým nie je dobre vysvetlený dôvod ochladnutia vzťahov.
Malé deti sú otvorenejšie a ľahšie sa u nich odhalí zmena v rodine. Staršie deti sa snažia zakrývať pravú príčinu problému, obhajujú rodiča a hľadajú chybu v sebe. Často sa sebapoškodzujú, utekajú z domu alebo "vyčíňajú", aby sa rodičia začali zaoberať nimi.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dieťa má zvyčajne rado oboch rodičov, a tak otázky ako "Kto je lepší?", "Ku komu chceš ísť?", "Koho máš najradšej?" môžu viesť k vážnym problémom.
Striedavá starostlivosť a jej úskalia
Podľa školskej psychologičky, najväčšou traumou je, keď sa rodičia nevedia dohodnúť a naťahujú sa o dieťa. Problémom je aj striedavá starostlivosť, prechod z jednej domácnosti do druhej. Ak má dieťa rovnakú školu, dá sa to zvládnuť, ale ak sa mení aj škola, je to náročnejšie a neprijateľné pre zdravý vývoj dieťaťa. Staršie deti sa hanbia za rozvedených rodičov alebo bojujú s novými partnermi svojich rodičov.
Komunikácia ako kľúč k úspechu
Dôležitá je komunikácia s dieťaťom. Rozprávať vecne, nereagovať prehnane emocionálne a odpovedať na otázky. Ak neviete odpovedať, pokojne to priznajte. Ak ste s deťmi prežili náročné situácie, pripomeňte si ich navzájom a spomeňte si, ako ste ich zvládli. Môže to dať dieťaťu nádej, že aj rozvod prekoná.
Mnohí rodičia sú bezradní a nevedia, ako začať. Bezradný rodič by mal konzultovať so psychológom alebo mediátorom svoje obavy a stratégiu rozhovoru s dieťaťom. Nemali by sme paušalizovať rozvod štýlom, že je to bežné, pretože nechceme deťom vysielať signál, že je normálne byť rozvedený. Normálne je snažiť sa problémy riešiť a ak sa nedajú, nasleduje rozchod alebo rozvod po zrelej úvahe.
V tínedžerskom veku si deti navzájom radia, ako "využiť" rozvod vo svoj prospech, čo nie je najlepšia cesta. Môže byť fajn dozvedieť sa, že aj spolužiak z rozvedenej rodiny to mal ťažké, ale prekonal to a teraz je s tým v pohode.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Kedy je rozvod pozitívnou zmenou
Niekedy môže byť rozvod žiaduci, napríklad ak dieťa žije v dlhodobo stresujúcom prostredí alebo v psychicky náročnom, či dokonca fyzicky terorizujúcom. Stresujúce pre dieťa však môže byť aj to, ak sa rodičia rozvedú akoby z ničoho nič. Žijú navonok harmonický život a zrazu príde k rozvodu. Toto dieťa vníma oveľa horšie ako rozvod rodičov, ktorých vzťah bol už dlhšie naštrbený.
Rozchod alebo rozvod rodičov môže zanechať istú stopu, najmä pri hľadaní životných partnerov, ale je to individuálne. Psychologička upozorňuje na výchovu rodičov po rozchode, vzťahy, stereotypy a vzťahové reťazce syn - matka, matka - dcéra , otec - dcéra, otec - syn.
Ako komunikovať s deťmi v čase rozvodu
Ak nastane nová situácia, je treba ju dobre odkomunikovať deťom. Keď dieťa prechádza zložitým obdobím, najdôležitejšie je venovať mu dostatok porozumenia, pozornosti a slov uistenia. Tráviť s dieťaťom dostatok spoločného času a uistiť ho o vašej láske a bezpečí.
Petra Ragas, zakladateľka programu pre rozvoj detí a ich rodičov Rozumiemedetom.sk, radí, že bezpečie a istota ako základné ľudské potreby predstavujú základné zásady komunikácie s deťmi, najmä vtedy, keď riešia rozvod svojich rodičov. Mali by sme sa s nimi rozprávať o svojich pocitoch, o hneve, aj o dôvode, prečo rozvod nastal.
Situácii neprospeje, ak jeden z rodičov bude zvaľovať vinu na toho druhého a zaťažovať dušu dieťaťa osočovaním. Komunikácia by mala obsahovať pochopenie, porozumenie, ale aj dodržiavanie pravidiel. Rozvod neznamená, že teraz nebude nič platiť. Je treba nanovo vybudovať dôveru a pocit bezpečia a istoty a dohodnúť si nové dohody. Je treba počúvať, neskákať do reči, nechať dohovoriť, povedať svoj pohľad na vec, svoj názor, nepoučovať, nerozkazovať.
Príklady z reálneho života
Alexandra Orviská a Martin Valihora udržiavajú silný priateľský vzťah a pôsobia ako jedna veľká rodina, aj napriek tomu, že každý z partnerov už má po svojom boku niekoho iného. Alexandra hovorí, že recept na to, aby spolu dokázali dvaja dospelí ľudia fungovať ako rodičia, je jednoduchý. Musia si uvedomiť, že tým, že sa nimi stali, prijali zodpovednosť za vývoj dieťaťa. Občas treba odložiť svoje ego a zamyslieť sa nad tým, že robenie si napriek by nás mohlo mrzieť.
Na opačnej strane stojí napríklad vzťah Very Wisterovej a jej bývalého manžela, ktorý uniesol ich synov do USA.
Rozvod ako skúška v živote
Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnemu pesimizmu a beznádeji, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.
Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a psychologické. V súčasnosti nie je rozvod ojedinelým javom, práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín je vysoký.
Vplyv rozvodu na vývin osobnosti dieťaťa
Rozvod rodičov nepriaznivo ovplyvňuje vývin osobnosti dieťaťa. U detí rozvedených rodičov sa častejšie vyskytujú problémy v emocionálnej, sociálnej a motivačnej oblasti. Tieto deti môžu trpieť úzkosťou, emocionálnou nestabilitou, neistotou, napätím a môžu mať dispozície k neurotizmu. Často majú problémové citové väzby k rodičom, frustračné tendencie, poruchy sociability, agresivitu a impulzívne správanie.
Výskum porovnával deti rozvedených rodičov s deťmi z úplných rodín v sledovaných psychologických parametroch: emocionalita, sociabilita, motivačná úroveň, školská výkonnosť. Výsledky ukázali signifikantné rozdiely u 60% detí z rozvedených rodín. Ako príznačné boli zistené: úzkostnosť, emocionálna instabilita, neistota, napätie, dispozície k neurotizmu, problémové citové väzby k rodičom, frustračné tendencie, poruchy sociability, agresívnosť, impulzívnosť v správaní.
Možno hovoriť o rozvodových poruchách osobnosti. Tolerancia voči rozvodom ovplyvňuje správanie manželských párov. Rozvodovosť sa hodnotí ako módny prvok, prijateľný už aj pri menších nedorozumeniach. Sporadické napätia, konflikty môžu vyvolať manželskú krízu. Prameňom krízy sú nereálne predstavy o partnerovi, o láske, manželstve, postupujúce opotrebovanie vzájomného vnímania, boj o moc, nevera, manželská zrada, podozrievavosť, stereotyp deštruktívnych hádok, deľba práce v domácnosti, nedostatok spoločných záujmov, nezhoda názorov na základné problémy, neschopnosť zabezpečiť hmotné záležitosti manželstva, neadekvátna intervencia rodičov manželskej dvojice. Deti citlivo vnímajú pretrvávanie rodičovského konfliktu pred rozvodom i po ňom a strácajú istotu existencie rodinného zázemia.
Špecifické prejavy u detí rozvedených rodičov
Deti rozvedených rodičov možno považovať za citlivých indikátorov rodinnej patológie. Bývajú sprostredkovateľmi, vyjednávačmi, koaličnými dôverníkmi alebo zbraňami jedných proti druhým, náhradnými objektami, rivalmi ale i sudcami vlastných rodičov.
Výskum porovnával deti rozvedených rodičov, zverené do starostlivosti matky, s deťmi z úplných rodín. Deti rozvedených rodičov sa javia ako disponovanejšie k neurotickým reakciám, ktorých obsah má psychastenické, úzkostné a depresívne, ale aj asociálne znaky. Znepokojujúci je zistený výskyt problematickej sociálnej vpravenosti, kde deti rozvedených rodičov tvoria 40 %, kým deti z úplných rodín len 7%.
Deti z úplných rodín vysoko skórujú na stupnici správania, kým deti rozvedených rodičov kulminujú na treťom stupni, ale percento hodnotených na štvrtom a piatom stupni je vyššie. Medzi položky škály, ktoré sú v porovnaní s deťmi z úplných rodín významne nižšie v neprospech detí rozvedených rodičov, patria: celkové zaradenie dieťaťa podľa správania a prospechu, osobné výkonové tempo, koncentrácia pozornosti, samostatnosť, disciplinovanosť, spoločenskosť.
Únik do choroby bol presvedčivou psychosomatickou reakciou u 24 detí rozvedených rodičov. Udávali bolesti hlavy, zažívacie ťažkosti, ranné zvracanie, tlak pri srdci, poruchy dýchania. Na pozadí týchto ťažkostí bola strata istoty, pretrvávajúce emocionálne napätie v deťoch samotných a v ich blízkom okolí, afektívná atmosféra v rodinách. Individuálne psychologické vyšetrenia detí poskytujú obraz zložitých, ale aj patologických emocionálnych vzťahov.
Negatívne hodnotenie detí rozvedených rodičov
Dieťa z rozvedenej rodiny je hodnotené ako menej ambiciózne a menej svedomité, viac citlivé až precitlivelé, viac dráždivé a nervózne a menej obľúbené v žiackom kolektíve. Je to teda obraz dieťaťa s neurotickými symptómami, ktoré môžu postupne vymiznúť úpravou rodinných pomerov, ale ktoré môžu tiež, manifestne či latentne narastať až do klinického obrazu niektorých z detských psychických porúch.
Často sa objavuje znížená školská výkonnosť dieťaťa, ktorá je daná tým, že v dôsledku trvalého stresu sa objavuje v jeho psychike stále viac napätia a úzkosti. To vedie k zhoršeniu koncentrácie a opäť k zhoršenému školskému výkonu. Dieťa stráca záujem a školu, pretože sa mu stáva zdrojom utrpenia, čím sa opäť zhoršuje jeho výkonnosť a bludný okruh sa uzatvára.
Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami
Existujú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. Zhoršenie školského prospechu u chlapcov je podmienené najmä ich nekonformným, často agresívnym správaním, ktoré je prirodzeným dôsledkom dlhodobej frustrácie. U dievčat prebieha proces zhoršenia školského výkonu trochu odlišne, je menej nápadný. Chlapci sa javia vo všeobecnosti ako zraniteľnejší a citlivejší na nepriaznivé psychické faktory a viac ich ohrozuje aj rozvod. Z preventívneho hľadiska by im mala byť poskytnutá včasná pomoc a podpora už v predrozvodovej fáze vrcholiacej manželskej krízy rodičov pri nedostatočnom kontakte s otcom, alebo pri jeho absencii bývajú citovo ohrození.
Ako dieťa prežíva rozvod v rôznom veku
Detské prežívanie rozvodovej situácie rodičov a spôsob jej zvládania závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od veku dieťaťa.
- Obdobie 2 - 3 rokov: Dieťa reaguje na stratu úzkej citovej väzby viac neurotickými prejavmi strachu, neistoty, negativizmom, ale i deštruktívnymi tendenciami v správaní.
- Predškolský a mladší školský vek: Prevažujú stavy emocionálnej lability, smútku, plaču, domnelého pocitu viny za to, čo sa v rodine deje. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú.
- Okolo 9. - 10. roku a v dospievaní: Prevláda hnev na rodičov. Zodpovednosť pripisujú obom, niekedy obviňujú matku, inokedy otca. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi.
- Adolescencia: V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.
Rozdiely v prejavoch medzi chlapcami a dievčatami
Chlapci a dievčatá svoju roztrpčenosť v rozvodovej situácii rodičov, ale aj po jej odoznení, prejavujú rozdielne. Pre chlapcov je charakteristická priamo prejavovaná neľútosť, nepriateľstvo, agresivita orientovaná smerom von, vo vzťahu k okoliu. Dievčatá majú tendenciu svoje negatívne emócie obracať smerom do seba, dovnútra, proti sebe. Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy.
Adaptačné fázy dieťaťa na rozvod
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.
- Prvá fáza (obranné mechanizmy): V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty.
- Druhá fáza (zlosť): V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
- Tretia fáza (vyrovnávanie sa): V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Rozvodové mýty a realita
Často sa zdôrazňujú ničivé a nezmazateľné účinky rozvodu na deti. Rodina po rozvode sa už nepovažuje za rodinu, ale skôr za torzo rodiny, ktorá nemôže deťom poskytnúť plnohodnotné rodinné zázemie. Takéto hodnotenia vyjadrujú postoj zhovievavej nedôvery, ktorý môže u účastníkov rozvodu vzbudzovať pocit, že sú nerovnocenní alebo nejako poznačení. Môže u nich posilňovať pocity beznádeje a oslabovať ich schopnosť zvládať rozvodovú zmenu.
Ťažkosti detí s prispôsobovaním sa
Odborníci sa zhodli v tom, že deti rozvedených rodičov majú síce viac problémov v porovnaní s rovesníkmi z nerozvedených rodín, ale väčšinu týchto problémov musia prekonávať už pred rozvodom. Ukázalo sa, že hlavnými a skutočnými príčinami ich ťažkostí bol:
- Pretrvávajúci manželský a rodičovský konflikt, pri ktorom rodičia vťahujú dieťa do svojho konfliktného vzťahu a to sa tak stáva nástrojom ich vzájomného boja.
- Narastajúca nefunkčnosť rodiny, v ktorej rodičia s vážnymi osobnostnými a citovými problémami nedokážu vytvoriť deťom podmienky pre ich zdravý vývin.
- Narušený vzťah s matkou (alebo s opatrovníckym rodičom).
Účinky rozvodu
Skúmala sa tiež otázka, či typ rodiny súvisí s ťažkosťami v prispôsobovaní detí, pričom sa porovnávali rodiny úplné, rozvedené a zmiešané. Dospelo sa k záveru, že nie typ rodiny, ale deťmi vnímaný rodičovský konflikt má významne nepriaznivý vplyv na ich ťažkosti v prispôsobovaní.
Negatívne účinky rozvodu sa za istých okolností môžu naozaj prejaviť až v dospelosti - ak rozvod vedie k úpadku vzťahov s rodičmi alebo ak sa opakuje. Na druhej strane ľudia, ktorí prežili nízko stresový rozvod (bez dlhodobých rodičovských ťahaníc), sa významne nelíšili od tých, čo žili v šťastných úplných rodinách, a boli na tom dokonca lepšie ako tí, ktorí žili v úplných, ale nešťastných rodinách.
Kedy sú deti najviac ohrozené a čo ich poškodzuje
Najväčšie riziko negatívnych účinkov rozvodu hrozí keď:
- Deti dlhšiu dobu nerozumejú tomu, čo sa v rodine deje a úporne to spracúvajú (napr. za zhoršené vzťahy a rozchod rodičov obviňujú seba).
- Deti sú dlhodobejšie svedkami ostrých konfliktov a hádok medzi rodičmi a stanú sa zbraňou v ich rukách, začnú byť manipulované a používané na uspokojovanie rodičovských bojových alebo tiež citových potrieb.
- Odcudzenie a neuspokojenie v manželskom vzťahu rieši rodič nadmerným citovým pripútaním sa k dieťaťu a prejavy jeho lásky k druhému rodičovi priamo či nepriamo trestá (napr. chladnejším tónom hlasu alebo podráždenými reakciami).
- Rodičia opustia zaužívané domáce stereotypy a v živote dieťaťa sa okrem rozvodu a odchodu rodiča vyskytnú ešte ďalšie významné zmeny a záťaže (napr. presťahovanie, zmena školy, strata kontaktu aj so starými rodičmi, kamarátmi, zhoršenie pozície v škole a pod.).
- Deti majú narušený vzťah s opatrovníckym rodičom (u ktorého zostávajú žiť).
Ako deti prežívajú rozvod
V prežívaní záťažových situácií sa deti líšia od dospelých a svoje pocity aj prejavujú inak ako dospelí. Nevedome používajú rôzne obranné mechanizmy a aj pri najväčšej strate môžu reagovať akoby bez citových prejavov. Negatívne emócie si môžu pripustiť len natoľko, nakoľko ich dokážu uniesť, a tak ich striedavo prežívajú a zároveň sa im vyhýbajú. Obávajú sa o svoje budúce blaho. Zaujíma ich, či budú mať všetko, čo mali dovtedy, a to, čo majú iné deti, či dostanú nového rodiča a kedy. Deti ešte nedokážu rozpoznať a opísať to, čo prežívajú a škodlivý stres často vyjadrujú prostredníctvom telesných príznakov.
Prežívanie rozvodu a vek dieťaťa
V každom veku prežívajú deti rozvod iným spôsobom.
- Deti predškolského veku vzhľadom na svoje egocentrické vnímanie majú tendenciu obviňovať seba z manželských problémov rodičov.
- Mladší školáci upadajú do stavov ustrašenosti, smútku a plaču.
- Deti nad osem rokov sa už dokážu na rodičov veľmi hnevať a pripisujú vinu raz jednému a inokedy druhému rodičovi. Ak svoje negatívne emócie nemôžu prejaviť, sú zlostné, negativistické a agresívne voči sebe aj iným.
- Niektorí predpubertálni a adolescentní chlapci a dievčatá už reagujú úzkostnými a depresívnymi stavmi.
Pohlavie a prežívanie
Deti sa líšia v spôsobe prežívania rozvodu rodičov pohlavím aj obdobím, v ktorom majú najväčšie problémy. Dievčatá prežívajú najhoršie obdobie tesne pred rozvodom a svoje negatívne city obracajú skôr proti sebe. Chlapci, naopak, dávajú svoj zvýšený citový „pretlak“ najavo formou nepriateľstva a agresivity voči svojmu okoliu a ich ťažkosti vrcholia následne po rozvode.
Rozvodové zmeny
Prispôsobovanie detí na rozvodové zmeny a straty prebieha ruka v ruke s tým, ako úspešne a bez prekážok prebieha proces ich smútenia. Tento proces má niekoľko takmer zákonitých fáz, ktoré prebiehajú u každého dieťaťa v inej intenzite, v inej dĺžke a v inom poradí.
Mechanizmus reakcií dieťaťa
Keď sa deti dozvedia o rozhodnutí rodičov rozísť sa, obvykle ich to šokuje, a to aj napriek tomu, že predtým boli neraz svedkami rodičovských konfliktov a nezhôd. Okrem výnimočných prípadov deti rozvod nechcú a živia v sebe nádej, že rozpory medzi rodičmi skončia a že zase bude dobre. Ak sa tak nestane, začnú v tom mať chaos a sila vlastných citov ich natoľko vyľaká, že sa radšej stiahnu, odmietajú hovoriť aj plakať. Niektoré deti sami pred sebou popierajú neželanú skutočnosť a tvária sa, akoby rodič bol niekde na ceste a každú chvíľu sa mal vrátiť. Niektoré presunú svoj záujem na inú osobu alebo zviera a navonok sa správajú, akoby sa ich rozvod netýkal.
Sú deti, ktoré začnú hneď smútiť, žialiť, ľahko sa rozplačú, strácajú záujem o dovtedajšie aktivity, zhorší sa im spánok, nemajú chuť k jedlu, majú rôzne telesné ťažkosti alebo sú často choré. V tejto fáze je dôležité, aby mohli voľne prejavovať svoje city a aby dostávali od rodičov veľa fyzickej nehy a útechy. Potrebujú intenzívny kontakt aj s odchádzajúcim rodičom, inak môžu upadnúť do depresie. U chlapcov sa depresia môže prejavovať aj ako nadmerný nepokoj a hyperaktivita. Toto obdobie môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Deti potrebujú zvýšený pocit bezpečia a ochrany. Rozvodom o ne prichádzajú. Boja sa, že zostanú celkom opustené. Prežívajú úzkosť a strach z budúcnosti. Je dobré, keď sa podarí rozptýliť ich obavy a ubezpečiť ich, že vždy sa má o ne kto postarať.
Prejavy strachu
Strach a úzkosť môžu mať u detí najrôznejšie prejavy: od návratu k už prekonaným detským formám správania (pomočovanie a pod.) cez po nočné mory, nadmerné lipnutie na zostávajúcom rodičovi a pod.
Aby deti dospeli k zmiereniu a prijali rozvodovú rodinnú zmenu, musia sa zbaviť falošnej nádeje, že sa ich rodičia ešte k sebe raz vrátia. Rodičia, ktorí sa správajú nejednoznačne, môžu nepriamo živiť ich ilúzie a sťažovať im konečné vyrovnanie sa s rozvodovou situáciou. Deti, ktoré roky márne dúfajú v spoločný život s rodičmi, sú permanentne citovo zaťažované, čo oslabuje ich schopnosť zvládať iné vývinové úlohy a znižuje kvalitu ich života.