Psychické násilie je zákerné a deštruktívne, a to najmä v rodinnom prostredí. Často ide o skrytú formu násilia, ktorá sa zahryzne hlboko do života obete. Deje sa za zatvorenými dverami, a preto si nemusíme nič všimnúť. Dlhodobé psychické týranie vedie k celkovému chradnutiu osobnosti, strate sebadôvery, radosti zo života a nástupu ťaživých myšlienok. Pre obeť je najťažšie prijať, že tyrana nikdy nezmení.
Formy a prejavy psychického násilia
Mnoho ľudí si predstavuje psychické násilie ako týranie definované trestným zákonom, teda napríklad odopieranie stravy či financií. Existuje však aj hraničné násilie, ktoré je deštruktívne, no ešte nie je trestným činom. Manipulátor je človek, ktorý sa nás snaží dostať tam, kam by sme za normálnych okolností ísť nechceli. Využíva rôzne mentálne hry, napríklad citové vydieranie, plač, odbočovanie od témy, klamstvo. Manipulátorom obvykle podliehajú empatické osobnosti so snahou pomáhať iným aj za cenu vlastnej obety. Manipulátor často využíva dobrotu iných. Tu už môžeme podľa miery zneužívania hovoriť, že ide o psychopata.
Psychopat v rodine ako "emocionálny termostat"
Psychopat predstavuje v rodine akýsi "emocionálny termostat", ktorý reguluje "teplotu citov". Stanovuje, kto sa má ako správať a čo si môže dovoliť. Ak je psychopatovi zle, ani v rodine sa nikto nesmie tešiť. Tak to funguje. Psychopat totiž vidí len seba, k rodine sa správa bezohľadne. Život so psychopatom je ako "chodenie po škrupinkách", kde sa obeť v snahe obísť neustále hroziaci konflikt časom naučí takmer bezhraničnej poslušnosti. Rodina prestáva vyjadrovať vlastný názor, všetci členovia neustále kontrolujú svoje city a prežívanie zo strachu, aby ich psychopat nezavrhol či ich nezačal ignorovať.
Je to človek, u ktorého sú niektoré osobnostné vlastnosti natoľko zvýraznené, že spôsobujú trápenie jemu a/alebo jeho okoliu - najmä rodine a priateľom. Môže ísť napríklad o človeka, ktorého okolie označuje za extrémne agresívneho, narcistického, ale aj závislého či emocionálne labilného. Je však rozdiel, či má niekto plne rozvinutú psychopatickú poruchu osobnosti alebo ide len o určité psychopatické črty. Existujú však aj nebezpeční psychopati, ktorí svoju poruchu neriešia. Práve u nich sa môže objaviť náhly záchvat zlosti, keď okolie nevyhovie ich požiadavkám.
Predátor a jeho obeť
Nie všetci manipulátori sú aj psychopatmi. Predátorom je taký psychopat, ktorý svoju obeť cielene vyhľadáva a vopred si pripravuje scenár svojho vzťahu s ňou. Zameriava sa na určité typy osobností, ktorým sa snaží byť zo začiatku nablízku, čím si s nimi vytvorí hlboké citové puto. Obeť, zaplavená láskou, predátorovi postupne podlieha a súčasne sa od neho stáva citovo závislá. A pretože predátor pozná jej slabé stránky, vie, že jej chýba láska, súcit a porozumenie, môže jej to zo začiatku účelovo poskytovať. Následne to obeti zase odopiera, čím vzniká citový kolotoč plný plaču, kriku, výčitiek a udobrovania, ktorý sa nikdy nekončí.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vplyv psychopata na rodinu a deti
Zotrvávať vo vzťahu so psychopatom "len kvôli deťom" je nezodpovedné, je to priam životu nebezpečné. Zohráva tu svoj podiel aj súčasná trhovo orientovaná spoločnosť, ktorá je založená na peniazoch, vplyve, moci a povrchnosti medziľudských vzťahov. Mnoho žien - obetí sa bojí vymaniť spod vplyvu partnera, hoci je zjavne škodlivý ako pre ne, tak i pre deti. Na druhej strane však treba povedať, že aj mnoho mužov, otcov, sa snaží brániť pred očierňujúcimi kampaňami matiek, ktoré sa usilujú vytvoriť dojem o ich rodičovskej nekompetentnosti. Iste, nie je však argument o ekonomickej závislosti žien relevantný?
Dlhodobý vplyv psychopata má za následok, že z obete postupne "vysifónuje" všetko sebavedomie. Psychopat dokáže rokmi zničiť svoju obeť doslova na bunkovej úrovni. Mnoho obetí uvádza, že ich "bolí celý človek". Ako však majú takíto ľudia vychovávať svoje deti? Ako majú deti vnímať rodiča, v ktorom nezostal ani kúsok energie?
Riešenia a pomoc pre obete
Každý človek má vytvorené určité aspoň minimálne funkčné sociálne väzby, aj ekonomicky závislá žena vo vzťahu so psychopatom. Má napríklad rodinu a priateľov, ktorí ju poznajú a vidia, ako sa im mení pred očami. Je potrebné čo najskôr riešiť hlavne okamžitú zmenu prostredia, napríklad návratom k rodičom, starým rodičom alebo k známym, kým sa celá vypätá situácia neupokojí. Kým žena nenadobudne základný pocit istoty, že to dokáže zvládnuť sama. Hoci, áno, bude to ťažké, najmä ak sú vo vzťahu aj maloleté deti. Dôležité je pre ňu získať pocit, že existujú aj iné možnosti.
Keď sa následne rozhodne pre rozvod, čo ju čaká? Komplikovane až vyčerpávajúco. Psychopatický partner sa nechce na ničom dohodnúť a nie je prístupný kompromisom. Najmä čo sa týka detí a ich zverenia, vedie psychopat často úkladnú očierňujúcu kampaň proti druhému partnerovi v snahe oslabiť ho pred súdom. Často je to práve pomstychtivý psychopatický partner, ktorý prichádza na políciu a podáva na druhého trestné oznámenie, kde vykresľuje, ako ho týral, následkom čoho začína nekonečný kolotoč predvolávaní a výsluchov. Nezriedka sú ich súčasťou aj maloleté deti, ktoré vzhľadom na svoj vek nedokážu porozumieť hlbším príčinám chaosu, ktorý okolo nich vládne. V takýchto prípadoch je zo strany súdu nariadený súdnoznalecký posudok psychológa, v ktorom sa hodnotí osobnostná vybavenosť oboch rodičov s ohľadom na výchovu detí.
Treba si uvedomiť, že znalecké posudky nie sú všemocné a na to, aby bolo možné konkrétnu osobnosť dôkladne poznať, nestačí pár stretnutí so psychológom. Tieto rozvodové konania sa tiež vyznačujú tým, že osoby, u ktorých je podozrenie na psychopatiu, dokážu veľmi dobre predstierať a vytvárajú o sebe takmer dokonalý dojem. Ide predovšetkým o narcistické a histriónske spektrum osobnostných porúch. Podobne rodič, ktorý má psychopatickú osobnosť, často zámerne bráni partnerovi v styku s dieťaťom. Týka sa to aj striedavej starostlivosti, kde tomu jeden druhému bráni tým, že sa cielene nechce dohodnúť. Aj to je doménou psychopatických osobností. Vždy záleží na miere zložitosti prípadu, spor o deti sa však po samotnom rozvode môže naťahovať aj niekoľko mesiacov. V súčasnosti narastá trend, kde jeden rodič bráni druhému stretávať sa s deťmi. Ide najmä o otcov, ktorí sa nemôžu domôcť svojich otcovských práv.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vplyv narcistického rodiča na dieťa
Ak je rodič napríklad narcistickou osobnosťou, môže to mať za následok, že dieťa bude rovnako arogantné a bude tak vlastne kopírovať svojho rodiča alebo bude jeho úplným protikladom. Narcistický rodič akceptuje iba úspechy dieťaťa a dieťa vyrastajúce s narcistickým rodičom trpí, pretože všetka pozornosť sa upriamuje na rodiča, ktorý ho využíva ako nástroj na uspokojenie svojich potrieb. Ak napríklad dieťa narcistického rodiča niečo dosiahne, rodič sa ním chváli. V skutočnosti sa však nechváli dieťaťom, ale samým sebou. Druhým totiž hovorí, že bez neho by to dieťa nezvládlo.
Sú dva typy narcistických rodičov a ich vplyv na dieťa. Jeden je ten, ktorý neustále dieťa nekriticky chváli, dieťa je to najúžasnejšie, najlepšie. Druhý typ narcistického rodiča je ten, ktorý svoje dieťa neustále podceňuje. Kým prvý rodičovský vplyv bude mať za následok, že dieťa sa stane bezcitné, individualistické, žiarlivé na úspechy iných a s potrebou byť neustále v centre pozornosti, v druhom prípade rodič vychová dieťa, ktoré bude všetkým nekriticky ustupovať a nechá sa využívať druhými, pretože nebude mať zdravé sebavedomie. Veľa detí z narcistických rodín hľadá únik, čo je v podstate obranným mechanizmom.
Je psychopatia vyliečiteľná?
Je dôležité položiť si otázku: "Je psychopatia vyliečiteľná?" Existuje možnosť, keď človek v tomto smere môže dostať svoj život pod kontrolu vhodnými liekmi a dlhodobou psychoterapiou. No vyžaduje si to veľa vytrvalosti. Sú osoby, ktoré svojou poruchou samy trpia, napríklad závislé či emočne labilné osoby. Existujú však prípady, keď trpí skôr okolie, to sú prípady narcistických a histriónskych porúch osobností. Úspechom je uvedomiť si svoj problém a začať na ňom aktívne pracovať. Vždy existuje cesta, pretože kde je pevná vôľa, tam je posun vpred.
Následky pandémie a izolácie
Pandémia a s ňou spojená izolácia má veľmi veľa následkov, ktoré ešte len uvidíme. Po tomto období bude veľa ľudí, ktorí budú mať vystupňované osobnostné problémy a pôjdu "na hranu" riešenia konfliktov, pretože budú vyčerpaní a bezradní. Rovnako deti sú už dlhodobo zavreté doma, úplne vykorenené z doterajšieho sociálneho života.
Osobnosti, ktoré majú vrodenú dispozíciu k psychopatii, obvykle neutralizuje práve vhodné a podnetné prostredie. Dieťa môže mať niektoré psychopatické črty, no pod správnym výchovným vplyvom sa z neho nerozvinie psychopat v pravom zmysle slova. Preto je v súčasnosti dôležité, aby rodičia počúvali svoje deti, vnímali ich problémy a každodenné frustrácie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Viera ako ochranný faktor
Viera môže mať na človeka významný formatívny vplyv a pomáha človeku nachádzať vo svete dobro. Učí nás vážiť si druhých ľudí, skôr im pomáhať, a nie ich zraňovať. Schopnosť chápať druhých je podmienená schopnosťou rozumieť sebe. Ak sa psychopatia zakorení hlboko v jadre osobnosti, nastáva vážny problém. Aj tu platí staré známe "Ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko…". Čím sme starší, tým viac v sebe fixujeme určité spôsoby správania.
Osoby so psychopatickými sklonmi nie sú nepríčetné, svoje konanie si uvedomujú, dokonca ho dokážu aj ovládať. Psychopat dokáže získať svoj osobný prospech tak, že bez akýchkoľvek výčitiek pošliape dôstojnosť iného. Svojím patologickým správaním dosahuje zisk, ktorého sa nechce vzdať.
Možnosti pomoci pre obete
Obete psychického týrania majú dnes viacero možností, sú to najmä centrá zriadené na pomoc obetiam, ktoré je možné dlhodobo navštevovať. Veľmi užitočné sú tiež telefonické linky dôvery, kde je možnosť hľadať oporu anonymným spôsobom. Mnoho ľudí sa hanbí za to, že sú týraní. Ženy vychádzajú so svojimi problémami na svetlo sveta oveľa častejšie než muži. V každom prípade, včasné vyhľadanie psychologickej pomoci môže zachrániť ľudský život, pretože mnoho týraných osôb rozmýšľa aj nad spáchaním samovraždy. Niekedy postačí aj povzbudzujúce slovo priateľa.
Je potrebné, aby sa následkami psychického násilia príslušní odborníci zaoberali viac. Tento skrytý fenomén nestačí len identifikovať, je potrebné zvoliť správny terapeutický postup. Je tiež veľmi dôležité, aby sa do povedomia spoločnosti dostával názor, že obeťami psychického násilia nie sú len ženy, ale aj muži.
Fyzické prejavy a následky psychického týrania
Psychické týranie sa prejavuje vyčerpanosťou, spavosťou, stratou chuti do jedla a úplne rozhaseným biorytmom obete. V krajných prípadoch môže dochádzať aj k "adrenálnej únave", kde dochádza k "vyhoreniu" nadobličiek. Je známe, že ľudia, ktorí zadržiavajú svoje pocity, majú tendenciu zadržiavať moč, čo im spôsobuje zápal močových ciest, chronické migrény či bolesti žalúdka, zvracanie a hnačky. Niektoré z obetí, ktoré sa nám v Seriáli o nefyzickom násilí ozvali, uvažovali o samovražde.
Samovražda je vždy osobným rozhodnutím. Život so psychopatom môže ženu priviesť až na pokraj fyzických a psychických síl, a to najmä vtedy, ak nemá vytvorený bezpečný systém sociálnej podpory v rodine či priateľoch alebo oň prišla vplyvom postupnej izolácie. Ak sa u obete začnú objavovať myšlienky na smrť, ide o vážny varovný signál, že sa dostáva do štádia beznádeje a vyčerpania. Ak obeť opakovane verbalizuje myšlienky na smrť, je dôležité počúvať. Obeť vtedy potrebuje bezpodmienečné porozumenie a prijatie, kde má možnosť vyplakať sa. Vtedy je väčšinou nádej, že si uvedomí, že má zmysel dať životu druhú šancu a postupne získa aj perspektívu a motiváciu žiť.
Prevencia a rozpoznanie psychopata
Okolie situáciu často zľahčuje. Samotná obeť však veľmi dobre vie, čo znamená "neustále sa snažiť", pretože celé tie roky to bola práve ona, kto sa úporne snažil približovať sa k psychopatovi s nádejou, že jedného dňa sa zmení. V živote však platí "odtiaľ potiaľ". Mnohé obete zvyknú po rozchode úplne zmeniť svoj doterajší spôsob života. Žijú inak, lepšie, hlbšie a začnú sami pomáhať iným, napíšu motivačnú knihu, namaľujú obrazy. Každá osobná kríza ponúka spolu s bolesťou a utrpením aj veľkú inšpiráciu.
Najlepšou prevenciou je sledovať rozdiel medzi tým, čo psychopat hovorí a ako koná. Psychopat je majstrom slova a vytvárania informačnej hmly, v ktorej dokáže realitu prekrútiť vo svoj prospech. Vytvorí ilúziu, ktorej ten druhý uverí, a tým ho do nej vtiahne. V tom spočíva jeho pasca. Obeť zostáva uväznená v nádeji, že sa to jedného dňa zmení a osoba vedľa nej bude normálna. Psychopat vždy sleduje výlučne vlastné ciele, sám niečo sľúbi, no vzápätí to poprie. Je notorický klamár, je to jeho podstata.
Psychopat vám vo vzťahu neumožní osobne rásť. Chce vás mať v štádiu akejsi ospalej bytosti, pretože ho tak neohrozujete svojou jedinečnosťou, schopnosťami a odlišným pohľadom na svet. Tiež vás bude neustále tlačiť do rozhodnutí, kde budete mať pocit neustáleho nátlaku vyhovieť jeho požiadavkám a neustále skúša, kam môže zájsť. Ak identifikujete osobu so psychopatickými črtami, snažte sa jej vyhnúť. Ak musíte s takouto osobou spolupracovať, snažte sa udržať váš vzťah ako čisto profesionálny. Nezdôverujte sa a nepokúšajte sa takého človeka zmeniť. Čím viac sa budete snažiť psychopata zmeniť, tým viac sa zmeníte vy na smutný obraz, aký chcel psychopat.
Konzistentnosť a maska psychopata
Psychopat dokáže pomerne dlho predstierať a hrať vzťahovú hru, takže sa môže konzistentne javiť dlho, aj niekoľko rokov. Nič však netrvá večne, ani zaľúbenie, a preto sa po čase aj psychopat dostáva do situácie, keď začne ukazovať svoje pravé farby. Postupne sa začínajú vyplavovať problémy a nastáva konfrontácia. Psychopati sa nedokážu vo vzťahu učiť. Majú svoju verziu vzťahu, svoj nepriestrelný obraz a nedokážu akceptovať žiadny kompromis, jeho snahou je partnera ovládnuť. Partnerský vzťah je však proces, a nie cieľ, a práve vďaka vzťahovému procesu sa začínajú v maske psychopata objavovať prvé trhliny. A to v čase, keď je ešte možné zo vzťahu vycúvať.
Rozdiely v prejavoch psychopatie medzi mužmi a ženami
Kým muži sa v spektre psychopatie prejavujú skôr v rovine fyzickej agresivity, u žien sa psychopatia prejavuje najmä v rovine pasívnej agresivity. Samozrejme, nevylučujem tým, že by muž nemohol byť aj verbálne agresívny, vulgárny a že by žena nedokázala fyzicky zaútočiť. Kým psychopatický muž sa najčastejšie prejavuje v rovine fyzického trestania, urážania a ponižovania, u žien sa psychopatia prejavuje skôr v rovine citového vydierania. V spoločnosti stále panuje aj stereotyp, že fyzické týranie má škodlivejšie následky než psychické týranie. Muži najčastejšie manipulujú úpornou logickou argumentáciou a snahou o získanie argumentu.
Dobré rady pre rodičov vo výchove detí
Keďže ako rodičia trávime veľa času so svojimi ratolesťami, máme isté úlohy a poslanie, ktorého cieľom je naše deti formovať a vychovávať podľa Božej vôle. Nesieme na svojich pleciach bremeno zodpovednosti za tých, ktorí ešte nie sú dospelí a ktorých treba učiť úcte, pracovitosti, čestnosti, úprimnosti, slušnosti, viere a múdrosti. Preto si vezmime k srdcu niekoľko rád, ktoré majú svoj základ v slove Božom a ktoré nám chcú napomôcť, aby nám počínanie našich ratolestí v budúcnosti prinieslo radosť, požehnanie aj osoh.
Nedovoľte deťom ponocovať!
Pre duševné ani pre telesné zdravie detí nie je dobré, ak chodia neskoro v noci spať alebo sú hore až do skorých ranných hodín. Ak trávia v noci dlhé hodiny pri počítači, pred televízorom či s mobilom v rukách, ich sústredenosť na vyučovaní bude značne znížená a môže byť príčinou toho, že budú mať v škole veľmi zlé výsledky. Deti sú veľmi zručné v tom, aby dosiahli to, čo si zaumienia. Dokážu manipulovať tým, že keď už ležia v posteli, zrazu sú smädné alebo hladné, necítia sa dobre, vidia všelijaké príšery alebo žalujú na niekoho, kto im údajne ublížil. Deti s obľubou posúvajú čas, keď treba ísť spať, a často na rodičov používajú všelijaké finty. Nenechajte sa nimi manipulovať, pretože im to neprospieva.
Učte svoje deti domácim prácam!
V každej jednej domácnosti sú práce, ktoré treba urobiť, a každý člen rodiny má priložiť ruku k dielu. To sa vzťahuje aj na deti. Je veľa vecí, ktoré naše ratolesti dokážu urobiť a ktorých prostredníctvom sa učia tomu, čo budú v dospelosti potrebovať, napríklad umyť riad, povysávať, poutierať prach, prestrieť stôl, vyniesť odpadky, zájsť do obchodu, umyť auto, vyvesiť bielizeň či pokosiť trávnik. Na rodinnom živote sa majú podieľať všetci jeho členovia. Netolerujte deťom, aby sa na vás vozili a očakávali, že im všetko prinesiete ako na podnose. Ak ich nenaučíte pracovať, vyrastú z nich ľudia, ktorí nebudú zrelí ani pre manželstvo, ani pre budovanie medziľudských vzťahov.
Domáca úloha vášho dieťaťa je domáca úloha vášho dieťaťa! Nie vaša!
Každý rodič je istým spôsobom zapojený do domácich úloh. Myslím tým, že musí svojmu dieťaťu vytvoriť doma také podmienky, aby sa mohlo v pokoji učiť, a mal by vedieť aspoň v niektorých veciach poradiť alebo skontrolovať, či úloha bola urobená správne. V žiadnom prípade však nesmiete prácu, ktorá bola pridelená vášmu potomkovi, za neho urobiť vy. Toto nie je správny prístup. Nedovoľte deťom, aby z vás robili študentov, ktorí budú za nich písať domáce úlohy. Ak niečomu nerozumejú, tak sa s nimi porozprávajte alebo vyhľadajte niekoho, kto by im to, čomu nerozumejú, vysvetlil lepšie ako vy. Poznám prípady, keď matka za dieťa napísala sloh či vyriešila matematický príklad. Myslíte si, že mu tým pomohla? Naopak, bránila mu v osobnom raste a učila ho tomu, že keď si s niečím nebude vedieť rady, mamička to vybaví.
Netolerujte svojim deťom fajčenie, alkohol či drogy!
Ak zistíte, že vaše dieťa malo dočinenia s cigaretami, alkoholom alebo drogami, neberte to nikdy na ľahkú váhu. Tieto nebezpečné veci, ktoré spôsobujú závislosť, môžu vážne ohroziť zdravý vývoj vášho dieťaťa. Buďte v rodičovskej láske nielen dobrosrdeční a súcitní, ale aj zodpovední a prísni. Myslite na budúcnosť svojho dieťaťa. Istý psychológ sa na adresu fajčiarov vyjadril, že ľudia fajčia z jedného z týchto dvoch dôvodov: buď sa snažia na seba upútať pozornosť alebo sú hlúpi. Nechcem nikoho uraziť, no nestriedme pitie alkoholu, užívanie drog a fajčenie je skutočne zlá investícia a veľká hlúposť.
Neodmeňujte fňukanie svojich detí!
Na tomto svete je veľmi veľa ufňukancov a maznákov. Stretol som ich už mnoho a verte mi, nie sú to príjemní ľudia. Nechcel by som s nimi bývať pod jednou strechou a počúvať ich nekonečné lamentovanie. Ufňukanci sa ufňukancami stali preto, lebo sa im to v minulosti vyplatilo. Mnohí rodičia na tento trik skočia a snažia sa svojim rozmaznaným deťom dať to, čo im vidia na očiach. Keď dieťa zistí, že fňukaním dosiahne to, čo si zaumienilo, nabudúce bude nariekať ešte intenzívnejšie a svoje nároky a požiadavky bude neustále zvyšovať. Toto je istá cesta do pekla. Žiť s niekým, kto si všetko vydobýja fňukaním, môže človeka priviesť až na psychiatriu. Nikdy preto neodmeňujte deti za ich fňukanie.
Nedávajte svojmu dieťaťu značku, že je hyperaktívne!
Posledné desaťročia sa stretávame s tým, ako mnohí rodičia svoje deti klasifikujú, že sú vraj hyperaktívne. Majú údajne poruchu komunikácie, poruchu správania, poruchu sústredenia a čo ja viem ešte akú diagnózu. Zdá sa mi, že je akousi módou dieťa zo strany rodiča takto oštítkovať a potom sa zbaviť zodpovednosti za to, ako sa dieťa v spoločnosti správa. Alebo: „Moja dcéra za to nemôže. Ona je už od prírody taká.“ Viete, kde je problém? V nedostatočnej starostlivosti otca, a predovšetkým matky o dieťa. Ak sa totiž rodič svojmu dieťaťu dostatočne nevenuje od príchodu na tento svet, tak z neho vyrastie človek, ktorý sa bude ustavične domáhať pozornosti zo strany iných a nemiestne sa predvádzať.
Chráňte svoje deti pred nebezpečenstvami internetu!
Žijeme vo svete, ktorému vládne technológia a mnohí z nás nie sú zbehlí v tom, ako fungujú mobily, tablety či sociálne siete. Internet je však v súčasnosti neodmysliteľnou súčasťou života našich detí, ktoré sú na míle pred svojimi rodičmi, čo sa týka zručností s ním. Priznajte si úprimne, že v tomto smere s vašimi deťmi nedokážete udržať krok. Internet je úžasný zdroj informácií a môže deťom výdatne pomôcť pri vzdelávaní, no je tiež zdrojom obrovského nebezpečenstva, ktorému vaše deti nedokážu čeliť. Každý rodič by si mal uvedomiť, že práve deti sú najviac vystavené pornografii, sú najväčšou skupinou návštevníkov týchto stránok a sú hlavným objektov pozornosti rôznych úchylných deviantov či pedofilov. Preto je úlohou otca i matky, aby mali vedomosť o tom, aké internetové stránky ich dieťa navštevuje a s kým komunikuje.
Trvajte na tom, aby vaše deti s vami chodili pravidelne do kostola!
Príliš veľa rodičov je benevolentných a svojim deťom toleruje, keď sa im v nedeľu ráno nechce vstávať do kostola. To rozhodne nie je správny prístup. Keďže sme kresťania, nesmieme z rodičovskej výchovy vypustiť vieru, slovo Božie, modlitbu či navštevovanie služieb Božích. Vraví sa, že rodina, ktorá chodí spolu do kostola, zostáva spolu. Do kostola ozaj chodia všelijakí ľudia, no to nie je dôvod na to, aby ste nedeľu nezasvätili v chráme Božom. Radšej deťom vysvetlite, čo všetko pre ne robíte a že by vás nesmierne potešilo, keby sa ich úcta voči vám prejavila práve tým, že v kostole budete sedieť spolu celá rodina. Ak to nepomôže, poproste Ježiša v modlitbe, aby si vaše dieťa k Nemu našlo cestu.
Nerobte pre svoje deti nič, čo dokážu urobiť samy!
Nenechajte sa oklamať vetou: Mami, ja to neviem.“ Alebo: „Ocko, mne to vôbec nejde.“ Predstieranie bezmocnosti zo strany dieťaťa je manipulácia, ktorej prostredníctvom sa dieťa snaží zbaviť zodpovednosti. Áno, pre otca i matku je ľahšie, keď si veci urobia radšej sami. No zamysleli ste sa nad tým, že takýmto prístupom bránite deťom v ich osobnom raste? Ako rozumní rodičia si musíte uvedomiť, že nemáte byť otrokmi svojich detí, ale ich učiteľmi. Učte teda svojich potomkov zodpovednosti.
Netolerujte deťom klamstvo!
Deti klamú v podstate z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že si želajú, aby sa niečo splnilo. Pochvália sa napríklad pred rovesníkmi, že aj ony boli s rodičmi na dovolenke pri mori, pritom však celé letné prázdniny strávili doma či u starých rodičov. Druhým dôvodom je strach. Popierajú, že to boli ony, kto rozbil v obývačke vázu, a dušujú sa, že to bola určite mačka. Áno, väčšina detí klame zo strachu. Obávajú sa totiž trestu, ktorý by za ich prečin mohol prísť. Klamstvo rodinnú pohodu narúša a stavia múry, ktoré nás od seba oddeľujú. Navyše je návykové a robí z nás ľudí, ktorým sa nedá veriť a ktorí nie sú hodní úcty. Navyše ním nič nezískame, zato stratiť môžeme veľa. Deti sú schopné vyviesť všelijaké hlúposti, ale ak sa k týmto činom priznajú a oľutujú ich, potrebujú vedieť, že sa svet nezrútil, že rodičia ich majú radi a nebudú im ich chyby roky obúchavať o hlavu. Pravda človeka oslobodzuje, kým lož z neho robí väzňa.
Buďte deťom príkladom v slovách i skutkoch!
Deti potrebujú vidieť, počuť i cítiť, ako sa treba správať doma i na ulici. Rodič si pri ich výchove nesmie dovoliť jedno hovoriť a druhé konať. Ak má dieťa skúsenosti s tým, že jeho otec a matka sa pretvarujú, bude sa pretvarovať aj ono. Mnoho rodičov zlyháva pri výchove detí práve preto, že vodu kážu a víno pijú. Ježiš takéto správanie odsúdil, pretože má neblahé následky práve na tých najmenších. Riekol: „Kto by však zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na šiju a potopili ho do morskej hlbiny.“ Rodičia, ktorým na deťoch skutočne záleží, budú kresťanmi nielen počas nedeľných služieb Božích, ale po celý týždeň. Budú dbať na to, aby predovšetkým pre svoje deti boli svetlom sveta a soľou zeme. Iba slovo potvrdené činom môže v dieťati vzbudiť túžbu po živote s Kristom. Ak však rodič pred deťmi nekoná podľa toho, čo vyznáva svojimi ústami, daromná je jeho snaha a zbytočné akékoľvek moralizovanie.
#