Úvod
Dopravné nehody sú nepríjemnou realitou a ak sa v nich nachádzajú deti, situácia sa stáva ešte zložitejšou. Zodpovednosť za bezpečnosť detí v dopravnej premávke leží predovšetkým na pleciach rodičov. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tejto zodpovednosti, od prevencie a bezpečného správania v aute až po právne dôsledky dopravných nehôd, pri ktorých dôjde k ujme na zdraví dieťaťa alebo k škode spôsobenej dieťaťom.
Bezpečnosť detí v aute: povinnosti rodičov
Deti vedia robiť v aute poriadny cirkus, lenže nie je to len ich chyba. Je dôležité si uvedomiť, že deti ako členovia posádky auta by mali byť pre ne zrozumiteľným spôsobom upozornené na to, že tiež môžu prispieť k bezpečnosti jazdy svojím zodpovedným správaním a minimalizovaním rozptyľovania šoféra.
Príprava na cestu: Dospelý spolujazdec (alebo starší súrodenec) by mal mať poruke pitie, menšie jedlo, hračky alebo nejakú hru. Ak deťom obmedzujete čas strávený na tablete, práve v aute vám môže byť skvelým pomocníkom. Určite viete, čo na vaše dieťa platí. Môže to byť obľúbená hračka, detské pesničky alebo počúvanie rozprávok.
Pohodlie dieťaťa: Dbajte na pohodlie dieťaťa. Pohodlné oblečenie, v ktorom mu nie je príliš zima ani teplo, dobre nastavený bezpečnostný pás, vhodná autosedačka, dobre nastavená klimatizácia či vetranie. Aj keď sa to zdá ako nepodstatné, práve nepohodlie je často zdrojom podráždeného správania.
Bezpečnostné pásy a autosedačky: Šofér vozidla je zodpovedný za to, aby mali všetci neplnoletí pasažieri zanuté bezpečnostné pásy a prispôsobenú autosedačku.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prestávky počas dlhšej cesty: Pri dlhšej ceste dbajte na prestávky potrebné na hru alebo prechádzku vonku, jedenie alebo iba navštívenie toalety. Ak plánujete dlhšiu cestu, choďte na to postupne. Skúste najprv, ako dieťa reaguje na kratšie cesty a postupne pridávajte. Ak nereaguje dobre, rátajte s častejšími a dlhšími prestávkami počas jazdy.
Riešenie problémov počas jazdy: Ak je problém s dieťaťom počas jazdy, vždy je lepšie zastaviť na bezpečnom mieste a vyriešiť ho. Jazda v aute nie je vhodným časom na riešenie partnerských konfliktov ohľadom výchovy. Ak dieťa plače alebo neposlúcha, nevyčítajte si s partnerom, čo robíte zle, ale hľadajte spoločne riešenie aktuálneho problému.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú dieťaťom
Ak máte deti, určite viete, že stačí len malá chvíľka nepozornosti a problém je na svete. Nehody sa však nestávajú len doma. Kto bude platiť, ak dieťa spôsobí škodu pri hre na ulici či v škole? Právny poriadok samozrejme počíta s tým, že máloktoré dieťa bude disponovať finančnými prostriedkami, ktoré by bolo možné použiť na sanovanie škodlivých následkov. Aj z uvedeného dôvodu teda za škodu ním spôsobenú obyčajne zodpovedá aj ten, kto je povinný nad ním vykonávať dohľad. Zodpovednosti sa však môže zbaviť, a to ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
Kto zodpovedá za dohľad?
Osobou povinnou vykonávať nad dieťaťom dohľad sú v prvom rade jeho rodičia. Pokiaľ je dieťa súdnym rozhodnutím zverené do starostlivosti len jedného z nich, bude v zásade zodpovedným za dohľad len tento rodič a prípadne tiež jeho manžel (nie však druh), ktorý žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, ak sa v rámci fungovania rodiny podľa dohody s rodičom dieťaťa podieľa na jeho výchove.
Ak k vzniku škody dôjde počas doby, ktorú dieťa trávi vo vzdelávacom či výchovnom zariadení (v škôlke, škole, v družine, v jasliach apod.) alebo v ubytovacom zariadení (školský internát), bude za ňu voči tretím osobám (poškodeným) zodpovedať príslušná inštitúcia - nie teda jej konkrétny pracovník, ktorý mal na dieťa v danom okamihu dávať pozor. Zodpovednosť zamestnanca je zachovaná len v internom vzťahu medzi ním a jeho zamestnávateľom a spravidla sa dorieši v súlade s pracovnoprávnymi predpismi.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Konečne treba dodať, že ak mali dohľad vykonávať viaceré osoby, budú voči poškodenému aj za škodu zodpovedať spoločne a nerozdielne. Medzi sebou sa tieto osoby vyporiadajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Kedy za škodu nezodpovedá nikto?
Náležitý dohľad nad dieťaťom v zásade nespočíva v nepretržitom sledovaní konania dieťaťa. Podstatné sú vždy okolnosti. Zatiaľ čo u menších detí sa vyžaduje, aby im boli rodičia nablízku a v prípade potreby ich riadne usmerňovali, u starších detí platí, že záleží od ich rozumovej zrelosti a tiež charakterových čŕt, ale tiež od konkrétnych okolností spôsobenia škody. Inak sa bude vaša zodpovednosť za škodu posudzovať v prípade jej spôsobenia starším dieťaťom, u ktorého vzhľadom na jeho dovtedajšie dobré správanie nie je možné predpokladať, že by niekoho úmyselne poškodilo (napr. mu niečo ukradlo) a inak v prípade problémového dieťaťa, u ktorého niečo také naopak možno predvídať (napr. je o ňom známe, že patrí k partii, ktorá poškodzuje fasády budov striekaním nepovolených graffiti).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa okolností môžu v praxi nastať napríklad nasledujúce situácie:
- Za škodu nebude zodpovedať ani dieťa, ani Vy. Príklad: Matka, ktorá dozerá na ročné dieťa, si na prechádzke s ním bez vlastného zavinenia poraní nohu a objektívne preto nie je schopná zadržať dieťa, ktoré jej ujde a poškriabe kameňom cudzie auto.
- Za škodu budete zodpovedať len Vy, dieťa za ňu zodpovedať nebude. Príklad: Matka, ktorá dozerá na ročné dieťa, sa na prechádzke zarozpráva so známou a kvôli tomu si nevšimne, že jej dieťa vzalo kameň a poškriabalo cudzie auto.
- Za škodu budete zodpovedať aj Vy, aj dieťa. Príklad: Osemročné dieťa ponechané bez dohľadu rodičov z nudy poškriabe cudzie auto, hoci už vzhľadom na svoju vyspelosť preukázateľne vie, že sa to robiť nemá, lebo tým niekomu spôsobuje škodu.
- Za škodu bude zodpovedať len dieťa. Príklad: Sedemnásťročné dieťa, ktoré už dlhšie s vami nežije v jednej domácnosti, poruší dopravné predpisy nebezpečnou jazdou na bicykli a spôsobí nehodu, pri ktorej sa poškodí cudzie auto.
Pokiaľ ide o výšku náhrady, uhrádza sa nielen skutočná škoda, ale aj prípadný ušlý zisk. Škoda sa zásadne hradí v peniazoch. Ak však poškodený o to požiada a zároveň je to možné a účelné, rieši sa škoda uvedením do pôvodného stavu (typicky opravou či zakúpením náhradnej veci namiesto zničenej).
Dopravné predpisy pre deti na bicykloch
Zákerná otázka, ktorá potrebuje jednoznačnú odpoveď, pretože v prípade nehody sa bude hľadať vinník. Na Slovensku dopravné predpisy pre jazdu na bicykli objasňuje Zákon o cestnej premávke č. Platí pritom, že osoba mladšia ako 10 rokov smie na ceste jazdiť na bicykli len pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Slovenská legislatíva však obsahuje aj vážny paradox. Osoby staršie ako 10 rokov majú jazdiť buď po cyklocestičke, alebo po ceste. V praxi sa to týka najmä dospelých cyklistov, že majú jazdiť najmä po ceste pre motorové vozidlá. To však predpokladá, že budú poznať dopravné predpisy. Žiadať od každého účastníka cestnej premávky, aby poznal dopravné predpisy určené pre vodičov motororových aj nemotorových vozidiel, je v prípade osôb starších ako 10 rokov absurdné. Preto by si každý cyklista mal udržiavať aktuálne vedomosti o dopravných predpisoch a každý rodič by mal svoje dieťa systematicky učiť základným dopravným predpisom už od doby prvých jázd na bicykli.
Práva rodičov a záujem dieťaťa
V súvislosti s rozhodovaním o dieťati a jeho zastupovaním je potrebné rozlišovať, či sa jedná a rozhodovanie v bežnej veci, alebo vo veci tzv. podstatnej. Bez ohľadu na to, či sa jedná o podstatnú alebo bežnú záležitosť, rodičia by mali konať vždy v najlepšom záujme dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, aj podľa čl. Čo je najlepším záujmom dieťaťa zákon priamo nestanovuje, nakoľko tento je potrebné zisťovať v konkrétnej veci vo vzťahu ku konkrétnemu dieťaťu osobitne. Záujem dieťaťa sa predovšetkým zisťuje prostredníctvom názoru maloletého dieťaťa. Názorom dieťaťa musí byť venovaná starostlivosť primeraná jeho veku a vyspelosti.
Napr. Rodičia maloletého, či už sú manželia, rozvedení manželia, partneri alebo bývalí partneri, rozhodujú a zastupujú v podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého vždy spoločne. V ostatných veciach (t. j. Spoločné rozhodovanie v podstatných záležitostiach ale neznamená, že rodičia musia byť vždy obaja prítomní a obaja prejaviť súhlas v konkrétnej veci týkajúcej sa maloletého. Rozhodnutie môže navonok prejaviť jeden z rodičov, pokiaľ existuje medzi týmto a druhým rodičom dohoda. Dohoda si pritom nevyžaduje osobitnú formu, napr. písomnú. V úplnej rodine, prípadne medzi rodičmi, ktorí majú dobré vzťahy aj po rozvode či rozchode, v zásade nie je problém pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Iná je ale situácia v prípade rodičov, ktorí voči sebe prejavujú apatiu, nenávisť alebo iné negatívne emócie. Aj v tomto prípade ale platí, že rozhodnutie o podstatnej záležitosti týkajúcej sa maloletého, či už ho navrhuje matka a otec nesúhlasí (alebo opačne), musí sledovať v prvom rade záujem maloletého. V súdnom konaní bude rozhodujúce zistiť, aký je záujem maloletého dieťaťa a čo je pre neho dôležité. Od toho sa následne bude odvíjať výrok súdneho rozhodnutia, teda či návrhu rodiča vyhovie, alebo ho zamietne (napr.
Názor dieťaťa sa zisťuje v závislosti od jeho veku. Spravidla sa však realizuje pohovor s dieťaťom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý aj zastupuje dieťa v súdnom konaní. Pokiaľ ide o iné než podstatné veci (teda bežné veci), rozhoduje a zastupuje dieťa ten rodič, ktorý v danej chvíli vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom tento môže konať samostatne, bez súhlasu druhého rodiča. Podľa nášho názoru nie je správne, ak súdy vo výrokoch rozhodnutí uvádzajú, že „zastupovať a spravovať majetok maloletého v bežných veciach bude matka“, nakoľko táto formulácia nezodpovedá požiadavkám praktického života.
V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné pripomenúť, že pokiaľ súd rozhoduje o výkone práv a povinnosti k maloletému dieťaťu (pri rozvode rodičov alebo rozchode partnerov), zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov neznamená, že iba tento rodič je oprávnený zastupovať dieťa a rozhodovať v jeho záležitostiach. Uvedené podporuje aj súdna prax, podľa ktorej zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne a v iných než bežných veciach (ktoré zákon v ustanovenia § 35 Zákona o rodine nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. V inom rozhodnutí súd uviedol, že o bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, pričom zároveň samostatne za dieťa v zmysle tohto rozhodnutia aj koná. V podstatných veciach môže rovnako konať aj len jeden z rodičov, avšak zásadne len na základe dohody s druhým rodičom. Pavelková tiež uvádza, že bežné záležitosti je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza. Bežné záležitosti vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Nemožno preto konštatovať, že o nich môže rozhodovať iba ten rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rozhodovať o dieťati teda budú vždy obaja rodičia. Pri bežných veciach koná samostatne, bez súhlasu druhého rodiča, ten z rodičov, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa. V podstatných záležitostiach rozhodujú obaja rodičia spoločne, resp. jeden z nich, pokiaľ je na konkrétnom rozhodnutí o maloletom dieťati dohodnutý s druhým rodičom.
V praxi sme sa stretli s prípadmi, kedy sa jeden z rodičov dopytoval na to, či môže rozhodovať a zastupovať dieťa sám, lebo druhý rodič neplatí výživné alebo sa o dieťa nezaujíma. Teda bez ohľadu na to, či sa rodič o dieťa zaujíma a prispieva na jeho výživu, zastupovanie a rozhodovanie o dieťati je súčasťou jeho rodičovských práv podľa ustanovenia § 28 zákona o rodine. Podľa čl. 41 ods. Z uvedeného vyplýva, že len súd (nie iný štátny orgán) môže obmedziť práva rodičov a vždy len zo zákonných dôvodov. Zákonným dôvodom na obmedzenie rodičovských práv podľa ustanovenia § 38 ods. Pokiaľ aj teda nastane jedna z vyššie uvedených skutočností, samo o sebe to neznamená, že druhý rodič „stráca“ práva rozhodovať o maloletom dieťati. K naplneniu hmotnoprávneho predpokladu musí pristúpiť ďalšia skutočnosť, a tou je rozhodnutie súdu o obmedzení rodičovských práv.
Pátranie po nezvestných deťoch
Jednou z dôležitých činností Policajného zboru je pátranie po nezvestných osobách. Špecifickú skupinu nezvestných osôb tvoria maloletí (deti do 14 rokov) a mladiství (mládež od 14 do 18 rokov). Na základe oprávnenej žiadosti fyzickej osoby, oznámenie o nezvestnej osobe prijíma základný útvar Policajného zboru, pátranie vyhlasujú úrady justičnej a kriminálnej polície okresných riaditeľstiev Policajného zboru, vo vymedzenom rozsahu operačné strediská vnútorných odborov okresných riaditeľstiev Policajného zboru. Po prijatí oznámenia polícia začne ihneď vo veci konať, preverovať okolnosti, za akých došlo k zmiznutiu osoby, za použitia adekvátnych foriem a prostriedkov pátrania. Vyhlási sa pátranie na celom území SR. V prípade, ak okolnosti nasvedčujú tomu, že sa stal trestný čin, začína sa vo veci trestné stíhanie. Policajný zbor venuje pátraniu mimoriadnu pozornosť, vykonáva všetky potrebné úkony, zohľadňujúce individuálne okolnosti prípadu (vek dieťaťa, priebeh zmiznutia a podobne) za účelom jeho urýchleného vypátrania a zabezpečenia jeho návratu domov. Dôvody nezvestnosti detí a mládeže bývajú rôzne, úteky z domu z rôznych dôvodov - strach zo zlých študijných výsledkov, túžba po nezávislosti, dobrodružstve, snaha vymaniť sa spod kontroly dospelých, niekedy deprimujúce sociálne prostredie, v ktorom dieťa vyrastá - týranie detí, únosy detí jedným z rodičov - rozvedení manželia, v horších prípadoch sa dieťa stáva obeťou trestného činu.
Sú činnosti, ktoré je potrebné prenechať príslušníkom Policajného zboru, spolupráca rodičov je však veľmi dôležitá. Spoločné úsilie zainteresovaných osôb môže urýchliť návrat stratených detí do bezpečia, niekedy i zachrániť ľudský život, preto je potrebné konať rýchlo a profesionálne. zabezpečiť prítomnosť rodinného príslušníka, resp. pri hľadaní je potrebné postupovať individuálne podľa veku dieťaťa. Prevencia je najúčinnejším nástrojom eliminácie rizika nezvestnosti dieťaťa. V snahe čo najviac znižovať počet nezvestných maloletých a mladistvých osôb je dôležité rozvíjať vzájomný vzťah rodič - dieťa založený na dôvere, zaujímať sa o jeho osobné problémy, prípadne problémy v škole, prejaviť záujem o jeho názory, postoje, koníčky, neodsudzovať ho, poznať jeho kamarátov, vedieť s kým sa stretáva, trvať na dodržiavaní presného času návratu domov a podobne.
Riešenie škôd po dopravnej nehode: praktické rady
Po dopravnej nehode, pri ktorej došlo k škode na vozidle spôsobenej maloletým cyklistom, je dôležité postupovať správne. Ak rodič maloletého neprejaví záujem o spoluprácu ani náhradu škody, je potrebné obrátiť sa na občianskoprávne konanie.
Postup pri náhrade škody
- Písomná výzva: Odporúčame najskôr písomne vyzvať matku maloletého na úhradu škody, pričom v liste stručne popíšte udalosť, priložte dôkazy (napr. fotodokumentáciu škody, policajný záznam).
- Žaloba na súd: Ak nebude reagovať alebo odmietne, ďalším krokom je podanie žaloby na príslušný okresný súd podľa miesta bydliska odporcu - rodiča maloletého dieťaťa. V žalobe uveďte všetky relevantné skutočnosti a priložte dôkazy.
- Konzultácia s advokátom: Pred podaním žaloby zvážte aj možnosť konzultácie s advokátom, ktorý vám pomôže s formuláciou žaloby a zastupovaním na súde.
Odškodnenie pri zranení dieťaťa pri dopravnej nehode
V prípade dopravnej nehody, pri ktorej dôjde k zraneniu dieťaťa, má dieťa nárok na odškodnenie. Toto odškodnenie sa vypláca z povinného zmluvného poistenia (PZP) vinníka nehody.
Nároky na odškodnenie
- Náhrada skutočnej škody a ušlého zisku: Poškodenému patrí nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku.
- Jednorazové odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia: Možno požadovať jednorazové odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku.
- Strata na zárobku: Ak zranenia viedli k tomu, že dieťa nemohlo vykonávať svoju prácu (napr. brigádu), vzniká nárok na náhradu straty na zárobku.
Postup pri uplatnení nároku
- Lekárske vyšetrenie: Všeobecný lekár pošle dieťa k špecialistovi (traumatológ), ktorý ohodnotí ujmu na zdraví bodmi.
- Uplatnenie nároku z PZP: Nárok si môžete uplatniť z PZP škodcu, plnenie poskytne poisťovňa. Budete však potrebovať bodové ohodnotenie ujmy na zdraví.