Šikanovanie detí je závažný problém, ktorý ovplyvňuje nielen obete, ale aj agresorov a svedkov. Nikto nemá právo Ti ubližovať! Článok poskytuje komplexný pohľad na šikanovanie, vrátane definície, foriem, príznakov, riešení a preventívnych opatrení. Cieľom je pomôcť deťom, rodičom a pedagógom rozpoznať šikanovanie, efektívne ho riešiť a vytvoriť bezpečné prostredie pre všetky deti.
Čo je šikanovanie?
Podľa odborníkov sa šikana deje vtedy, keď sa ktokoľvek správa tak, že je jeho cieľom ublížiť dieťaťu, zastrašiť ho, ohroziť, a to cielene a opakovane. Môže sa jednať o šikanu zo strany jednej osoby voči jednej osobe alebo viacerých osôb voči jednej osobe, spolu alebo jednotlivo. Môže ísť o fyzickú ale aj psychickú šikanu. O šikane hovoríme vtedy, keď jeden alebo viac spolužiakov/žiakov školy úmyselne, väčšinou opakovane ubližuje iným. To znamená, že je tu niekto, kto si myslí, že má väčšiu silu, voči komu sa nevieš ubrániť, robí, čo nie je pre teba príjemné, ponižuje ťa a robí veci, ktoré ťa psychicky bolia - nadáva ti, schováva ti veci, ohovára ťa a intriguje proti Tebe, navádza spolužiakov, aby si ťa nevšímali, nerozprávali sa s tebou, vyhráža sa ti a iné. Fyzicky do teba napríklad lakťom, nohou búcha, dáva ti facky, buchnáty akože zo žartu, ale tebe to nie je príjemné.
Formy šikanovania
Šikanovanie má viacero stupňov - od najnevinnejšieho, ako sú posmešky a ohovárania po bitky a organizovaný zločin. Podľa stupňov sa zapájajú aj jednotlivé aktivity -manipulácia, fyzické násilie, vytvorenie skupiny proti niekomu, až po dokonalú šikanu - rozdelenie žiakov na agresorov a obete (vykonávajú napr. násilie - bitky, ktoré považujú za zábavu, „srandu“).
Šikana môže mať rôzne prejavy. V zásade rozoznávame dve podoby šikanovania - psychické a fyzické. Patrí sem napr. posmech, pokorujúca prezývka, nadávky, hrubé žarty, kritika dieťaťa (nepriateľská až násilnícka), príkazy od iných detí (panovačným, nepriateľským tónom), štuchanie, kopanie, rany (nemusia byť silné, ale obeť ich nevracia).
- Fyzická šikana: Zahŕňa násilie, ako sú bitky, kopanie, facky, potkýnanie a iné fyzické útoky.
- Psychická šikana: Zahŕňa verbálne útoky, ako sú urážky, nadávky, vyhrážky, posmievanie sa, vydieranie, ohováranie, ignorovanie a sociálne vylúčenie.
- Kyberšikana: Prebieha v online priestore a zahŕňa písanie nenávistných komentárov, zverejňovanie ponižujúcich fotografií, vytváranie skupín na zosmiešňovanie a šírenie nevhodného obsahu.
Príznaky šikanovania
U šikanovaného dieťaťa sa môžu objaviť náhle zmeny správania - z ničoho nič si výrazne zhorší prospech v škole a jeho schopnosť sústrediť sa na vyučovanie. Ničím nezvyčajným nie je ani nárast agresivity a „zlého“ správania u o obete. Veľmi príznačným znakom je, keď dieťa odrazu vyhľadáva spoločnosť detí z nižších ročníkov, pretože si hľadá „bezpečných“ priateľov. Zároveň platí, že obeť šikany málokedy požiada o pomoc učiteľa, ba dokonca ani rodiča, hoci sú v tomto procese mimoriadne dôležitými osobami.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Medzi ďalšie príznaky šikanovania u dieťaťa patria:
- Menej rozpráva a vyhýba sa rozhovorom o kamarátoch, škole či trávení svojho času.
- Prejavujú sa u neho zmeny emócií - plačlivosť, hnev, smútok alebo strach.
- Odrazu vynecháva krúžky a odmieta aktivity, ktoré ho nedávno bavili.
- Dieťa je nepozorné, nesústredené alebo apatické, má problémy s učením.
- Odmieta jedlo alebo sa naopak prejedá.
- Trpí nespavosťou, máva zlé sny alebo veľmi ľahký spánok, prípadne spí neadekvátne veľa.
- Objavia sa „záhadné“ zdravotné problémy - bolesti brucha, hlavy a podobne.
- Neprehliadajte drobné úrazy, ako sú odreniny, modriny a škrabance.
- Všímajte si častejšie strácanie a ničenie vecí (špinavé oblečenie, nezvestná mikina či potrhané a počmárané knihy alebo zošity).
- Dieťa neustále požaduje zvýšenia vreckového či pýta sladkosti namiesto desiatej.
- Schováva si mobil, náhle zatvára počítač, keď vojdete do miestnosti.
Ak má dieťa časté bolesti hlavy či brucha a vynecháva preto vyučovanie, treba spozornieť a položiť si otázku, či nie sú jeho problémy v skutočnosti psychosomatické.
Ako zistiť, že dieťa zažíva šikanu?
Ak dieťa v škole nemá pocit bezpečia, môže sa pokúšať vyučovaniu vyhýbať, snažiť sa o akúsi nenápadnosť alebo zo školy unikať. „Že dieťa neúmerne trpí, zistíme tak, že je osamelé, stiahnuté, nechce hovoriť o svojich problémoch, je zamrznuté alebo nervózne, môže byť aj agresívne, plačlivé, nechce jesť, zle spí, bolí ho brucho a podobne,“ hovorí psychológ Viktor Križo.
Agresívne prejavy doma a verbálne či fyzické útoky na spolužiakov v škole tiež môžu signalizovať nenaplnené potreby dieťaťa a nedostatok pocitu bezpečia a pochopenia, na ktoré sa rozhodlo reagovať útokom.
„Všetky tieto signály môžu mať veľa príčin a v zásade je jedno, či dieťaťu niekto ubližuje v škole, doma či trpí úzkosťami alebo depresiami, alebo traumou. Príznaky duševnej bolesti dieťaťa sú veľmi podobné,“ upozorňuje Viktor Križo.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Či už ide o jednorazovú agresiu alebo šikanu, dôležité je, aby rodič dieťaťu poskytol pochopenie a bezpečný priestor na vyjadrenie svojich pocitov a zážitkov, ktoré v škole prežíva.
Ako dieťa motivovať, aby sa dokázalo zdôveriť?
Na to, aby dieťa cítilo, že sa nám môže zdôveriť, je podľa psychologičky a odbornej garantky Linky detskej istoty Kataríny Trlicovej dôležitý najmä dobrý a otvorený vzťah rodiča s dieťaťom. „Ak sa s dieťaťom rodič bežne rozpráva o zážitkoch, o kamarátoch, o prežívaní, o zvládaní rôznych situácií, ale hlavne dieťa počúva a dôveruje mu, dieťa zvyčajne nemá problém zdôveriť sa,“ vysvetľuje.
Pri každej zmene správania dieťaťa či ochoty zverovať sa nám s ťažkosťami a pocitmi treba spozornieť. Signálom, že dieťa čosi ťaží, môže byť zmena zvykov a správania. „Ak rodič vníma, že dieťa uniká z rodinných vzťahov, často ho niečo bolí, zhoršilo sa v učení, je utiahnuté alebo podráždené, nechce s rodičmi komunikovať, znamená to, že dieťa vysiela signály, že ho niečo trápi a že riešenie problému samo so svojou psychickou výbavou nezvláda,“ hovorí odborníčka.
Ak je dieťa zrazu uzavreté, je dôležité ho ubezpečiť, že pri ňom stojíme a sme ochotní hľadať s ním riešenie každej zložitej situácie. Psychológovia odporúčajú na dieťa netlačiť a nesnažiť sa za každú cenu zistiť, čo sa deje. Naopak, rozrušené dieťa potrebuje, aby rodič dokázal vytvoriť pokojnú atmosféru, v ktorej sa cíti dobre a môže mu v pokoji opísať, čo ho trápi, bez rizika, že bude súdené alebo že ho rodič zahltí vlastným hnevom či smútkom.
„Rodič by nemal zabudnúť oceniť dieťa, že dokázalo problém opísať a že sa zdôverilo. Významne pomôže, ak rodič opisuje a prijíma emócie, ktoré prirodzene vyplývajú zo situácie, keď sa druhému ubližuje, teda smútok, strach, hnev,“ vysvetľuje Katarína Trlicová s tým, že deti potrebujú emóciu prežiť a až následne ju budú vedieť prijať, pomenovať a pochopiť.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Čo robiť, ak si šikanovaný?
Netráp sa pre šikanu, správanie iných žiakov voči tebe nie je tvoja chyba. Škola, ktorú navštevuješ je povinná riešiť šikanu na školách a nemôže ju len tak ignorovať.
- Zdôver sa dospelej osobe: Povedz o svojich problémoch rodičom, učiteľovi, školskému psychológovi alebo inej dospelej osobe, ktorej dôveruješ.
- Neboj sa hovoriť o svojich pocitoch: Povedz agresorovi, že ti jeho správanie ubližuje.
- Preruš kontakt s agresorom: Ak jeho nevhodné správanie pokračuje, vyhýbaj sa mu.
- Zaznamenávaj si všetko: Ak ti niekto ubližuje na sociálnych sieťach, zablokuj si ho a ulož si správy, ktorými ti ubližoval.
- Vyhľadaj odbornú pomoc: Ak máš pocit, že sa nevieš porozprávať s nikým vo svojom okolí, kontaktuj Linku detskej istoty.
Ako postupovať, ak je dieťa šikanované?
Ak sa vám dieťa zdôverilo, že v škole zažíva násilie, alebo máte podozrenie, že je v škole objektom prejavov agresie alebo šikany, informujte o tom najskôr triedneho učiteľa alebo triednu učiteľku. „V rámci celoškolskej stratégie proti šikanovaniu by každá škola mala mať vypracovaný systém, ako zapracuje Smernicu o šikanovaní na podmienky školy, a preto by všetci dospelí v škole mali byť informovaní o postupoch prevencie, intervenciách a mali by vedieť, ako postupovať,“ hovorí Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Pedagóg by mal po odhalení šikany alebo prijatí podnetu na ňu predovšetkým zachovať pokoj. Ako rodič by ste od neho nemali očakávať rozčúlenú reakciu či prísľuby, že všetko vyrieši rýchlo.
„Rozčúlená reakcia učiteľa môže byť zdrojom zábavy pre agresorov, zvýšiť ich prestíž a pozíciu v triede,“ vysvetľuje odborníčka na prevenciu rizikového správania. Úlohou pedagóga je určiť, či ide o konflikt alebo šikanu, a individuálne sa porozprávať s dieťaťom, ktorému niekto ubližoval, aj s tým, ktoré ubližovalo. „Zároveň je úlohou učiteľa ochrániť obeť pred ďalším násilím, napríklad umožniť obeti skorší odchod z vyučovania, aby sa nestretla s agresormi. Škola by mala aj posilniť dozor cez prestávky na miestach, kde dochádza k šikanovaniu, a zabrániť stretnutiam útočníka a obete, pokiaľ sa problém nevyrieši,“ hovorí psychologička.
Kroky, ktoré učiteľka či učiteľ podniknú, môžu podľa závažnosti prípadu konzultovať aj so školským psychológom alebo prizvať školský podporný tím. „Ak ide napríklad o ublíženie na zdraví alebo iné trestné činy, k riešeniu je potrebné oznámenie na políciu,“ dopĺňa Eva Smiková.
Kroky, ktoré môžete podniknúť:
- Informujte školu: Kontaktujte triedneho učiteľa, školského psychológa alebo riaditeľa školy a informujte ich o situácii.
- Spolupracujte so školou: Zúčastnite sa stretnutí so školou a hľadajte spoločné riešenia.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Obráťte sa na psychológa alebo terapeuta, ktorý vám a vášmu dieťaťu pomôže zvládnuť situáciu.
- Obráťte sa na Štátnu školskú inšpekciu: Ak ti ani riaditeľ školy nepomôže a stále dochádza voči tebe k šikane, je potrebné aby sa tvoji rodičia obrátili na Štátnu školskú inšpekciu so sídlom v Bratislave, alebo školské inšpekčné centrum (ide o inšpekciu v kraji trvalého pobytu). V sťažnosti popíšu v spolupráci s tebou, čo sa ti deje, v čom si myslia, že tvoje právo je poškodzované, prečo nadobudli istotu, že si šikanovaný.
- Obráť sa na komisára pre deti: Ak sa nič nezmení a stále dochádza k šikane, aj po tom, čo sa tvoji rodičia obrátili na inšpekciu, je na mieste sa obrátiť na komisára pre deti.
Ako Ti môže pomôcť komisár pre deti, keď si šikanovaný?
Oboznámim sa so všetkým, čo bolo pre teba urobené zo strany rodičov, triedneho učiteľa, školského psychológa, sociálneho pedagóga, výchovného poradcu alebo vybranej dospelej osoby na škole alebo aj inde, na ktorú si sa obrátil. Nezávisle zisťujem (nikto ma nemôže ovplyvňovať pri posudzovaní), čo sa ti dialo a kto a čím bol pre teba pomocou. Zaujímam sa aj o to, ako škola a učitelia vedú žiakov v prevencii voči šikane a keď už na škole je aj ten najnižší stupeň šikany, ako a čo urobili, aby tam nebol (práca so žiakom, kolektívom zo strany všetkých odborníkov na škole ale aj z polície, zdravotníctva a ostatných odborníkov).
Možno bude pre Teba zaujímavé vedieť, že je dobré mať aj napísané od triednej učiteľky v pedagogickej dokumentácii, že si ju oboznámil o tom, čo sa ti deje. Keď rodičia navštívia triednu učiteľku/-ľa, riaditeľku/-ľa školy, nech požiadajú o zápis z ich stretnutia o oznámení a riešení neprístojného správania sa voči tebe.
Komisár pre deti si rád vypočuje, čo deti trápi, úzko spolupracuje v školskom prostredí so všetkými inštitúciam - materskou školou, základnou školou a inými školami, zriaďovateľmi, ŠŠI, centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, centrami špeciálno-pedagogického poradenstva, neziskovými organizáciami, občianskymi združeniami, vedeckými a výskumnými organizáciami a inými právnickými a fyzickými osobami pracujúcimi v zmysle sledovania najlepšieho záujmu detí. Od nich má oprávnenie požadovať informácie k posúdeniu podaného podnetu.
Ako odlíšiť šikanu od bežných konfliktov?
Keď sa nám dieťa otvorí a chce hovoriť o svojich negatívnych zážitkoch, je v prvom momente paradoxne nedôležité, či ide o šikanu alebo jednorazový akt násilia. Agresia a ubližovanie majú celé spektrum prejavov od ľahkých až po ťažké.
„Pojem šikana je pejoratívny a skôr vyvoláva zbytočné emócie ako porozumenie problému,“ hovorí skúsený psychológ a terapeut Viktor Križo, ktorý v rámci svojej psychologickej praxe pôsobil a aj aktuálne pôsobí ako súčasť intervenčného tímu v prípadoch šikany na viacerých školách.
Na to, aby sme odhalili, ako sa dieťa skutočne cíti a čo v škole reálne prežíva, je potrebné spočiatku len reflektovať jeho prežívanie a upokojiť ho. Dieťaťu zasiahnutému násilím alebo šikanou je podľa Viktora Križa spočiatku zbytočné klásť priveľa otázok. „Otázka totiž zasahuje najvyššie zložky mozgu, kde očakávame, že dieťa kognitívne premýšľa a používa reč. Lenže v emóciách sme v limbickom systéme a niekedy v mozgovom kmeni bojujeme o prežitie a bezpečie,“ vysvetľuje.
Vyjadriť porozumenie a dopracovať sa tak čo najskôr k opisu reálnych situácií možno podľa odborníka napríklad nasledujúcou alebo podobnými formuláciami: „Fú, ako to hovoríš, musíš sa v tom mať veľmi zle. Chcel si byť s nimi kamarát a teraz si sklamaný, ako to dopadlo,“ radí Viktor Križo. Zo skúseností tvrdí, že ak dáte dieťaťu, ktorému niekto ubližuje, dostatok porozumenia, nájde odvahu vám situácie opísať a samo často príde aj s ich riešením.
Prevencia šikanovania
Veľmi dôležitá je prevencia proti šikane, pri čom môžeš aj ty pomôcť. Ako? Tým, že upozorníš svojich vrstovníkov na to, čo je šikana, a vysvetlíš im, že nie je správne ubližovať iným.
Ako predchádzať šikanovaniu:
- Vytvárajte bezpečné a podporujúce prostredie: Podporujte otvorenú komunikáciu, rešpekt a empatiu medzi deťmi.
- Učte deti sociálnym zručnostiam: Pomôžte im naučiť sa riešiť konflikty bez násilia, komunikovať asertívne a rešpektovať odlišnosti.
- Buďte pozorní k signálom šikanovania: Všímajte si zmeny v správaní detí a reagujte na ne.
- Zapojte sa do školských programov prevencie šikanovania: Podporujte aktivity, ktoré zvyšujú povedomie o šikanovaní a učia deti, ako sa mu brániť.
Kto je náchylnejší stať sa obeťou šikanovania?
Psychologička Katarína Trlicová z Linky detskej istoty hovorí, že objektom šikany môže byť ktokoľvek.
Zároveň spresňuje, že ním často býva dieťa, ktoré je v niečom odlišné. Z fyzického hľadiska to môže byť akákoľvek odlišnosť alebo akékoľvek fyzické znevýhodnenie. „Objektom šikany bývajú častejšie aj deti s nižšími či, naopak, s nadpriemernými mentálnymi schopnosťami, deti, ktoré sú školsky úspešné či neúspešné, zdravotne znevýhodnené, deti s poruchou učenia, plaché, plačlivé alebo pre niečo neobľúbené deti, ktoré majú znížený prah citlivosti, znížené sebavedomie a sebaúctu,“ hovorí.
Obeťami ponižovania a verbálnych či fyzických útokov, alebo šikany sa častejšie stávajú aj deti, ktoré sú príslušníkmi menšiny, napríklad inej národnosti či etnika, vierovyznania, špecifického statusu rodičov, či už sociálne a ekonomicky silného, alebo, naopak, zo znevýhodneného prostredia.
Kto je náchylnejší stať sa agresorom?
Je ťažké pripustiť si, že by moje dieťa mohlo byť „zlé“ alebo sa zle a kruto správalo k iným. Ľudská psychika je však zložitá. Podľa psychológov nemožno dospelých ani deti jednoducho rozdeliť na dobrých a zlých a ani povedať, kedy a kto sa niekedy dopustí nevhodného, agresívneho či krutého správania.
„Agresormi sa môžu stať úplne všetky deti. Poprední odborníci z odboru psychológie ako Philip Zimbardo či Stanley Milgram vo svojich štúdiách upozornili na okolnosti a prípady, keď sa z dobrých ľudí situačne stali ľudia zlí,“ hovorí psychológ a garant inovačného vzdelávania v Inklucentre Viktor Križo.
Z výskumov zároveň vyplynulo, že u detí je náchylnosť na obrat od dobrého k situačne zlému správaniu výrazne nižšia ako u dospelých a dá sa aj ľahšie riešiť.
„V zásade väčší predpoklad, že budem ubližovať, mám ako dieťa vtedy, keď mi niekto ubližuje alebo mi ubližoval, keď som prežil traumy, zanedbávanie či týranie,“ vysvetľuje. Podľa neho pri tom vôbec nemusí ísť najmä o deti z marginalizovaných komunít či zo slabého socioekonomického prostredia. „Ešte častejšie to môžu byť deti z dobre zabezpečených rodín či nadané deti s vyšším intelektom,“ hovorí Viktor Križo.
Dieťaťu, ktoré šikanuje alebo ubližuje iným, často v domácom alebo školskom prostredí chýba pocit bezpečia, pochopenia a prijatia.
Psychológ, mediátor a učiteľ Marshall Rosenberg v koncepte nenásilnej komunikácie upozorňuje, že každý prejav násilia je iba nešťastným vyjadrením nenaplnených potrieb. Deti nedokážu túto situáciu samy vyriešiť a vyrovnať sa so svojimi ťažkosťami. Z pocitu frustrácie a ohrozenia následne ubližujú druhým.
Preto je podľa psychologičky Kataríny Kožovej z Linky detskej istoty nesmierne dôležité snažiť sa zistiť všetky okolnosti, ktoré k násiliu či šikane viedli, a to zo strany dieťaťa, ktorému bolo ublížené, i zo strany dieťaťa, ktoré ublížilo. „Je vhodné zamerať sa na ubližujúce správanie a podnetným rozhovorom zisťovať, čo ním dieťa chce dosiahnuť, aké emócie ho sprevádzajú, či by to šlo aj inak a podobne,“ hovorí.
„Oceňte, ak dieťa pripustí, že svojím správaním ubližuje,“ radí psychologička s tým, že priestor na vyventilovanie negatívnych emócií a pochopenie potrebujú obe strany.
Čo robiť, ak zistíte, že vaše dieťa šikanuje iných?
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Zistite, prečo sa tak správa a vysvetlite mu, aké dôsledky má jeho správanie na obete.
- Stanovte jasné hranice: Dajte dieťaťu najavo, že takéto správanie je neprijateľné a bude potrestané.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Obráťte sa na psychológa alebo terapeuta, ktorý vám pomôže zmeniť správanie dieťaťa.
Legislatíva a dokumenty
Rodičia si môžu spolu s tebou prečítať užitočné dokumenty: Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach a AKČNÝ PLÁN RIEŠENIA ŠIKANOVANIA V ŠKOLÁCH A ŠKOLSKÝCH ZARIADENIACH NA ROKY 2022 - 2023 na webe ministerstva školstva o tom, ako má škola postupovať pri zistení neprístojného správania a šikany.
MŠVVaŠ SR aktualizovalo Smernicu č. 1/2025 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach (nájdete ju TU: náhľad / stiahnuť, podľa ktorých sa školy riadia. Avšak závisí od školy, do akej miery tieto odporúčania ďalej rozpracuje.