Detstvo je obdobím objavovania, učenia a vytvárania spomienok, ktoré nás sprevádzajú po celý život. Jednou z ciest, ako deťom toto obdobie obohatiť, je cestovanie a zážitkové učenie. Či už ide o krátky výlet vlakom do susedného mesta alebo dlhšiu cestu za dobrodružstvom, každá skúsenosť môže byť pre dieťa cenná a formujúca.
Deti patria do života dospelých a môžu sa s nimi zúčastňovať rôznych aktivít
Skúsenosti mnohých žien potvrdzujú, že deti nemusia byť prekážkou v aktívnom spoločenskom živote. Práve naopak, môžu byť jeho obohatením. Stretávanie sa s priateľmi v kaviarňach, galériách a múzeách, návštevy divadelných predstavení či dokonca cestovanie vlakom do zahraničia - to všetko sú aktivity, ktoré sa dajú zvládnuť aj s malými deťmi.
Dojčenie môže byť v takýchto situáciách veľkou pomocou, uľahčuje starostlivosť o dieťa a umožňuje matke flexibilnejšie reagovať na jeho potreby. Mnoho mamičiek zdieľa pozitívne skúsenosti s dojčením na verejnosti, pričom zdôrazňujú, že im to umožňuje byť so svojimi deťmi pokojnejšie a vybaviť viac vecí.
"S kamoškami sa stretávam cez deň, vymetáme kaviarne, galérie, múzeá. Dám si deci červeného vínka, dobrú kávu, podebatíme, nadojčíme. A to všetko s dcérou a cez deň."
Cestovanie s deťmi: Od dojčenia vo vlaku po stanovanie na hradoch
Cestovanie s deťmi môže byť náročné, ale zároveň veľmi obohacujúce. Mnohé rodiny zdieľajú skúsenosti s cestovaním vlakom, autom či lietadlom, pričom zdôrazňujú, že sa s deťmi dá ísť takmer všade.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
"Naša dojčená dcérka mala 1 rok, keď sme išli vlakom do Budapešti a späť, nevynechali sme ani školenia a semináre pre malých podnikateľov, svadbu, predaj na trhu či prezentácie na výstave."
Dôležité je prispôsobiť program a tempo potrebám dieťaťa, naplánovať si dostatok prestávok a nezabudnúť na obľúbené hračky a knižky. Dojčenie môže byť opäť veľkou výhodou, pretože uľahčuje utíšenie dieťaťa a zabezpečuje mu komfort a pocit bezpečia.
"Dnes sa dajú bábätká zobrať všade. Náš synček má 1, 5 roka a nacestoval sa už veľa a najkomickejšie boli a sú dojčenia hocikde a hocikedy. Len ma udivujú ľudia, ktorí sa tvária, že to je tabu. Keď si beriem malého všade so sebou sme obaja pokojnejší a aj toho viac vybavíme. Proste partička . A keď potrebujem niekedy pomoc, vždy sa nájde dobrá duša, ktorá ide so mnou."
Niektoré rodiny dokonca so svojimi deťmi stanujú, chodia na festivaly a koncerty, či zdolávajú turistické trasy. Dôležité je mať na pamäti bezpečnosť dieťaťa a prispôsobiť aktivity jeho veku a schopnostiam.
"25.12. má Jurko rok a za sebou niekoľko festivalov, chaty, koncert, pochodili sme kopec hradov, stanovali."
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zážitkový denník: Nástroj na rozvoj komunikačných schopností a porozumenia sveta
Zážitkový denník je knižka, ktorú vy a vaše dieťatko tvoríte spolu. Je zložená zo zážitkov, ktoré vás počas bežných aj výnimočných dní postretli. Deti s ťažkou poruchou sluchu majú často menej informácií o svete ako počujúce deti. Je to tým, že im viaceré informácie, ktoré počujúce deti viac alebo menej „náhodne“ započujú, chýbajú. Zatiaľ čo počujúce dieťa sa učí o živote nielen z toho, čo mu priamo hovoríte zoči-voči, ale aj zo správ, ktoré počuje z obývačky počas toho, ako sa hrá v detskej izbe s legom, rádia z kuchyne, započutých telefonických rozhovorov, počas prechádzky v parku, špehovaním šepkajúcich súrodencov vo vedľajšej izbe atď., pre malé deti s ťažkou poruchou sluchu sú viaceré tieto informácie ťažko zrozumiteľné, a to aj vtedy, keď nosia načúvacie prístroje. Je to dané tým, že hlavne zo začiatku ťažšie rozumejú šepkanej reči, bežnej reči z vedľajšej miestnosti alebo rozhovoru, kde hovorí viacero ľudí naraz (napríklad na narodeninovej oslave). Aj počúvanie rádia a televízie môže byť zo začiatku veľkou výzvou. Menšie množstvo „náhodných informácií“ je jeden z dôvodov, prečo môžu mať deti s ťažkou poruchou sluchu nielen malú slovnú zásobu, ale aj ich porozumenie spoločenským situáciám a pravidlám môže byť do značnej miery obmedzené. Deti majú rady obrázky. Obrázok skvelo upúta ich pozornosť a zároveň im pomáha porozumieť, čo sa stalo, ako sa kto cíti (emócie), čo sa bude diať ďalej. A nielen to. Viaceré obrázky z jednej aktivity, ktoré nasledujú za sebou, môžu pomôcť dieťaťu prerozprávať svoj vlastný zážitok a vytvoriť z toho príbeh. Možno si vravíte, že stačí obyčajná knižka. Faktom však je, že malé deti milujú SVOJE fotky. Cítia sa ako malé hviezdy, keď sú knižky o nich, a rady ich ukazujú iným ľuďom, aby sa nimi pochválili. Každá chvíľa, keď chce dieťa komunikovať o sebe, svojich pocitoch, zážitkoch, a to nielen s rodičmi, ale aj so širšou rodinou, s priateľmi alebo učiteľkou, je skvelou príležitosťou učiť sa sociálnej komunikácii a zároveň priestor precvičiť si slovnú zásobu a porozumenie iným osobám. Knižky zážitkov privádzajú deti k písanému textu a pomáhajú im pochopiť, že slová alebo posunky, ktorými komunikujú, sa dajú zapísať písmenami. Deti si chcú prezerať svoje príbehy dookola. Tým, že počúvajú alebo vidia tie isté vety a slovné spojenia znova a znova, časom sa ich naučia „prečítať“ samy zo stránok denníčka. Takýmto spôsobom sa u nich buduje nielen láska k čítaniu, ale aj niektoré zložky ranej gramotnosti - porozumenie jazyku a jeho gramatike, samostatná schopnosť prerozprávať príbeh, uvedomenie si hlások v slove, poznanie abecedy a chápanie, že čítame zľava doprava a zhora dole. Schopnosť čítať a rozumieť tomu, čo čítam, je pre deti, ale aj dospelých ľudí s poruchou sluchu veľmi dôležitá, pretože im do budúcnosti umožní doplniť si informácie, ktoré ušami nezapočujú. Forma a jednotlivé témy knižky závisia od veku dieťaťa a toho, akú veľkú slovnú alebo posunkovú zásobu dieťa má. U maličkých detí je veľmi dôležité, aby veci, ktoré zobrazujete, boli čo najviac reálne. Pamätajte, čím je dieťatko menšie, tým skutočnejšie obrázky by mali byť. Zo začiatku môžete napríklad používať fotky vášho dieťatka alebo členov rodiny, ako robia rozličné veci. Prvá knižka môže zobrazovať najbližšiu rodinu, súrodencov, priateľov, opatrovateľku - ľudí, s ktorými sa dieťatko často stretáva. Druhá knižka môže byť z aktivít, ktoré každodenne robíte - tzv. rituálov. Na každej stránke je jedna fotka a jedna krátka, výstižná veta. Na fotkách by malo byť vaše dieťatko zreteľne viditeľné. Pod každú fotku napíšte napríklad - Ninka sa kúpe. Ninka papá. Ninka spinká. Ninka sa hrá. Tretia knižka môže byť vyskladaná z fotiek alebo vystrihnutých obrázkov predmetov, s ktorými sa batoľa každodenne stretáva alebo hrá. S postupom veku môžete čoraz viac využívať jednoduché, rukou nakreslené kresby. Dieťa ľahšie pochopí, že nakreslená postavička predstavuje neho samého, keď bude mať postavička krátke kučeravé vlasy, načúvacie prístroje alebo obľúbené modré nohavice podľa toho, ako vaše dieťa v skutočnosti vyzerá. • Každodenné rituály - sú výbornou príležitosťou opakovať slovnú zásobu, s ktorou sa dieťa každý deň stretáva. Urobte si napríklad knižku Čo si obliekam, Ako doma pomáham alebo Príbeh s dejom - ako sme nakupovali v obchode. knižku Na dobrú noc. Na každej strane bude zo začiatku jedna veta s fotkou alebo obrázkom, neskôr môžete napísať dve-tri vety. Napríklad: Ideme spať, Anička. Tu je Aničkino pyžamo a macko. Umyjeme si spolu zuby. Mama číta knižku. • Témy z bežného života - vytvorte si napríklad knižku Miesta, kde sme boli. Môžete do nej použiť fotky alebo obrázky obchodu, kam pravidelne chodíte, škôlky, kostola, bytu starých rodičov, priateľov alebo opatrovateľky, kde občas vaše dieťa ostáva. nechať aj v aute a ukazovať si, kam práve idete. Ďalším príkladom knižky je Ako sa cítim (Som smutný v nemocnici. Nahnevaný na brata. Úžasná vec na denníku je, že je úplne jednoduchý a že je to niečo, čo si spolu s dieťaťom môžete opakovane užívať pri čítaní aj tvorení. Schopnosť pekne maľovať vôbec nie je dôležitá. Dôležité je mať spoločnú zábavu. Zážitkové knižky by mali byť čo najviac pevné. Ideálna veľkosť je taká, ktorú môže dieťa samostatne držať a otáčať. Kresby, či už ste ich urobili vy alebo vaše dieťatko, by mali byť jednoduché. Píšte, kreslite a lepte si do denníčka čo najskôr po zážitku. Zápis má význam hlavne vtedy, keď je spojený s danou emóciou, keď si dieťatko zážitok ešte stále dobre pamätá. Nechajte dieťa, aby si zbieralo veci, ktoré súvisia s aktivitou alebo miestami, ktoré ste navštívili. Ak sa veci nedajú prilepiť na papier lepidlom alebo lepiacou páskou, schovajte ich do obálky alebo uzatvárateľného vrecka, ktoré prilepíte na stranu, kde o aktivite píšete. Dieťa si môže veci opakovane vyberať, prezerať, môžete o nich spolu hovoriť a vrátiť ich späť. Na obrázkoch môže byť zospodu lepiaci suchý zips. Dieťa môže napríklad obrázky priliepať do vnútra veľkého nakresleného ruksaka a zase ich odliepať a odkladať do obálky. Prilepte aj veci, ktorých sa dieťa môže dotýkať, ovoniavať ich alebo s nimi niečo robiť. Prilepte napríklad rôzne kúsky látky a nechajte dieťa ohmatať ich po tom, čo sa vrátite z obchodu s látkami. Vystrihnite si z letáka obrázok deodorantu alebo pracieho prášku po tom, čo ste sa vrátili z nákupu v drogérii. Nastriekajte danú stránku parfumom, dieťa ju bude rado ovoniavať. Po nákupe topánok nalepte starú šnúrku od topánok na zalaminovaný obrázok topánky (v obrázku topánky môžu byť vystrihnuté aj dierky, aby mohlo dieťa šnúrku prevliecť a zaviazať). Pokvapkajte vatu prilepenú na fotku koláča, ktorý ste dopiekli, aromatizovanou príchuťou do jedla. Môžete sa hrať, že vata je šľahačka na koláči. Nechajte dieťa, aby spolupracovalo pri kreslení, strihaní, lepení alebo tvorení obrázka čo najviac, ako je to možné. Proces je dôležitejší ako ukážkovosť obrázka. Niektorí rodičia si prezerajú s deťmi knižku zážitkov spolu so zvukovými nahrávkami, ktoré majú na kazete, CD alebo priamo v počítači. Zvuky alebo hlasy na nahrávke priamo súvisia s danou aktivitou. Pri obrázku zo zoo môžete mať nahrané rôzne zvuky zvierat. Pri fotkách z toho, ako ste vyrábali domček pre vtáčiky, si môžete púšťať búchanie kladiva, rezanie pílky, šúchanie šmirgľového papiera a hádať, čo počujete. Kreativite sa medze nekladú. Napíšte krátky opis udalosti. Uistite sa, že používate citoslovcia, zvuky, slová alebo frázy, ktoré sa stali v súvislosti s udalosťou. Ak je to možné, použite slová, ktorá povedalo samotné dieťa. Založte si obrázok do priesvitného kancelárskeho obalu alebo ho zalaminujte, aby dlhšie vydržal. Jednotlivé listy môžete spolu zlepiť a urobiť z nich knižku alebo ich predierkovať a vložiť do malého alebo veľkého kancelárskeho zakladača. Niektorí rodičia spoja malé zalaminované listy na rohu jedným krúžkom, aby sa dali listy ľahko otáčať, iní používajú malé fotoalbumy, do ktorých pridajú napísané vety. Tí, ktorí používate s deťmi tablet, si môžete urobiť niekoľko knižiek aj v elektronickej verzii. Na internete sa dá stiahnuť napríklad softvér, ktorý umožňuje deťom virtuálne listovať vo svojej pdf knižke (tzv. page turner, fl ip book). A čo je najdôležitejšie? Každý týždeň si urobte s dieťaťom niekoľko jednoduchých zápiskov - poštár priniesol list od dedka, išli sme s kamarátom do parku. Písmo - Rodičia sa líšia v tom, akým písmom knižky zážitkov píšu. Niektorým sa osvedčilo písať veľkým tlačeným písmom, keďže je pre maličké deti ľahšie vnímateľné (písmenká sú výrazne iné), iní sa rozhodli písať malým tlačeným, pretože sú názoru, že takéto písmo je prirodzenejšie, keďže sa nachádza nielen v detských knižkách, ale aj všade okolo dieťaťa - noviny, obaly od jedla, bilbordy. Sú aj rodičia, ktorí píšu malým tlačeným písmom, ale slová, ktoré sú v tom texte dôležité, zvýraznia tým, že ich napíšu veľkým tlačeným písmom. Rečové bubliny - Odporúčame, aby ste aspoň na niektorých obrázkoch vkladali vety do rečových bublín. to, čo je napísané, je vlastne to isté, čo v priamej reči povedali ony, mama alebo priateľ. Ak je to možné, rečová bublina by sa mala začínať pri ústach dieťaťa. Používajte priamu reč a nebojte sa citosloviec. Napríklad: „Au, to bolí.“ „Dávaj pozor.“ „Jój, má dlhý krk (žirafa).“ Denníček sa tak bude podobať na komiks. Opis - Dole pod obrázok alebo priamo do obrázka môžete napísať kratučký opis situácie. Posunky - Niektorí rodičia zakresľujú jednoduché slová alebo vety aj postavičkami, ktoré posunkujú. Malé deti žijú v prítomnosti. Využite, o čo sa zaujíma vaše dieťatko, „tu a teraz“, aby ste mohli hovoriť o tom, čo cíti, vidí, počuje alebo robí. Napríklad po tom, čo ste spoločne zasadili kvietky, môžete zdôrazniť slovnú zásobu ako hlina alebo semiačko, ale takisto môžete s dieťaťom hovoriť o kopaní zeme, polievaní semiačka, pomáhaní mame a pocitoch šťastia, keď semiačko vyrastie. Dôležité slová zo sadenia si môžete spolu s fotkami zapísať do denníčka. Pamätajte, že je rovnako dôležité, aby ste dieťaťu vysvetlili a opísali, čo cítite, vidíte, počujete alebo robíte vy. Ako deti rastú, ich myslenie sa postupne v škôlkarskom období mení - prestáva byť konkrétne (tu a teraz) a začína byť čoraz viac abstraktné. Kniha zážitkov pomáha hovoriť o blízkej minulosti tým, že sa spája s obrázkami. „Pozri sa na tieto obrázky. Pamätáš, keď sme boli u babky a piekli koláče? Boli sme tam minulý týždeň.“ Dieťa sa spontánne oboznamuje so slovami, ktoré označujú minulosť, a zároveň vníma gramatiku minulého času. Napriek tomu, že zážitkové knižky majú na začiatku iba jednu-dve vety na strane, neskôr môžete zapísať s dieťaťom viac viet a prerozprávať si knižku ako príbeh. Opakovane sa pýtajte: „Čo si tu robil? Deti potrebujú rozumieť, čo sa s nimi bude diať, kam pôjdu, čo budú dnes robiť. Predtým ako pôjdete na ihrisko, nakreslite zopár hojdačiek a šmykľavku a hovorte o tom spolu s dieťaťom. Na uľahčenie pochopenia, čo sa bude diať, môžete použiť aj staršie obrázky. „Tu je obrázok, ktorý si nakreslil, keď sme boli strihať vlásky. Zajtra, keď sa zobudíš, pôjdeme znova ku kaderníkovi.“ Na fotke z denníka vidíme príklad, ako rodičia pripravovali dieťa na to, že sa cez víkend bude baliť a pôjde stanovať. Dieťa sa spontánne oboznamuje so slovami, ktoré označujú budúcnosť, a zároveň vníma gramatiku budúceho času. V súvislosti s budúcnosťou môžete precvičovať aj myslenie dieťaťa a jeho schopnosť predvídať udalosti. Môžete sa ho spýtať: „Teta lekárka ti dala naposledy maľovanku. Myslíš, že ju dostaneš aj zajtra?“ „Včera bolo na ihrisku veľa detí. A na záver jeden tip navyše. Nikto nevraví, že knižku zážitkov musíte robiť s dieťaťom iba vy. Požiadajte babku, opatrovateľku alebo pani učiteľku v škôlke, aby dokreslili zopár zážitkov do knižky dieťaťa.
Tento denník je obzvlášť užitočný pre deti s poruchou sluchu, ktorým často chýbajú informácie o svete, ktoré počujúce deti získavajú "náhodne". Zážitkový denník pomáha deťom s poruchou sluchu doplniť tieto informácie a rozvíjať ich slovnú zásobu, komunikačné schopnosti a porozumenie spoločenským situáciám.
Používanie zážitkového denníka je však nesmierne efektívne i u detí s autizmom.
Ako vytvoriť zážitkový denník?
- Používajte obrázky: Deti majú rady obrázky, ktoré upútajú ich pozornosť a pomáhajú im porozumieť, čo sa deje, ako sa kto cíti a čo sa bude diať ďalej. Fotografie dieťaťa sú obzvlášť obľúbené.
- Zaznamenávajte každodenné rituály: Každodenné rituály sú výbornou príležitosťou opakovať slovnú zásobu, s ktorou sa dieťa každý deň stretáva.
- Vytvorte knižku "Miesta, kde sme boli": Použite fotografie alebo obrázky miest, kam pravidelne chodíte, ako obchod, škôlka, kostol, byt starých rodičov, priateľov alebo opatrovateľky.
- Zapojte dieťa do tvorby: Nechajte dieťa, aby spolupracovalo pri kreslení, strihaní, lepení alebo tvorení obrázka čo najviac, ako je to možné. Proces je dôležitejší ako ukážkovosť obrázka.
- Píšte krátky opis udalosti: Uistite sa, že používate citoslovcia, zvuky, slová alebo frázy, ktoré sa stali v súvislosti s udalosťou. Ak je to možné, použite slová, ktorá povedalo samotné dieťa.
Duševné zdravie detí: Téma, ktorá si vyžaduje pozornosť
Smutné udalosti a tragédie, ku ktorým došlo v školách, spustili lavínu otázok a odhalení, ktoré nás ako rodičov mierne zaskočili. Je viac ako na mieste si pohovoriť a pripomenúť viac o duševnom zdraví našich detí. Ak sa vaše dieťa príde s vami pozhovárať o čomkoľvek, prístup podľa psychologičky ostáva rovnaký: empatický, so záujmom, ale mení sa téma a situácia, spôsoby pomoci, prežívanie dieťaťa vzhľadom na vzťah k osobe, ktorá spáchala samovraždu.
Ako rozprávať s deťmi o duševnom zdraví?
- Nebagatelizovať: Ani myšlienky na samovraždu, úzkosti, to, čo dieťa vidí ako problém, hocijako malicherný sa nám zdá - do budúcnosti to hovorí o tom, že „mi rodič nerozumie“, „neoplatí sa mi s ním zhovárať“.
- Pogratulovať si: Ak dieťa dokáže rozprávať o svojich emóciách a verbalizovať ich, formulovať myšlienky do slov, to je prvý krok za ich riešením.
- Nenútiť, nevyhrážať sa: Ak sami vidíte na dieťati, že ho niečo trápi, má v poslednej dobe inú náladu, zmenilo sa niečo v jeho zvyklostiach, môžete nadhodiť, že vnímate, že nie je všetko v poriadku, len neviete, ako tomu porozumieť. Dieťa do rozhovoru nikdy nenúťte.
- Vytvoriť správnu atmosféru: Niektoré deti môžu potrebovať „špeciálnu“ atmosféru na úprimný, otvorený rozhovor o takom niečom citlivom ako pocity.
Vplyv prostredia na detstvo: Život pri mori ako benefit
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa niektoré rodiny rozhodnú presťahovať k moru, je dopriať deťom iné detstvo. V dobe keď píšem tento článok má Marina 3 roky a väčšinu svojho vnímavého času je pri mori. Myslím si, že práve prvé roky života sú pre dieťa úplne zásadné, hlboko sa vryjú do podvedomia a budú mať vplyv na celý život, preto si dávame záležať aké zážitky a vplyvy prostredia bude prežívať.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Benefity života pri mori pre deti:
- Pozitívny vplyv na zdravie: Prímorské podnebie má úžasný vplyv na zdravie, mimoriadne kvalitný vzduch bez smogu, fabrík, mrazu a stále nasiaknutý morskou soľou a vlhkosťou rozhodne vplýva na zdravie a imunitu.
- Sloboda pohybu a kreatívna hra: Hranie na pláži je ako detské ihrisko, s nekonečným potenciálom na kreatívnu hru.
- Napojenie na prírodu: Je skvelé vnímať od malička napojenie na prírodu a vidieť a naučiť sa ako rastú plodiny, ktoré potom zjeme.
Aktivity, ktoré podporia detskú zvedavosť a vývoj mozgu
Rastúce množstvo dôkazov v oblasti vývoja mozgu v ranom detskom veku ukazuje, že nie všetko je dané genetikou, pokiaľ ide o múdrosť a šikovnosť dieťaťa. Aj my môžeme podporiť ich vývoj v tejto oblasti, a to významne.
Ako vytvoríte prostredie, ktoré podporuje zdravý vývoj mozgu, sociálne a emočné schopnosti prakticky už od narodenia dieťaťa?
- Čítajte si spolu každý deň: Spoločné čítanie by malo byť každodennou aktivitou rodiča a dieťaťa od útleho detstva. Je základom jazykových, gramotných a sociálno-emocionálnych zručností, ktoré vydržia po celý život.
- Hovorte si rýmovačky, spievajte si a maznajte sa: Hra je pre deti základom učenia. Ak sa s nimi hráme my - rodičia, podporujeme hneď niekoľko zásadných funkcií a zároveň budujeme s dieťaťom dôveru a krásny vzťah, zvyšujeme jeho sebavedomie.
- Naučte ho racionálne rozčleniť dennú rutinu: Malé dieťa nevie, kedy sa čo od neho očakáva. Veľmi dobrým trikom, ktorý pracuje nielen v prospech jeho samotného, ale aj v prospech celej rodiny je urobiť si plán dňa.
- Odmeňte ho za každodenné úspechy: Odmena neznamená rozmaznávanie, či kúpu novej hračky. Odmenou je aj pochvala, za to že sa snažilo o dosiahnutie cieľov alebo chcelo pomôcť iným - bez ohľadu na to, do akej miery sa to podarilo.
- Rozvíjajte výchovné, úctivé a trvalé vzťahy: Silný vzťah medzi rodičom a dieťaťom pomáha dieťa chrániť pred trvalými následkami nepriaznivých zážitkov a traumatických situácií.