Partnerské násilie je komplexný problém s hlbokými koreňmi v spoločnosti. Reportérka a editorka Denníka N, Ria Gehrerová, sa vo svojej knihe "Bola to láska" zaoberá prípadmi žien, ktoré zažili partnerské násilie, a nevyhýba sa ani príbehu svojej vlastnej rodiny. Kniha odhaľuje, ako sa mnohé z týchto prípadov podobajú v uviaznutí v násilnom vzťahu, pocitoch ohrozenia, strachu o zdravie a život, a obavách o budúcnosť svojich detí. V knihe sa objavujú aj prípady súdneho znalca a forenzného psychológa Antona Heretika, ktorý bol ako súdny znalec prizvaný k mnohým komplikovaným prípadom. Jeho nová kniha "Mágia ako zdroj zla" sa zaoberá úlohou magického myslenia a správania pri páchaní trestných činov.
Príbeh Aleny: Takmer smrteľný útok
Alena, žena, ktorá prežila pokus o vraždu zo strany svojho manžela Olivera, žije dnes nový život na pobreží Stredozemného mora. Jej príbeh je ilustráciou toho, ako sa život obete môže po takomto traumatickom zážitku zmeniť. Alena má nového partnera, deti a žije tam, kde sa cíti dobre aj mimo Slovenska. Napriek tomu trvalo dlho, kým ju ľudia prestali vnímať ako "tú, o ktorej v bulvári písali, že ju dobodal manžel."
Alenin príbeh začal ako mnohé iné násilné vzťahy. Hádky sa stupňovali a naberali na intenzite, až prerástli do fyzického násilia. Alena sa Olivera bála, aj keď ju spočiatku neudieral. Neskôr ju Oliver začal biť a dusiť.
„Raz sa dostal do takého stavu, že cez zavreté okno von vyhadzoval spotrebiče. Neskôr sa stalo, že ma držal pod krkom a bil ma do hlavy, bil a bil, nevedel sa zastaviť. Potom prestal, plakal, ľutoval, odprosoval."
Alena zároveň vnímala aj Oliverove pozitívne vlastnosti, čo jej sťažovalo odísť. Bol obľúbený, mal priateľov a zázemie. Spolu sa rozhodli rozísť, ale po spoločnom sexe ju Oliver dobodal.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
„Myslím si, že sa rozhodol, že ma radšej zabije, než by ma mal mať niekto iný."
Alena prežila s prepichnutými pľúcami a zasiahnutými obličkami a pečeňou. Po prevezení do nemocnice navštívila Olivera, ktorý vyzeral bezbranne. Uvažovala, či nie je chorý a prečo mu v znaleckom posudku nenašli paranoju, schizofréniu, maniodepresiu alebo hraničnú poruchu osobnosti.
Duševné zdravie a násilie
Prípad Aleny otvára otázku duševného zdravia násilníkov. Je dôležité si uvedomiť, že duševné problémy a agresivita sa nemusia prekrývať. Mnohí násilníci trpia depresiami, úzkosťami, schizofréniou alebo traumami z detstva. Avšak, mnoho mužov s rovnakými ťažkosťami nie je násilných. Podobne je to aj s alkoholom. Preto sa duševné choroby zvyknú oddeľovať od násilného správania.
Problémy s mentálnym zdravím môžu zhoršovať domáce násilie a často sa spájajú s najkrutejšími tyranmi. Niektoré ženy môžu mať pocit, že musia zostať so svojím manželom, ak bojuje s náročnými duševnými problémami. Iniciatíva She is not your rehab (Ona ťa nemá napraviť) zdôrazňuje, že žena nie je zodpovedná za zotavenie svojho partnera.
Odborníci z programov zameraných na prácu s násilnými mužmi sú presvedčení, že mužova schopnosť opakovane útočiť na manželku a ponižovať ju je skôr následkom jeho hodnotového systému než jeho duševného zdravia. Mnohokrát sú pritom agresívni len voči svojim partnerkám. Dokážu sa ovládnuť v práci, v partii kamarátov, pri športe, na verejnosti. Svoju zlosť si šetria a ventilujú v diskrétnom prostredí svojho domova. Násilie na žene a deťoch je totiž stále viac tolerované než napadnutie kolegu či náhodného okoloidúceho. A trest zaň si vo väzení odpykáva len zlomok páchateľov.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Riešenie násilia: Uväznenie nestačí
Alena je presvedčená, že uväznenie násilníkov je krátkozraké riešenie, ktoré nikomu nepomáha. Hnevá ju, že spoločnosť takmer nevenuje pozornosť príčinám násilia, nehovorí sa o tom, čo treba zmeniť, aby k nemu nedochádzalo. Vidí opakujúce sa správy o zabitých a týraných ženách a cíti sa bezmocne.
Mágia ako zdroj zla?
Súdny znalec a forenzný psychológ Anton Heretik vo svojej knihe "Mágia ako zdroj zla" skúma úlohu magického myslenia a správania pri páchaní trestných činov. Pod mágiou autor rozumie snahu o využitie nadprirodzených síl na dosiahnutie cieľov, pričom rozlišuje medzi bielou a čiernou mágiou.
Heretik poukazuje na to, že v niektorých prípadoch zohráva magické myslenie a správanie významnú rolu, a to aj v kauzách, ktoré boli predtým prehliadnuté. Autor uvádza kazuistiky mediálne známych prípadov, v ktorých bol prítomný ako súdny znalec.
Prípad Violy M.: Sekta alebo psychické ochorenie?
Mimoriadne zaujímavý je opis prípadu Violy M. z roku 2019. Médiá vtedy pohoršene písali o tom, že ju k smrti dohnala (ak nie priamo zabila) sekta. Vyšetrovanie sa však skončilo s tým, že nebol nikto obvinený, nešlo teda zrejme o trestný čin.
Viola sa stala súčasťou Apoštolskej cirkvi a podľa autora prešla všetkými fázami prijatia do sekty, hoci Apoštolská cirkev je registrovanou cirkvou na Slovensku. U Violy sa však rozvíjalo aj psychické ochorenie a podľa autora mohlo byť „obrátenie na vieru pravdepodobným začiatkom tohto ochorenia, ktoré, ako to pri psychózach býva, jej zmenilo celú osobnosť“.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Autor naznačuje, že v ťažkom psychotickom stave sa Viola pred smrťou mohla s niekým stretnúť - možno s náhodným agresorom, ale možno aj s bývalým partnerom, s členom cirkvi či dokonca s exorcistom, ktorý jej spôsobil rôzne poranenia.
Heretik poukazuje na to, že v slovenskej spoločnosti je „ideologické podhubie terorizmu už dlhšie latentne prítomné“ a vidí antisemitizmus, rasizmus, homofóbiu a xenofóbiu. Kritizuje, že stále nedošlo k odluke štátu a cirkvi, čo vraj spôsobuje, že „otázku ľudských práv stále ovplyvňujú hodnostári dominantnej cirkvi. Jej predstavitelia sa snažia zasahovať do rodinného života a sexuality občanov bez ohľadu na ich konfesiu“.
Prípad Jána M.: Diera v systéme
Prípad brutálnej vraždy v Dubnici nad Váhom otriasol v lete spoločnosťou a ukazuje aj dieru v systéme, ktorú doposiaľ politici nezaplátali. Ján M. obvinený z brutálnej vraždy matky dvoch detí v Dubnici nad Váhom sa nedávno dožadoval okamžitého zrušenia obvinenia a prepustenia na slobodu. Opieral sa pritom o posudok, ktorý o ňom urobili znalci. Podľa nich nemôže byť za vraždu trestne zodpovedný, lebo bol vtedy nepríčetný.
Mladý muž čelí obvineniu, že úkladne zavraždil 39-ročnú Andreu, ktorú dobre poznal a v minulosti ju prenasledoval na každom kroku. S neskoršou obeťou brutálneho násilia sa najprv rozprával a pohádal. „Potom sa stalo, čo sa nemalo stať,“ povedal v minulosti sudcovi. Priamo k vražde sa nepriznal a po čase žiadal o prepustenie.
Podľa posudkov, ktoré dodali znalci ešte v auguste, by bol pobyt obvineného na slobode z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. Odporučili, aby bol umiestnený do detenčného zariadenia.
Ján M. bol v období pred hrozivým útokom obvinený z nebezpečného prenasledovania tej istej ženy. Aj vtedy skončil vo vyšetrovacej väzbe. Znalci však konštatovali, že pre nepríčetnosť nemôže byť trestne stíhaný - polícia obvinenie zrušila a prepustili ho na slobodu. Na istý čas potom skončil v psychiatrickej liečebni v Sučanoch, odkiaľ ho vo februári prepustili. K brutálnej vražde mačetou došlo o štyri mesiace neskôr - v júni tohto roka.
Vražda matky dvoch detí z Dubnice ukázala nedokonalosť systému - o problémoch s Jánom M. sa vedelo dlhodobo, napriek tomu sa k obeti opäť dostal. Už krátko po tom, ako ho prvý raz zadržali a obvinili z prenasledovania, znalec konštatoval, že je nebezpečný pre spoločnosť.
Stále tak platí stav, že ak na základe znaleckého posudku prokurátor zistí, že obvinený je nepríčetný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, musí stíhanie zastaviť a ihneď ho prepustiť z väzby na slobodu.
Zanedbané prípady a zľahčovanie situácie
Sestra zavraždenej Andrey z Dubnice nad Váhom poukazuje na zanedbanie prípadu zo strany polície. Tvrdí, že policajti situáciu zľahčovali a na výsluchoch sa stávali terčom posmeškov.
“Keď sme boli pred rokom a pol na výsluchu, vyšetrovateľovi prišli moje slová smiešne. “Po opakovaných výsluchoch a návštevách polície, keď sme ich urgovali, že nekonajú, nám bolo povedané, že sestra nie je pani prezidentka, aby ju ochraňovali!!!”
Detská agresivita a bezcitnosť
Narastá agresivita a absolútna bezcitnosť u detí a mladých ľudí. Deti trávia hodiny hraním bojových hier a nevedia rozlíšiť hranicu medzi realitou a fikciou. Rodičov to nezaujíma. Sme neustále prepojení digitálne, ale citovo a sociálne sa od seba vzďaľujeme.
Masívne narastá počet mladých ľudí, ktorí si zámerne ubližujú. Režú si ruky, prsia, stehná. Keď som sa jednej pacientky spýtal, prečo to robí, odpovedala, že trpí psychickou bolesťou. Jej rodina sa rozpadla, chlapec ju opustil, zo školy jej hrozil vyhadzov. Zrazu toho bolo veľa. Opisovala mi neznesiteľné stavy úzkosti a napätia.