Rozvod je jednou z najťažších skúšok v živote človeka, ktorá má sociálne, etické, právne, emocionálne a psychologické aspekty. V slovenskej spoločnosti nie je rozvod ojedinelým javom, ale naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život.
Právny rámec rozvodu na Slovensku
Zánik manželstva na Slovensku je možný len dvoma spôsobmi: smrťou jedného z manželov alebo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode. Právnu úpravu, ktorá definuje podmienky a vzťahy v rodine, obsahuje predovšetkým zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine, zatiaľ čo procesné postupy súdov v rozvodovom konaní upravuje zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok.
Na Slovensku neexistuje inštitút rozvodu na základe výlučnej dohody manželov. Manželstvo môže ukončiť jedine súd. Ak sa manželia dokážu dohodnúť na podstatných otázkach, akými sú starostlivosť o deti a majetkové vyporiadanie, proces sa môže výrazne zrýchliť a zjednodušiť.
Podmienky pre rozvod
Základnou podmienkou, ktorú súd musí posúdiť pred vydaním rozsudku o rozvode, je zistenie "vážneho a trvalého rozvratu" vzťahov medzi manželmi. Súd môže rozviesť manželstvo len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a ich spolužitie nemôže plniť svoj účel, pričom nemožno očakávať jeho obnovenie. Súd prihliada na porušenie manželských povinností, ktoré zahŕňajú povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Preukazovanie rozvratu spočíva v dokazovaní, či manželia skutočne tvoria rodinu, či spolu trávia čas, akým spôsobom hospodária, či vedú spoločný intímny život a či spoločne vychovávajú deti. Tieto skutočnosti musia preukázať žalujúci manželia. Súd v rámci zásady materiálnej pravdy postupuje z úradnej povinnosti, aby zistil skutočný stav veci, a môže vykonať všetky potrebné dôkazy aj bez návrhu účastníkov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Návrh na rozvod
Samotné rozvodové konanie sa začína podaním návrhu na rozvod manželstva, ktorý musí byť spracovaný individuálne. Návrh na rozvod podáva jeden z manželov (navrhovateľ) a je dôležité, aby bol vypracovaný s právnou presnosťou, keďže akékoľvek nedostatky môžu viesť k predĺženiu konania. Návrh musí spĺňať všeobecné aj osobitné náležitosti, aby bol súdom prijatý.
Je nevyhnutné uviesť presné údaje o navrhovateľovi a odporcovi (meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko a štátna príslušnosť). Kľúčovým prvkom je podrobné opísanie príčin rozvratu manželstva a dôvodov, prečo je vzťah vážne a trvalo rozvrátený. Nepostačuje iba všeobecné konštatovanie. Návrh sa podáva na miestne príslušný okresný súd, ktorým je súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v ňom má aspoň jeden z nich stále bydlisko. Ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu. Ak nie je ani taký súd, návrh sa podáva na všeobecnom súde navrhovateľa.
Písomný návrh sa podáva v dvoch vyhotoveniach, ak manželia nemajú maloleté deti, a v troch vyhotoveniach, ak sú v manželstve maloleté deti. Po podaní a doručení návrhu súd stanoví termín pojednávania. Na pojednávaní sa súd najskôr pokúsi o zmier medzi manželmi a preverí, či nie je možná obnova manželstva. Hoci súdna prax nepripúšťa skončenie rozvodového konania súdnym zmierom, snaha o zmierenie je zákonnou povinnosťou súdu a jeho opomenutie sa považuje za vážne pochybenie. Súdne rozhodnutie sa považuje za právoplatné a manželstvo zaniká až uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Ak sa účastníci vzdajú práva na odvolanie priamo do zápisnice na pojednávaní, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia rozhodnutia poslednému z nich, čo výrazne skráti dĺžku konania.
Starostlivosť o maloleté deti pri rozvode
Ak majú rozvádzajúci sa manželia maloleté deti, súd nemôže rozhodnúť len o rozvode manželstva, ale musí súčasne a komplexne upraviť výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Toto konanie je spojené s konaním o rozvode a zahŕňa rozhodnutie o osobnej starostlivosti o dieťa, úpravu styku s ním, a určenie vyživovacej povinnosti. V tomto konaní súd z úradnej povinnosti ustanoví kolízneho opatrovníka, ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby zastupoval záujmy dieťaťa a chránil jeho práva.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Rozhodnutie súdu musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Formy osobnej starostlivosti
Donedávna existovali iba dve formy starostlivosti o maloleté deti: osobná starostlivosť jedného z rodičov a striedavá osobná starostlivosť. Všetky 3 formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné. Rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa.
- Osobná starostlivosť jedného z rodičov: Súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov.
- Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov: Súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov - či už na základe dohody, alebo tak môže rozhodnúť autoritatívne sám. V oboch prípadoch však musí mať za preukázané, že je toto riešenie záujme dieťaťa. Tento model umožňuje, aby dieťa trávilo približne rovnaký čas s oboma rodičmi. Striedavá starostlivosť je považovaná za najlepší záujem dieťaťa a je preferovaným modelom v súdnej praxi, najmä ak to pomery v rodine dovoľujú.
- Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov: Súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov iba na základe ich dohody, avšak musí mať za preukázané, že je toto riešenie záujme dieťaťa. Táto možnosť bola do slovenského práva zavedená od 1. januára 2023. Znamená to, že zodpovednosť rodičov za dieťa zostáva nezmenená, podobne ako pred rozvodom, bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a ich postavenie je rovnocenné. Obaja rodičia musia mať záujem o výchovu dieťaťa a musia byť na to plne spôsobilí. Pri oboch formách musí byť táto forma v záujme dieťaťa, musia tak byť zaistené potreby dieťaťa. Musia byť splnené praktické podmienky na výchovu - dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie väzieb, záujmov dieťaťa, podobnosť prístupov rodičov k výchove a pod. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, inak súd nemôže sám určiť rodičom túto formu starostlivosti. Súd nemôže autoritatívne rozhodnúť a ponechať neupravené presné dni striedania.
Nová právna úprava reflektuje moderný prístup, ktorý kladie dôraz na to, aby dieťa po rozvode nestratilo ani jedného rodiča, ale naopak, aby si s oboma zachovalo rovnocenný vzťah. Súd pritom vždy rozhoduje s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom.
Výživné na dieťa
Dôležitou súčasťou rozhodnutia o deťoch je určenie výživného. Zákon o rodine stanovuje, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu dovtedy, kým nie je schopné živiť sa samé. Výška výživného sa určuje na základe príjmov, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, s cieľom zabezpečiť dieťaťu podiel na životnej úrovni jeho rodičov. Zvyčajne ho hradí ten rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, resp. ktorý má vyšší životný štandard (v prípade striedavej starostlivosti).
Pri spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, ani nič iné. O výživnom zákon uvádza, že buď bude určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Každý z rodičov má rovnaké postavenie a nároky na dieťa.
Rodičovská dohoda
Po rozchode rodičov je potrebné vyriešiť otázky starostlivosti o spoločné maloleté deti. Pokiaľ partneri rozumne komunikujú a spolupracujú v otázkach týkajúcich sa detí, nie je potrebné nič spisovať, žiadny písomný dokument - rodičovskú dohodu. Ak sa partneri dohodnúť nedokážu alebo vznikajú medzi nimi konflikty, hádky, prekážajú jeden druhému v kontakte s deťmi, či pristupujú k otázkam starostlivosti o deti nezodpovedne, a tým sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Rodičovskú dohodu Zákon o rodine vždy uprednostňuje. Dohodu si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu. Rozdiel medzi rodičovskou dohodu a súdnym určením je najmä ten, že podmienky dohody si vyrokujú sami rodičia medzi sebou, prípade s odbornou pomocou a nemusia podávať ani návrh na súd (s výnimkou rozvodového konania), ak túto dohodu budú dodržiavať. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť - napr. nemožno podať návrh na exekúciu, ak rodič neuhradí výživné podľa rodičovskej dohody, ktorá nie je súdom schválená. Rodičovskú dohodu možno nechať schváliť súdom i neskôr. Ak dohodu niektorý rodič nedodržiava, druhý z rodičov môže požiadať súd o jej schválenie. Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným. Súd dohodu schváli ak je v súlade so záujmom maloletého.
Psychologické aspekty rozvodu a jeho vplyv na deti
Rozvod je pre dieťa traumatizujúca udalosť, ktorá môže mať negatívny dopad na jeho psychiku. To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi.
Reakcie detí v rôznych vekových obdobiach
- Predškolský vek: Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Môže sa začať pýtať, kto je zodpovedný za rozvod.
- Školský vek: Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí).
- Dospievanie: V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým. V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.
Adaptačné fázy dieťaťa na rozvod
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.
- Prvá fáza: Zapájajú sa obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty.
- Druhá fáza: Deti môžu pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
- Tretia fáza: Deti sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Ako pomôcť dieťaťu vyrovnať sa s rozvodom?
- Komunikácia: Je dôležité s dieťaťom otvorene komunikovať o rozvode, vysvetliť mu situáciu primerane jeho veku a uistiť ho, že ho obaja rodičia stále ľúbia.
- Stabilita: Snažte sa zabezpečiť dieťaťu čo najstabilnejšie prostredie a zachovať jeho bežné rituály.
- Podpora: Poskytnite dieťaťu emocionálnu podporu a umožnite mu vyjadriť svoje pocity.
- Profesionálna pomoc: Ak dieťa prežíva ťažkosti, neváhajte vyhľadať pomoc detského psychológa alebo psychoterapeuta.