Ani vy sa nepovažujete za šťastlivca, ktorého bábätko dokáže prespať celú noc? Stále len narieka, kričí a vy padáte od únavy. Sú dve veci, na ktoré treba pamätať - ak sa dieťa budí často v noci, je to celkom prirodzené a bežné. A druhá, dôležitejšia - že mu možno v spánku bránite pár chybami vy. Každé dieťa je iné, preto neporovnávajte. Navyše, rátajte aj so spánkovou regresiou. Dobrý, poriadny, výdatný spánok je esenciálny pre naše zdravie fyzické aj psychické. Najmä keď hovoríme o bábätkách, ktoré ho nutne potrebujú pre zdravý vývoj.
Prečo moje dieťa nechce spať?
Spánok bábätiek a detí je azda najdiskutovanejšou témou mamičiek. Spočiatku spí bábätko často, postupne sa spánok skracuje na 3 denné spánky, neskôr dieťa potrebuje spinkať 2-krát počas dňa a napokon spí len raz, zvyčajne po obede. Nakoniec už denný spánok dieťa nepotrebuje vôbec. Uspávanie je kapitolou samou osebe. Kým niektoré mamičky dieťatko uložia do kočíka alebo postieľky a dieťa spokojne spinká aj dve - tri hodiny, iné mamy musia dieťa nosiť v nosiči a pohojdávať sa na fitlopte, ťapkať ho po zadočku, alebo dojčiť počas celého spánku, aby sa nezobudilo. Rodičia sú ochotní urobiť všetko, len aby ich dieťa zaspalo. Ráno skoro vstalo, celé dopoludnie sa hralo, bolo s mamou na prechádzke, na ihrisku, v obchode, na pošte, je unavené, ale napriek tomu nechce spať. Malé deti spánok veľmi potrebujú. Nielen v noci, ale aj počas dňa. Sú ako špongie, ktoré všetko absorbujú, ich mozog neustále pracuje. Preto si potrebujú oddýchnuť, aby sa dostatočne zregenerovali a nabrali novú silu a energiu. Docieliť, aby dieťa vedelo zaspať a malo kvalitný spánok bez častého budenia, je proces. Ak bábätko napríklad zaspáva zakaždým pri dojčení, nemôžeme od neho čakať, že zo dňa na deň bude vedieť zaspať bez materského mlieka. Toto platí na všetky spôsoby zaspávania. Príčin, prečo dieťa nechce spať, môže byť viacero. Rodičia by preto mali vedieť vytvoriť vhodné podmienky na spánok.
Spánková rutina a jej význam
Určite ale nerezignujte na zdravú spánkovú rutinu: vykúpať, nakŕmiť, prebaliť, obliecť pyžamko, uložiť do postele, túliť sa a čítať rozprávku, zhasnúť a nechať spať. Konzistencia je kľúč a trpezlivosť vaša sila.
Do veku 4 - 6 mesiacov majú bábätká rozhádzané spinkanie, budia sa často a nemajú ešte také vedomie o noci a dni ako staršie deti a dospelí. Až od 4. mesiaca sa postupne začína vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, biologické hodiny. Tie nám hovoria, kedy je čas na spánok a sme unavení a kedy sa máme zobudiť, už je ráno. Novorodenec trávi viac času v hlbokom spánku, u starších detí a dospelých sa strieda ten ľahký s hlbokým a práve v tomto veku je naznačený prechod aj u bábätiek. Takže keď sa budia v noci veľmi často, večer ťažšie zaspávajú, skoro ráno vás budia, nič zlé sa nedeje - vy však môžete spraviť pár vecí, ktorými ho naučíte na správnu a zdravú spánkovú rutinu.
Jednou z nich je, že budete konzistentní v tom, kedy večer začne chodiť spávať. U malých detí je to najlepšie okolo 6. - 7. hodine večer. Ale, samozrejme, záleží aj na tom, kedy dieťa prejavuje únavu, takže polhodinka/hodinka hore dole je v poriadku.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Konzistentnosť by ste mali dodržiavať aj v prípade rituálov pred spaním, ktoré dieťaťu napovedajú, že sa neodvratne blíži spánok. Že toto všetko je príprava naň, upokojovanie tela, umožnenie melatonínu vykonať svoju robotu. Teda teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek (TV, tablet), tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie.
Začnite aspoň hodinku pred uložením, aby ste podporili vzájomný bonding, pustite relaxačnú hudbu, zaspievajte si - a určite pred spánkom žiadne bláznenie, cvičenie či iné rozptyľovanie, ktoré dieťa nabudí a rozblázni.
Vytvoríte tak rutinu, ktorá je pre dieťa pravidelnosťou predvídateľná a teda sa budú cítiť bezpečne. Zároveň regulujete denné a nočné hormonálne cykly, teda podporujete správne nastavenie vnútorných hodín. Ak by ste tieto časy stále menili, môžete premeškať napr. signály únavy, takže od vyčerpania nebude vedieť zaspať.
Signály únavy a ich rozpoznávanie
Každá mama či tato spoznávajú svoje dieťatko, preto je bonding taký dôležitý. A spoločne strávený čas, venovanie sa dieťaťu vám umožní spoznať aj napr. také príznaky únavy, signály na to, že je pripravené spať. Nielen večer, ale aj cez deň:
- žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek
- zívanie
- spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, hrumrnčanie
Stáva sa, že rodičia sú natoľko zaneprázdnení, že si signály nevšimnú. Skúste ale v rámci zavedených spánkov cez deň všímať blížiaci sa čas spánku, vezmite dieťa do zatemnenej miestnosti, spomaľte aktivitu, činnosť, prípadne pustite pokojnú hudbu, biely šum (čo na vaše dieťa funguje), hladkajte ho, ľahnite si spolu, rozprávajte rozprávku a všímajte si, či tu tieto signály sú. Aj to môže pomôcť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pozor, signálom, že dieťa je vyčerpané a že ste to premeškali, môže byť aj prehnaná aktivita, krik, plač - prestimulované a vyčerpané dieťa môže byť jedno menšie tornádo. Vtedy odstráňte stimuláciu, hry, opäť radíme vziať dieťa na tiché miesto a dopriať mu čas na upokojenie - pokojne sa s ním hojdajte, spievajte mu, rozprávajte rozprávku.
Spánkové "barličky" a ako sa im vyhnúť
Rodičia sa stretávajú s najrozmanitejšími radami, ako dieťa primäť k spánku celú noc. Napríklad nereagovať na plač, ktorým dieťa signalizuje stres, strach alebo volanie o pomoc so zaspaním. Radíme presný opak - ak sa bábätko prebudilo a srdcervúco plače, znamená to, že ho máte uistiť o svojej prítomnosti, teda poskytnúť mu pocit bezpečia.
Je to benefit do budúcnosti - keď bude staršie a náhle sa prebudí, bude vedieť, že ste niekde tam a nemusí na vás volať a uisťovať sa dokola. Malé bábätko to ale nemá ako vedieť, príroda ho evolučne vybavila plačom, aby signalizovalo opustenosť - inak by neprežilo.
To však neznamená, že keď sa bábätko prebudí, každý raz vyskočíte a zareagujete na každé jeho mrnčanie. Niekedy sa dieťa prebudí, zamrnčí, obráti hlávku a opäť zaspí. Ak by ste mu priskočili na pomoc, vytiahli z postieľky - môžete dosiahnuť presný opak - miesto opätovného upadnutia do spánku ho prebudíte (neplatí u najmenších, novorodencov, skôr od 5 - 6 mesiacov veku, ale záleží opäť od dieťaťa k dieťaťu).
V noci ho miesto vyťahovania, kolísania, prechádzania sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdania radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa. Takto ho postupne naučíte zaspávať bez vašej pomoci.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Dostatočne vyplnený čas cez deň
Keď deti prežívajú spánkovú regresiu, veľakrát sa tak deje preto, že prechádzajú istými vývojovými míľnikmi - napr. v psychomotorickom vývoji, naučili sa kotúľať, váľať sudy, sedieť, štvornožkovať, prvýkrát sa postavili, začali chodiť, prvýkrát zliezli z postieľku - juchú!
Tieto svoje nové schopnosti chcú praktizovať - preto im poskytnite dostatočný priestor na to práve cez deň. Niekedy, keď sa deťom cez deň nevenujeme, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať. Skúste sa postarať o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou. No neprežeňte to. Večer vám budú určite lepšie zaspávať.
Mimochodom - to isté sa týka aj stravy. Niektoré deti večer štrajkujú pre hlad a keď sa dobre nasýtia, získajú energiu na hru, kdeže tam po spánku. Preto správna výživná strava cez deň (hovoríme o starších deťoch) pomôže, aby večer nepocítili vlčí hlad (pred rastovým špurtom sa mu však nevyhnete).
Vhodné prostredie na spánok
Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať. Na to nezabúdajte ani pri poobedňajšom spánku u detí. Vytvoriť im vhodné prostredie na spánok či už denný alebo večerný je rovnako dôležité.
To platí napr. o rozptýleniach, ktoré je dobré odstrániť, stlmiť televíziu, alebo rovno vypnúť, odstrániť mobily a tablety, pripraviť prítmie, čistú, dobre vetranú izbu s primeranou teplotou a komfortnou posteľou, dieťa neprehriať teplým oblečením, pripraviť biely šum (funguje u bábätiek, ktoré sú zvyknuté na zvuky a hluk z obdobia pobytu v maternici), ak to funguje, alebo ho uložiť spať do miestnosti, kam nezasahuje priveľa hluku z ulice, štekot psa a krik hrajúcich sa detí.
Dĺžka spánku a čas zaspávania
Postupne ako deti rastú a vyvíjajú sa, počet denných spánkov sa znižuje a aj nočný spánok sa mení. Niektorí rodičia sa tomu vehementne bránia, čo je pochopiteľné, pretože vďaka dennému spánku sa zrazu aj krajšie upratuje, doháňajú zameškané povinnosti, alebo v pokoji varí. Lenže aj to je súčasť vývoja.
Ak to budete siliť cez deň, môže sa vám stať, že večer nebude dosť unavené na spánok a zaspávanie bude bolestivejšie a dlhšie trvať, alebo sa dieťaťu bude horšie zaspávať v noci po prebudení, či vás už o piatej ráno bude ťahať z postele.
To sa však netýka všetkých detí. Niektoré predsa viac denných spánkov alebo jeden dlhší poobedňajší potrebujú, hoci sa tomu rodičia bránia, alebo sa bráni samotné dieťa. To isté platí aj pri večernom zaspávaní - ak dáte dieťa neskoro večer spať s tým, že aspoň si pospí dlhšie ráno, alebo rýchlejšie zaspí - tak to neplatí - aj podľa skúseností rodičov.
Výskumy ukázali, že ranné vstávanie v tú istú hodinu je oveľa dôležitejšie pre bdelosť a energiu cez deň. A čím neskôr ho dáte večer spať, tým horšie môže zaspávať alebo na druhý deň bude len viac unavenejšie a podráždenejšie.
Obrazovky a modré svetlo
Hoci sa odporúča, aby deti do dvoch rokov neboli vystavené obrazovkám moderných technológií, nie vždy sa to dá dodržať. Napríklad pri cestovaní si rodičia pomáhajú tabletom, aby dieťa nekričalo a nepreplakalo, alebo sa k nim dostanú detičky vďaka starším súrodencom, ktorí sa cez tablety vzdelávajú.
Nech už je to váš prípad alebo nie, odporúčame aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny, ale aj preto, že modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzdudzujúceho ospalosť.
Navyše niektoré štúdie (konkr. britská) hovoria, že každá hodina naviac strávená na obrazovke môže dieťa stáť až o 26 minút menej spánku v noci. Nešlo len o kratší spánok, ale aj horšie zaspávanie. Takže preč s večernou stimuláciou tabletami a mobilmi.
Prechod z postieľky na veľkáčsku posteľ
Áno, ide o ďalší krásny míľnik v živote dieťaťa, ale je skutočne naň pripravené práve to vaše a práve v tomto momente? Odporúčame postupné „premiestňovanie“ a zvykanie si na veľkáčsku posteľ alebo spanie vo vlastnej detskej izbe. Napríklad tak, že v nej začne spávať cez deň, alebo spoločne v nej trávite čas večer a odpustíte, ak si v noci príde ľahnúť k vám, do postele, na ktorú si tak zvyklo.
Alebo z tohto procesu spravte malú oslavu - dieťa si vyberie vlastné obliečky, plyšáka, tlmené nočné osvetlenie - ale postieľku pre istotu stále nechajte pripojenú k vlastnej posteli ako pripomienku, že stále je u vás vítané. A potom sa spoločne rozhodnite - aj s dieťaťom - dať jej zbohom.
Nerealistické očakávania
Všetky tieto rady sú krásne a dobre znejú, ale prax je a býva úplne iná. Jednak preto, že každé dieťa je malá osobnosť a individualita a možno práve v prípade toho vášho neplatí nič z toho, čo tu spomíname.
Najmä ak napríklad ste neustále na cestách, takže o spánkovom režime sa nedá hovoriť. Alebo ste rozvedená, dieťa je v striedavej starostlivosti a otec/matka, s ktorým už nezdieľate spoločnú domácnosť, tieto zásady nedodržiava. Práve konzistentnosť u oboch rodičov je dôležitá pri navykaní si na istý režim a rutinu.
No pripomíname, že niektorí rodičia majú aj napriek tomu očakávania, ktoré sa s realitou ani nestretli. Ako spoločnosť netrávime pri bábätkách dosť času, aby sme napr. vedeli, že ich spánok nie je lineárny, že nie je prirodzené, aby od narodenia spali samé vo vlastnej posteli a vlastnej izbičke. Aby sme poznali ich vývoj a mohli využiť intuíciu (ktorá sa tým kriví).
Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, sa odvráťte ako od našich rád, tak od rád známych či z výchovných knižiek, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám.
A vôbec nevadí, ak budete flexibilní a sem tam rutinu narušíte. Alebo narušíte flexibilitu sem tam rutinou : ) Ako je každé dieťa individualita, tak aj rodina ako celok je odlišná od druhej.
Pravidlá platné pre všetkých
Na záver len pridávame, na čo ale v prípade spánku určite nezabúdajte:
- ukladajte dieťatko spinkať na chrbát na pevnej, rovnej podložke, žiadne mäkké vankúšiky, hračky či iné mäkké objekty, do ktorých by sa mohlo ponoriť a predstavovali by prekážku pre dýchacie cesty
- ukladajte deti spať bez prekrytia úst, nosa, hlavy kvôli dýchacím cestám
- ukladajte ich nadojčené, nakŕmené, prebalené, čisté
- ukladajte ich do čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou a vlhkosťou, bez cigaretového dymu
- deti do 1 roka potrebujú našu asistenciu, neignorujte ich potreby - aj potrebu blízkosti rodiča
- ste vyčerpaní? Ľahnite si spať vedľa dieťaťa aj vy a povinnosti odložte na inokedy - vaše zdravie je prvoradé
- ste vyčerpaní a máte pocit, že to nezvládate?
Poruchy spánku u detí a ako ich rozpoznať
Poruchy spánku u detí sú veľmi časté a pre mnohých rodičov každodennou realitou. Niektoré noci sa zdajú byť pokojné a hneď na druhý deň dieťa dlho nespí, často sa prebúdza alebo odmieta ísť spať - a vy sa cítite unavení a bezradní. Takéto obdobia sú úplne bežné a netreba sa za ne obviňovať. Skôr je potrebné hľadať príčinu. Experti uvádzajú, že nedostatok spánku u detí by ste nemali podceňovať - môže sa odraziť na ich výkonnosti v škole, správaní, vzťahoch s kamarátmi aj na zdraví a telesnej hmotnosti. Problémy so spánkom u dieťaťa totiž ovplyvňujú nielen jeho zdravie a náladu, ale často zasahujú aj do života celej rodiny.
K najčastejším poruchám spánku u detí patria:
- Časté budenie v noci
- Problémy so zaspávaním
- Spánkové apnoe
- Nočné desy
- Námesačnosť
- Nespavosť
- Syndróm nepokojných nôh
Časté budenie v noci
Keď sa vaše dieťa prebúdza niekoľkokrát za noc, je to vyčerpávajúce nielen pre neho, ale aj pre vás. Kedy sa objavuje a aké sú najčastejšie spúšťače?
Bábätká do 1 roka:
Jednou z najčastejších porúch spánku u bábätiek je časté budenie v noci, ktoré je spôsobené základnými potrebami - hladom, smädom, nepohodlím (napríklad mokrá plienka) alebo nevhodnou teplotou v izbe. Výskum uvádza, že väčšina bábätiek okolo šiestich mesiacov už väčšinou spí celú noc a často sa nebudí. Avšak u niektorých detí sa nočné prebúdzanie môže objavovať až do batoľacieho veku, čo môže mať vplyv aj na ich denný spánok. Bábätká, ktoré sa v noci často budia, bývajú cez deň viac unavené, podráždené a môžu mať kratšie alebo nepravidelné denné spánky.Bábätká si často chýbajúci nočný spánok kompenzujú dlhšími spánkami počas dňa. Aj keď to môže krátkodobo pomôcť, večer potom bývajú menej unavené a zaspávajú ťažšie. Nie je to však nič nezvyčajné - spánkový rytmus sa vyvíja postupne a každé dieťa potrebuje na jeho ustálenie svoj čas.
Batoľatá (1 - 3 roky):
V tomto veku je časté prebúdzanie často spojené so separačnou úzkosťou - dieťa sa potrebuje uistiť, že ste stále nablízku a cíti sa bezpečne. Objaviť sa môžu aj nepríjemné koliky alebo vývojové míľniky, ako napríklad prvé kroky či slová, ktoré môžu narušiť jeho spánok. Takéto noci môžu byť pre vás vyčerpávajúce, no sú úplne prirodzenou súčasťou vývoja - dieťa skúma hranice, učí sa samostatnosti a snaží sa vyjadriť svoje potreby.Časté nočné budenie u batoliat sa často odráža aj na dennom spánku - dieťa býva viac unavené, spí dlhšie alebo si potrebuje zdriemnuť aj počas dňa. Niekedy môže mať aj viac krátkych spánkov, pretože si tak prirodzene „doháňa“ chýbajúci nočný odpočinok. Dlhodobo narušený nočný spánok však môže viesť k nepravidelnému spánkovému rytmu a ťažšiemu večernému zaspávaniu.
Predškoláci (4 - 5 rokov):
Aj vy ste si mysleli, že keď vaše dieťa pôjde do škôlky, začne lepšie spať a konečne si oddýchnete aj vy? Nuž, aj u predškolákov sa môže objavovať časté prebúdzanie v noci. Najčastejšie je spôsobené nočnými morami, strachom z tmy, stresom alebo zmenami v dennom režime, ako je škôlka či noví kamaráti. Takéto noci môžu byť náročné, no sú súčasťou adaptácie dieťaťa na nové situácie.Keď sa dieťa v noci často budí, cez deň je prirodzene unavené, ospalé a menej sústredené. V škôlke môže počas poobedňajšieho odpočinku ľahko zaspať, no keď príde čas vstávať, môže byť mrzuté, pretože telo si stále „dobieha“ chýbajúci nočný spánok.
Problémy so zaspávaním
Máte pocit, že každý večer je doslova boj, aby dieťa konečne zaspalo? Nie ste v tom sami - zaspávanie môže byť pre deti náročné a každý vek so sebou prináša svoje špecifiká. Poďme sa pozrieť, prečo sa to deje a čo je bežné v rôznych fázach vývoja.
Bábätká do 1 roka:
Stalo sa vám, že dieťa večer vôbec nechce spať? Častokrát je to kvôli zlému dennému režimu - ak má dieťa počas dňa tri spánky a tie sú zle načasované, večer nebude schopné zaspať v obvyklom čase. Väčšina bábätiek začne spať pravidelnejšie okolo šiestich mesiacov, avšak vždy je dôležité nastaviť pravidelný režim. Ďalšou príčinou môžu byť rast prvých zúbkov, pretože dieťa je plačlivé a nervózne, čo mu bráni zaspať.
Batoľatá (1 - 3 roky):
Máte doma malé batoľa, ktoré namiesto spania behá po izbe alebo sa chce stále hrať, aj keď už je čas ísť do postele? V tomto veku je to úplne bežné - dieťa je plné energie a často ho zaujímajú aj obrazovky, napríklad tablet alebo televízia. Je to prirodzené - dieťa skúma svet, učí sa byť samostatné. Zaspávaniu však môže tiež brániť hlad, smäd, nepohodlie či bolesti bruška.
Školáci (6 - 12 rokov):
Už ste skúsili všetko - večernú rutinu, rozprávku, odložiť tablet či vypnúť televiziu - a vaše dieťa stále nemôže zaspať? U školákov býva problém so zaspávaním obvykle spôsobený stresom zo školy, nadmernou stimuláciou alebo nepravidelným režimom. Dieťa môže premýšľať o zážitkoch z celého dňa a jeho myseľ sa nedokáže upokojiť. Nemusíte sa obávať - ak ide o dočasný stav a netrvá dlho, je to úplne bežná súčasť vývoja a väčšinou sa postupne upraví.
Spánkové apnoe
Spánkové apnoe u detí je porucha spánku, pri ktorej dochádza k prerušeniu dýchania počas spánku. Podľa štatistík postihuje približne 1 až 5 % detí. Vedci uvádzajú, že spánkové apnoe sa najčastejšie vyskytuje vo veku od 2 do 10 rokov.
Novorodenci (najmä predčasne narodené deti):
U predčasne narodených bábätiek sa spánkové apnoe objavuje pomerne často, pretože ich telo sa ešte len vyvíja. Znamená to, že dieťatko má krátke prestávky v dýchaní, ktoré väčšinou trvajú len pár sekúnd. Nie je dôvod na obavy, pretože ide o dočasný jav, ktorý sa s rastom a dozrievaním organizmu postupne upraví. Lekári tieto deti pozorne sledujú, aby bolo všetko v poriadku.
Deti vo veku 2 - 6 rokov:
Všimli ste si, že vaše dieťa v noci chrápe, dýcha ústami alebo sa často budí? Môže ísť o spánkové apnoe, ktoré sa najčastejšie vyskytuje práve u detí vo veku 2 až 6 rokov. Hlavnou príčinou bývajú zväčšené nosné alebo krčné mandle, ktoré zužujú dýchacie cesty a sťažujú prúdenie vzduchu. Svoje urobia aj časté nádchy či alergie, ktoré dýchanie ešte viac komplikujú. Nepanikárte - vo väčšine prípadov sa tento problém dá dobre riešiť s pediatrom a po vhodnej liečbe sa spánok dieťaťa výrazne zlepší.
Nočné desy
Dieťa konečne zaspalo a vy si vydýchnete. Po chvíli sa však z detskej izby ozve prenikavý krik a plač a vy pribehnete so srdcom až v krku… Dieťa sedí alebo leží na posteli, má vystrašený pohľad, možno máva rukami či nohami, no nezdá sa, že by vás vnímalo. Toto sú nočné desy - ide o typ parasomnie, ktorú experti opisujú ako chvíle intenzívneho strachu počas hlbokého spánku, keď mozog ešte „spí“, ale telo reaguje, akoby bolo v panike. Je úplne prirodzené, že vás to vyľaká a cítite sa bezmocne.
Deti vo veku 1 - 12 rokov:
Nočné desy alebo mory sa zvyknú objavovať u detí vo veku 1 až 12 rokov a objavujú sa najmä v prvej polovici noci, keď má dieťa hlboký spánok. Spúšťačmi býva únava, príliš veľa podnetov počas dňa, stres alebo nedostatok spánku - jednoducho situácie, keď je organizmus dieťaťa preťažený. Vo väčšine prípadov ide o dočasný jav, ktorý s vekom dieťaťa postupne ustupuje.
Námesačnosť
Vedeli ste, že podľa výskumu až tretina detí na svete aspoň raz zažije námesačnosť? Mnohých rodičov to poriadne vyľaká, no vo väčšine prípadov ide o neškodný jav, ktorý časom sám zmizne. Štúdie zistili, že veľkú úlohu tu zohráva genetika - ak je jeden z rodičov námesačný, pravdepodobnosť, že sa to objaví aj u dieťaťa, je približne 47 %. Ak sú však námesační obaja rodičia, riziko stúpa až na viac ako 60 %.