Výživa matky počas tehotenstva je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich zdravie a vývoj dieťaťa. Počas tehotenstva prechádza telo matky mnohými zmenami, aby zabezpečilo správny vývoj plodu. Krv matky prináša plodu všetky potrebné živiny a kyslík a zároveň odvádza odpadové látky. Preto je dôležité, aby matka konzumovala vyváženú a zdravú stravu, ktorá zabezpečí dostatočný prísun všetkých potrebných živín pre správny vývoj dieťaťa.
Výživa a rast mozgu nenarodeného dieťaťa
Vedci z CHU Sainte-Justine zistili, že pri raste mozgu nenarodeného bábätka zohrávajú kľúčovú rolu dve veci: gény a výživa. Hoci s genetikou neurobíme veľa, práve výživa a životný štýl dokážu podstatne ovplyvniť, či sa naplno uplatní ich priaznivý vplyv. Štúdia, ktorá vychádzala z dát o pôrodnej hmotnosti a snímok mozgu z magnetickej rezonancie (MRI) tisícok dospelých ľudí, ukázala, že vyššia pôrodná hmotnosť je spojená s väčšou plochou mozgovej kôry.
Vplyv zápalovej stravy
Tím výskumníkov z CEITEC MUNI v spolupráci s medzinárodnými partnermi zistil, že strava matky počas tehotenstva má dlhodobý dosah na štruktúru mozgu a verbálnu inteligenciu detí. V štúdii, ktorá pomocou magnetickej rezonancie a neuropsychologických vyšetrení sledovala 179 mladých dospelých narodených na počiatku deväťdesiatych rokov na južnej Morave, vedci analyzovali údaje o strave ich matiek v období tehotenstva a jej súvislosti s IQ a so štruktúrou mozgovej kôry ich potomkov. Vedci v štúdii, ktorá bola publikovaná v odbornom časopise Progress in Neuro-Psychopharmacology and Biological Psychiatry, ďalej opísali, že vplyv zápalovej stravy sa prejavil aj na miere záhybov mozgovej kôry (tzv. gyrifikácii), ktorá odráža vývoj mozgu v prenatálnom a ranom postnatálnom období. Zmeny v týchto štruktúrach mozgu potom podľa autorov štúdie čiastočne vysvetľujú, prečo deti matiek, ktoré konzumovali viac zápalovú stravu, dosahovali nižšie výsledky v testoch verbálneho IQ.
Vplyv omega-3 mastných kyselín
Výživa matky má veľký vplyv nielen na celkové zdravie jej dieťaťa ale aj na jeho psychiku a celkové IQ. Toto platí najmä vo vzťahu k zásobovaniu matky dieťaťa omega-3 mastnými kyselinami. Množstvo prijatých omega-3 mastných kyselín počas tehotenstva priamo súvisí s množstvom omega-3 mastných kyselín, ktoré sa dostane k plodu dieťaťa počas jeho vnútromaternicového vývoja. Čím viac omega-3 mastných kyselín matka príjme počas rozhodujúcich fáz rastu mozgu dieťaťa, tým lepší je mentálny vývoj dieťaťa. Dobré zásobovanie omega-3 mastnými kyselinami je dôležité nielen počas tehotenstva ale aj počas laktácie a má priamy vplyv na mentálny vývoj dieťaťa. Čím vyšší bol príjem omega-3 mastných kyselín matkou a cez matku sa omega-3 mastné kyseliny dostávajú k dieťaťu , tým lepšia bola koordinácia oka a ruky dieťaťa. Tento efekt je evidentný ešte dva a pol roka po narodení dieťaťa. Obvod hlavy a pôrodná hmotnosť dojčiat sú väčšie u prvorodičiek, ktoré konzumujú dostatok omega-3 mastných kyselín. Väčší obvod hlavy pri narodení býva spojený s lepším vývinom inteligencie u dieťaťa. Štúdiami sa dokázalo, že deti, ktorých matky prijímali dostatok omega-3 mastných kyselín počas tehotenstva a dojčenia mali lepšie šance na dosiahnutie dobrého prospechu v škole ako deti ktoré trpeli nedostatočným prísunom omega-3 mastných kyselín.
Zlozvyky matky a ich vplyv na dieťa
Ak tehotné ženy fajčia alebo v druhom trimestri pijú častejšie alkoholické nápoje, ich dieťa bude mať horšie výsledky v matematike. Až u tretiny detí sa tiež ukázalo, že na rozvoj matematických schopností má dosah napríklad aj správne užívanie rybieho oleja u tehotných žien a z časti to môže ovplyvniť aj nedostatočne dlhé dojčenie. Veľmi dôležité sú najmä prvé štyri týždne.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dojčenie a jeho význam
Dojčenie je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zaistiť dieťaťu dobré zdravie. Materské mlieko nie je iba potrava, ale tiež ochrana. Aj dojčené deti niekedy ochorejú. Dojčenie však chorým deťom veľmi prospieva: „Pokiaľ dieťa alebo matka ochorejú, množstvo obranných látok v ich mlieku sa spravidla zvýši,“ vysvetľuje profesor Peter Hartmann zo Západoaustrálskej univerzity, ktorý je svetovo uznávaným odborníkom na dojčenie. „Dojčené dieťa sa pravdepodobne uzdraví rýchlejšie ako dieťa kŕmené dojčenskou výživou. Nejde iba o výživu a imunitu. Dojčenie choré dieťa upokojí a uteší. Tento významný prínos by sme nemali podceňovať. „Dojčenie materským mliekom je to najlepšie, čo môžete pre predčasne narodené dieťa urobiť,“ hovorí profesor Hartmann. „Každá kvapka sa počíta.“ Zdravotníci považujú materské mlieko nie iba za výživu, ale tiež za liek.
Štúdie po celom svete preukazujú, ako je dojčenie pre vývoj mozgu dôležité. V štúdii z Veľkej Británie mali lepšie známky v škole teenageri, ktorí boli ako deti dojčení po dobu šiestich alebo viac mesiacov. Aj keď vezmeme v úvahu faktory, ako je príjem domácnosti a vzdelanie matky, zdá sa, že výhradne dojčené deti majú vyššie IQ, ako deti kŕmené dojčenskou výživou. Dojčenie nie je pre deti prínosné iba po dobu prvých šiestich mesiacov. Výskum tiež ukazuje, že dojčené deti sú menej náchylné na rakovinu, ako je leukémia alebo lymfóm, majú lepší zrak a rovnejšie zuby, ako deti kŕmené dojčenskou výživou. Dojčenie tiež deťom pomáha znížiť v dospelosti riziko obezity alebo cukrovky 1. a 2. Pokiaľ ste niekedy premýšľali, kedy prínosy dojčenia skončia, odpoveď je nikdy. Dojčatá z neho ťažia celý život.
Dojčenie a duševné zdravie dieťaťa
Dojčenie má na duševné zdravie detí vplyv prostredníctvom niekoľkých navzájom prepojených faktorov, ktoré zahŕňajú výživové, hormonálne, emocionálne, psychické a behaviorálne aspekty. Dojčenie pre dieťa neznamená iba obyčajnú výživu, iba čisto pitie materského mlieka. Rovnako dojčenie nemá vplyv iba na imunitný systém bábätka a jeho chorobnosť. Dojčenie predstavuje aj samotný akt dojčenia - satie na prsníku. Dojčením dieťa nezískava iba základné živiny. Dojčenie dieťa uspáva a pomáha mu spať. Materské mlieko obsahuje melatonín, ktorý si bábätko v prvých mesiacoch života nedokáže vytvoriť. Melatonín súvisí s prípravou na spánok, zaspávaním a spánkom. Dojčenie má význam pre rozvoj mozgu a vytváranie mozgových prepojení, a to práve aj v centrách mozgu, ktoré majú na starosti reakciu na stres, reakcie v sociálnych situáciách, empatiu, vnímanie vzťahov s druhými ľuďmi, sociálne interakcie, ostražitosť, strach, istotu, úzkosť, paniku či duševné zdravie ako také.
Dojčenie ako spôsob výživy aj ako spôsob starostlivosti ovplyvňuje mikrobióm v črevách - teda bakteriálne a iné zloženie v črevách a dnes už sa vie, že sídlo duševného zdravia je práve v črevách. Naše duševné zdravie má do veľkej miery na starosti práve mikrobióm. Dojčenie podporuje uvoľňovanie oxytocínu a prolaktínu nielen v tele matky, ale aj v tele dieťaťa. Dojčenie, ktoré sa odohráva v úzkom telesnom kontakte, stabilizuje glykémiu (hladinu cukru v krvi dieťaťa), telesnú teplotu, dýchanie, pomáha neurobehaviorálnej samoregulácii, znižuje hladinu kortizolu a krvný tlak. Toto všetko súvisí s duševným zdravím. Fyzický kontakt a blízkosť počas dojčenia posilňujú emocionálne puto medzi matkou a dieťaťom. Viacero štúdií, vrátane metaanlýz, naznačuje, že dojčenie môže chrániť deti pred rozvojom poruchy autistického spektra (PAS), mentálnej poruchy charakterizovanej narušenými sociálnymi a komunikačnými zručnosťami. Dojčenie môže znížiť riziko vzniku rôznych duševných porúch v neskoršom živote, vrátane depresie a úzkosti. Bezpečné pripútanie a zdravý emocionálny vývoj v ranom detstve sú kľúčové pre prevenciu týchto problémov. Deti, ktoré sú dojčené, majú tendenciu mať lepšiu celkovú duševnú pohodu. Dojčenie má zásadný vplyv na duševné zdravie detí, podporuje ich emocionálnu stabilitu, kognitívny rozvoj a sociálne zručnosti.
Vplyv materskej traumy na vývoj dieťaťa
Výskumníci aktívne monitorovali 501 rodín od chvíle, keď deti dosiahli 2 mesiace, až do veku 5 rokov. Všetky rodiny pochádzali z oblasti Toronta a do štúdie vstúpili medzi rokmi 2006 až 2008. Zároveň informovali o svojej aktuálnej sociálno-ekonomickej situácii, konfliktoch v partnerskom vzťahu a príznakoch depresie. Otcovia doplnili údaje o svojich problémoch so správaním v detstve, zatiaľ čo školení odborníci nezávisle hodnotili rodičovské správanie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Výsledky štúdie jasne preukázali súvislosť medzi nepriaznivými zážitkami matky z detstva a problémami jej dieťaťa v emocionálnej, behaviorálnej aj kognitívnej oblasti. Tieto súvislosti však fungujú omnoho komplexnejšie než jednoduché priame spojenie. Účinky traumy sa šíria prostredníctvom zložitej siete vzájomne prepojených rodinných a sociálnych faktorov. Matky s traumatickou minulosťou častejšie žijú v horších sociálno-ekonomických podmienkach počas dospelosti. Táto situácia priamo znižuje ich materinskú citlivosť - schopnosť vnímať a primerane reagovať na potreby dieťaťa - a zároveň zvyšuje riziko partnerských konfliktov a depresie. Každý z týchto faktorov následne špecificky ovplyvňuje vývin dieťaťa.
Emocionálne problémy detí, najmä úzkosť a sklony k smútku, priamo súvisia s materskou depresiou. Matky s traumatickým detstvom častejšie trpia depresiou, čo predstavuje kľúčový prediktor emocionálnych ťažkostí ich detí. Problematická minulosť otcov tiež nepriamo prispieva k materskej depresii, čím ešte viac posilňuje tento negatívny vzťah. Problémy so správaním u detí - agresivita, vzdor a porušovanie pravidiel - vznikajú viacerými cestami. Prvú trasu tvorí priamy vplyv otcovej vlastnej histórie problémového správania na správanie dieťaťa. Druhá cesta vedie cez partnerský vzťah: materské traumy zvyšujú počet manželských konfliktov, ktoré priamo súvisia s problémovým správaním detí. Kognitívny vývoj sleduje odlišnú trajektóriu. Materská citlivosť tu zohráva rozhodujúcu úlohu. Matky s traumatickou minulosťou častejšie čelia nižšiemu sociálno-ekonomickému statusu, čo priamo súvisí s menej citlivou rodičovskou starostlivosťou. Deti v takýchto podmienkach dosahujú horšie výsledky v testoch slovnej zásoby a základných matematických zručností.
Tieto zistenia podporujú „interakcionistický model“ vývoja, kde rané traumy matky ovplyvňujú jej životnú situáciu v dospelosti a výber partnera, čo následne formuje jej psychické zdravie a rodičovský prístup. Všetky tieto faktory spolu vytvárajú vývojové prostredie dieťaťa a ako skoré životné skúsenosti vytvárajú kumulatívne riziká postupujúce naprieč generáciami.
Prerušenie medzigeneračnej traumy
Trauma v detstve nepredstavuje len individuálny problém, ale spoločenský fenomén ovplyvňujúci celé generácie. Politiky zamerané na prevenciu detskej traumy alebo zmiernenie jej následkov prinesú dlhodobé spoločenské benefity. Programy poskytujúce mladým rodinám finančnú podporu, služby duševného zdravia a rodičovské poradenstvo môžu účinne prerušiť medzigeneračný cyklus traumy. Skríningové nástroje pre nepriaznivé zážitky z detstva sa dajú jednoducho implementovať do pediatrických a materských zdravotníckych služieb, čo umožní včasnú identifikáciu a podporu ohrozených rodín. Komplexný prístup riešiaci súčasne ekonomické ťažkosti, duševné zdravie rodičov aj kvalitu rodičovstva prináša lepšie výsledky než zameranie sa na jednotlivé problémy izolovane. Štúdia tiež podporuje zavedenie širších sociálnych opatrení, ako sú programy finančnej podpory pre rodiny v núdzi. Predbežné výskumy potvrdzujú, že nepodmienená finančná pomoc rodinám zlepšuje kognitívne aj behaviorálne výsledky detí.
Vnútorné a vonkajšie vplyvy
Podľa prieskumu , ktorý viedli siedmi odborníci z popredných anglických a amerických univerzít, sa intelekt detí mení prostredníctvom vnútorných a vonkajších vplyvov. Medzi tie vonkajšie patria často veci, ktoré nedokážu rodičia ovplyvniť. Zaradili medzi nich napríklad šťastie, že sa v daný moment nachádzajú na tom správnom mieste, osud, ktorý ovplyvňuje ich život a prostredie. Tieto veci sú nepredvídateľné a nemáte na ne žiaden dosah. Ako vnútorné vplyvy sa označujú tie faktory, ktoré priamo ovplyvňujú osobnosť. Na tie majú najväčší dosah samotné matky. Tie formujú ich intelekt prostredníctvom ich učenia a taktiež podľa každodenných zvykov, ktoré upravujú ich inteligenciu. V konečnom dôsledku potom záleží na tom, čomu bude dieťa viac dôverovať. Či to všetko zvalí na externé faktory, ktoré nemôže ovplyvniť, preto sa hneď vzdá. Alebo bude veriť viac vo vnútornú silu. Na to majú dosah najmä ich matky, ktoré ich povzbudzujú vo vzdelávaní.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM