Správna výživa v detstve a školskom veku je základom pre zdravý vývoj, rast a celkovú pohodu dieťaťa. Ovplyvňuje nielen fyzické zdravie, ale aj kognitívne funkcie, schopnosť sústrediť sa a správanie. Vytváranie správnych stravovacích návykov od útleho veku je investícia do budúcnosti, ktorá pomáha predchádzať civilizačným ochoreniam a zabezpečuje kvalitný život.
Príprava na školu a zdravé návyky
Každé dieťa je jedinečné, a preto aj nástup do školy prežíva individuálne. Je dôležité pripraviť dieťa na túto zmenu formou spoločných rozhovorov a povzbudzovaním. Budúci školák by mal mať pozitívny postoj k učeniu a škole, bez zbytočného strachu a neistoty.
Režim dňa a spánok
Už pred nástupom do školy je vhodné vypestovať u dieťaťa pravidelné režimové návyky. To zahŕňa ustálený denný režim, ktorý zohľadňuje individuálnu dĺžku a čas spánku. Spánok je pre školáka mimoriadne dôležitý, pretože ovplyvňuje jeho celkový zdravotný, psychický aj fyzický stav.
Kvalita spánku:
- Pravidelný spánkový režim je vhodné nastaviť už pred začiatkom školského roka.
- Predspánková rutina by nemala zahŕňať aktivity so svietivými displejmi (počítač, televízia, herná konzola, smartfón, tablet).
- Miestnosť na spanie by mala byť zatemnená, tichá, vyvetraná a chladnejšia.
Stres a úzkosť
Zvyknúť si na povinnosti po prázdninách môže byť pre deti náročné a môžu zažívať stres a úzkosť. V takýchto prípadoch je dôležité neignorovať tieto príznaky a vyhľadať pomoc školského psychológa, ak problémy pretrvávajú aj napriek snahe rodičov a učiteľov.
Zrak a správny výber školskej tašky
V prípade, že dieťa trpí dioptrickou chybou, tupozrakosťou alebo škúlením, je to pre neho hendikep. Čím skôr lekár chybu zraku zistí, tým je vyššia šanca na úspešné liečenie. Rovnako, výber školskej tašky by mal byť starostlivý, aby chránil zdravie dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Kritéria pre výber školskej tašky:
- Kvalitné, zdraviu neškodné materiály.
- Rozmery proporcionálne k telesným parametrom dieťaťa.
- Čo najnižšia hmotnosť.
- Stabilita a kopírovanie tvaru chrbtice.
- Nastaviteľné, mäkké popruhy, ktoré rovnomerne obopínajú obe plecia.
- Úprava zadnej strany, aby nemala tlačiace hrany alebo miesta.
Príliš ťažká aktovka preťažuje svalstvo chrbtice a prispieva k stuhnutiu svalov v krčno-hrudnej časti chrbtice, čo môže viesť k chybnému držaniu tela a dlhodobým ťažkostiam, deformáciám a skolióze. Je dôležité pravidelne kontrolovať aktovky, aby v nich deti nenosili zbytočnosti. Ťažké veci je vhodné nahradiť ľahšími alternatívami, napríklad tvrdé dosky ľahšími plastovými. Taktiež je dôležité umiestnenie školskej tašky v strede chrbta, čo podporuje správne držanie tela.
Obuv
Pre správny rast kostí je dôležité, aby malo dieťa v obuvi dostatok miesta pre prsty. Pri výbere prezuviek do školy je vhodné uprednostniť prírodné materiály, ako sú usne a textil. Pre najmenšie deti je najvhodnejšia nízka členková obuv, šnurovacia alebo uzatvárateľná textilným pásikom.
Výživa ako základ zdravého životného štýlu
Výživa v detskom veku zohráva kľúčovú úlohu v celkovom vývoji a zdraví dieťaťa. Mala by byť nutrične vyvážená a obsahovať všetky živiny potrebné pre rast, metabolizmus a telesné funkcie.
Pravidelnosť a pestrosť stravy
Počas dňa by deti mali prijímať dostatočne kvalitnú a pestrú stravu, nevynímajúc desiatu. Deti by mali jesť v pravidelných intervaloch, s časovým odstupom 3 hodín. Každé denné jedlo - raňajky, desiata, obed, olovrant i večera má svoj význam a nemalo by byť u detí vynechávané.
Pitný režim
Dodržiavanie správneho pitného režimu je jednou z najdôležitejších zásad zdravého životného štýlu. Množstvo vody, ktoré detský organizmus potrebuje, závisí od veku, hmotnosti, fyzickej aktivity, teploty prostredia a typu stravy. Deti by mali vypiť pred odchodom do školy aspoň jeden pohár vody. Vypiť naraz veľké množstvo vody nie je vhodné. Pre spestrenie pitného režimu je možné jednorazovo denne ponúknuť dieťaťu nesladený bylinkový alebo ovocný čaj, prípadne nesýtenú minerálnu vodu. Ovocné šťavy predstavujú dôležitý zdroj vitamínov a minerálnych látok, šťavy odporúčame podávať zriedené, napríklad v pomere 1:1 s vodou.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Fľaša na vodu:
- Je najvhodnejšie, aby si dieťa do školy nosilo vlastnú fľašu.
- Ideálna fľaša by mala byť ľahko čistiteľná, mať odmerku a udržiavať teplotu nápoja.
- PET fľaše sú určené iba na jednorazové použitie.
- Vhodné sú fľaše na opakované používanie: vyrobené z plastu (Tritan, PP), skla alebo z nerezovej ocele.
- Sklo je považované za vysoko inertný materiál.
- Fľašu je dôležité umývať každý deň teplou vodou s jemným saponátom.
Školské stravovanie
Jedálny lístok v školských jedálňach je vypracovaný na základe materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie, ktoré sú pravidelne aktualizované. Pri príprave a podávaní stravy v školských jedálňach musí kvalita stravy a stravovací a pitný režim zodpovedať veku, zdravotnému stavu a požiadavkám na zabezpečenie ochrany zdravia a zdravého vývinu detí a mládeže. Je preto žiaduce, aby dieťa konzumovalo teplý obed počas pobytu v škole.
Odmeňovanie a sladkosti
Rodičia by nemali odmeňovať deti za plnenie školských úloh a výsledkov sladkosťami. Mali by sa tiež vyvarovať podávaniu sladkostí deťom medzi hlavnými chodmi. Vhodnejšie je občas pripraviť im sladkú desiatu alebo raňajky.
Aktivity a zdravý životný štýl
Odmenou pre deti tak nemusí byť vždy len sladká dobrota, ale potešia sa aj zdravej aktivite. Zoberte ich na prechádzku do prírody, choďte sa s nimi bicyklovať, alebo si s nimi vyskúšajte adrenalínovú aktivitu, ktorá bude deti baviť. A navyše, spoločne urobíte niečo aj pre vaše zdravie.
Legislatívne rámce školského stravovania
Školské jedálne nemôžu variť podľa vlastného uváženia. Ich činnosť usmerňujú legislatívne normy, ktoré majú zabezpečiť zdravé stravovanie detí. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 533 z 16. augusta 2007 o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania ustanovuje podrobnosti o hygienických požiadavkách, výrobe a príprave pokrmov, ich výživovej hodnote a ďalších aspektoch.
Podľa aktuálnych pravidiel majú školy zostaviť jedálny lístok tak, aby deti dostali dvakrát do týždňa mäsové jedlo, raz jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno múčne a jedno zeleninové jedlo. Ovocie a zelenina by mali byť podávané každý deň, pričom trikrát do týždňa by mala byť surová zelenina vo forme šalátu alebo prílohy.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Čo by mala obsahovať strava detí
Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. majú mať deti v rámci jedného týždňa dve hlavné mäsové jedlá, jedno jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením. K zeleninovým jedlám sa odporúčajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka. Prívarky sa odporúčajú podávať 2 x do mesiaca, zemiaky 2-3 x týždenne, zelenina denne vo forme šalátu alebo oblohy k hlavnému jedlu. Ryby, obilniny a strukoviny majú byť na jedálnom lístku raz týždenne, rovnako ako múčniky z tvarohu, mlieka a ovocia. Obed má mať najvyššie percento z celkového denného energetického príjmu a má byť výživovo najhodnotnejším pokrmom dňa.
Dôležité živiny
- Bielkoviny: Sú najdôležitejšou živinou pre rast detí, tvoria stavebnú zložku orgánov, svalov, kože, hormónov, enzýmov, protilátok a krvi. Dieťa vo veku 1 - 3 roky potrebuje 1,8 g/kg/deň a 4 - 6 ročné dieťa 1,5 g/kg/deň. Ideálnym zdrojom sú vajcia, mlieko, mliečne výrobky, ryby a mäso. Z rastlinných zdrojov sú to strukoviny a zemiaky.
- Sacharidy a tuky: Optimálne je preferovať komplexné sacharidy (strukoviny, obilniny, zelenina, ovocie, zemiaky) s postupným uvoľňovaním energie. Tuky sú súčasťou membrán, zdrojom esenciálnych mastných kyselín, energie a nosičom vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K).
- Minerálne látky: Rastúce deti potrebujú vápnik, fosfor a železo. Železo sa nachádza v mäse, pečeni, obličkách, ovsených vločkách, sušenom ovocí, žĺtkoch, fazuli a zelenej listovej zelenine.
- Vitamíny: Dôležité sú vitamíny A, D a C. Vitamín C zvyšuje odolnosť proti infekciám, posilňuje cievy, zrýchľuje hojenie rán a pomáha proti chudokrvnosti a kazeniu zubov.
- Pitný režim: Návyk na dostatočný pitný režim by mal byť osvojený už v detstve. Potreba vody je u detí vo veku 2 rokov 125 ml/kg/deň a vo veku 5 rokov 100 ml/kg/deň. Vhodná je pitná voda, ovocné čaje, ovocné šťavy a vitaminizované nápoje.
Kritika a odporúčania k stravovaniu v školských jedálňach
Hoci legislatíva stanovuje určité normy, v praxi sa vyskytujú nedostatky vo výžive detí v školských jedálňach.
Nedostatok čerstvej zeleniny a ovocia
Vitamín C je termolabilný, takže ho deti môžu získať len z čerstvej zeleniny alebo ovocia. Ak nie je denne podávané aspoň malé množstvo čerstvej zeleniny, dávky vitamínu C nie sú dostatočné. Počas zimných mesiacov by sa podávanie ovocia a zeleniny malo znásobiť, aby sa predchádzalo chorobám, čo sa často nedeje.
Prebytok múčnych jedál
Deti často konzumujú múčne jedlá dvakrát denne, niekedy aj trikrát. Nadmerná konzumácia múčnych jedál spôsobuje nárast obezity, kolísanie inzulínu a ďalšie problémy. V ponuke chýbajú zdravšie alternatívy s nižším obsahom lepku alebo iné výživnejšie obilniny. K mäsitým jedlám je vhodnejšie použiť prílohy z celozrnnej múky. Pri bielej múke je zrno zbavené otrúb a klíčka, čo má za následok lepenie na steny čriev a spôsobovanie zápchy či iných metabolických problémov.
Sladké sirupové vody a čaje namiesto čistej vody
Pitný režim detí je často dopĺňaný sladkými malinovkami s glukózovo-fruktózovým sirupom, farbivami a stabilizátormi. Prioritne by mala byť deťom ponúkaná čistá voda. Niektoré jedálne zlievajú sladkú kompótovú vodu a "vyrábajú" tak ovocný čaj, čím si dopĺňajú tabuľkové živiny.
Nevhodný výber mäsa
Odporúča sa znížiť spotrebu bravčového mäsa a zaradiť chudé mäso v podobe hydiny, rýb, hovädzieho mäsa alebo králika. Často je deťom ponúkané bravčové mäso dvakrát do týždňa, čo nie je v súlade so zdravou výživou. Bravčové mäso nepatrí k najvýživnejším druhom mäsa kvôli vysokému obsahu tukov a nasýtených mastných kyselín. Pri výbere druhov mias v detskej strave by mali byť uprednostňované chudé biele mäsá typu morčacie, kuracie z domácich chovov, ryby, chudé hovädzie alebo teľacie mäsá.
Nedostatočná konzumácia rýb
Deťom sú ponúkané ryby zväčša v podobe sardinkových nátierok. Tučné ryby sú zdrojom Omega3-Mastných kyselín, ktoré sú protizápalové.
Sladké jedlá a nápoje
Časté zaradenie sladkých jedál, ako sú šišky s džemom, a sladených nápojov do jedálnička nie je vhodné. Sladké mlieko, ochutené bielym cukrom, glukózovým sirupom a stabilizátormi, neprináša žiadnu výživovú hodnotu.
Polotovary
Používanie polotovarov, ako sú palacinky a pirohy, by malo byť obmedzené a nahradené čerstvými surovinami.
Odporúčania pre zlepšenie stravovania
- Zvýšiť podiel čerstvej zeleniny a ovocia: Zabezpečiť každodenný prísun čerstvej zeleniny a ovocia, najmä v zimných mesiacoch.
- Obmedziť múčne jedlá: Ponúkať zdravšie alternatívy obilnín s nižším obsahom lepku a celozrnné prílohy.
- Uprednostňovať čistú vodu: Zabezpečiť, aby deťom bola prioritne ponúkaná čistá voda namiesto sladených nápojov.
- Používať kvalitné tuky: Vyberať kvalitné mliečne maslo namiesto lacných rastlinných roztierateľných masiel.
- Zamerať sa na chudé mäso: Znížiť spotrebu bravčového mäsa a zaradiť hydinu, ryby, hovädzie mäso a králika.
- Zvýšiť konzumáciu rýb: Podávať tučné ryby ako zdroj Omega3-Mastných kyselín.
- Obmedziť sladké jedlá a nápoje: Nahradiť sladké jedlá a nápoje zdravšími alternatívami, ako sú ovocie a nesladené nápoje.
- Používať čerstvé suroviny: Obmedziť používanie polotovarov a uprednostňovať čerstvé suroviny.
- Vzdelávanie a informovanosť: Vzdelávať vedúce jedální a personál o správnej výžive a zdravých receptoch.
Zmeny v legislatíve a normách
Školy nemôžu variť, čo chcú. Táto legislatíva prešla zmenami, ktoré majú zabezpečiť práve zdravé stravovanie. Snažili sa reagovať na aktuálne poznatky o výžive, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, či Európskej komisie. K mäsu, nielen bravčovému a kuraciemu, ale aj králičiemu, teľaciemu, či dokonca divine, je na výber až 80 rôznych príloh. Pri každom recepte je uvedená gramáž a nutričné zloženie jednej porcie a to pre každú vekovú kategóriu zvlášť. Pri zostavovaní jedálnička teda musia vedúce jedální vyrátať, či spĺňa odporúčané výživové dávky. Ak škola ponúka na výber dve a viac jedál, mali by byť podľa nej podobného nutričného zloženia, aby si žiak celý týždeň nevyberal len múčnu alternatívu. Novinkou je aj možnosť zvýšiť objem zeleniny v jedle o 40 percent oproti receptu.
Na čo sa zamerať v strave školákov a čo by ich v strave určite chýbať nemalo?
Stravovanie predstavuje dôležitú súčasť životného štýlu človeka a zohráva významnú úlohu v prevencii mnohých, najmä civilizačných ochorení. Dôležitá je najmä problematika stravovania a výživy v detskom veku, keď organizmus rastie a prebiehajú v ňom mnohé vývinové zmeny. Nedostatok alebo, naopak, nadbytok niektorých zložiek výživy môže mať následky nielen na súčasnom, ale aj na budúcom zdraví človeka.
Mlieko a mliečne výrobky
Táto skupina potravín poskytuje deťom bielkoviny a vápnik, ktoré sú dôležité najmä pre zdravý vývoj kostí. Dobrými zdrojmi sú najmä mlieko, syry, jogurty a syry. Nemliečne alternatívy kravského mlieka sa môžu podávať od jedného roka života. Dieťa by malo v ideálnom prípade denne prijať tri porcie jedla bohatého na vápnik, čo predstavuje napríklad 150 ml pohár mlieka, malý jogurt či malý kúsok syra o veľkosti zápalkovej škatuľky. Deti do piatich rokov rýchlo rastú, a preto majú vyššie nároky na energiu. Z tohto dôvodu by deti do dvoch rokov mali prijímať najmä plnotučné mliečne výrobky. Polotučné mlieko sa môže podávať od dvoch rokov, ak dobre rastú.
Optimálna výživa a budovanie správnych stravovacích návykov
Od útleho veku je zásadné budovať spoločne s dieťaťom správne stravovacie návyky. S dieťaťom treba hovoriť o strave a vysvetľovať mu, čo je preň dobré. V prvom rade je nutné viesť ho v otázke stravovania k pravidelnosti. „Stravu by malo prijímať šesťkrát denne, čo predstavuje raňajky, desiatu, obed, olovrant, večeru a druhú večeru,“ spresnila s tým, že jedlá by sa nemali vynechávať. Strava by mala byť pestrá, ľahko stráviteľná a mali by v nej byť zastúpené všetky živiny. Zastúpené by mali byť všetky zložky. A to bielkoviny, ako napríklad kura, ryba, strukoviny, cereálie. „Taktiež tuky, hlavne tie rastlinné a sacharidy vo forme ovocia a zeleniny. Detská strava v predškolskom i školskom veku by mala byť pestrá a rozmanitá. Súčasťou majú byť aj mlieko a mliečne i celozrnné výrobky. „Jedlo pre ne pripravujeme varením, dusením, pečením a dochucujeme ho nedráždivými koreninami. Môžu to byť bylinky, rasca, majorán i kôpor,“ hovorí Fraňová. Poznamenala, že pozor však treba dať na veľkosť porcie. Samozrejmosťou by u detí mal byť aj dostatočný pitný režim. Spočiatku totiž nemajú reflex smädu a pre veľkosť ich tela sa dokážu rýchlo dehydrovať. Preto je potrebné nápoj ponúkať a učiť ich tomuto návyku. Pre deti je vhodná voda, ovocné i bylinkové čaje. Nevhodné sú sladené a sýtené nápoje. Vyhýbať sa treba vyprážaným jedlám, údeninám a zemiakovým lupienkom.
Energetické a nutričné potreby detí
Celkové energetické a nutričné potreby detí sa s vekom a hmotnosťou tela zvyšujú, ale v prepočítaní na 1 kg hmotnosti tela sa znižujú. Energetický príjem 7 - 10 ročných detí by mal predstavovať 9 000 kJ/deň, vo veku 11 - 14 rokov sa už uplatňujú rozdiely podľa pohlavia.
Vo výžive detí v mladšom školskom veku (7 - 10 rokov) sa rozdiely podľa pohlavia neuplatňujú. Uplatňujú sa však rozdiely podľa veku a tempa rastu prípadne fyzickej aktivity. Vo výžive starších detí sa vo výžive plne uplatňujú rozdiely podľa pohlavia.
Optimálne zastúpenie živín v strave
Jednotlivé živiny by mali byť v strave zastúpené v optimálnom pomere:
- bielkoviny: < 15 %
- sacharidy: 55 - 60 %
- tuky: < 30 %
Zásady pri príprave potravy
Pri príprave potravy sa máme opierať o tieto zásady:
- bielkoviny: viac ako 50 % živočíšne, menej ako 50 % rastlinné, ich príjem sa realizuje prostredníctvom mlieka, mliečnych výrobkov (najlepšie kyslomliečnych: živý jogurt, kefír, tvarohové nátierky, syry vyrobené z tvarohu), mäsa (uprednostňujeme hydinu, ryby, chudé bravčové a hovädzie mäso), vajíčok, strukovín (fazuľa, hrach, šošovica, sója) a zemiakov
- tuky: energetický príjem z tukov by nemal prevyšovať 30 %. Uprednostňujeme maslo - mliečny tuk, rastlinné oleje - pre obsah nenasýtených mastných kyselín (olivový, slnečnicový, repkový), vyhýbame sa konzumácii bravčovej masti - pre vysoký obsah nasýtených mastných kyselín. Netreba zabúdať na skrytý obsah tuku v mäse a mlieku a výrobkov z nich. V strave treba zvýšiť konzumáciu morských rýb (obsah ω-3 mastných kyselín, vitamínov A a D a jódu)
- sacharidy: odporúča sa uprednostňovať ich príjem vo forme zemiakov, ryže, cestovín, celozrnných výrobkov (tmavý chlieb a pečivo), v menšom množstve zaraďovať múčne jedlá, knedle a pod.
- z minerálnych látok sú nevyhnutné vápnik (mlieko), horčík, železo (najmä u dievčat)
- vitamíny: pre zvýšenie obranyschopnosti organizmu je dôležitá častá konzumácia ovocia a zeleniny (bohatých na vitamín C) - zásadne uprednostňujeme čerstvé ovocie a zeleninu (citrusy, čierne ríbezle, jahody, šípky, zelená paprika, brokolica, karfiol, kapusta, zemiaky), vitamíny skupiny B (celozrnné výrobky, mandle, oriešky) sú dôležité pre lepšiu koncentráciu pri učení, strava by mala byť tiež bohatá na potraviny s obsahom vitamínu A (pečeň, rybí tuk, vaječný žĺtok) a jeho provitamínu β-karoténu (rajčiny, mrkva, marhule), ktoré pomáhajú chrániť organizmus pred infekciou a sú dôležité pre lepšie videnie pri čítaní a prácu pri umelom osvetlení
Najčastejšie chyby vo výžive školských detí
Už aj školáci vo veku od sedem do desať rokov majú problémy s hmotnosťou, je ich takmer 10 percent, pričom obéznejšie deti žijú prevažne na vidieku! Analýza stravovacích návykov mladších slovenských detí odhalila, že viac ako tretina z nich pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný príjem ovocia a zeleniny. Alarmujúce podľa je aj fakt, že 3,5-krát sú prekročené odporúčané denné limity soli v jedle.
Podľa projektu Monitoring stravovacích zvyklostí a výživových preferencií vybranej populácie slovenských detí, majú deti vo veku od sedem do desať rokov nie úplne správne stravovacie a pohybové návyky. Deti takisto nemajú dostatok pohybu a nemajú teda potrebný energetický výdaj.
Znepokojujúcim faktom je zistenie, že 37,5 percenta detí pravidelne neraňajkuje, pričom najčastejšie uvádzanými dôvodmi bolo nechutenstvo, nepociťovanie hladu či nedostatok času.
Dôležitosť jednotlivých jedál počas dňa
Raňajky
Jedným z najrozšírenejších nedostatkov našej výživy je rýchle konzumovanie jednotvárnych, málo výdatných raňajok resp. neraňajkovanie. Platí to nielen pre dospelých, ale žiaľ, aj pre deti. Výskum potvrdil, že vôbec neraňajkuje 13 % detí. Kompletné raňajky uvádzalo len 39 % detí.
Z prijatých raňajok má dieťa čerpať silu v doobedňajších hodinách. Preto by dieťa nemalo ísť do školy hladné, ani vtedy, keď si to samo želá. Raňajkovať treba v pokoji a pretože jedlo vnímame komplexne všetkými zmyslami, musí byť chuť, vôňa, konzistencia a farba jedla vhodne zladená a vkusne upravená. Takto podmienená reflexná činnosť vyššej nervovej sústavy prispieva k správnemu tráveniu a využitiu živín v prospech zdravia.
Vzorové raňajky: mliečny nápoj, celozrnný chlieb s pomazánkou na báze rastlinného masla (sardinková, syrová, drožďová, tvarohová…), zelenina (reďkovka, paprika, paradajka, cibuľka…), ovocný džús. Po takýchto raňajkách môže byť desiata ľahšia, často stačí kyslomliečny výrobok a ovocie.
Je zistené, že deti, ktoré pravidelne jedávajú raňajky, majú vyváženejší príjem živín v porovnaní s deťmi, ktoré raňajky vynechávajú. U detí, ktoré pravidelne raňajkujú, je aj nižšia pravdepodobnosť vzniku obezity.
Desiata
Desiata má byť malým zajedaním medzi raňajkami a obedom. Najvhodnejšie je mlieko, jogurt, šľahaný tvaroh, alebo ovocie, nanajvýš s prídavkom chlebíka. Sýta desiata môže vyvolať malátnosť, únavu, ospanlivosť a nesústredenosť ako prirodzený dôsledok prekrvenia tráviacich orgánov a odkrvenia mozgu. Sýtu desiatu deti často nestrávia a prichádzajú k obedu polonasýtené. Obed zjedia s nechuťou.
Vhodnou desiatou pre dieťa školského veku je napríklad chlieb či pečivo natreté kvalitným rastlinným margarínom, ktorý obsahuje esenciálne mastné kyseliny omega 3 a omega 6. Tie deti potrebujú pre normálny rast a vývoj. Vhodným doplnkom je plátok šunky alebo syra a chýbať by rozhodne nemala zelenina. Namiesto sladkosti zabaľte deťom na desiatu či olovrant ovocie.
Obed
Najvýdatnejším denným jedlom je obed, ktorý hradí straty energie i biologicky cenných výživových zložiek počas dopoludňajších hodín. Poskytuje telu najväčšie množstvo živín.
Súčasťou obeda je polievka, ktorá zaisťuje časť príjmu tekutín a prispieva k zvyšovaniu biologickej hodnoty obeda obsahom zeleniny, strukovín, mlieka a pod. Typ polievky je však treba zladiť so zložením celého obeda. Pokiaľ deti polievky nejedia, vynahradzujú si často potrebné tekutiny oveľa väčším objemom sladených nápojov po obede, čo je nesprávne hlavne u tých, ktorí majú sklon k nadváhe. Pohár čaju alebo minerálnej vody je však na mieste.
Za pozitívne zistenie monitoringu možno považovať vysoké percento detí (97 percent), ktoré konzumujú pravidelne denne obed, mnohé však vynechávajú polievku.
Školské stravovacie zariadenia sa musia riadiť prísnymi hygienickými normami a obedy sú zostavované tak, že potrebnú dávku živín dodá kompletný obed, a teda polievka spolu s druhým chodom. Ak dieťa nezje polievku, oberá sa tak o plnohodnotný pokrm, z obeda odchádza nedostatočne nasýtené a hlad často zaháňa sladkosťami alebo výživovo menej hodnotnými potravinami.
Olovrant
Olovrant sa podieľa hlavne na úhrade tekutín a časti energie. Mal by obsahovať opäť niektorý druh mliečneho nápoja. Pretože deti majú v popoludňajších hodinách určitú pohybovú aktivitu, pridávame k nápoju kúsok pečiva alebo chleba. Náplň olovrantov a desiat je treba naplánovať tak, aby sa vzájomne doplňovali a neboli úplne rovnaké.
Výsledky poukazujú tiež na to, že takmer polovica detí neolovrantuje, takže medzi obedom a večerou je dlhá prestávka bez pokrmu, čo spôsobuje väčší hlad a riziko večerného prejedania sa.
Večera
Večera dodáva telu opäť rad dôležitých živín, je však menej výdatná ako obed. Snažíme sa pripravovať ľahšie pokrmy, takmer diétneho typu, pričom ich základnou potravinou je mlieko, mäso, zemiaky alebo nenafukujúca zelenina.
Pre deti je dôležité, aby mali zaistený kľudný spánok, ktorý by nebol rušený príliš intenzívnymi tráviacimi pochodmi. Pre dieťa je podľa jej slov na večeru vhodné teplé jedlo, ale aj studený pokrm, ktoré môžeme v rámci pestrej výživy striedať.
Koľko kalórií má priemerný školský obed?
Obed predstavuje jedno z najvýznamnejších jedál v priebehu dňa, nakoľko dodáva telu energiu potrebnú na aktivity počas poobedia. Množstvo kalórií v tvojom obede sa odvíja od toho, čo presne konzumuješ. Priemerný obed na Slovensku obsahuje približne 600 kalórií.
Kalorický obsah obeda sa môže dramaticky líšiť v závislosti od zloženia pokrmu, metódy prípravy a veľkosti porcií. Priemerný obed má často rôzne potraviny, ako sú rôzne druhy mäsa, ryby, zelenina, obilniny a rôzne prílohy. Kalorický obsah obeda môžeme ovplyvniť aj voľbou zdravších surovín, ako sú celozrnné produkty, prospešné tuky.