Stravovanie detí v predškolskom veku je kľúčové pre ich správny rast a vývin. Vzhľadom na to, že deti v tomto veku konzumujú väčšinu denného energetického príjmu práve v škôlke, je dôležité, aby jedálniček bol nielen chutný, ale aj nutrične vyvážený a prispôsobený ich potrebám.
Minulosť a súčasnosť stravovania v škôlkach
V minulosti sa v jedálnych lístkoch škôlok často objavovali jedlá, ktoré boli bežné pred desiatkami rokov, bez ohľadu na aktuálne poznatky o zdravom stravovaní. Napríklad, bravčové mäso bolo pilierom jedálničkov, hoci Svetová zdravotnícka organizácia už v roku 2015 označila červené mäso a výrobky z mäsa za karcinogénne. Rakovina hrubého čreva je na Slovensku druhým najčastejším zhubným nádorovým ochorením u mužov a tretím najčastejším u žien.
Význam správneho stravovania
Správne stravovanie, podľa nutričnej vedkyne Ivany Kachútovej, prispieva k správnemu rastu a vývinu organizmu, vrátane zdravia kostí či kože, predchádza obezite a s ňou spojenými zdravotnými komplikáciami, znižuje riziko zubného kazu a porúch príjmu potravy. Anetta Vaculíková, riaditeľka programu Skutočne zdravá škola, podotýka, že menšie deti doma konzumujú len raňajky a večeru, a až 65 percent denného energetického príjmu zabezpečuje škôlka.
Legislatívne zmeny a normy
Rodičia sa v minulosti snažili ovplyvniť ponuku jedální, ale často narazili na odpoveď: „Nemôžeme, lebo nám ruky zväzujú normy“. Školy nemôžu variť, čo chcú, avšak táto legislatíva prešla zmenami, ktoré majú zabezpečiť zdravé stravovanie. Mikuláš Prokop, zodpovedný za školské stravovanie na ministerstve školstva, uviedol, že sa snažili reagovať na aktuálne poznatky o výžive, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie či Európskej komisie.
Podľa aktuálnych pravidiel musia školy jedálniček vyskladať tak, aby deti dvakrát do týždňa dostali mäsové jedlo, raz jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno múčne a jedno zeleninové jedlo. Ovocie a zeleninu by mali školáci dostávať každý deň, trikrát do týždňa by mali mať surovú zeleninu v podobe šalátu či prílohy. K mäsu, nielen bravčovému a kuraciemu, ale aj králičiemu, teľaciemu, či dokonca divine, je na výber až 80 rôznych príloh. Pri každom recepte je uvedená gramáž a nutričné zloženie jednej porcie a to pre každú vekovú kategóriu zvlášť. Pri zostavovaní jedálnička teda musia vedúce jedální vyrátať, či spĺňa odporúčané výživové dávky.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ak škola ponúka na výber dve a viac jedál, mali by byť podľa nej podobného nutričného zloženia, aby si žiak celý týždeň nevyberal len múčnu alternatívu. Novinkou je aj možnosť zvýšiť objem zeleniny v jedle o 40 percent oproti receptu. Napríklad omáčky už nemusia byť zahusťované zápražkou, ale rozmixovanou zeleninou.
Ťažkosti a výzvy pre vedúce jedální
Niektoré vedúce jedální majú zo zmien ťažkú hlavu. Tvrdia, že zostavenie nových jedálnych lístkov si vyžiada obrovské množstvo času. Viaceré teda žiadali, aby ministerstvo zverejnilo vzorové jedálne lístky. „Táto požiadavka bude zaradená ako bod programu na najbližšie zasadnutie pracovnej skupiny na zlepšenie školského stravovania,“ reagovali z tlačového oddelenia.
Nedostatky a polotovary
Hoci prvé zmeny legislatívy, vedúce k zdravšej ponuke, urobilo ministerstvo školstva už v roku 2015, nevyškrtalo menej zdravé recepty, zavedené ešte v 60. rokoch. Tak sa stalo, že školy či im dodávajúce firmy na zdravú výživu nemuseli reflektovať vôbec a vyberali si to, čo považovali za správne, alebo aj jednoduchšie. Autori zmien priznávajú, že zostalo 134 receptov, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na zdravie, no majú byť podávané najviac štyri razy do mesiaca. „Ako pracovná skupina sme sa zhodli, že vhodnejšia je cesta vzdelávania a nie prikazovania,“ tvrdí Mikuláš Prokop z ministerstva.
Zostali však aj polotovary. „Palacinky alebo napríklad pirohy sú pokrmy, ktoré sú technologicky, a teda aj časovo náročné na prípravu, a preto ich nie je možné pripraviť v školskej jedálni z čerstvých surovín pre väčší počet stravníkov,“ tvrdí ministerstvo. V škôlkach sa však objavujú aj párky, šunka a vyprážané jedlá, ktorých podávanie malým deťom zakázala už vyhláška z roku 2009. Medzi frekventované nátierky patrí šunková či vajíčkovo-oškvarková. Ministerstvo potvrdzuje, že v škôlkach musia byť tieto suroviny vynechané, škvarky v bryndzových haluškách nahradené maslom a podobne.
Ciele a budúcnosť
Aktuálne zmeny sú tak podľa odborníčok zo Skutočne zdravej školy len prvým krokom k dokonalosti. Ciele revízie noriem zabezpečiť energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje bez pridaného cukru, obmedziť vyprážané jedlá, údeniny, používať celozrnné výrobky a pečivo, obmedziť polotovary, instantné prípravky s obsahom umelých látok a konzervantov, zvýšiť množstvo kvalitnej, čerstvej, sezónnej zeleniny a ovocia od regionálnych pestovateľov.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pomoc pre vedúce jedální
ŠKOLA A STRAVOVANIE - časopis vychádzajúci desaťkrát ročne a jeho cieľom je upozorniť vedúce školských jedální na legislatívne zmeny, upriamiť ich pozornosť na najnovšie zaujímavosti v oblastiach stravovania, výživy a zdravia. Prináša zistenia z auditov a kontrol v zariadeniach školského stravovania, ponúka stanoviská odborníkov na rôzne problémové situácie z praxe.
Tipy pre rodičov pri nástupe do škôlky
Nový školský rok sa nezadržateľne blíži a pre niektoré deti to bude prvý škôlkarsky rok. Táto zmena môže byť pre deti náročná.
Tu je 5 tipov, ako zvládnuť s deťmi úvod do škôlky:
- Knihy o škôlke: Zoznámte dieťa s fungovaním škôlky prostredníctvom kníh, ktoré opisujú škôlkarsky život spôsobom, ktorý je deťom blízky.
- Batôžtek: Zaobstarajte dieťaťu batôžtek, do ktorého si môže pobaliť všetko dôležité a hrdo ho nosiť.
- Predmet pripomínajúci domov: Dajte dieťaťu do škôlky niečo, čo mu vás bude pripomínať, ako napríklad náramok, prívesok, nakreslené srdiečko na ruke, či drobná tetovačka.
- Kalendár: Používajte kalendár, aby dieťa pochopilo koncept dní, víkendov, mesiacov aj striedania ročných období.
- Správna obuv a oblečenie: Vyberte topánky na suchý zips alebo nazúvačky a vyhnite sa šnúrkam a ťažkopádnym topánočkám. Dbajte na to, aby sa dieťaťu ľahko obliekali a vyzliekali nohavice a vyhnite sa gombíkom a zložitým zapínaniam.
Skúsenosti rodičov
Po rokoch v Nemecku sa jedna matka s manželom a deťmi vrátila naspäť na Slovensko. Prvé, čo ju zarazilo, boli maniere v škôlke už pri samotnom zápise. Pani riaditeľka jej ukázala očividne nekončiaci zoznam uchádzačov o miesto v ich škôlke. V Nemecku platí zákon, ktorý garantuje miesto všetkým deťom od jedného roka a v prípade, že ho rodičia nedostanú, majú nárok na finančnú kompenzáciu.
Adaptačný proces v slovenskej škôlke prebiehal tak, že hneď prvý deň v škôlke ju zvozili, prečo chlapcom nepriniesla aj pyžamká. Nejde ani tak o to, že v nemeckej škôlke jej syn nespal, lebo na poobednom spánku v jeho veku nebazírujú. Jednoducho sa jej to zdalo na prvýkrát celkom dosť, aby ostali niekde v celkom cudzom prostredí sedem, či osem hodín. Vtedy jej povedali, že tak je to pre deti lepšie, keď si hneď zvyknú… Žiaden postupný proces, hodinka, potom dve. A s mamou do triedy už vôbec nie - to sa nesmie, je to proti predpisom, dozvedela sa.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Kým s riaditeľkou podpisovala za pochodu nejaké papiere, zrazu len jej učiteľka odviedla za ruku syna do triedy a zavrela za ním dvere. Bez slova, bez rozlúčky. Syn nechápal, čo sa deje, pokúšal sa dostať von, ale stará pani učiteľka mu stála v ceste. Začal kričať, trieskať do dverí, kopať. A riaditeľka jej celkom pokojným hlasom povedala, že to je v poriadku. Že to je normálne.
Je normálne, že skoro všetky deti plačú. Že niektoré neplačú v prvý deň, ale až o tri týždne, keď im to dôjde, že škôlka je už „navždy.“ A že tie, ktoré plakali prvé tri týždne, už naopak neplačú. Ale plač a slzy vraj jednoducho k „adaptácii“ patria. To sú ich dlhoročné skúsenosti. Generačné. Takto to skrátka chodí.
Keby nevidela na vlastné oči, že s druhým synom to v Nemecku prebiehalo úplne inak, v pohode a bez sĺz, že to zvládol skvele, napriek cudzojazyčnému prostrediu, lebo jej dovolili byť s ním v triede prvé dni. Teda nielen dovolili, mali to ako rodičia povinné, nikoho nezaujímalo, či sa ponáhľate do práce (zoberte si dovolenku, vaše dieťa nastupuje do škôlky!) Ale v tejto slovenskej škôlke bola základná filozofia „adaptačného“ procesu iná: detským slzám je zbytočné venovať pozornosť, netreba si ich vôbec všímať. Keď sa bude rodič báť detských sĺz a nechá sa zlomiť, dieťa to zneužije, vynúti si slzičkami, že nepôjde do škôlky už nikdy. Budete mať veľký problém v škole, vytmavila jej riaditeľka budúcnosť.
Nechce teraz haniť slovenské a zvelebovať iné, lebo sa vrátili „zo západu.“ No má pocit, že odkedy chodila do škôlky ona, sa tu toho veľa nezmenilo. Odmieta uvažovať spôsobom, že prežila som to ja, nič sa mi nestalo, prežijú to aj moje deti. Vie, že nie každé dieťa pri nástupe do škôlky potrebuje „ofukovanie.“ No potom sú aj deti, ktoré potrebujú viac času a trošku iný prístup, aby si zvykli. Stojí to tak veľa námahy, že radšej im ho odoprieme, nech si to odplačú, veď je to v poriadku? Hoci by sa začali pocikávať, či zajakávať alebo sa zo spánku budiť na nočné desy (áno, aj také majú skúsenosti niektoré slovenské mamičky). To jej príde choré. Nakoniec obidvoch chlapcov stiahla z takejto „adaptácie“.