Agresivita u detí je komplexný problém, ktorý môže mať rôzne príčiny a prejavy. Jedným z prejavov agresivity je aj hryzenie, ktoré môže byť pre rodičov veľmi znepokojujúce. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, od príčin agresívneho správania, cez konkrétne situácie, až po možnosti riešenia a prevencie.
Bežná situácia alebo dôvod na znepokojenie?
Všedná situácia: Tri alebo štyri deti sedia v dôvernej svornosti v pieskovisku a stavajú obrovský hrad. Mladá mamička sedí na lavičke kúsok od pieskoviska a užíva si prvú voľnú chvíľku počas horúceho letného dňa. Privrie oči, keď ju zrazu vytrhne zo sna prenikavý plač. Pozrie sa smerom do pieskoviska, podíde k nemu a nájde svojho syna s previnilým výrazom, kým sa trojročné dievčatko od susedov krčí od bolesti. „On mi zobral lopatku“ vzlyká maličká a ukazuje na chlapca, „a keď som si ju chcela zobrať, tak ma pohrýzol“.
V skutočnosti je dosť nepríjemné, ak sa naše dieťa dostane do centra pozornosti takýmto neslávnym spôsobom. Ale netreba sa znepokojovať, ak sa takáto udalosť stane sporadicky. Deti predškolského veku sa hádajú často, ale ľahko sa aj opäť udobrujú. Ak sa však deti bijú, hryzú alebo kopú pravidelne, prípadne útočia i na svojich rodičov, treba v každom prípade zasiahnuť.
Prečo deti hryzú? Identifikácia príčin agresívneho správania
Prejavy agresivity u detí majú svoje príčiny. Treba ich nájsť a dieťaťu vysvetliť, že takéto správanie je neprípustné. Ak má dieťa sklon k hrubostiam, treba pátrať po príčinách, pretože žiadne dieťa sa nespráva hrubo bez príčiny. Príčiny však môžu byť rôznorodé a neexistujú všeobecne platné riešenia.
- Emocionálne príčiny: Hryzenie môže byť prejavom strachu, frustrácie alebo bezmocnosti. Dieťa môže byť v neznámej situácii a nevie, ako reagovať. Malé deti a predškoláci používajú telesnú agresivitu často z čírej bezmocnosti. Pretože sa ešte nenaučili, ako s inými nadviazať kontakt, pohryzú iné dieťa, aby mu signalizovali: „Chcem sa s tebou hrať!“. Možno ich trápi nejaký problém a toto je spôsob, akým prejavujú svoju vnútornú bolesť.
- Potreba pozornosti: Deti niekedy hryzú, aby získali pozornosť, aj keď negatívnu. Zo začiatku ide len o také skúšanie, čo všetko sa dá robiť novými zúbkami. Ak rodičia na tieto prvé pokusy pohryznutia reagujú obzvlášť prudko a predovšetkým promptne, deti rýchlo zistia, že takouto formou činnosti si získajú okamžitú a intenzívnu pozornosť.
- Experimentovanie a zúbky: Keď sa prederú prvé zúbky, prichádzajú mnohé deti do fázy, kedy rady hryzú. Zo začiatku ide len o také skúšanie, čo všetko sa dá robiť novými zúbkami. Batoľatá a dojčatá niekedy hryzú, keď sú hladné. Dojčatá môžu hrýzť, keď im rastú zuby.
- Nedostatok sociálnych zručností: Často tieto deti nemávajú dostatok sociálnych situácií. Nevedia ohodnotiť pohľady, gestá a spôsoby správania iných ľudí a cítia sa byť napadnutí pri každej maličkosti.
- Vplyv prostredia: Štúdie dokazujú, že násilné deti žijú väčšinou v rodinách s nízkym statusom, v rodinách, kde vládne alkoholizmus prípadne drogová závislosť a v rodinách, kde majú rodičia psychické problémy. Niekedy dieťaťu nevyhovuje koncept materskej školy, vtedy pomôže len zmena. Aj ťažkosti v partnerstve alebo príliš voľný vzťah medzi rodičmi a dieťaťom sa môžu skrývať za agresivitou detí.
- Medicínske dôvody: Niekedy zasa nevie dieťa kontrolovať svoje impulzy z medicínskych dôvodov, ak ide napríklad o poruchy mozgu. Alebo má nedostatok empatie.
Keď dieťa bije rodičov
V treťom roku života zažívajú deti konflikt medzi svojim prianím po samostatnosti a rodičovskými zákazmi. Samostatnosť vedie napríklad pri výchove k čistote k otázke, ako môžu rozhodovať o svojom tele, ako sa ale napriek tomu môžu prispôsobiť všeobecným pravidlám. Preto uštedrujú, podľa temperamentu, na skúšku občas aj údery a kroky, ktorými sa chcú presadiť. Dieťa tak cíti svoju silu a teší sa, aké vzrušenie vie spôsobiť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ak dieťa spozoruje, že môže rodičov zraňovať alebo priviesť do úzkych, nevie z toho len tak cúvnuť. Deti však chcú byť ochraňované. Keď trojročné dieťa, ktoré ešte nevie zhodnotiť svoje sily, bije svojich rodičov, skrýva sa za tým aj otázka: Som pre teba nebezpečný/á? Tu musí znieť odpoveď samozrejme „nie“. Iba tak signalizujete svojmu dieťaťu: „Ja ťa ochránim! Viem sa postarať o to, aby sa ti nič nestalo!“
Počas tretieho roku života sa začínajú deti samostatne brániť. Bitka je prirodzený reflex - a stáva sa aktívnejším, ak na dieťa niekto zaútočí. Rodičia sa teda môžu pokojne koncentrovať na to, aby dieťaťu ukázali aj iné reakcie na násilie: jasné slová, suverénny tón, telesný odstup.
Po pol roku by sa malo toto obdobie telesných skúšok odvahy pomaly skončiť. Pritom zohráva okrem rodiny dôležitú úlohu aj správanie dieťaťa. Nemláti len svojich rodičov, ale aj deti? Ako vychádza s inými ľuďmi? Keď prevládajú negatívne momenty, môžeme pochopiť volanie dieťaťa o pomoc: Cíti sa byť vystavené situácií, ktorú nevie zvládať. Jeho agresivitu môžeme preložiť slovami: „Potrebujem viac podpory“, „Chýba mi orientácia“ alebo „Mám strach“.
Agresivita v predškolskom veku: Signál pre rodičov
Každé šieste až ôsme dieťa sa správa nadpriemerne agresívne. Pre rodičov to znamená stupeň poplachu číslu jeden, keď sa dieťa v materskej škole bije, škrabe alebo hryzie. Ak dieťa pravidelne ubližuje druhým, hľadajú rodičia rýchle riešenie, aby takéto správanie zastavili. A že takéto väčšinou neexistuje, zistia veľmi rýchlo. Väčšina rodičov reaguje veľmi citlivo a včas na to, keď sa ich dieťa bije, kope alebo hryzie. Hľadajú rady u kamarátov, detského lekára či psychológa, čítajú časopisy a listujú v knihách. Ak ani tieto rady neprinášajú ovocie, nahlodáva to ich sebavedomie. Potom môže pomôcť len vedomie, že žiaľ neexistuje patent, ktorý by priviedol malého bitkára k tomu, aby v tomto momente skoncoval s používaním násilia. Ak teda nepomáhajú žiadne podnety ani tipy, mali by ste reagovať radšej skôr ako neskôr a navštíviť s dieťaťom psychologickú poradňu. Na jednej strane dieťa z agresívneho správania nevyrastie samo od seba - dokonca sa upevňuje. Na druhej strane musia rodičia v takejto situácií podstatne rozširovať svoj repertoár myslenia a konania - a to je s profesionálnou podporou ľahšie.
Ak sa deti spolu klbčia, môže to niekedy vyzerať dosť surovo. Čo ale na dospelých pôsobí hrubo a nebezpečne, hodnotia najmä chlapci ako nevinnú hru, kedy si môžu otestovať svoje telesné hranice. To má podobnú funkciu ako robenie kotrmelcov, bežanie o preteky alebo driblovanie s futbalovou loptou. Teda nie každý ručne prevádzaný boj o plyšového macka musí byť varovným signálom. Väčšina detí je občas drsná, keď si chcú presadiť svoju vôľu a hádky patria ku každodennému životu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Základné pravidlo znie: Dieťa potrebuje pomoc, ak niekoľko týždňov nerešpektuje „NIE!“ iného dieťaťa alebo dospelých a napriek tomu udiera, bije, hryzie či kope. Ak sa však dve deti dohodnú, že si „idú zmerať sily“ a jednému z nich začne následne tiecť krv z nosa, nie je to síce pekné, ale dvaja kohúti na smetisku sa na to dali dobrovoľne. Nie je tam ani obetí, ani agresorov.
Ako reagovať, keď dieťa hryzie? Praktické rady a riešenia
Dôležité je nikdy nebrať takéto správanie na ľahkú váhu. Ak dieťa podíde k rovesníkovi a bez zjavného dôvodu ho pohryzie alebo udrie, mali by rodičia ihneď zakročiť a povedať hlasné a prísne: „Nie!“ Potom mu ukázať, ako môže iné dieťa pohladiť, namiesto toho, aby ho bilo. Ukážte mu značky na pokožke - musí pochopiť, že je to veľmi bolestivé a nie je to prípustné rovnako ako bitie, škrabanie a iné prejavy násilia.
- Stanovte jasné hranice: Musíte dať dieťaťu hneď a rázne najavo, že bitku, údery a kopance nestrpíte. Teda hlasno a určite povedzte „NIE!, pozrite sa dieťaťu do očí a pevne ho chyťte za rameno. Často chcú deti zistiť, ako ďaleko môžu zájsť - mali by ste im určiť jasné hranice.
- Ponúknite alternatívy: Deti sú pripravené aj na kompromisy, môžete mu napríklad povedať, nech si radšej hlasno zakričí namiesto toho, aby vám fyzicky ubližovalo. Ponúknite deťom možnosť „vypustiť paru“ iným spôsobom, napr. búchaním do vankúšov. Ideálne je nechať ich vybehať sa na voľnom priestranstve, zacvičiť si s nimi alebo ich nechať, aby voľne kreslili na papier to, čo preukazuje ich emócie. Iná alternatíva - v prípade ak sa hryzenie spája s vychádzaním nových zúbkov, tak im ponúknite novú alternatívu namiesto toho, aby hrýzli. Vždy, keď vás budú chcieť uhryznúť, rýchlo im dajte do ruky hryzadlo.
- Buďte príkladom: Kto bije svoje dieťa, učí ho biť sa.
- Nechajte dieťa vyjadriť hnev: Dajte deťom možnosť vyjadriť svoj hnev nahlas. Naučte ich, aby sa prejavili iným spôsobom. Keď ich niečo trápi, tak by sa najprv mali o tom s rodičmi porozprávať.
- Vyhýbajte sa spúšťačom: Pokúste sa objaviť situácie, v ktorých často vzniká agresivita a potom sa im podľa možnosti vyhýbajte.
- Berte dieťa vážne: Berte dieťa a jeho potreby vážne.
- Vyhľadajte pomoc: Vyhľadajte profesionálnu pomoc, ak dieťa komunikuje s inými ľuďmi len pomocou úderov. Zasiahnite, ak hrozí, že vaše dieťa niekoho zraní. Nebráňte sa vyhľadať psychologickú pomoc skôr, ako situácia eskaluje!
Prípad z praxe: Keď syn hryzie a bije
Ivana vošla do ordinácie psychológa, sadla si na gauč začala plakať. Jej syn má poruchu pozornosti spojenú s poruchou správania (ADHD). Je hyperaktívny, nepostojí na mieste. Keď musí čakať v rade, na vodu či v jedálni, odtláča ostatných, aby bol prvý. Bije deti a keď ho ony udrú, rozčúli sa a potom ich hryzie. Teraz chodí do školy, ani tam to však nie je najlepšie. „ Vykrikuje na učiteľku a bez príčiny ju kedykoľvek preruší. Doma treba na neho neustále dávať pozor. „Je ako nočná mora. Stále napáda svojho dvaapolročného brata. Pred týždňom som ho našla, ako na ňom leží a škrtí ho. Neviem, či by ho nezabil, keby som ho neodtiahla. Nepočúva ma, skúšala som rôzne tresty aj bitku, nič nezaberá. Pri jedení vylieva bratovi mlieko na hlavu, jedlo rozhadzuje po zemi. Manžel už čoraz viac času trávi v práci. „ Nechce s deťmi jesť, pretože z toho, čo vystrája chlapec, ho bolí žalúdok. Všetka starosť o deti ostala na nej. Deti jej nechce nikto varovať a tak nemá nikdy voľno. „Niekedy by som najradšej ani nevstala z postele, som zničená a deprimovaná. Občas si myslím, že by bolo lepšie, keby som ich nikdy nemala. Uvažujem o tom, že ich dám preč.
Ivana je podľa psychológa typický príklad matky takého dieťaťa. V takých vážnych prípadoch už odporúča medikamentóznu liečbu, hoci rodičia sa jej často bránia.
Zuby ako prirodzená zbraň?
Niektoré deti vedia rýchlo reagovať agresívne, keď sa nedeje všetko podľa ich predstáv. Určite ste sa všetci stretli s deťmi, ktoré svoju mamu udrú, keď im niečo zakáže alebo s malými silákmi z pieskoviska, ktorí dajú iným deťom po hlave kýblikom, ak im okamžite nepožičajú autíčko. Rodičov vo väčšine prípadov znepokojuje, keď sa ich dieťa zrazu správa takto voči iným deťom alebo ich dokonca bolestivo hryzie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Čo robiť, ak dieťa hryzie v materskej škole?
Dvojročné dievčatko pohrýzol v materskej škole jej rovesník do chrbta takou silou, že malá Lucka skončila na operačnom stole. Na televíziu JOJ sa s týmto prípadom obrátila mama dievčaťa, ktorá napísala do redakcie spravodajstva TV JOJ. Jej dcéra totiž bude musieť podstúpiť ešte ďalšiu operáciu. Vedenie materskej školy to veľmi mrzí, no tvrdia, že mamičku chlapca už viackrát upozorňovali na nevhodné správanie jej syna. Podľa informácií TV JOJ matka chlapca s vedením škôlky ale nikdy nekomunikovala, až kým sa nedozvedeli o spracovávaní tejto reportáže. Podľa nej je ale chlapec doma pokojný a za incident je zodpovedná škôlka. Stalo sa to v jednej z materských škôl v meste na východe Slovenska. Dvojročné dievčatko pohrýzol chlapec zhruba v rovnakom veku do oblasti chrbta. Malá Lucka mala na sebe v ten deň oblečené tenké tričko. "Keď som ten kúsanec videla, tak som sa zhrozila ako ju kusol. Lucku ošetrili a podľa slov mamy jej predpísali protizápalovú masť. Tvrdí, že stav dievčatka sa náhle zhoršil. "Jej tá koža odumrela, z večera do rána jej koža sčernala ," porozprávala o zhoršení stavu jej matka. Monika reportérke TV JOJ Kataríne Kleknerovej ukázala aj fotografie. Dvojročné dievčatko už dokonca museli pred pár dňami operovať v Košiciach. Rana je veľmi citlivá a bolestivá. Dieťa pri každom otočení na chrbát plače a v noci nemôže spať. Čaká ju zrejme ďalšia operácia. Lekári totiž matke odporučili, že by bolo dobré, ak by Lucka podstúpila plastickú operáciu. Celú situáciu prežíva veľmi ťažko aj mama chlapca, ktorý Lucku pohrýzol. Tvrdí, že chlapček je doma pokojný. "Jednoducho stalo sa to v škôlke, zodpovedná za to je škôlka. "Je to trieda najmenších detí, kde sú neustále dve učiteľky, ktoré dbajú na bezpečnosť a zdravie detí. Mamičku chlapčeka sme viackrát upozorňovali na nevhodné správanie a pokúšali sme sa to riešiť. "Mama 2-ročnej Lucky hovorí, že na škôlku nemôže povedať ani jediné zlé slovo. Práve naopak, učiteľky sú tam podľa nej skvelé," uviedla Andrea Pivarčiová, hovorkyňa ministerstva školstva. "Nemám im to za zlé, že sa toto stalo. Podľa odborníčky spôsobuje agresívne správanie veľa faktorov. "Ak dieťa reaguje neprimerane, napríklad agresívnym spôsobom, že udrie rodiča alebo iné dieťa, tak je na to rodič alebo iná dospelá osoba, ktorá mu musí ukázať hranice. "Malý ju kusol už trikrát, má od neho tri jazvy, táto nie je prvá, kusol aj iné deti a kusol už aj učiteľku," pokračovala mama 2-ročnej Lucky.
Čo robiť, ak dieťa ubližuje súrodencom?
Je dôležité zasiahnuť a chrániť slabšieho súrodenca. Staršiemu dieťaťu treba vysvetliť, že ubližovanie je neprijateľné. Zároveň je dôležité zistiť, prečo dieťa ubližuje. Môže ísť o žiarlivosť, potrebu pozornosti, alebo neschopnosť zvládať emócie.
Dôležitosť prevencie
- Podporujte emocionálnu inteligenciu: Pomáhajte deťom rozpoznávať a pomenovávať svoje emócie. Učte ich, ako vyjadrovať hnev a frustráciu zdravým spôsobom.
- Budujte sebavedomie: Deti s nízkym sebavedomím môžu mať tendenciu k agresívnemu správaniu. Podporujte ich silné stránky a pomáhajte im prekonávať slabosti.
- Vytvorte bezpečné prostredie: V rodine by mala vládnuť atmosféra bezpečia a dôvery. Dieťa by sa nemalo báť vyjadriť svoje pocity.
- Učte deti riešiť konflikty: Naučte ich, ako sa dohodnúť s inými deťmi, ako robiť kompromisy a ako sa ospravedlniť.
Keď je potrebná odborná pomoc
Ak agresívne správanie dieťaťa pretrváva, je intenzívne alebo spôsobuje problémy v škole alebo v rodine, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ alebo psychiater môže pomôcť identifikovať príčiny agresivity a navrhnúť vhodnú terapiu.
Agresivita ako prejav iných problémov
Agresivita môže byť prejavom rôznych porúch správania, ako napríklad ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou), porucha správania alebo iné psychické problémy. V takýchto prípadoch je dôležitá komplexná diagnostika a liečba.
Zvláštnosti detí s ADHD
Deti s ADHD sa správajú odbrzdene, je ťažké ich usmerniť. Vyžadujú dodržiavanie školského poriadku! Agresívne správanie môže byť spojené s dráždením v centrálnom nervovom systéme (CNS). Môžu byť nekľudné, ich reakcie sú prudké.
PhDr. odporúča dieťa rýchlo preložiť na inú školu. Školskú prispôsobivosť značne komplikuje a zneprehľadňuje encefalopatia alebo drobné mozgové poškodenie.
Dôležitosť spolupráce
Pri riešení agresívneho správania dieťaťa je dôležitá spolupráca medzi rodičmi, učiteľmi a odborníkmi. Spoločne môžu vytvoriť pre dieťa podporné prostredie a pomôcť mu naučiť sa zvládať svoje emócie a správanie.
Mýty a omyly o agresivite u detí
- Agresivita je len u chlapcov: Agresívne správanie sa môže vyskytovať u chlapcov aj u dievčat.
- Dieťa z agresivity vyrastie: Agresívne správanie sa môže upevniť, ak sa s ním nepracuje.
- Trestanie je najlepší spôsob, ako zastaviť agresivitu: Trestanie môže agresivitu ešte zhoršiť. Dôležité je pochopiť príčiny agresivity a učiť dieťa alternatívne spôsoby správania.
Záver
Agresivita u detí, vrátane hryzenia, je komplexný problém, ktorý si vyžaduje individuálny prístup. Dôležité je identifikovať príčiny agresívneho správania, stanoviť jasné hranice, učiť dieťa alternatívne spôsoby správania a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc. Prevencia je kľúčová, preto je dôležité podporovať emocionálnu inteligenciu dieťaťa, budovať jeho sebavedomie a vytvárať bezpečné prostredie.