Diéta pre deti s poruchami správania: Ako správne nastaviť jedálniček pre lepšie výsledky

V súčasnosti sa v našich základných školách čoraz viac stretávame so žiakmi, ktorým bola diagnostikovaná špecifická porucha učenia a správania. Pre učiteľa je to mimoriadne náročné, nakoľko narúšajú edukačnú pohodu pri získavaní vedomostí a nie sú práve najpovzbudivejším výchovným vzorom pre ostatné deti. Na učiteľa, ktorý takéto dieťa alebo deti v triede má, sú kladené mimoriadne nároky a preto je nevyhnutné, aby aktualizoval poznatky o práci s danou anomáliou. Deti, ktoré majú poruchu pozornosti, žijú stále pod tlakom značne náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Stále bojujú o uznanie a úspech a zväčša tento boj nezvládajú.

Tento článok sa zameriava na stravovacie aspekty, ktoré môžu ovplyvniť správanie detí s poruchami, ako je ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) a iné špecifické poruchy správania. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na to, ako môže správna diéta podporiť celkovú pohodu a zlepšiť koncentráciu a správanie detí s týmito ťažkosťami.

Špecifické poruchy správania a učenia

Špecifické poruchy správania a poruchy učenia sú podmienené narušením jednotlivých funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a prepojenie prejavov správania a schopnosťou učenia sa žiaka. Tieto ťažkosti sa mnohokrát objavujú aj u detí, ktorých inteligencia nie je výrazne závažným spôsobom znížená. Takéto správanie je okolím vo väčšine prípadov vnímané veľmi negatívne a dieťa samotné je zo strany iných vnímané ako neposlušné, nevychované, drzé, excentrické, ba priam provokačné v zmysle non etiky správania sa v podmienkach triedy či školy. Špecifické poruchy správania bývajú diagnostikované už v rannom detstve, pred nástupom do školy. Typické prejavy porúch správania sa v plnom rozsahu najčastejšie prejavujú okolo 6. roku života dieťaťa. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb zaraďujeme poruchy správania do skupiny tzv. Problémy sú dlhodobé a nie je možné ich vysvetliť na základe neurologických, zrakových, sluchových alebo motorických postihnutí, ale ani na základe emočných (citových) problémov. Anomálie sú evidentné a pozorovateľné už v rannom detstve. Syndróm ADHD, ktorý je spojený s agresívnymi prvkami správania predstavuje náročnejšiu formu zvládania problému, nakoľko porucha je charakteristická neznášanlivosťou dieťaťa s ostatnými, hádavosťou, nedostatkom sebaovládania, často i antisociálnym správaním (krádeže, vzdory, verbálne konflikty, bitky). Rodinné prostredie býva narušené a dysfunkčné.

ADHD: Hyperkinetická porucha pozornosti

ADHD je skratkou Attention Deficit Hyperactivity Disorder, čo v preklade znamená hyperkinetická porucha pozornosti. V súčasnosti je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov. ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup. Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmich rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa. Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov.

Príčiny a diagnostika ADHD

Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Aj keď je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ. Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správanie je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD.

Liečba ADHD

Dôležitá je správna liečba. Mala by byť komplexná. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.

Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“.

Ďalšie výchovné metódy: Výchovné metódy - trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné. Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie. Muzikoterapia - počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev. Rečová terapia - logopédia. Hra divadla - umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu. Kontrolovaný pohyb - skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.

Strava a ADHD: Ako môže výživa ovplyvniť správanie

V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Tipy pre úpravu stravy u detí s ADHD

Viac bielkovín na raňajky a počas dňa: Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Je dokázané, že deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole.
Jesť potraviny bohaté na vitamíny (predovšetkým vitamíny skupiny B, vrátane vitamínu B6 - kyseliny listovej): Sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervových buniek.
Zvýšiť príjem Omega-3 mastných kyselín: Štúdie tvrdia, že deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú nižšiu hladinu týchto mastných kyselín. Sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie u vašich detí. Nájdete ich v rybom tuku, vo vlašských orechoch a v ľanových semienkach. Denná odporúčaná dávka je 1 - 3 g.
Horčík: Má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek. Preto u detí trpiacich hyperaktivitou patrí horčík medzi najdôležitejšie minerály. Obsahujú ho najmä tofu, strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, zelená listová zelenina, špenát, orechy (vlašské orechy, arašidy a mandle), avokádo, olejnaté semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), mliečne výrobky a zemiaky pečené v šupke.
Zinok: Potravinovými zdrojmi sú strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, orechy, semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), zelená fazuľka, zelené vňate.

Čomu sa vyhnúť

Potraviny s nebezpečnými potravinárskymi prísadami (aditívami): S vysokým obsahom farbív, konzervačných látok (napr. benzoát sodný) a É-čiek. Potravinárske prídavné látky môžu vyvolať hyperaktívne správanie u detí bez predchádzajúcich problémov správania. É-čka sa vyskytujú hlavne v sladených nápojoch.
Vylúčiť, resp. eliminovať príjem kofeínu (kola, čierne čaje): Podrobne si prečítajte zloženie všetkého, čo dávate jesť a piť svojim deťom. Nevhodné stravovacie návyky nemajú vplyv len na hyperaktivitu vašich detí. Stravovacie návyky sa z detstva prenášajú do dospelosti.

Recepty na bielkovinové raňajky

Tu je niekoľko nápadov na bielkovinové raňajky, ktoré môžu pomôcť deťom s ADHD:

Vajíčková omeleta so zeleninou: Pridajte špenát, papriku a cibuľu pre extra vitamíny a minerály.
Grécky jogurt s ovocím a orechmi: Skvelý zdroj bielkovín a zdravých tukov.
Smoothie s proteínom: Zmiešajte ovocie, zeleninu, proteínový prášok a mlieko alebo jogurt.
Tofu praženica: Alternatíva pre deti, ktoré nemajú radi vajcia.

Ďalšie dôležité aspekty

Úprava režimu: (spánok vs. bdenie), pravidelná a zdravá strava, obmedzenie moderných technológií a dostatok pohybu môžu výrazne zlepšiť koncentráciu a sústredenie u detí.
Včasná diagnostika a odborná pomoc: Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo mať niektorú zo spomenutých porúch pozornosti, je dôležité navštíviť odborníka.
Podpora sebavedomia: Zlyhávanie v učení a vo vzťahoch s ľuďmi v okolí je pre dieťa veľmi nepríjemné až bolestivé. Prvou úlohou dospelých osôb v okolí dieťaťa je povzbudiť jeho narušené sebavedomie a sebadôveru. Empatickým správaním mu preto pomôžete najviac.
Spolupráca s učiteľom: V tomto procese by ste nemali vynechávať učiteľa, práve naopak - do riešenia problému by ste ho mali zahrnúť. Pre učiteľa je práca s dieťaťom s poruchou učenia náročný, a je dôležité, aby si spôsobom, akým rieši konflikty v triede, a zachovávaním spravodlivosti medzi deťmi, vybudoval autoritu u všetkých žiakov v kolektíve.
Rozvoj kognitívnych schopností: V dnešnej dobe poznáme veľa možností, ako podporiť rozvoj kognitívnych schopností detí s poruchami učenia či správania. Pohybová terapia - táto forma rozvíja kognitívne schopnosti dieťaťa ako pamäť, myslenie, reč, vnímanie, predstavivosť. Správny pohybový vývin zabezpečí fungovanie kognitívnych schopností. Takáto terapia sa využíva hlavne u detí s poruchami učenia, s ADHD, autizmom a poruchami správania. Dramaterapia - tzv. terapia divadlom alebo prvkami, ktorú sú spojené s divadelným umením. Tieto terapie sa využívajú aj na Slovensku a v spolupráci s odborníkmi sú v „boji“ proti poruchám učenia veľmi účinné. Sú postavené tak, aby boli aj pre najmenších zaujímavé a pútavé. Na prvom mieste je potrebné vyhľadať špeciálneho pedagóga, ktorý vás usmerní a poradí, ako máte ďalej postupovať. Ďalší odborníci, ktorí vám pomôžu pri správnom ovplyvňovaní stavu vášho dieťaťa, sú psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, neurológ a pediater. Dôležitá je ich vzájomná spolupráca takisto aj vaša aktívna komunikácia s nimi.

Špecifický prístup vo vzdelávaní

Najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní - hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka, si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia.

Tipy pre učiteľov

Priebežné hodnotenie: Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí.
Spravodlivosť a pochopenie: Často budete vystavení otázke - prečo to jemu dovolíte a mne nie? Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli.
Podpora sociálnych vzťahov: Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať.
Spolupráca s rodičmi: Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa.
Štruktúra hodiny: Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností.
Prostredie: Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica).
Jasné pokyny: Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne.

Rodičovský prístup

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD,ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov.

Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD,ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.

Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD,ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Ako zvládnuť dieťa s ADHD

Dôslednosť: Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední.
Komunikácia: Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť.
Pozitívne posilňovanie: Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.
Denný program: Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať…Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
Ukážka a vysvetlenie: Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
Vlastný priestor: Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou.
Zodpovednosť: Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť.
Varovné signály: Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne.
Obmedzenie sociálnych interakcií: Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný.
Trpezlivosť a optimizmus: Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti.
Spoločné učenie: Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
Krátkodobé úlohy: Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
Netrestajte za pohyblivosť: Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť.
Ochrana pred neúspechom: Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné.
Rodinná spolupráca: V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa.
Domáce práce: Deti s ADHD,ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť, napr.
Spolupráca so školou: Dôležitá je spolupráca rodiny so školou, je potrebné aby učiteľ bol informovaný o problémoch dieťaťa.
Vhodné zamestnanie: Voliť vhodné zamestnanie. Veľa detí s ADHD,ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti.

Emocionálne prežívanie a špecifické poruchy učenia

Žijeme v spoločnosti, kde sa kladie primárny dôraz na komunikáciu. Akýkoľvek handicap v tejto oblasti je výrazne znevýhodňujúci. Narušenie schopnosti dobre čítať a písať predstavuje bariéru prístupu k informáciám. Hoci deti so špecifickými poruchami učenia tvoria nehomogénnu a širokú skupinu (môžu mať dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu, dyskalkúliu….) je pre nich spoločné emocionálne prežívanie vlastných neúspechov a reakcii okolia na ne. Často sa v psychologických ambulanciách stretávame s tým, že tieto deti pociťujú hodnotenia okolia ako nespravodlivé, neadekvátne vynaloženej námahe, citlivo vnímajú prípadné prejavy sklamania rodičov, porovnávajú sa alebo bývajú porovnávané s úspešnejšími súrodencami, spolužiakmi alebo kamarátmi a často nevidia východisko z tejto pre nich ťaživej situácie. To má za následok, že škola sa pre nich stáva utrpením a oni nezriedka začínajú hľadať možnosti úniku - zvyšuje sa u nich počet zameškaných hodín pre záškoláctvo a tiež chorobnosť. Pri deťoch, u ktorých neboli poruchy rozpoznané včas, alebo im nebola poskytnutá adekvátna starostlivosť sa často stretávame so školskou fóbiou, neurotickými alebo psychosomatickými poruchami. Preto je veľmi dôležité problém v učení včas rozpoznať a diagnostikovať. Už úvod poradenského prístupu, keď sa dieťa dozvedá, že ideme pátrať po príčine jeho ťažkostí a pravdepodobne za to môže diagnóza, za ktorú nenesie zodpovednosť ani vinu je sprevádzaný jeho viditeľným uvoľnením.

Prístup k deťom so špecifickými poruchami učenia

Čo môžete urobiť Vy ako rodičia, aby ste čo najefektívnejšie pomohli svojmu dieťaťu? Prvým krokom by malo byť aktívne iniciovať dialóg rodič-učiteľ. V ňom by ste mali pravidelne komunikovať o cieľoch a formách pomoci, dôverovať si navzájom a informovať sa o pokrokoch aj prípadných problémoch, ktoré môžu nastať. Pre obe strany to bude znamenať dôležitý zdroj informácii, ktoré výrazne napomôžu v procese korekcií a reedukácie. Zároveň sa dozviete veľa aj o tom, ako dieťa v škole osobnostne prežíva to, že bojuje napr. s dyslexiou, pretože pre konečný úspech je dôležitý postoj dieťaťa k jeho poruche, ktorý sa často odvíja od toho, aký je Váš postoj k dieťaťu. Nie je dobré, ak rodič berie školský úspech, prípadne neúspech svojho dieťaťa ako otázku svojho spoločenského statusu, pretože to prináša problém s vyrovnaním sa s diagnózou dieťaťa. Rovnako kontraproduktívne je hľadať chyby v sebe, prípadne partnerovi. Úzkostnejšie ladení rodičia môžu zápasiť s pocitmi vlastnej viny, iní môžu celý problém zľahčovať. Často sa stretávame s bezradnosťou aj obavami rodičov o budúcnosť dieťaťa a jeho uplatnenie v živote. Aj tu platí overené pravidlo zlatej strednej cesty. Príliš úzkostná podpora, prehnaná starostlivosť a ochranársky až hyperprotektívny prístup vedie dieťa k nesamostatnosti a je rovnako škodlivý ako keď je dieťa odkázané len samo na seba. Situáciu v rodine s dieťaťom so špecifickými poruchami v učení komplikuje aj náročnosť prípravy na vyučovanie. To so sebou prináša aj to, že deti majú obmedzený čas na svoje záujmy a oddych, čo je často dôvodom ich frustrácie a niekedy aj revolty. Základom udržania si dobrého vzťahu s dieťaťom v týchto náročných podmienkach je vytvorenie nestresujúceho prostredia. Preto je dôležité, aby dieťa vnímalo Vašu pomoc ako spoluúčasť a aby sa nediala formou autoritatívneho zadávania a kontroly úloh. To v praxi znamená, že v čase určenom na prípravu do školy je potrebné venovať sa len dieťaťu, sedieť pri ňom, udržiavať s ním očný kontakt, verbálne aj neverbálne mu dávať najavo, že práve robíme niečo dôležité, pretože Váš postoj sa prenesie aj na dieťa. Musíme pri tom nestrácať zo zreteľa, že pre dieťa má rovnako veľký význam tak vzdelávanie ako aj budovanie sebaúcty a zdravého sebavedomia. To predovšetkým znamená prijatie dieťaťa takého ako je, uvedomovať si jeho prednosti, stanovovať dosiahnuteľné ciele, hodnotiť výsledky realisticky a s primeraným pedagogickým optimizmom, naučiť dieťa vidieť a oceňovať hoci aj malé pokroky a dať mu pocit, že je milované! Chváliť a oceňovať dieťa oveľa viac za jeho snahu než za úspech je tá najlepšia cesta ako mu pomôcť stať sa vyrovnanou a harmonickou osobnosťou. Väčšiu pravdepodobnosť zažiť úspech bude dieťa mať, ak budete postupovať metódou pomalých krokov, to znamená, že nebudete zvyšovať náročnosť, kým dieťa nezvládne istú úroveň. Ďalšou dôležitou zásadou je pravidelnosť , systematickosť a práca s porozumením, pretože ak dieťa pracuje rutinne a bez záujmu, tak sa očakávané výsledky nedostavia a dieťa bude demotivované.

Ako rozpoznať poruchy správania

Poruchy správania u detí predstavujú náročnú výzvu nielen pre rodičov, ale aj pre pedagógov a odborníkov. Ich prejavy môžu byť rôznorodé - od nepozornosti a impulzívneho konania, cez agresivitu, až po odmietanie komunikácie. Ako však spoznať, že ide o skutočný problém a nie iba o bežné detské huncútstva?

Najčastejšie príčiny porúch správania

Poruchy správania majú zložité príčiny, ktoré sú často kombináciou genetických, environmentálnych a psychologických faktorov:

Genetické faktory: Genetika môže hrať významnú úlohu v sklone k poruchám správania. Ak rodičia alebo blízki príbuzní mali nejaké ochorenie, ako sú ADHD alebo poruchy správania, dieťa môže zdediť určité predispozície. Tieto faktory nemusia nutne určovať budúci vývoj, ale zvyšujú riziko.
Traumatické zážitky: Udalosti ako strata rodiča, fyzické alebo emocionálne zanedbávanie, alebo často sa opakujúce konflikty v rodine môžu spôsobiť dlhodobú psychologickú záťaž na duševné zdravie dieťaťa. Tieto traumy môžu ovplyvniť schopnosť dieťaťa regulovať svoje emócie a správanie.
Poruchy v ranom vývoji: Problémy, ktoré vznikli počas tehotenstva, ako napríklad nedostatočná výživa matky alebo vystavenie toxickým látkam môžu ovplyvniť vývin mozgu. Podobne aj komplikácie pri pôrode, napríklad nedostatok kyslíka, ktoré malo bábätko po narodení môžu mať negatívny dopad na neurologický vývoj dieťaťa.
Zanedbané prostredie a výchova: Deti, ktoré vyrastajú v chaotickom prostredí bez jasných pravidiel a hraníc, môžu mať problémy so sebakontrolou a disciplínou. Rovnako dôležité je, aby deti mali pozitívne vzory, ktoré im ukazujú, ako riešiť konflikty a vyjadrovať emócie zdravým spôsobom.

Varovné signály

Každé dieťa niekedy prejavuje vzdor. Niektoré prejavy však môžu signalizovať potrebu odborného zásahu:

Extrémna agresivita: Opakované ubližovanie ostatným, či už fyzicky alebo slovne.
Hyperaktivita a nepozornosť: Dieťa sa nedokáže sústrediť na ľahké úlohy, neustále je v pohybe.
Sociálna izolácia: Vyhýbanie sa kontaktu s rovesníkmi a rodinou.
Impulzívne správanie: Dieťa koná bez premyslenia, čo často vedie k problémom.

Ak takéto správanie pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov a ovplyvňuje bežný život dieťaťa, je vhodné navštíviť odborníka a poradiť sa. Lekár či psychológ vám pomôže diagnostikovať poruchy ako ADHD, autizmus alebo poruchy opozičného vzdoru (ODD).

tags: #dieta #v #skd #s #poruchami #spravania