Rodina je základnou jednotkou spoločnosti, ktorá zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa. Uľahčuje starostlivosť o deti a ich výchovu, odovzdáva tradície ďalším generáciám a formuje osobný vývin dieťaťa i jeho postoj k ďalším skupinám. Avšak, čo sa stane, keď rodinné prostredie nie je ideálne? Ako vplýva neúplná rodina na dieťa v školskom prostredí? Táto práca sa pokúsi odpovedať na túto otázku, pričom sa zameria na definíciu rodiny, jej funkcie, charakteristiku neúplnej rodiny a jej vplyv na žiaka.
Čo je to rodina?
Autori sa priamym definíciám rodiny vyhýbajú a obmedzujú sa na vyjadrenia neveľmi jednoznačné. Z. Bauman definuje rodinu ako "skupinu osôb spojených zväzkami manželstva, krvi alebo adopcie, ktoré obvykle bývajú spolu a vnútri skupiny postupujú podľa spoločensky určenej a uznanej deľby úloh. Je to spoločensky schválená forma stáleho spolužitia". Kramer vymedzuje rodinu širšie: "Je to skupina ľudí so spoločnou históriou, súčasnou realitou a budúcim očakávaním vzájomne prepojených transakčných vzťahov. Členovia sú často (ale nie nutne) viazaní hereditou, manželskými zväzkami, adopciou alebo spoločným usporiadaním života v určitom úseku ich životnej cesty." Rodina je prvým sociálnym prostredím, do ktorého sa dieťa narodí, východiskovým terénom socializačného procesu a "spojovacím mostíkom" medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Hlavný zmysel rodiny je reprodukčný.
Funkcie rodiny
Rodina plní viaceré funkcie voči svojim členom i spoločnosti:
- Biologicko-reprodukčná funkcia: Spočíva v zaisťovaní biologického trvania spoločnosti a v odovzdávaní biologických vlastností. Zahŕňa aj erotické vzťahy medzi manželmi, ktoré sú silným stabilizujúcim činiteľom manželstva i rodiny. K poruchám tejto funkcie možno zaradiť bezdetnosť, neplánované rodičovstvo, ale aj mnohodetnosť, pri ktorej nie sú rodičia schopní dostatočne sa postarať o zabezpečenie svojich detí.
- Ekonomická funkcia: Predstavuje zabezpečovanie základných životných potrieb rodiny.
- Socializačno-výchovná funkcia: Možno ju označiť za najdôležitejšiu funkciu. Rodičia sú pre deti prvé výchovné vzory, ktoré majú u nich spravidla veľkú autoritu, čo umožňuje efektívnosť rodinnej výchovy.
- Emocionálna funkcia: Kladné citové vzťahy v rodine sú dôležitým predpokladom rozvoja vlastnej emocionality dieťaťa. Rodina zabezpečuje dieťaťu lásku, bezpečnosť, pochopenie a uznanie. Keď tento emocionálny podklad chýba, nastáva citová deprivácia a frustrácia.
- Ochranná funkcia: Spočíva v ochrane zdravia detí, ale aj v ich ochrane pred sociálno-patologickými javmi.
Neúplná rodina a jej vplyv na dieťa
Jedným zo základných predpokladov zdravého duševného vývinu dieťaťa je, aby vyrastalo v prostredí citovo vrelom a stálom. Tá prvá požaduje, aby rodičia mali svoje deti radi. Tá druhá požaduje, aby sa mali radi navzájom. Aby dokázali vytvoriť spoločenstvo, ktoré bude trvať po celý ich život a v ktorom bude všetkým dobre. Ak v rodine chýba niektorý základný člen, dochádza ľahko k ohrozeniu dieťaťa depriváciou.
Význam rodinného rozpadu pre vznik deprivačných porúch dokazujú štatistiky z rôznych retrospektívnych štúdií, ktoré u detí vyšetrovaných a liečených pre rôzne psychiatrické poruchy vykazujú značne zvýšené percento neúplných rodín. Podľa jednej štúdie je zrejmé, že u osôb s delikventným, antisociálnym alebo psychopatickým správaním je viditeľný vysoký výskyt úmrtí rodičov alebo časté separácie dieťaťa od rodičov, z akýchkoľvek príčin.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Najvážnejšie nebezpečenstvo pre vývoj dieťaťa, hlavne v útlom veku, nastáva vtedy, keď chýba matka. Na nej závisí nielen starostlivosť, ale taktiež uspokojovanie väčšiny jeho duševných potrieb - ona je základom jeho vzťahu k človeku a jeho dôvery v okolitý svet. Väčšinou sa však podarí vlastnú matku prijateľne nahradiť. Mnohé nevlastné matky, resp. adoptívne matky sú často ideálnymi pestúnkami. V takýchto prípadoch neexistujú teda podmienky pre depriváciu. Len sa zdá, že tu ľahšie a častejšie než v prirodzenej rodine vznikajú rôzne konflikty, pretože vzájomné vzťahy tu sú zložitejšie a napätejšie.
Oveľa častejšia je neprítomnosť otca. Týka sa to mnohých detí žijúcich so svojimi nevydanými alebo z iných dôvodov osamelými matkami. V týchto prípadoch samozrejme záleží na osobnosti matky oveľa viac než za normálnych okolností. A keďže práve v prípade osamelých matiek je dosť dôvodov predpokladať vyšší výskyt menej vyrovnaných osobností, je potrebné predpokladať aj zvýšené nebezpečenstvo z hromadenia sa nepriaznivých činiteľov.
Dieťaťu vyrastajúcemu bez otca teda chýba dôležitý vzor mužskosti, ktorý je zvlášť pre starších chlapcov dôležitý k regulácii ich správania. Trpia však spravidla aj nedostatkom autority a poriadku, ktoré otec za normálnych okolností stelesňuje. Dieťa, ktorému chýba hlavne otcovská autorita, býva často nesociálne a agresívne voči dospelým i deťom. Matka musí sama niesť celú hospodársku a výchovnú starostlivosť o rodinu, je spravidla tak zamestnaná, že jej pre dieťa nezostáva veľa času a že ochabuje aj jej záujem o neho. Dieťa potom býva odkázané prevažnú časť dňa na seba, a ak nie je o neho postarané inak, ľahko sa začína túlať, má viac príležitostí k priestupkom.
V poslednej dobe upútal značnú pozornosť relatívne vysoký výskyt nežiadúceho štýlu života mladistvých mužov a žien, ktorí v dobe pubertálneho dospievania vyrastali v rodine bez prítomnosti otcov: mladiství muži bývajú poznamenaní zvýšenou útočnosťou v konfliktných situáciách, násilníckou kriminalitou, skorším nástupom sexuálnych záujmov, útočnejšou sexualitou, zníženou otcovskou zodpovednosťou; taktiež mladistvé ženy prejavujú skorší sexuálny záujem, vo svojej sexualite sú výbojnejšie, ale podceňujú hlbšie a trvalejšie väzby, dokonca ani svoje materstvo neviažu na nutnú prítomnosť (biologických) otcov.
Vplyv rozvodu na dieťa
Dieťa v rodine rozpadnutej rozvodom rodičov je v situácii trochu odlišnej. K rozvodu obyčajne nedochádza naraz, ale vnútorná jednotka a vzťahy členov sú spravidla narušené už skôr. Často má dieťa k rodičovi, od ktorého sa odlučuje len slabý vzťah, ale niekedy však môže byť tento vzťah veľmi tesný a dieťa potom znáša odlúčenie skoro tak obtiažne ako je tomu pri úmrtí. Vnútorné vzťahy v rodine navonok rozpadnutej môžu byť veľmi blízke. V mnohých rozvedených rodinách vyrastajú deti duševne zdravé a spoločensky dobre adaptované. No v priemere sú deti z rozvedených manželstiev predsa len horšie adaptované. Postrádajú mravnú a citovú istotu, upadajú preto do nedôvery a strachu z okolia, stávajú sa samotárskymi a uchyľujú sa často k snívaniu, takže sú pri vyučovaní „duchom neprítomné“.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Školské prostredie a jeho vplyv
Školskú klímu, ktorú chápeme ako špecifický prejav školského života, ovplyvňujú faktory školského prostredia. Sú to zložky a činitele prostredia, ktoré podľa ich povahy môžeme deliť na živé a neživé, hmotné a nehmotné, prírodné a kultúrne, vecné a činnostné (napr. veľkosť školy, vybavenosť školy, štruktúra žiakov, vek a počet žiakov, vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi, žiakmi navzájom sociálne a organizačné zaťaženie…). Z hľadiska významu a podielu na socializačnom procese patrí škola k najvýznamnejším socializačným činiteľom. Uskutočňuje sa v nej „sekundárna socializácia“, ktorá nadväzuje na „primárnu socializáciu“ v rodine nasledujúcim spôsobom:
- stabilizuje získané schopnosti a postoje získané počas primárnej socializácie,
- diferencuje získané schopnosti a postoje tým, že zásobu vedomostí primárnej socializácie doplňuje „špeciálnymi vedomosťami“,
- sekundárna socializácia môže aj zmeniť „subjektívnu“ skutočnosť jednotlivca získanú počas primárnej socializácie. Niekedy je procesom „premeny“ jednotlivca a skokom do iného sveta.
Obdobie školského detstva zahrňuje časový úsek od 6. až 7. do 10. až 11. roku života dieťaťa. Začína vstupom do školy a končí začiatkom puberty. Výskumy ukazujú, že pre vstup dieťaťa do školy je najvhodnejší vek šesť a pol roku. Vstupom do školy sa zásadne mení celkový spôsob života dieťaťa. Hrová činnosť ustupuje do pozadia, hlavnou činnosťou sa stáva učenie. Žiak sa musí prispôsobiť požiadavkám školy. V tomto štádiu postupne nastávajú zmeny v osobnosti, obzvlášť v rozvoji poznávacích procesov, rozvoji citov a vôle. Taktiež sa rozvíja myslenie, najmä pojmové myslenie. Žiak je ešte nesamostatný, submisívny a ovplyvniteľný. Významné zmeny nastávajú aj v socializácii žiaka, v rozvoji jeho sociálnych citov a vzťahu k okolitému prostrediu. Veľký význam má správny vzor. Učiteľ je nová autorita, preto predovšetkým na ňom spočíva zodpovednosť, aby usmernil zložité a protichodné chovanie žiakov. Osobnosť žiaka je tesne spätá s jeho školskou úspešnosťou. Žiak je v tomto období zameraný na okolitý svet, málo sa zaoberá sám sebou, je nekritický voči sebe, v jednaní je nerozvážny a jedná impulzívne.
U dieťaťa na začiatku školskej dochádzky môžu nastať problémy adaptácie na školské podmienky. Vstup do školy je významný medzník v živote dieťaťa. Začiatok školskej dochádzky býva ukazovateľom toho, ako je dieťa pripravené na školu a či je pre vstup do školy zrelé. Učiteľ sa stal autoritou, ktorá stanovuje a vysvetľuje dieťaťu jeho novú životnú funkciu, povinnosti a práva. Reakcie detí na školu sú rôzne. Množstvo povinností, požiadaviek a nárokov na začiatku školskej dochádzky dočasne vykoľají v rôznej miere mnoho prváčikov. Do školy však prichádzajú deti s rôznymi defektmi. Najčastejšie sú to deti s mentálnou retardáciou, výraznou telesnou slabosťou, alebo postihnuté rôznymi chorobami, ktoré dieťaťu bráni v normálnom vývoji. Najviac problémových detí pochádza z rozvrátených rodín.
Vplyv učiteľa
Pri adaptácii dieťaťa na školské podmienky hrá mimoriadnu úlohu učiteľ. Pôsobenie učiteľa môže na jednej strane zaručovať úspešnosť a efektívnosť procesu adaptácie dieťaťa, ale na druhej strane môže učiteľ demotivovať pozitívny vzťah dieťaťa k škole.
Sociálnoprávna ochrana detí
Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela v kontexte sociálnej práce a jej legislatívneho ukotvenia je upravená Zákonom NRSR č.305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (SPODaSK). Tento zákon upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochranu práv a právom chránených záujmov detí. Cieľom je predchádzanie a prehlbovanie a opakovanie porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb na zamedzenie sociálno-patologických javov.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Opatrenia sociálnoprávnej ochrany
Súbor opatrení na zabezpečenie:
- ochranu dieťaťa,
- výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí,
- náhradného prostredia dieťaťa.
Opatrenia sa vzťahujú nielen na deti ale aj na plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu, komunitu, najmä prostredníctvom sociálnej práce. Opatrenia na predchádzanie vzniku krízovej situácií sú najmä organizovanie a sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na:
- rodinu
- na predchádzanie soc. patologických javov
- na sprostredkovanie kultúrnych, záujmových aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí.
Vykonávane opatrenia sú najmä ponúknutie pomoci dieťaťu, rodičom alebo inej plnoletej fyzickej osobe, sledovanie negatívnych vplyvov, organizovanie programov na pomoc riešenia problému či v rodine, v škole, sociálnych a medziľudských vzťahov. Poskytnutie pomoci deťom a plnoletým fyz. osobám, ohrozeným správaním členov rodiny alebo iných osôb. Poskytnutie pomoci na predchádzanie sociálneho vylúčenia detí a plnoletých fyz. osôb v prirodzenom rodinnom prostredí, v náhradnom rodinnom prostredí, v otvorenom prostredí, v prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení podľa tohto zákona( č.305/2005Z.z.)
Sociálnu kuratelu detí zabezpečuje orgán SPODaSK, opatrenia a to najmä pre:
- maloletého, ktorý sa už dopustil páchania činu,
- mladistvého páchateľa trestnej činnosti alebo podozrivého z páchania trestnej činnosti,
- dieťa, ktoré sa dopustilo priestupku,
- dieťa, ktoré je členom skupiny, ktorá ho svojimi negat.
Zariadenia sociálnoprávnej ochrany
Vykonávanie opatrení SPODaSK v zariadeniach:
- detský domov (DD)
- DD pre maloletých bez sprievodu
- krízové stredisko
- resocializačné stredisko pre drogovo závislých / resocializačné stredisko/
- iné zariadenia zriadené na vykonávanie opatrení podľa zákona č.305/2005 Z.z.
Ak zákon neustanovuje inak, sa vykonávajú v zariadeniach ktoré zriadil: Určený orgán SPODaSK obec, VÚC, akreditovaný subjekt. Každé zariadenie musí mať označenie ktoré z obsahu § 47zákona č.305/2005 Z.z., jednoznačné vyplývajúce povinnosti, aby každé zariadenie malo označenie z ktorého vyplýva:
- predmet jeho úpravy
- odborné zameranie, ak je to vhodné a účelné, aj
- jeho cieľovú skupinu.
Na vykonávanie sociálnej práce, odbornej diagnostiky, pomoci na zvládanie krízy, špeciálneho sociálneho poradenstva, výchovy, pomoci pri príprave na školské vyučovanie, liečebno-výchovnej starostlivosti, psychologickej starostlivosti, resocializácie, rekreačnej a rehabilitačnej činnosti a prac. terapie. Vytváranie podmienok na prípravu stravy, záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť. Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, stravovania, psychoterapie.
Sociálnoprávnu ochranu a sociálnu kuratelu vykonávajú:
- Orgány štátnej správy
- Ministerstvo
- Orgány SPODaSK
- Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže
- právnicky alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrenia SPODaSK.
Sociálnoprávna ochrana deti v sebe obsahuje viacero sociálnych, právnych, psych., pedag. a iných aspektov. Najdôležitejšie sú: výchovná činnosť organizovanie náhrad.
ADHD a jeho vplyv na správanie
ADHD - porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou- (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Hyperkinetická porucha či ADHD je neurovývinová porucha s najvyššou prevalenciou v detstve, prechádzajúca v 75 % do adolescencie a prezistujúca v dospelosti v 50 %. Klasifikácia MKCH-10, platná pre naše krajiny od 90. rokov minulého storočia, používa na označenie poruchy termín hyperkinetická porucha. Americká klasifikácia, aktuálne platná DSM-IV-TR z roku 2000, používa termín ADHD.
Porucha ADHD sa tiež niekedy označuje ako ADD (Attention Deficit Disorder)-porucha pozornosti. Oba termíny sa často používajú ako synonymá - vzťahujú sa k rôznym, niekedy veľmi podobným, pravdepodobne príbuzným ochoreniam. Ľudia postihnutí ADHD majú potiaže so sústredením, bývajú impulzívni a hyperaktívni. Tí, ktorí trpia ADD, nebývajú hyperaktívni, mávajú však problémy spojené s impulzivitou a nedostatočným sústredením sa. V obidvoch prípadoch sa príznaky vyskytujú v miere, ktorá je voči veku a intelektuálnym schopnostiam jedinca abnormálna.
ADHD má 3 subtypy: prevažne s poruchou pozornosti (bez výraznejšej impulzivity a hyperaktivity), hyperaktívno-impulzívny variant (bez výraznejšej nepozornosti) a kombinovaný typ. Kombinovaný typ ADHD s nepozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou je ekvivalentom našej hyperkinetickej poruchy. V americkej klasifikácií sa nevyskytuje subtyp ADHD s poruchami správania, poruchy správania sú v tejto klasifikácií samostatnou diagnózou.
Príznaky môžu ostať nepovšimnuté, pokiaľ dieťa nenastúpi do školy. Na diagnózu ADHD je potrebná prítomnosť príznakov aspoň v dvoch prostrediach, t.j. doma a v škole.
Príčiny vzniku ADHD
Jedným z kľúčov porozumenia ADHD možno pravdepodobne nájsť v čelných lalokoch. U jedincov postihnutých ADHD dochádza k nerovnováhe medzi prísunom ešte nezrelých centier pravej hemisféry, ktorá slúži k sústreďovaniu pozornosti, a prefrontálnej oblasti (tj. oblasť čelného laloku), v ktorom sa stanovujú ciele a určujú sa postupy smerujúce k ich naplneniu. U malých detí a taktiež aj u dospelých, ktorí utrpeli zranenie čelného laloku, možno pozorovať nedostatočnú úroveň schopností sústrediť sa a plánovať činnosť. Takto postihnutí dospelí sa potom svojmu okoliu javia ako nezodpovední, až asociálni jedinci.
ADHD je pravdepodobne dôsledkom oneskoreného vývoja alebo zlyhania najmenej troch oblasti viacmenej na pravej strane mozgu. Príčinou tohto syndrómu je malé a difúzne (rozptýlené) organické poškodenie mozgu spôsobené rôznymi vonkajšími vplyvmi v prenatálnom období, v priebehu pôrodu, v rannom detstve ale vznik ADHD môže byť podmienený aj geneticky.
Medzi vonkajšie faktory ovplyvňujúce vznik ADHD môžeme zaradiť napr.: fajčenie a pitie alkoholu počas tehotenstva, komplikovaný a predčasný pôrod, úraz hlavy, ale aj rôzne ekologické vplyvy - zvýšený výskyt ťažkých kovov v ovzduší a v potravinách. Prítomnosť kovových prvokov v krvnom sére narúša metabolizmus enzýmov a to môže u niektorých detí vyvolať hyperaktívne ťažkosti. Objavili sa aj rôzne teórie o potravinárskych prísadách ako o možných príčinách hyperaktivity u detí, z praxe sa potvrdilo, že napr. vajcia, biely cukor a mäso vo vyššej miere, majú veľký vplyv na hyperaktivitu a najmä agresivitu.
V podstate však ide o určité oslabenie nervového systému alebo o určité jeho drobné poškodenia, ktoré spôsobia, že vývoj jednotlivých mentálnych funkcií býva nerovnomerný a dáva niekedy až neprehľadný a ťažko zrozumiteľný obraz. V prvom prípade je v popredí skôr nekľud, nesústredenosť, prudkosť v reakciách, výkyvy v náladách a pod. V druhom prípade sú v prejavoch dieťaťa a obvzlášť v jeho učení akoby medzery alebo nápadné slabé miesta, takže sa nemôže napríklad naučiť čítať (dyslexia) alebo počítať (dyskalkúlia) alebo písať(dysgrafia) atd. A nakoniec je tu ešte tretí prípad, ktorý je kombináciou dvoch predchádzajúcich, teda dieťa s oslabeným nervovým systémom a k tomu ešte s nerovnomerným rozložením mentálnych funkcií (napr. nekľudný a nesústredený dyslektik).
V útlom veku - teda už v období dojčeneckom a batoleneckom, sa už môže takéto dieťa prejavovať ako zvýšene dráždivé, málo spáva, je málo sústredené, stále musí niekde utekať, nemá čas sa najesť a pod. Musíme si ale uvedomiť tú skutočnosť, že ide o odlišné fungovanie mozgu a stav, ktorý bude pretrvávať dlhšiu dobu a nedá sa to zmeniť okamžite. Okrem toho silnejšie formy porúch môžu pretrvávať aj na druhom stupni základných škôl a dokonca i v dospelosti.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce ADHD
- Dietetika, toxikológia a alergické prejavy: ťažká otrava olovom môže u detí vyvolať encefalitídu a deti, ktoré sa uzdravia, trpia často príznakmi nepozornosti a hyperaktivity. Najrizikovejšou skupinou sú deti medzi 12-36 mesiacom. Symptómy ADHD sú spojené s fetálnym alkoholovým syndrómom, dôsledkom nadmerného pitia alkoholu počas tehotenstva.
- Trauma: Môžu byť príčinou ADHD úrazy? Určité poškodenia, vyvolané napr. úrazmi pri dopravných nehodách, encefalitídou a pôrodnou traumou, môžu mať za následok ADHD.
Prejavy ADHD v rôznych obdobiach
- V kojeneckom období je to porucha základných biorytmov - dieťa má prehodený a narušený spánok, nepravidelnú a častú potrebu jedla s ublinkávaním, je nekľudné, dráždivé, často plače.
- V období batoľaťa a predškolskom veku spôsobuje dysmaturacia neurovývojového zaostávania s poruchou inhibície ako emocionálnej, tak behaviorálnej.
- V adolescencii sociálne izolácie, poruchy sebehodnotenia, časté poruchy správania, experimentovania s návykovými látkami, niekedy aj šikanovanie.
#