Úvod
Prírastok do rodiny, či už v podobe domáceho miláčika alebo nového člena, má hlboký vplyv na dynamiku a pohodu rodinného života. Štúdie ukazujú, že komunikácia a interakcia majú významný vplyv na emocionálne väzby, rovnako ako strava ovplyvňuje fyzické zdravie. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi, ktoré upevňujú lásku a pohodu v rodine, od výberu domáceho maznáčika až po vplyv slov mamy na hormón lásky.
Domáci Miláčik ako Člen Rodiny
Uvažujete nad prírastkom do rodiny v podobe domáceho miláčika? Psík, mačička, andulka alebo škrečok sú zaujímavým oživením rodinného života a majú preukázateľne pozitívny vplyv na rodinnú pohodu. Meno je síce dôležité, ale zvieratko potrebuje aj svoje miesto a výchovu. Investovať do neho svoju energiu sa však oplatí. Zvieratko v domácnosti je ďalšou živou bytosťou, ovplyvňuje naše správanie a konanie, vplýva na našu náladu, mení rodinné rituály a stereotypy. Rodinná psychologička PhDr. Mária Balážová potvrdzuje pozitívny vplyv psíka alebo mačičky na rodinný život: „Štvornohý miláčik vedie dospelých i deti k tolerancii a zhovievavosti, upevňuje schopnosť dodržiavať pravidlá a oplácať náklonnosť. Najčastejším dôvodom, prečo si ľudia zaobstarávajú zvieratko, je potreba kontaktu. Prítomnosť ďalšej živej bytosti, ktorá s nami zdieľa domáci život, má dokázateľne priaznivý vplyv na našu náladu a psychickú pohodu. Zvieratko, ktoré si vyžaduje pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu nás navyše „núti“ robiť aspoň minimum pre naše telesné zdravie. Výber nového člena rodiny je len na vás. Nezabudnite si však zvážiť predovšetkým časové, priestorové a finančné možnosti vašej rodiny. Dôležitým faktorom pri výbere domáceho miláčika je aj váš temperament. Ak väčšinu svojho času trávite doma s knižkou v ruke, energický psík asi nebude tou správou voľbou. Aj doktorka Balážová upozorňuje, že „je dôležité zladiť svoj životný štýl s charakterom domáceho maznáčika. Aby vám váš zvierací kamarát neprevrátil zaužívaný rodinný režim hore nohami, stanovte si hneď od začiatku súbor pravidiel. Tie sa môžu týkať starostlivosti o zvieratko a rozdelenia úloh v rodine, ale aj prístupu k ďalšiemu členovi vašej rodiny. Preštudujte si odbornú literatúru a články na internete, poraďte sa s priateľmi, ktorí zvieratko majú. Poobzerať sa môžete aj po najbližšej veterinárnej ambulancii a predajni s tovarom pre zvieratká.
Vplyv Slov Matky na Hormón Lásky
Komunikácia medzi mamou a jej dieťatkom je jedným z dôležitých spôsobov budovania vzájomného vzťahu. Zaujímavým zistením vedcov však je, že výber slov pri komunikácii s bábätkom výrazne ovplyvňuje jeho hladiny hormónu oxytocínu.
Oxytocín - Hormón Lásky
Oxytocín (známy aj ako hormón lásky) je hormón, ktorý sa tvorí v mozgu a zohráva kľúčovú úlohu pri pôrode a dojčení. Počas pôrodu oxytocín spôsobuje sťahy svalov maternice, ktoré pomáhajú dieťaťu dostať sa na svet. Tento hormón tiež stimuluje sťahy svalov v mliečnych žľazách, čo umožňuje uvoľňovanie materského mlieka pri dojčení.
Okrem fyziologických funkcií však oxytocín podporuje vytváranie silného emočného puta medzi matkou a dieťaťom, čo pomáha pri navodení pocitu bezpečia a starostlivosti. Hneď po pôrode sa uvoľňuje oxytocín u matky aj dieťaťa, čo napomáha vzájomnému spoznávaniu a upevňuje materinskú lásku.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Správne Slová Môžu Zvýšiť Hladiny Oxytocínu u Dieťatka
Nová štúdia z University College London (UCL) skúmala, ako slová, ktoré matky používajú pri rozprávaní so svojimi bábätkami, ovplyvňujú hladiny oxytocínu u detí. Hormón lásky je dôležitý pre sociálne väzby, dôveru a emocionálne porozumenie.
Štúdia sledovala 62 matiek (vo veku od 23 do 44 rokov) a ich deti vo veku 3 až 9 mesiacov počas prirodzených interakcií a zistila, že deti, ktorým matky často reflektovali ich myšlienky a pocity, mali vyššie hladiny oxytocínu.
V praxi to znamená, že ak vaše dieťatko napríklad preukáže záujem o nejakú hračku, poviete mu: „Táto hračka sa ti páči!“ alebo keď sa schuti smeje, poviete: „Jéj, si šťastný!“.
Výskum tiež ukázal, že matky s popôrodnou depresiou menej často reflektovali vnútorné stavy svojich detí, čo potvrdzuje potrebu podpory materského duševného zdravia nielen pre matku samotnú, ale aj pre prospech dieťaťa.
Vedúca výskumu Dr. Kate Lindley Baron-Cohen povedala: „Táto štúdia demonštruje nové psycho-biologické prepojenie medzi matkami a ich dojčatami. Zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú matky zohrávajú v ranom vývoji svojho dieťaťa, a naznačuje, ako by bolo možné matkám, ktoré trpia depresiou, pomôcť uľahčiť sociálny vývoj ich dieťaťa."
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako Podporiť Správny Vývoj Detí?
Táto štúdia a jej zistenia môžu byť veľkou pomôckou pre rodičov, hlavne pre matky. Oxytocín hrá dôležitú úlohu pri formovaní emocionálneho a sociálneho rastu dieťaťa počas kľúčových prvých mesiacov. Ak pri komunikácii s bábätkom budeme zrkadliť jeho pocity a činy, pomôžeme tým budovať jeho emocionálnu odolnosť a sociálne porozumenie.
V neposlednom rade je to tiež potvrdením, že psychický stav matky po pôrode by sa nikdy nemal podceňovať a mamičkám by mala byť poskytnutá v tomto smere dôležitá psychická podpora.
Tipy pre Komunikáciu s Bábätkom
Ak potrebujete trošku nasmerovať, tu je niekoľko tipov, ako môžete so svojím bábätkom komunikovať tak, aby ste podporili hladinu hormónu lásky:
- V prvom rade sa uistite, že sa svojmu dieťatku pravidelne prihovárate - môžete si stanoviť určitý čas, kedy sa budete naplno venovať svojmu bábätku, napríklad po kúpaní, pri kŕmení a podobne. V týchto chvíľach sa nenechajte ničím rušiť a plne sa sústreďte len na svoje dieťatko.
- Pri hre alebo bežnej interakcii komentujte, čo vaše bábätko cíti alebo čo ho zaujíma.
Kontroverzie v Detskej Literatúre a Výchove
Na náš trh sa v posledných dňoch dostala publikácia „Kľúče od tabu" od slovenskej autorky Ľubice Brix, ktorá je určená pre deti od 5 rokov a ich rodičov. Je to graficky veľmi pútavo a štylisticky veľmi dôsledne zostavená pomôcka, ktorá na 96 stranách v ôsmych kapitolách chce pomôcť rodičom ako nájsť spôsob ako svojim deťom odpovedať na zvedavé otázky ohľadom, podľa autorky, „tabulizovaných" tém našej spoločnosti: sexuality a smrti. Kniha je krásne ilustrovaná a vyšla vo veľkoformátovej pevnej väzbe. Po konzultáciách s viacerými detskými psychológmi i pedagógmi môžem tlmočiť, že viacerí odborníci konštatovali, že obsah publikácie je pre deti vo veku 5 rokov nevhodný. Dieťa v tomto období nemá potrebu byť informované o biológii a fyziológii sexuality. Podľa viacerých konzultantov 5 ročné dieťa ak kladie otázky tohto charakteru, hľadá istotu, či naozaj život pramení v úprimnej láske rodičov, čo je tá najhlbšia a skutočne prirodzená túžba každého dieťaťa. Je fakt, že ak je na Slovensku sa 30 % detí rodí mimo manželstva a je 50% rozvodovosť (najväčšia miera rozvodovosti je práve po 5 rokoch manželstva) nastáva prirodzený problém, akú odpoveď dať dieťaťu na jeho vážne otázky. Najnešťastnejšou odpoveďou je, uviesť ho do fyziológie sexuality. Získa tak predpoklady pre rozvoj narcistických sklonov, ale nie istotu o svojej osobnej hodnote.
Kritika Obsahu Knihy "Kľúče od Tabu"
V prvej kapitole sa deťom vysvetľuje, že vnímanie okolitého sveta sa realizuje výlučne zmyslami (s. 16-17). Chýba prijatie vysvetlenia reality okolitého sveta aj prostredníctvom Zjavenia, na základe daru viery. Deti sú pritom veľmi citlivé na poznanie „srdcom" a vieme veľmi dobre ako sú citlivé na modlitbu. O čo odlišný je napríklad Exuperiho Malý princ, ktorý konštatuje: „Správne vidíme len srdcom. Na nasledujúcich stranách (20 - 23) sú deti uvádzané do spoznávania „ľudských potrieb" a následne fyziologickej a biologickej odlišnosti mužského a ženského pohlavia. Význam tejto odlišnosti spočíva podľa autorky v „uspokojovaní potreby mať deti" (s. 19). Termín „pohlavná odlišnosť" je pritom kľúčovým aj pre pochopenie teológie bl. Jána Pavla II. v otázkach manželstva a rodiny. V jeho koncepcii je význam pohlavnej odlišnosti spočíva v možnosti úplného a slobodného osobného sebadarovania sa druhej osobe. Tento koncept je však samozrejme predkladaný až dospievajúcemu chlapcovi, či dievčaťu. Pohlavná odlišnosť vonkoncom nie je človeku daná na sebauspokojovanie ako to vyplýva z kontextu knihy. Takéto chápanie pohlavnej odlišnosti zodpovedá a naturalistickému modelu človeka, ktorý ho redukuje iba na pudy, telesné potreby a sexualitu na systém podnetov a reakcií veľmi podobnému stroju. (LA METTRIE). Pravdou je, že je potrebné zamýšľať sa, ako tému pohlavnej odlišnosti prezentovať pozitívne, a ascendenčne teda s otvorenosťou až po to, čoho svedkom sme už na prvých stránkach biblie: „… a stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril." (Gn 1, 27). V tejto oblasti je metodického a študijného materiálu v slovenskom jazyku veľmi málo, čo je veľká škoda. Päť ročné dieťa avšak v zásade nie je schopné obsiahnuť iný rozmer sexuality ako zmyslový. Ak sa mu v jeho veku otvorí téma sexuality, skoncentruje sa na ňu jeho pozornosť a v jeho budúcich vzťahoch s opačným pohlavím na sebauspokojovanie. Na ďalších stranách (28 - 39) publikácia pomocou presných biologických termínov a názorných obrázkov detailne približuje fyziológiu splodenia a počiatku života. Pozitívom je, že sexualita je vložená v tomto prípade do konceptu rodinného rámca, negatívom, je, že dieťa podľa vyjadrení viacerých psychológov nepotrebuje v tomto období takto obsiahlu a presnú informáciu. Ak sa pýta ako prišlo na svet, potrebuje počuť, že prišlo z lásky, pretože otecko mal rád mamku a nie vysvetľovať mu techniku.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Alternatívny Pohľad na Manželskú Lásku a Sexualitu
„Manželská láska je výsostne ľudská, zameriavajúca jednu osobu na druhú citom, rodiacim sa z vôle, zahrnuje dobro celej osobnosti, a preto vie dať zvláštnu dôstojnosť fyzickým i psychickým prejavom a povýšiť ich na špecifické zložky a znaky manželského priateľstva. Túto lásku Pán uznal za dobré ozdraviť, zdokonaliť a zušľachtiť osobitným darom milosti a kresťanskej lásky. Taká láska, spájajúc ľudské hodnoty s božskými, privádza manželov k dobrovoľnému vzájomnému sebadarovaniu, ktoré sa prejavuje citmi a výrazmi nežnosti, preniká celý ich život a práve svojím ušľachtilým uplatňovaním sa zdokonaľuje a vzrastá. Tým vysoko prevyšuje čisto erotickú náklonnosť, ktorá, egoisticky udržovaná, sa rýchlo a poľutovaniahodným spôsobom rozplýva. Manželská láska sa osobitne prejavuje a uplatňuje vlastným manželským úkonom. Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto spájajú, sú čestné a dôstojné, a ak sa konajú spôsobom skutočne ľudským, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú. Táto láska, potvrdená obojstranným sľubom a nadovšetko spečatená Kristovou sviatosťou, zachováva nerozlučnú vernosť telom i mysľou, v šťastí aj nešťastí, a preto vylučuje každé cudzoložstvo a rozvod. Jednota manželstva potvrdená Pánom je očividne zrejmá aj z rovnakej osobnej dôstojnosti ženy a muža, ktorú treba uznávať vo vzájomnej a v úplnej láske. Je však potrebná nevšedná čnosť, aby sa mohli vytrvalo plniť povinnosti tohto kresťanského povolania. V celej publikácii niet zmienky o stálosti v láske, ktorá sa dosahuje sebaprekonávaním a spoluprácou s Kristovou milosťou, čím vzniká priestor pre čnosť predmanželskej i manželskej čistoty. Naopak v knihe je pre manželský akt používaný výlučne termín sex. Takýto koncept ľudskej sexuality sa pritom presadzuje nielen prostredníctvom médií, filmov, populárnych piesní a internetu a rôznych reality show avšak, čo je horšie, aj prostredníctvom štátneho, výchovno-vzdelávacieho procesu. Na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky už dávnejšie vznikol Odbor rodovej rovnosti, ktorý v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny a s podporou zahraničných projektov presadzujú vzdelávacie programy blízke ideológii gender, ktorý je v ostrom rozpore s teologickou víziou človeka. Keďže sme svedkami presadzovania takýchto konceptov aj cez ministerstvo práce a rodiny, nemalo by to uniknúť pozornosti tak širokej verejnosti rodičov. Nevyhnutne je potrebná filozofická, psychologická, pedagogická i teologická reflexia tohto javu, čo je možné iba za predpokladu správnej teologickej antropológie, ktorú ponúka bl. Pravda o sexualite je totiž spojená ako sme to videli vyššie s vernosťou, oddanosťou v dobrom i zlom, nevšednou čnosťou lásky, veľkodušnosťou, duchom obetavosti a úsilím o svätosť. To je vyjadrené v dlhoročnom úsilí Jána Pavla II. počas jeho generálnych audiencií na nám Sv. Petra v Ríme 1979 - 1984 na túto tému a v jeho početných publikáciách.
Eros a Kresťanstvo
„Podľa Friedricha Nietzscheho dalo kresťanstvo erosu vypiť jed, a hoci eros naň nezomrel, zdegeneroval na neresť. Týmito slovami vyjadril nemecký filozof veľmi rozšírené chápanie: Nestrpčuje nám azda Cirkev svojimi prikázaniami a zákazmi práve najkrajšiu vec v živote? Nedvíha tabule so zákazmi práve tam, kde nám radosť, daná Stvoriteľom, ponúka šťastie, ktoré nám umožňuje zakúšať niečo božské? Predovšetkým, že medzi láskou a božským existuje nejaký vzťah: láska sľubuje nekonečnosť, večnosť - skutočnosť, ktorá je väčšia a úplne odlišná od každodennosti našej existencie. No zároveň sa ukázalo, že cesta na dosiahnutie takého cieľa nespočíva v tom, že sa človek nechá premôcť inštinktom. Potrebné je očisťovanie a dozrievanie, ktoré prechádza aj cestou odriekania. Tu však nejde o odmietanie erosu ani o jeho „otrávenie"; naopak, je to uzdravenie jeho skutočnej veľkosti. Vyplýva to predovšetkým z usporiadania ľudského bytia, ktoré sa skladá z tela a z duše. Človek sa stáva skutočne sám sebou, keď sa duša a telo stretnú v intímnej jednote. Keď sa toto zjednotenie dosiahne, poslanie erosu možno nazvať prekonaným. Keby človek chcel byť len duch, a chcel by odmietať telo ako živočíšne dedičstvo, vtedy by duch i telo stratili svoju dôstojnosť. A keby na druhej strane popieral ducha a uznával hmotu a telo ako jedinú skutočnosť, rovnako by strácal svoju veľkosť. … Avšak nie je to ani duch, ani telo, ktoré miluje: je to človek, osoba, ktorá miluje ako jediná bytosť, pozostávajúca z tela a duše. Len ak sú obe zložky zakotvené v jednote, človek sa stáva plne sám sebou. Len takýmto spôsobom môže láska - eros - dozrieť do svojej pravej veľkosti. Dnes sa nezriedka vyčíta kresťanstvu minulosti, že bolo neprajníkom toho, čo je telesné; a naozaj tendencie v tomto zmysle tu vždy boli. No spôsob, akým je dnes zvelebované telo, čoho sme svedkami, je plný klamu. Eros, degradovaný len na sex, sa stáva tovarom, obyčajnou vecou, ktorú možno kúpiť a predať, ba čo viac, sám človek sa stáva tovarom. Naopak svoje telo a pohlavnosť tým považuje len za materiálnu časť seba samého, ktorú možno používať a využívať na základe úžitku. Je to oblasť, ktorú človek nepokladá za priestor svojej slobody, ale za niečo, čo sa svojím spôsobom snaží urobiť príjemným i neškodným zároveň. V skutočnosti sa tak stretávame s degradáciou ľudského tela, ktoré nie je začlenené do celkového priestoru slobody našej existencie, nepovažuje sa za živé vyjadrenie úplnosti nášho bytia a je odsunuté do čiste biologickej oblasti. Ostentatívne zvelebovanie tela sa môže veľmi rýchlo zmeniť na nenávisť voči telesnosti. Kresťanská viera, naopak, človeka vždy považovala za dvojjediné bytie, v ktorom sa duch a hmota navzájom prenikajú, vďaka čomu obe nadobúdajú novú vznešenosť. Áno, eros nás chce povzniesť k Bohu, previesť nás ponad nás samých, no práve preto si vyžaduje, aby sme nastúpili cestu askézy, odriekania, očisťovania a uzdravení.
Ďalšie Kontroverzie v Knihe
Na strane 62 je formulovaná téza: „dospievajúci muž si všíma postavu dievčat a myslí hlavne na sex a predstavuje si, aké by to bolo niečo také zažiť." Nechcem poprieť všeobecnú pravdivosť tohto tvrdenia v súčasnej spoločnosti. Mojou otázkou však je, ako to, že v knihe nie je ani náznak výchovy k hanblivosti, zdržanlivosti, panenstvu, predmanželskej čistote a manželskej vernosti! Ján Pavol II. často rozvíja koncepty príťažlivosti (attrazione) a skúsenosti lásky. Podľa jeho vnímania je toto privilegovaný okamih zápasu o Boha v živote človeka. Pre ilustráciu aspoň jeden úryvok: „Povolanie k láske je prirodzeným prvkom, cez ktorý sa s mladými dá nadviazať úzky kontakt. Už ako mladý kňaz som sa naučil milovať ľudskú lásku. Toto je jedna zo základných tém, na ktorú som sústredil svoje kňazstvo, svoju službu na kazateľnici, v spovednici a tiež cez písané slovo. Ak sa miluje ľudská láska, rodí sa aj živá potreba nasadiť všetky sily v prospech „krásnej lásky". Mladí vedia, že takúto lásku im nemôže dať nikto iba Boh. A preto sú ochotní nasledovať Krista bez toho, žeby brali do úvahy obete, ktoré s tým môžu byť spojené…" (JPII.: Prekročiť prah nádeje, s.
Ďalší veľmi vážny rozpor s náukou Cirkvi vidíme v uvedenej publikácii na strane 66: „Pri sexe môže dôjsť k spojeniu vajíčka a spermie. Tak vzniká nový život… Mladí ľudia však zatiaľ deti nechcú. Nie sú ešte pripravení na to, aby každú noc vstávali k bábätku a starali sa oň. A tak vymysleli niekoľko spôsobov, ako mať sex a nemať deti. Jedným z nich je aj špeciálny gumený návlek na mužov penis, ktorý bráni spermiám dostať sa do pošvy" (s. Na tomto mieste dochádza nielen k spochybneniu náuky Cirkvi o antikoncepcii ale taktiež k napadnutiu platnosti šiesteho Božieho prikázania. Sexualita mimo kontext manželstva je prezentovaná ako niečo dobré a to vždy, ak o to obaja tak cítia. V celej knihe niet zmienky o manželskom sľube. Pritom toto je kľúčová „potreba" dieťaťa - mať istotu, že bude vyrastať medzi rodičmi, ktorí sa navzájom neopustia v dobrom ani v zlom, šťastí a ani v nešťastí v zdraví a ani v chorobe. S veľkou bolesťou je však treba poukázať na skutočnosť, že kniha vychádza z reality našej spoločnosti a súčasne ju žiaľ aj formuje a upevňuje. Na Slovensku totiž v dôsledku spochybnenia inštitúcie manželstva klesá počet uzatváraných manželstiev a z tohto znižujúceho sa počtu (napriek silným ročníkom dospievajúcich) ešte menej žiada o uzatvorenie manželstva pred tvárou Cirkvi. Uvediem príklad: v roku 2011 bolo v meste Banská Bystrica uzavretých 391 manželstiev, z čoho 226 civilne (58%) a iba 165 t.j. 42 % cirkevne (t.j. nie výlučne v katolíckych chrámoch). Vysoké percento detí - až 33 % sa rodí slobodným mamičkám a 52 % rodín sa následne rozvádza. T.j. 85% detí nevidí počas svojho dospievania oboch rodičov v manželskom súžití!!! Je to alarmujúci fakt nad ktorým by mali uvažovať sociológovia, ekonómovia a ďalší odborníci verejného života. Samozrejme je potrebné uvažovať o devastujúcich dôsledkoch tohto trendu na život farských rodín. Akou tragédiou je legalizovať predmanželské spolužitie a používanie antikoncepcie ako východisko neschopnosti súčasných ľudí bojovať s vlastným egoizmom a hľadať lásku, ktorá by dávala prísľub: „navždy"! Od detstva tak mládež programovo vedieme k sebauspokojovaniu a neschopnosti urobiť to, čo je kľúčové pre život. V záverečnej kapitole podávajúcej pohľad na smrť človeka autorka konštatuje: „Život človeka na zemi je končený. Napriek tomu časť z neho zostáva žiť v jeho deťoch a vnúčatách" (s. 77).
Dôležitosť Pozornosti a Komunikácie v Rodine
"Keď má na svet prísť nový človek, jeho rodičia sa pýtajú: čo potrebujeme kúpiť? Organizácia The Endowment for Human Development (USA) vydala úžasný dokumentárny film o vývine človeka. Spomínate si často na detstvo? Cítili ste sa ako dieťa milovaní? Premýšľajte o tom? Aj keď sa vám v detstve možno nedostalo toľko pozornosti a lásky ako ste chceli, nedopusťte, aby takéto pocity mal aj váš drobec. Keď sa dostanete domov alebo Vaše deti prídu späť zo školy, vypnite telefón a dajte im plnú pozornosť. Deti to milujú, pretože v ten moment ste len ich. Švédska vláda uskutočnila prieskum verejnej mienky a zistila, že až 33% detí sa sťažovalo, že ich rodičia sa venujú viac smartfónom ako im. Televízia pri jedle? S deťmi je to vždy vzácny moment, keď ich ukladáte do postele a čítate im rozprávku na dobrú noc. Pôsobí to nesmierne upokojujúco. Nespočetné štúdie ukázali, že deti milujú objatia, teplo domova a náklonnosť rodičov. Keď sa dieťa cíti milované, v dospelosti bude mať väčšie sebavedomie. Bozk alebo objatie dokáže veľmi veľa. Znižuje to šance, že vaše dieťa bude agresívne. Dajte deťom svoj čas. Pre dieťa je to nenahraditeľné, ak s ním obaja rodičia trávia voľné chvíle. Oči sú bránou do duše. A tá detská dušička je nesmierne krehká. Keď vám dieťa dá svoj umelecký výtvor, nikdy ho nezahoďte. Uložte si ho do špeciálnej zásuvky alebo si ho vystavte. Keď vám chce dieťa povedať svoj príbeh či zážitok zo školy, nikdy ho neprerušujte, ale pozorne počúvajte. Je vaša rodina šťastná? Každý rodič túži po krásnych vzťahoch so svojimi deťmi. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa dopracovať k tomuto cieľu.
Ako Venovať Dieťaťu Skutočnú Pozornosť
Keď ste s dieťaťom, nepremýšľajte o práci a vnímajte len dieťa. Aktívne ho počúvajte. Dôležité je aj to, že venujete pozornosť deťom vtedy, keď sa vhodne správajú. To je najlepší spôsob, ako predísť rôznym problémom. Keď sa dieťa pekne hrá, oplatí sa obetovať trochu času a všímať si ho, ako sa hrá. Takto dieťa dostáva pozitívnu spätnú väzbu. Povedzte mu, že sa pekne hrá, že postavilo peknú vežu z kociek, že nekričí, že požičalo hračky sestričke a podobne. Ak si dieťa nevšímate, keď sa hrá pekne, potom je už len jediný spôsob, ako dieťa upúta váš záujem, a to rôznymi konfliktami a problémovým správaním. Nalaďte sa na svoje dieťa. Prispôsobte svoju náladu dieťaťu. Preniknite do sveta dieťaťa prijateľným spôsobom. Pozerajte sa mu do očí a rozprávajte jednoducho a zrozumiteľne. Dieťa je vždy šťastné, keď sa cíti videné, počúvané, prijímané a milované.
Spoločné Stolovanie ako Príležitosť na Budovanie Vzťahov
Množstvo výskumov ukázalo, že pravidelné jedenie s deťmi prináša množstvo výhod. Ukázalo sa, že tieto deti majú lepšie zdravie, emocionálnu inteligenciu, sociálne zručnosti, lepšie správanie a tiež lepšie výsledky v škole. Aj keď si nenájdete čas na spoločnú večeru každý večer, naplánujte si rodinné stretnutie pri stole kedykoľvek môžete.
Večerné Rozhovory o Prežitom Dni
Práve večer je ten najlepší čas na komunikáciu s vašimi deťmi. Malé deti sú hravé, prítulnú a komunikujú rady. Starším deťom sa niekedy nechce komunikovať a na vaše otázky odpovedajú len jedným slovom. Takýto spôsob komunikácie sa môže v puberte ešte viac vystupňovať. Čo urobiť, aby vaša komunikácia bola živá a obohacujúca pre obidve strany? Pri komunikácii so staršími deťmi postupujte empaticky a opatrne. Hranice medzi príliš vtieravým otázkami so snahou kontrolovať a tými, ktoré majú moc rozprúdiť blízku a vrelú komunikáciu, býva niekedy veľmi tenká. A tak, nepýtajte sa len na vyučovanie. Škola nie je len o známkach. Pre deti rozhodne nie. Zaujímajte sa aj o celkovú atmosféru a vzťahy so spolužiakmi. Buduje sa tým empatia a ochota pomáhať. A tak na známky sa pýtajte len vtedy, keď sa od detí dozviete, ako sa v škole cítili so spolužiakmi. Takto v deťoch nevyvoláte dojem, že chodia do školy len kvôli známkam. Nebojte sa pýtať aj na detaily. Niektoré dieťa môže z celej školy zaujať napríklad to, čo bolo na obed, kto mal čo oblečené alebo čo robilo cez prestávku. Samozrejme, otázky prispôsobujte veku. Snažte sa vžiť do sveta svojho dieťaťa. Zaujímajte sa o to, čo ho naozaj zaujíma, nad čím premýšľa, čo ho trápi a čo ho teší. Rešpektujte, keď dieťa povie slovo neviem. Nemusí mať hneď na všetko názor alebo ho jednoducho zaujímajú iné veci. Možno niekedy neviete, ako správnym spôsobom nadviazať rozhovor so svojím dieťaťom. Hoci by ste aj veľmi chceli komunikovať, akosi vám nenapadnú v správnej chvíli správne slová. Možno vám pomôžu nasledujúce otázky.
#