V dnešnej dobe, keď sa na nás valí množstvo informácií o diétach a správnom stravovaní, je dôležité pozrieť sa na túto tému z hlbšieho, filozofického a duchovného hľadiska. Ako môže diéta, chápaná ako bežný spôsob stravovania, ovplyvniť náš duchovný život a sebakontrolu? A ako súvisí s hriechmi, ktorým sa kresťanstvo tradične venuje? Tento článok preskúma tieto otázky a ponúkne jedálniček na ceste k striedmosti a sebakontrole.
Úvod do Filozofie Stravovania
Musonius Rufus, stoický filozof, veril, že návyky pri jedení a pití buď budujú, alebo rúcajú základ cnosti striedmej sebakontroly. Podľa neho cesta k sebakontrole vedie cez pažerák a žalúdok. "Vskutku, hrdlo bolo stvorené na prechod potravy, nie ako orgán rozkoše, a žalúdok bol stvorený na ten istý účel, ako bol v rastlinách stvorený koreň." Musonius odporúčal stravu založenú na zelenine a obilninách a obmedzenú na mäso, ktoré považoval za ťažkú potravu, ktorej trávenie "zatemňuje dušu" a spomaľuje naše schopnosti myslenia.
Obžerstvo ako Vstupný Hriech
Musoniove rady predbiehajú rady kresťana, pápeža svätého Gregora Veľkého, ktorý spopularizoval zoznam "siedmich smrteľných hriechov". Gregor vymenoval obžerstvo, žiadostivosť, chamtivosť, závisť, lenivosť a márnivosť. Svätý Tomáš Akvinský definoval obžerstvo ako neprimeranú alebo iracionálnu túžbu po jedle a opisoval nebezpečenstvá spojené s konzumáciou príliš veľkého množstva jedla, príliš drahého jedla, príliš náročne pripravovaného jedla a príliš rýchleho alebo príliš častého jedenia.
Musonius varuje pred obžerstvom, keď jeme viac, ako by sme mali; keď jeme luxusné, gurmánske jedlá, ba dokonca sa "topíme v uhorkách a omáčkach"; keď sme vyberaví; keď uprednostňujeme sladké jedlá pred zdravými; keď jeme nenásytne a v "nevhodnom čase". Obžerstvo z nás robí skôr prasatá alebo psy než rozumné ľudské bytosti a radí nám, aby sme sa naučili vážiť si jednoduché jedlá.
Pokušenia obžerstva sú pred nami každý deň, a ak sú naše schopnosti sebaovládania oslabené obžerstvom, nebudú schopné čeliť výzvam v iných, dôležitejších oblastiach nášho života. Pôžitok spojený s jedlom je najťažšie poraziteľný zo všetkých pôžitkov, pretože gastronomické pôžitky nás nevyhnutne budú lákať denne alebo dokonca dvakrát denne, keďže pre človeka nie je možné žiť bez jedla.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vzájomné Pôsobenie Nerestí
Svätý Ján Kassián píše o ôsmich nerestiach, ktoré sú zlé návyky, dispozície alebo sklony, opak dobrých návykov, ktorými sú cnosti. Prvých šesť nerestí - obžerstvo, smilstvo, lakomstvo, hnev, smútok a acedia (úzkosť alebo únava srdca) - je medzi sebou spojených určitou príbuznosťou a takpovediac vzájomným prepojením, takže prepad predchádzajúcej slúži ako začiatok ďalšej. Z nadbytku obžerstva totiž nevyhnutne vzniká smilstvo, zo smilstva lakomstvo, z lakomstva hnev, z hnevu smútok a zo smútku acedia.
Musonius Rufus považoval obžerstvo za akýsi vstupný hriech. Pre veľkých katolíckych teológov je obžerstvo odvrátením sa od pravého Božieho dobra kvôli menším dobrám, ktoré môžu nášmu telu uškodiť, a náš fundamentálny rímsky stoik zastával prakticky rovnaký názor.
Stredomorská Diéta ako Vzor Striedmosti
Moderná, takzvaná "stredomorská diéta" je vytvorená podľa vzoru potravín a nápojov, ktoré tradične konzumovali obyvatelia krajín obklopujúcich Stredozemné more (Grécko a Taliansko). Klinika Mayo a mnohé ďalšie uznávané lekárske zdroje uvádzajú túto diétu ako jednu z najzdravších na svete na udržanie ideálnej telesnej hmotnosti a zníženie rizika srdcových a iných ochorení.
"Diéta Musonia Rufa" by bola takmer to isté! Musonius varuje pred potravinami dovážanými zo vzdialených krajín a konštatuje, že ľudia, ktorí jedia bežné, lacné potraviny svojho regiónu, sú zdravší a silnejší ako tí, ktorí túžia po exotických potravinách, ktoré nie sú súčasťou štandardnej stredomorskej stravy.
Jedálniček na Ceste k Striedmosti
Diéta Musonia Rufusa je diétou rozumnej striedmosti, kedy sa skôr pýtame, koľko potrebujeme, než koľko chceme, kedy si vážime jednoduché, prirodzené potraviny, vďačnosť voči Bohu a správanie pri stole voči svojim blížnym, ktoré je vhodné pre bytosť stvorenú na Boží obraz. Je to strava, ktorá buduje umiernenú dušu a umiernené telo, ktoré bude slúžiť ako základ pre získanie a vyjadrenie všetkých cností.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zásady striedmej stravy:
- Uprednostňujte rastlinnú stravu: Zelenina, ovocie, obilniny a strukoviny by mali tvoriť základ vášho jedálnička.
- Obmedzte mäso: Mäso konzumujte len príležitostne a v malých množstvách.
- Vyhýbajte sa spracovaným potravinám: Uprednostňujte čerstvé, prirodzené potraviny pred spracovanými a polotovarmi.
- Jedzte s mierou: Naučte sa rozlišovať medzi hladom a chuťou a jedzte len toľko, koľko potrebujete na zasýtenie.
- Buďte vďační: Pred jedlom sa poďakujte za jedlo a uvedomte si, že je darom.
- Jedzte s úctou: Správajte sa pri stole s úctou k jedlu aj k svojim blížnym.
- Vyhýbajte sa plytvaniu: Plánujte si jedálniček a nakupujte len toľko, koľko potrebujete, aby ste predišli plytvaniu potravinami.
Príklad striedmeho jedálnička:
- Raňajky: Ovosná kaša s ovocím a orechmi.
- Obed: Zeleninový šalát s celozrnným pečivom.
- Večera: Dusená zelenina s rybou alebo kuracím mäsom.
- Desiata: Ovocie alebo zelenina.
Plytvanie Jedlom ako Hriech
Plytvanie potravinami je ďalším aspektom stravovania, ktorý si zaslúži našu pozornosť. V dnešnom svete, kde milióny ľudí hladujú, je plytvanie potravinami nielen neetické, ale aj hriešne. Ježiš v Jánovom Evanjeliu hovorí: "Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!"
V Amerike sa zistilo, že cena vyhodeného jedla dosahuje ročne asi 240 miliárd dolárov. Na jednu domácnosť to prepočítali na 1866 dolárov ročne. Ľudia tam vyhodia teda približne 30 - 40 % zakúpeného jedla. V Európskej únii končí každoročne v koši 88 miliónov ton úplne dobrého a čerstvého jedla v sume približne 143 miliárd eur. Na Slovensku je to na obyvateľa ročne asi 40 - 60 kilogramov zbytočne vyhodeného jedla.
Kým sa v najbohatších krajinách sveta s jedlom a potravinami nehorázne plytvá, 805 miliónov ľudí na svete ho nemá dosť a hladuje. To je každý deviaty človek. Hlad zabíja na svete ročne viac ako AIDS, malária a tuberkulóza dohromady.
Ako Predchádzať Plytvaniu Jedlom:
- Plánujte si jedálniček: Pred nákupom si naplánujte, čo budete variť a nakupujte len to, čo potrebujete.
- Sledujte trvanlivosť potravín: Dávajte pozor na dátumy spotreby a uprednostňujte potraviny s dlhšou trvanlivosťou.
- Využívajte zvyšky: Zvyšky jedla využite na prípravu ďalších jedál alebo ich zamrazte.
- Kompostujte: Zvyšky zeleniny a ovocia kompostujte a využite ich ako hnojivo.
- Podporujte lokálnych výrobcov: Nakupujte od lokálnych výrobcov, ktorí produkujú kvalitné potraviny s ohľadom na životné prostredie.
- Podporte charitu: Ak máte prebytočné jedlo, darujte ho charitatívnym organizáciám, ktoré ho rozdajú ľuďom v núdzi.
- Vzdelávajte sa: Informujte sa o probléme plytvania potravinami a šírte osvetu medzi svojimi známymi.
Zmysel Striedmosti v Kontexte Hedonizmu a Konzumizmu
Žijeme v dobe, ktorá je charakterizovaná hedonizmom (pôžitkárstvom) a konzumizmom. V jedlom preplnených supermaketoch a nekonečných reklamách týkajúcich sa jedla a pitia, ale aj v opaku, v diétovaní. Jeden pôžitok sa nahrádza iným pôžitkom. Diétovanie je niečo podobné ako radenie prezervatívov namiesto sexuálnej zdržanlivosti. Jeden pôžitok sa nahrádza iným pôžitkom.
Ak niet vyššieho cieľa, ostaneme pri zemi, teda pri pôžitkoch. Máme kondómovú kultúru. Pijeme kávu bez kofeínu, dávame si do nej cukor bez kalórií, k tomu jeme jogurt bez tuku, máme pivo bez alkoholu etc. Všetko "light" produkty. Pôžitok zostáva, no efekt nie je. Je to trend, ktorý vedie k znásobovaniu pôžitku, a keďže s jedlom rastie chuť, uspokojenie sa nikdy nedostaví.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Závislosti sú vlastne duchovnými chorobami, pretože nám poukazujú na túžbu, ktorú človek má po absolútnom nasýtení. Túto túžbu do nás vložil Boh. Je teda úplne legitímna. Lenže ak človek nemá jasno, potom si začne zasycovať správny hlad nesprávnym jedlom.
Svätý Augustín povedal: "Pre seba si nás stvoril, Bože, a nespokojné je naše srdce, pokiaľ nespočinie v tebe!" Pôžitky tohto sveta sú iba predchuťou pôžitku večného, ktorým je Boh. Preto žiadne náhrady!
Čnosť Striedmosti ako Cesta k Duchovnému Životu
Cieľom prístupu duchovných autorov k hedonistom a hedonizmu je iný, než je prístup svetských terapeutov, za ktorými chodia ľudia s nadváhou. Duchovní autori nevedú ľudí k strate nadváhy. Tá príde sama, ak sa sústredíme na podstatu. Ich cieľom, a teda podstatou je čnosť striedmosti (temperantio, miernosť; t. j. poznanie správnej miery). Striedmosť je jednou zo štyroch kardinálnych čností.
Pôžitok ako taký nie je zlý, za predpokladu, že nie je jediným cieľom, že ide o vychutnávanie správnych vecí a že je pri tom zachovaná miera. Ježiš jedával s farizejmi a mýtnikmi a usporadúval hostiny pri stole Božieho kráľovstva; boli to stoly priateľské, svadobné, z príležitosti návštev i "stoly" vo veľkom: keď rozmnožil chleby a ryby pre tisícky ľudí a nasýtil ich. Jeho skutky boli, že odcudzených ľudí znova spájal: s Bohom, medzi sebou navzájom, so sebou samými.
Zmyslom Ježišovho spolčovania sa s ľuďmi a jedenia a pitia s nimi bolo to, aby vytváral a reparoval vzťahy. Potom budeme vyhľadávať stôl priateľstva, no nie kvôli jedlu, ale kvôli priateľom. Potom pôjdeme s priateľmi aj na pivo, ale nie kvôli pivu, ale kvôli nim. No nad týmto všetkým bude kraľovať snaha o spájanie sa predovšetkým s Bohom, pretože cez neho a iba v ňom má svoje naplnenie a zmysel aj všetko ostatné.
A keďže k Bohu nemôže prísť nič nečistého, potrebujeme sa na ceste k nemu očisťovať. A očisťujeme sa púšťou, bolesťou, krížom, pôstom, disciplínou, striedmosťou, sebazáporom, odriekaním, utrpením. Iba takto môže prísť k pôžitku, t. j. k zážitku vzkriesenia.
Najlepšou cestou k duchovnému životu bude vždy striedmosť a často i pôst. Pôst nám nielen očisťuje zmysly, ale vytvára aj priestor pre delenie sa s chudobnými o chlieb. V cirkvi sa nikdy nepraktizoval taký pôst, ktorý by bol samoúčelný. Z môjho pôstu museli mať vždy úžitok iní: či už priamy, alebo nepriamy. Priamy tak, že to, čo som svojím pôstom ušetril, dal som tým, ktorí žijú v núdzi.
Striedmosť ako Vnútorný Postoj
Striedmosť nie je záležitosťou vzhľadu. Ak je niekto štíhly, to ešte neznamená, že je aj striedmy. Niekto má predispozície k tučnote, iný nie. Ono to závisí v podstatnej miere od génov, ale aj od veku. Ten, kto má predispozície, potrebuje byť neustále - no zdravo - v strehu a jesť tak, aby sa "nenafúkol" a tak sa neznemožnil výkonovo, zdravotne i duchovne.
Striedmosť nie je nikomu daná do vienka. Pôžitkárstvo je hriech a ako pri každom hriechu aj pri tomto platí, že každý človek je naň náchylný. Striedmosť si musí teda budovať každý človek. Striedmosť nie je o váhe ani o vzhľade. Je to vnútorný postoj. A ako sme si povedali, netýka sa len jedla. Striedmosť je záležitosťou aj pitia, aj zábavy, aj vzťahov, aj počítačov, aj sexuality, aj… všetkého.
Striedmy človek vie, kedy má dosť, aká je správna miera, kedy to už prehnal, a hlavne vie, že nevyhnutnou súčasťou jeho života bude vždy aj bolesť: bolesť disciplíny, bolesť kríža a bolesť prechodu cez púšť. Bez kríža nie je možný duchovný život. Bez kríža niet vzkriesenia.
Striedmemu človeku je jasné, že poslušnosť rozumu je väčším dobrom ako uspokojenie nejakej svojej momentálnej chúťky. Ako povedal Cicero: "Nemôže byť statočným človek, ktorý si myslí, že bolesť je najväčším zlom. Ani striedmym ten, kto považuje za najvyššie dobro pôžitok."
Striedmosť je teda istá forma telesnej zbožnosti, vyrastajúcej z axiómy, že poriadok celku je nadriadený uspokojovaniu jeho častí. A poriadok celku, to je naša duchovná púť k Bohu.