Zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Reštitučný zákon“) zákonodarca, v snahe zmierniť dôsledky niektorých majetkových krívd z obdobia rokov 1948 až 1989, umožnil oprávneným osobám domáhať sa zákonom predpísaným spôsobom navrátenia pôdy, ktorá v uvedenom období prešla do vlastníctva štátu. Reštitučný zákon však neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali konanie pred týmto štátnym orgánom, čo však znamená, že na konanie pred týmto správnym orgánom sa použijú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
Kto je účastníkom konania?
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Reštitučného zákona „oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. Ďalej podľa ustanovenia § 4 ods. 2 Reštitučného zákona sú oprávnenou osobou aj deti a manžel osoby špecifikovanej v ustanovení § 4 ods. rodičia osoby špecifikovanej v ustanovení § 4 ods. súrodenci osoby špecifikovanej v ustanovení § 4 ods. V prípade, ak fyzická osoba spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 alebo § 4 ods. 2 Reštitučného zákona, je oprávnenou osobou v zmysle Reštitučného zákona.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku „účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa nepreukáže opak“.
V prípade, že sú u Vás splnené podmienky podľa ustanovenia § 4 ods. 2 Reštitučného zákona, ste oprávnenou osobou, a teda účastníkom reštitučného konania (ak ste svoj reštitučný nárok včas a riadne uplatnili).
Práva účastníka konania
Taktiež podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku „účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Z citovaného ustanovenia Správneho poriadku inými slovami vyplýva, že každý účastník správneho konania má právo nazrieť do správneho spisu týkajúceho sa jeho správneho konania a správny orgán mu v tom nemôže brániť. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Správneho poriadku ešte „správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky“.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Odporúčaný postup
Čo sa týka Vášho ďalšieho postupu, tak vzhľadom na uvedené skutočnosti Vám odporúčame správnemu orgánu zaslať odpoveď na jeho list, v ktorom uvediete všetky správnym orgánom požadované informácie, najmä ohľadom toho, že plnomocenstvo udelili a že splnomocnenec medzičasom zomrel.
Na záver Vám odporúčame, aby ste sa s touto otázkou obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, nakoľko nám nie sú známe konkrétne okolnosti Vášho prípadu, ktoré môžu mať vplyv na platnosť záverov prezentovaných v tejto odpovedi. Advokát celú záležitosť s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.
Trovy konania a ich náhrada
Veľký vplyv na prístup k súdnej a k inej právnej ochrane má faktor, či osoba má k dispozícii dostatočné finančné, ekonomické prostriedky na uplatnenie tohto práva. Na riešenie tejto situácie musí existovať zákonná úprava. Právnu úpravu trov konania môžeme nájsť Občianskom súdnom poriadku a v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch a o poplatkoch za výpis z registra trestov).
Dôsledkami spojitosti uplatnenia práva na súdnu ochranu s finančnými možnosťami osoby sú:
- osoby, ktoré sú ekonomicky „slabšie“, majú obmedzenejší prístup na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, lebo nemajú dostatočné financie na zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia,
- vytvára sa faktická nerovnosť pred zákonom a pred súdom/iným orgánom ochrany práva.
Aj keď berieme do úvahy dôsledky, ktoré vyplývajú z finančných predpokladov na súdnu a inú právnu ochranu môžeme konštatovať, že princíp rovnosti je princípom, ktorý sa v civilnom procese uplatňuje. Je pravdou, že táto rovnosť je niekedy porušovaná v dôsledku finančnej nerovnosti účastníkov konania, ale právne normy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania prispievajú, môžu pomôcť pri vyrovnaní tejto nerovnosti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Funkcie trov konania
Trovy konania v občianskom procese majú niekoľko funkcií:
- prevencia - inštitút trov konania pôsobí prevenčne pred šikanóznymi žalobami a pred vedením akademických, neefektívnych a zbytočných sporov,
- reparácia a sankcia - povinnosť náhrady trov konania neúspešnou stranou je sankciou za neúspech a reparáciou druhej procesnej strany v podobe „oslobodenia“ od zaplatení trov konania.
- limitácia výberu procesných prostriedkov - účastníci konania limitujú procesné prostriedky, ktorými uplatňujú svoje práva alebo sa bránia proti tvrdeniam druhej strany. Voľba spôsobu vedenia sporu ovplyvňuje aj rozsah trov konania. Čím viac neefektívnych procesných úkonov robia účastníci konania, tým viac trov treba vynakladať. Nadbytočné trovy nemôžu byť nahradené.
- uprednostňovanie mimosúdnych riešení sporov a odbremenenie súdov od sporov, ktoré môžu byť rozhodnuté bez súdneho konania.
Čo zahŕňajú trovy konania?
V § 137 Občianskeho súdneho poriadku sa nachádza demonštratívny výpočet trov konania. Podľa tohto ustanovenia trovami konania rozumieme najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníka konania, ako aj ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Trovy konania môžeme rozlišovať na trovy štátu a na trovy účastníkov konania. Medzi trovy štátu zaraďujeme trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, trovy právneho zástupcu podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku, odmeny notárom a správcom dedičstva a tlmočné. Súdne poplatky, hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, ušlý zárobok, preddavky na trovy dôkazov, odmeny za zastupovanie advokátom, odmeny notárom a správcom dedičstva patria medzi trovy účastníkov konania.
Hotové výdavky sú výdavky, ktoré vznikli účastníkovi konania v súvislosti so začatím konania, v priebehu konania a jeho výsledkom. Medzi hotové výdavky patria napríklad trovy spojené s podaním žaloby, cestovné, stravné a noclažné. Hotové výdavky právneho zástupcu ustanoví vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška a odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb). Podľa § 15 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu trov výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy ako aj nárok na náhradu stratu času podľa § 17 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb.
Súdne poplatky
Súdne poplatky podľa § 1 zákona o súdnych poplatkoch a o poplatkoch za výpis registra trestov sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh, ako aj za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Spoplatnené sú aj úkony vykonané bez návrhu v prípade, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. Sadzba súdneho poplatku môže byť stanovená percentuálnou sadzbou z predmetu konania, ak je vyjadriteľná v peniazoch alebo pevnou sumou. Poplatky je možné platiť nasledovnými spôsobmi: kolkovými známkami, v hotovosti, poštovým poukazom na príslušný účet alebo prevodom z účtu v banke. Kolkovými známkami a v hotovosti je však možné platiť súdne poplatky len v prípade, ak jednotlivé poplatky neprevyšujú sumu 300€. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na súdne poplatky podľa položky 17 (vo veciach obchodného registra z návrhu na prvý zápis akciovej spoločnosti, iných právnických osôb, fyzickej osoby podnikateľa, organizačnej zložky podniku právnickej osoby vrátane podniku alebo organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby, z návrhu na zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti - družstva, z návrhu na zápis zmeny alebo doplnenie akéhokoľvek počtu údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby s výnimkou zmeny alebo doplnenia údajov v názve obce, v PSČ, v názve ulice alebo iného verejného priestranstva, prípadne s tým súvisiacej zmeny orientačného čísla alebo súpisného čísla, ak nedochádza k zmene jej sídla, miesta podnikania alebo bydliska, z návrhu na akcionára na po verenie na zvolanie valného zhromaždenia).
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Poplatníkmi sú navrhovateľ poplatkové úkonu, účastník zmieru uzavretého v zmierovacom konaní podľa § 67 Občianskeho súdneho poriadku, obaja účastníci konania v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu, dlžník v konkurznom konaní, dlžník vyrovnávacom konaní, dedič v dedičskom konaní, oprávnený a povinný v exekučnom konaní, osoba, ktorá podala odvolanie, dovolanie, osoba, ktorá podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a nebola úspešná.
Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
V zákonom stanovených prípadoch poplatník nemusí platiť súdne poplatky, lebo od platenia poplatku je oslobodený. Rozlišujeme oslobodenie rozhodnutím súdu a oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky zo zákona.
Podmienky oslobodenia od platenia súdnych poplatkoch rozhodnutím súdu upravuje Občiansky súdny poriadok. Podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku súd na návrh môže priznať účastníkovi konania celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, v prípade ak sa pomery účastníka konania odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovania alebo bránenie práva. Na to, aby súd priznal účastníkovi oslobodenie od súdnych poplatkov, k návrhu musí účastní priložiť doklady v ktorých dokladuje svoje pomery (vyplnenie tlačiva, ktorého vzor je možné nájsť na webovej stránke ministerstva spravodlivosti alebo rozhodnutie o hmotnej núdzi).
Zákon o súdnych poplatkoch a o poplatkoch za výpis registra trestov v §4 upravuje oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky. V odseku 1 sú vymedzené prípady tzv. vecného oslobodenia, čo znamená, že konania vymenované v tomto odseku sú zo zákona oslobodené od súdnych poplatkov. Podľa §4 ods.1 zákona o súdnych poplatkoch a o poplatkoch za výpis z registra trestov sú od súdnych poplatkoch oslobodené konania vo veciach: opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti, osvojenia, povolenia uzavrieť manželstvo, spôsobilosti na právne úkony, zdravotné poistenia, sociálne poistenia, sociálne zabezpečenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkové sporenia, štátnych sociálnych dávok, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom, plnenie záväzkov z kolektívnych zmlúv, opravy chýb a odstránenia nedostatkov v zoznamoch voličov, vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí, vyslovenia prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, nečinnosti orgánu verejnej správy a ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. V odseku 2 tohto istého paragrafu sú vymenované prípady personálneho oslobodenia od povinnosti platiť súdne poplatky. To znamená, že ak účastníkom konania je osoba uvedená v §4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a o poplatkoch za výpis z registra trestov, konanie je oslobodené od platenia súdnych poplatkov (bez ohľadu na predmet konania). Medzi tieto subjekty napríklad patria: Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa, obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov, navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom, nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, a pod. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a návrhov na začatie konania (odvolaní), ak je predmetom sporu nehnuteľnosť, navrhovateľ podľa § 16 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, navrhovateľ v konaní podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a v ďalších konaniach, ak to ustanovujú osobitné predpisy, cudzinec v konaní o udelenie azylu, navrhovateľ v konaní podľa § 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení zákona č. 217/2004 Z. z., spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Platenie trov konania
Na základe § 140 Občianskeho súdneho poriadku každý účastník konania platí vlastné trovy konania, ako aj trovy svojho zástupcu. V prípade spoločných trov platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. Aby zákonodarca posilnil preventívnu funkciu trov konania, ustanovil povinnosť podľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku na základe ktorého navrhovateľ, ktorý nespĺňa v celom rozsahu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 Občianskeho súdneho poriadku) a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (77 832€), zložil preddavok na trovy konania (5% z peňažnej sumy uplatňovanej s navrhovateľom, bez príslušenstva), v prípade ak to súd na návrh odporcu uloží. Navrhovateľ musí túto povinnosť splniť v lehote ustanoveným súdom, ktorá však nesmie byť kratšia, ako 60 dní. Na zloženie preddavku súd súčasne vyzve aj odporcu. Ak odporca splní svoju povinnosť zložiť preddavok na trovy konania a navrhovateľ túto súdom uloženú povinnosť nesplní, súd konanie zastaví.
Náhrada trov konania
Náhrada trov konania je fázou, v ktorej súd rozhoduje, kto bude vynaložené trovy v konečnom dôsledku hradiť. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadne na viaceré skutočnosti. Zásadne sa aplikujú tri zásady pri rozhodovaní o náhrade trov konania:
- zásada zodpovednosti za výsledok/zásada úspechu,
- záujmová zásada,
- zásada zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu.
Zásada zodpovednosti za výsledok/zásada úspechu
Najvšeobecnejšie pravidlo je vymedzené v § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania účastníkovi, ktorý vo veci mal plný úspech proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech. Z tohto ustanovenia vyplýva reparačno-sankčná funkcia trov konania. V prípade, ak účastník konania mal vo veci len čiastočný úspech, súd náhradu trov rozdelí pomerne, okrem výnimky ustanovenej § 142 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca, ktorý nemal vo veci úspech, ale svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, má tiež právo na náhradu trov konania. Týmto ustanovením sa snaží zákonodarca zdôrazniť funkciu riešenia sporov menej radikálnymi spôsobmi, než súdnou cestou.
Zásada zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu
Podľa tejto zásady, trovy konania uhrádza, znáša účastník konania, ktorý procesne zavinil ich vznik svojim konaním, nekonaním prípadne aj dôsledku náhody. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd uloží účastníkovi konania, príp. jeho zástupcovi, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, a ktoré spôsobili svojím zavinením, a to aj v prípade, ak vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Podľa ods. 2 vyššie spomenutého paragrafu súd uloží aj svedkom, znalcom alebo os…
Princípy rozhodovania o náhrade trov konania
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok sporu, známej aj ako zásada úspechu, alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada úspechu sa uplatňuje v sporovom konaní, kde sa posudzuje miera úspechu jednotlivých účastníkov - navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Miera úspechu sa určuje na základe vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Miera úspechu a náhrada trov konania
V závislosti od miery úspechu vo veci môže súd rozhodnúť o náhrade trov konania nasledovne:
- Plný úspech: Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, sa prizná náhrada všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Túto náhradu platí účastník, ktorý vo veci neuspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
- Čiastočný úspech: Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
- Neúspech v nepatrnej časti: Súd môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
- Závislosť od znaleckého posudku alebo úvahy súdu: Plná náhrada trov konania môže byť priznaná účastníkovi, ktorý mal vo veci len čiastočný úspech, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
Špeciálne prípady priznania plnej náhrady trov konania pri čiastočnom úspechu
Zákon o civilnom sporovom konaní v dvoch prípadoch umožňuje súdu priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal vo veci úspech len čiastočný. Ide o situácie, keď:
- neúspech účastníka bol len v pomerne nepatrnej časti,
- rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Aplikácia tohto ustanovenia je relevantná iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, a to pri tých, ktoré sa týkajú výšky plnenia. Nestačí, ak sa rozhoduje iba o základe nároku.
Vzťah § 142 ods. 2 a ods. 3 OSP
Z ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. vyplývajú tri špeciálne skutkové podstaty, v prípade ktorých musí byť posúdenie náhrady trov konania u účastníka, ktorý mal vo veci iba čiastočný úspech, odlišné od všeobecného pravidla vyplývajúceho z ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p.. Ide o prípady, ak (a) mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti, (b) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, (c) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (II. US 82/09-27).
Ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. treba v pomere k ustanoveniu § 142 ods. 2 O. s. p. Ak dospeje krajský súd k záveru, že výrok prvostupňového súdu o priznaní trov právneho zastúpenia je neprimeraný pohľadávke, má rozhodnutie o tomto výroku zrušiť, resp. zmeniť a prípadne nariadiť preskúmanie dôvodov vedúcich k aplikácii § 150 ods. 1 a 2 OSP. Nemôže však postupovať bezdôvodne tak, aby sa sťažovateľovi nepriznala ani náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplatených súdnych poplatkov.
Účelnosť trov právneho zastúpenia a odmeny advokáta
Za účelné nemusia byť považované trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k dovolaniu, pokiaľ v porovnaní s vyjadreniami v základnom konaní neobsahujú nové okolnosti.
Názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania.
Náhrada trov konania pri prejednávaní viacerých vecí v spoločnom konaní
V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§ 142 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.), ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.), a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní.
#