Materstvo a rodičovstvo sú témy, ktoré rezonujú v spoločnosti naprieč generáciami. Súčasťou našich životov sú zmeny, formovanie, učenie sa milovať. Mnohé ženy, ale aj odborníci, majú na túto tému rôzne názory a skúsenosti. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty materstva, rodičovstva a výchovy detí v kontexte moderných výziev a očakávaní.
Skúsenosti žien s materstvom
Osobná výpoveď ženy, ktorá vystúpila v Európskom parlamente, otvára dôležité otázky o zodpovednosti, voľbe a podpore. Jej príbeh je plný emócií - smútku, samoty, ale aj radosti, sily, hravosti a disciplíny. Opisuje svoje skúsenosti s tehotenstvom v mladom veku, s ťažkosťami pri výchove detí bez podpory otcov, ako aj s dilemami spojenými s potratom. Jej slová poukazujú na to, že materstvo nie je vždy idylické a že ženy často čelia náročným rozhodnutiam a situáciám.
"Tri krát som prevzala zodpovednosť a ten jeden raz nie, a sľúbila som si, že to už nikdy neurobím," hovorí, zdôrazňujúc dôležitosť podpory pre ženy v ťažkých situáciách. Tiež poukazuje na otázky, ktoré si nevie prehliadnuť: "Ako je možné, že otcovia môžu priviesť dieťa na svet, ale nemajú skutočnú povinnosť sa oň starať? Ako je možné, že matka je automaticky zodpovedná - finančne, emočne, prakticky - kým otec môže jednoducho odísť? Ako je možné, že otec musí žiadať o rodičovské práva, aj keď dieťa je rovnako jeho ako matky?"
Vzťah s dieťaťom a tlak spoločnosti
Psychologička Ivana Antošíková z Poradne Alexis zdôrazňuje, že vzťah s dieťaťom môže vzniknúť postupne a každý rodič má právo si ho budovať svojím tempom. Upozorňuje na tlak spoločnosti na "dokonalé" rodičovstvo a radí, ako zvládnuť popôrodnú depresiu či výčitky svedomia.
"Asi to, nech na seba nevyvíjajú nátlak, ako by to malo byť, neporovnávať sa. Každý vzťah vzniká inak, tak je to aj pri vlastnom dieťatku. U niekoho vzťah vzniká, ešte keď je bábätko v brušku, u iného ide o lásku na prvý pohľad a u ďalšieho vzniká postupne a všetky možnosti sú v poriadku," hovorí Antošíková.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Zdôrazňuje tiež dôležitosť kontaktu "koža na kožu" pri budovaní vzťahu s dieťaťom a reagovaní na jeho potreby. Neplánované dieťa automaticky neznamená, že je nechcené, no niektorí rodičia môžu potrebovať dlhšiu cestu na objavenie vzťahu s ním.
Mýty o tehotenstve a rodičovstve
Antošíková sa stavia proti mýtom o tehotenstve, pôrode a rodičovstve. Rešpektuje individuálne skúsenosti každého človeka a odmieta rady typu "dieťa treba nechať vyplakať" alebo "nenos ho na rukách, lebo si na to zvykne". Fyzický kontakt a reakcie na potreby dieťaťa sú podľa nej kľúčové pre budovanie vzťahu.
Výčitky svedomia a hľadanie intuície
Výčitky svedomia sú bežnou témou v rodičovstve, často spojené s porovnávaním sa s "dokonalými" rodinami na sociálnych sieťach alebo s "dobrými radami" okolia. Antošíková radí, aby sme sa napojili na vlastnú intuíciu a na potreby svojho dieťaťa.
"Zabúdame na vlastnú intuíciu, zabúdame sa napojiť na vlastné dieťa, na to, čo skutočne potrebujem ja ako rodič a moje dieťa. Naše dieťa je tou najlepšou kontrolkou, práve naše dieťa je naším najlepším zrkadlom," hovorí.
Výčitky sú prospešné, ak majú opodstatnenie a vedú k náprave chyby. Je dôležité uvedomiť si, že nikto nie je dokonalý a robiť chyby je prirodzené. Aj chybami učíme vlastné deti, ako sa majú veci riešiť a naprávať. Ak sú výčitky neopodstatnené, treba s nimi prestať a zamerať sa na to, čo sme urobili dobre.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pochybnosti a potreba energie
Pochybnosti o tom, či sme vôbec mali byť rodičmi, sú bežné, najmä v náročných obdobiach. Vtedy je dôležité uvedomiť si, čo potrebujeme ako rodičia, čo nám chýba, aby sme získali opäť svoju energiu a pokoj.
Antošíková radí prijímať pochybnosti, pozorovať ich a pýtať sa: "Vnímam ťa, počujem ťa, čo mi chceš povedať?" Zväčša sa, keď im dáme tú pozornosť, samy stratia.
Podpora pre matky
Priateľka, ktorá sa zverí, že ľutuje, že má deti, potrebuje vypočutie a podporu. Môžeme jej pomôcť zistiť, prečo uvažuje, ako uvažuje, a čo potrebuje. Ak si sami nevieme dať rady, odporučiť jej, aby sa porozprávala s nejakým odborníkom alebo aby našla nejakú podpornú skupinu pre maminky.
Láska a vzťah s dieťaťom
Láska je liek na všetko. Byť láskavý k sebe aj k svojmu dieťaťu. Vzťah s dieťaťom sa dá budovať kontaktom, pozornosťou, rozprávaním sa s dieťaťom, zapájaním do spoločných aktivít. Môžeme si spomenúť, po čom sme túžili v detstve, ako sme chceli tráviť čas s rodičmi, čo sme vtedy potrebovali.
Popôrodná depresia
Popôrodná depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc. Žena sa cíti bezradne, má pocity viny, pochybnosti o rodičovstve, výčitky. Môže sa úplne uzavrieť, sociálne sa izolovať aj pred najbližšími.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ak sa ktorejkoľvek maminke niečo nezdá, prípadne sa cíti bezradná, nech vyhľadá odbornú pomoc, prípadne nech sa s tým zdôverí akejkoľvek blízkej osobe, ktorá ju môže sprevádzať pri vyhľadaní odbornej pomoci. Nie je to žiadna hanba ani zlyhanie, práve naopak, vnímam to ako prejav sily, že aj napriek tomu, že sa necíti dobre, vie požiadať o pomoc.
Príprava na rodičovstvo
Na rodičovstvo sa dá pripraviť len do určitej miery. Môžeme si niečo naštudovať, pozrieť videá, prípadne občasne vypomôcť s malými deťmi v rodine alebo okolí. Ak je už žena tehotná, odporúča sa, aby si spravila nielen predpôrodnú prípravu, ale aj prípravu na šestonedelie. Partneri by sa mali porozprávať vopred, ako si to predstavujú, kto bude plniť aké úlohy a ako konkrétne bude muž pomáhať svojej partnerke a čím prispeje v rodičovstve.
Frustrácia a vyčerpanie
Po čase môžeme zistiť, že nás rodičovstvo nenapĺňa, ale frustruje a vyčerpáva. Nie rodičovstvo ako také, ale tie všetky povinnosti okolo sú pre rodičov najnáročnejšie. Popri výchove a starostlivosti o dieťa, treba skĺbiť domácnosť, prácu, partnerský vzťah a často sa vytráca ten voľný čas a nejaké záľuby, čas na kamarátov a podobne.
Je veľmi dôležité dávať deťom lásku a pozornosť, zároveň to isté potrebujeme aj my rodičia, aby sme vedeli aj sami k sebe byť pozorný a láskavý. Ak nevieme, ako byť dobrým rodičom, skúsiť sa zamyslieť nad tým, akého rodiča sme chceli mať sami v detstve, a potom už určite vieme, čo máme robiť.
Adopcia
Adopcia je veľmi špecifická téma a adoptované detičky majú rovnako svoje osobitosti, takže k nim treba pristupovať veľmi citlivo, zároveň aj my potrebujeme mať svoje zdroje, kde načerpáme energiu. Môže pomôcť nejaká podporná skupina, prípadne vyhľadať odborníka, ktorý by ich sprevádzal v ich konkrétnej situácii.
Manželstvo a rodičovstvo
Každý vzťah potrebuje výživu. Hlavne prvé roky po narodení dieťatka je to pre mnohé páry náročnejšie zladiť sa, lebo to, ako vzťah poznali doteraz, sa radikálne mení, maminky očakávajú pochopenie, oteckovia sa cítia odstrčený. Ale inak ako spoločne stráveným časom to asi nepôjde.
Toto treba zmeniť, ten záujem jeden o druhého, vypočuť si, či už je to spoločná večera, alebo večer keď uspíme deti, či akokoľvek vlastným spôsob, ten spoločne strávený čas nič nevynahradí. Zároveň by sme mali mať na pamäti, že nedávať partnerovi zodpovednosť za vlastné šťastie.
Materská láska a inštinkt
Materská láska a materský inštinkt patria k prirodzenostiam, ktoré sú vlastné každej žene? Alebo je normálne, keď matka o svojej láske k deťom pochybuje?
Niektoré mamičky milujú svoje už bábätko v brušku, iné si na príliv materskej lásky musia chvíľu počkať. Je však len mizivé percento matiek, ktorým sa nepodarí nájsť si nakoniec cestu k svojmu dieťaťu. Materská láska prechádza aj rôznymi premenami podľa aktuálnej podoby vzťahu zúčastnených.
Láska na prvý pohľad?
Láska na prvý pohľad je asi niečo, čo vidíme len vo filmoch, a vytvoriť a prehĺbiť lásku, ktorá trvá celý život, obyčajne stojí úsilie, čas a aj veľa trpezlivosti. A to platí nielen o láske medzi mužom a ženou, ale aj medzi súrodencami či medzi matkou a dieťaťom. Fyzický kontakt tesne po pôrode nezaručuje okamžitú citovú blízkosť.
Každý človek je originál, takže je celkom možné, že matka môže mať jedno dieťa radšej než druhé alebo ostatné. Vyzeráme inak, správame sa inak, vzbudzujeme lásku rôznym spôsobom, zapadajú do seba iné kúsky vzťahovej skladačky. Podstatné je, aby mala matka každé svoje dieťa dostatočne rada (ale každé možno za niečo iné a trochu inak). V ideálnom prípade by matka mala mať rada svoje deti láskou bezpodmienečnou, takou, ktorú si dieťa nemusí zaslúžiť.
Nerobiť rozdiely?
Nikdy sa nedá odhadnúť, aká matka z vás vo finále bude. Preto sa ani nedá povedať, že by ste nemali mať deti. Je mnoho žien, ktoré sa na dieťa príliš necítia, do iného stavu prídu skôr nedopatrením, ale potom sú z nich vynikajúce mamičky. To, že matka svoje dieťa miluje, zároveň neznamená, že z neho nie je občas unavená, že naň niekedy nie je naštvaná, že sa nechce hrať alebo rozprávať… to všetko je normálne.
Samozrejme, môže sa stať, že ak žena miluje jedno dieťa výrazne viac než druhé, bude medzi nimi robiť nejaké rozdiely. Potom je však namieste zamyslieť sa a situáciu riešiť s pomocou odborníka.
Ak by ste totiž tento problém neriešili, je možné, že si pre váš prístup ponesie „odstrkované“ dieťa do života veľkú traumu. A taká trauma býva hlboká a dokáže človeka prenasledovať až do smrti. Je možné, že jedno dieťa milujete menej jednoducho preto, že ste sa museli kvôli nemu vzdať niečoho, čo ste robili rada, že vám „narušilo“ plány, napríklad profesijné, že vám skomplikovalo život, alebo jednoducho preto, že vás práve v tom čase opustil partner. Môže to byť tisíc dôvodov - ale nikdy by ich nemalo pocítiť dieťa.
Ako tráviť čas s deťmi
Ak bude mamička s jedným z detí musieť riešiť len problémové situácie alebo otravné povinnosti (napríklad robiť domáce úlohy, ktoré sa veľmi nedaria, alebo kontrolovať upratovanie izby, čo dieťa nenávidí, riešenie poznámok zo školy, hádky s kamarátom a pod.), zákonite z toho budú obaja unavení. Chce to naplánovať niečo, čo baví matku aj dieťa, a robiť to najmenej 1x do týždňa (spoločné hranie počítačových hier, spoločné sledovanie rozprávok, spoločné hranie hry, spoločné maľovanie, jazda na bicykli…). Matka a dieťa by sa na to mali tešiť a mať z toho radosť.
Snažte sa pravidelne tráviť čas s každým z detí zvlášť. Pomáha aj cielene si všímať dobré stránky dieťaťa a robiť niečo, kde sa uplatnia prirodzené vlohy dieťaťa (napríklad so športovo zdatným dieťaťom sa môže mamička chodiť korčuľovať, pretože ju poteší, ako sa dieťa pekne korčuľuje a aké je obratné).
Výchova detí a vplyv rodičov
Mgr. poukazuje na dôležitosť výchovy detí k spaseniu a vedeniu k Pánu Ježišovi. Zdôrazňuje, že rodičia sú prvými kňazmi svojich detí a majú im pomôcť prijať spasiteľné dielo Pána Ježiša a priviesť ich k prahu večného života.
"Měj úctu k duši dítěte!" Tento výrok nášho prvého prezidenta sa mi vždy páčil. V detstve - pre jeho hodnotenie dieťaťa a odkedy mám vlastné deti tak preto, že si aj vďaka nemu uvedomujem ich osobnostnú odlišnosť od dospelých a ich vlastnú cenu, na ktorú nás predsa upozorňuje aj Pán Ježiš, keď hovorí: "Dokiaľ nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského."
Tri základné skutočnosti pre náboženskú výchovu detí
- Túžba rozoznať dobro a zlo.
- Túžba po radosti a pokoji.
- Potreba autority.
Deti majú zmysel pre dobro a prajú si jeho víťazstvo. Je to azda Boží mravný zákon v ľudskom srdci, ktorý sa takto prejavuje, kým ešte nie je pokazený zlou výchovou či skúsenosťami. Pokiaľ je dieťa správne vedené a jeho svedomie sa správne rozvíja, rado sa skláňa pred rozkazom dobra. Veľmi citlivo vníma jeho atribúty - pravdu, spravodlivosť, právo, odmenu, ako aj ich protipóly -lož, krivdu, nespravodlivosť, trest.
Deti potrebujú radosť a pokoj pre svoj fyzický aj psychický vývoj. Láska, prítomnosť a spoľahlivosť rodičov a tiché harmonické spolužitie rodiny vytvárajú priaznivé podmienky pre rozvoj osobnosti a to aj pre náboženský rozvoj.
Malé dieťa je bezmocné a potrebuje autoritu. Bez pomoci, opatery a ochrany rodičov je celkom stratené. Toto inštinktívne cíti a preto nemá rado samotu, bojí sa a útočisko hľadá pri rodičoch. Je na nich závislé a je tomu rado, lebo pri nich sa autorita spája s láskou.
Cit a fantázia v detskom veku
Deti sú citové bytosti a majú silnú fantáziu. Sú vznetlivé, nedočkavé, hnevlivé, ale rýchlo sa menia ako aprílové počasie. Vedia sa vžiť do úlohy rozprávkových hrdinov a ľahko si vedia predstaviť i náboženské pojmy, ktoré dospelému robia problémy.
Vôľa
Aj dojča už prejavuje svoju vôľu, najmä pokiaľ sa týka jeho potrieb. Dožaduje sa jedla, tepla, nežnosti. Neskôr sa prejavuje čulou aktivitou, hravosťou, pohyblivosťou. Na tieto vlastnosti, alebo prejavy vôle musíme pamätať aj pri Detských službách Božích.
Rozum a pamäť
Deti vedia veľmi pozorne sledovať dianie i obraz. Síce len chvíľu, ale všimnú si často také detaily, ktoré nám unikajú. Až do podrobností nás dokážu napodobňovať a každé slovo berú veľmi vážne. S obľubou si vyžadujú opakovanie …
Sadhguru o rodičovstve
Indický jogín Jaggi Vasudev, známy ako Sadhguru, prednáša o výchove po celom svete. Jeho myšlienky otvárajú oči a odpovedajú na základné otázky výchovy.
Deti nie sú váš majetok
Dieťa nie je váš majetok, nie je to vaša hračka, trofej ani nástroj, prostredníctvom ktorého si budete plniť vlastné sny. Máte byť skôr priateľ, ktorý ho láskavo sprevádza životom, chráni a vedie.
Prečo by vás malo dieťa nasledovať?
Vaša jediná výhoda pred dieťaťom je, že ste prišli na svet o pár rokov skôr. Buďte osobou, ku ktorej si dieťa príde po radu. Rešpektujete samých seba? Chováte k sebe úctu za to, ako konáte, žijete a vyjadrujete sa? Pokiaľ sa nesnažíte byť skvelým človekom, môžete sa aj postaviť na hlavu a dieťa vás nebude rešpektovať.
Dieťa nie je váš projekt
Sprevádzajte ho, nechajte ho premýšľať. To najdôležitejšie čo dieťa potrebuje, je priateľ a sprievodca, ktorý mu ukáže krásy sveta a v prvých rokoch ochráni od negatívneho vplyvu. Dieťa potrebuje najmä váš čas, nie hračky ani materiálno.
Disciplína neznamená kontrolovať, ani ovládať
Deti pozorujú ako sa správate a kým ste. Sledujú to veľmi starostlivo. Ak sa im nepáči vaša osobnosť, nemajú k vám rešpekt. Ak strávite celú ich výchovu komandovaním a kritikou, deti sa od vás budú postupne vzďaľovať a rebelovať proti vám.
Deti sa nerodia neschopné
Nahliadajme na nich ako na schopné osobnosti. Rodičia robia obrovskú chybu v tom, že dieťa komandujú, hovoria mu čo má robiť prípadne konajú za neho. Takto z neho ale vychováte nemysliacu bytosť, ktorá buď bude slepo počúvať autority a bude mať strach prejaviť sa, alebo rebelujúceho mladého človeka, ktorému bude váš názor ukradnutý.
Intenzívne rodičovstvo
Intenzívne rodičovstvo je spôsob výchovy, pri ktorom rodič investuje do dieťaťa veľmi veľa času, emócií, pozornosti, energie a peňazí a zároveň sa vývinovo neprimerane angažuje v jeho živote.
Psychologička Mária Bačíková hovorí, že intenzívne rodičovstvo negatívne vplýva aj na učiteľov: „Veľmi často sa stáva, že rodičia kontaktujú učiteľov vo večerných hodinách mimo pracovného času.
Krúžky pre deti
Každé dieťa je individuálne a má iné potreby. To isté rodič. Pokiaľ dieťa chodí na krúžky, pretože chce a bavia ho alebo mu kamarát povedal, že sú skvelé, takže do nich chce chodiť, je to úplne v poriadku. Možný problém by som videla skôr v motivácii rodičov, prečo chcú, aby dieťa chodilo na krúžky. Uspokojujú potreby dieťaťa alebo svoje?
Potreby dieťaťa
Existuje psychologická teória, podľa ktorej má človek v každom veku tri základné psychologické potreby: vzťahu, kompetencie a autonómie. Pre zdravý vývin je kľúčové uspokojenie každej z nich.
Voľná hra
Voľná hra uspokojuje potrebu autonómie aj kompetencie dieťaťa. Ak sa dieťa hrá, pretože sa chce hrať, vychádza to z neho. Voľná hra býva obvykle omnoho komplexnejšia. Dieťa si ju musí vymyslieť, naplánovať a musí jej venovať rôzne aspekty pozornosti.
Vyhorenie rodičov
Rodičov, ktorí pristupujú k výchove detí intenzívne, ohrozuje vyhorenie aj stres. Vyhorenie a stres rodičov sa môžu negatívne preniesť aj na deti, pretože rodič už nie je taký vnímavý a dostatočne nereaguje na potreby dieťaťa.