Biblia, najčítanejšia a najpredávanejšia kniha sveta, známa aj ako kniha kníh, je základnou knihou kresťanstva. Z nej sa dozvedáme o stvorení sveta, Bohu a jeho pláne s človekom, ako aj o Ježišovi Kristovi, ktorý nás vykúpil svojou smrťou, aby sme mohli mať podiel na nebeskom kráľovstve.
Štruktúra Biblie
Biblia sa skladá zo Starého zákona a Nového zákona. Starý zákon obsahuje 46 kníh, v ktorých sa dozvedáme viac o dejinách Bohom vyvoleného národa a ich očakávaní Spasiteľa. Nový zákon obsahuje 27 kníh, v ktorých sa dozvedáme viac o Ježišovi Kristovi, Mesiášovi a Božom Synovi.
Starý zákon
Starý zákon je neoddeliteľnou súčasťou Svätého písma. Starozákonný poriadok spásy bol zameraný predovšetkým na to, aby pripravil príchod Krista, Vykupiteľa sveta. Knihy Starého zákona, hoci obsahujú aj nedokonalé a prechodné veci, dosvedčujú celú božskú výchovu (pedagógiu) Božej spasiteľnej lásky. V nich je uložené vznešené učenie o Bohu a spásonosná múdrosť o živote človeka i obdivuhodné poklady modlitieb. V nich sa napokon skrýva tajomstvo našej spásy. Kresťania majú v úcte Starý zákon ako pravé Božie slovo.
Knihy Starého zákona: Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Jozue, Sudcovia, Rút, Prvá a Druhá kniha Samuelova, Prvá a Druhá kniha kráľov, Prvá a Druhá kniha kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judita, Ester, Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť, Sirachovec, Izaiáš, Jeremiáš, Náreky, Baruch, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš, Prvá a Druhá kniha Machabejcov.
Nový zákon
Božie slovo, ktoré je Božou mocou na spásu každému, kto verí, je vynikajúcim spôsobom prítomné a prejavuje svoju silu v spisoch Nového zákona. Tieto spisy nám podávajú definitívnu pravdu Božieho zjavenia.
Prečítajte si tiež: Biblické Príbehy a Povolaní
Pri zostavovaní evanjelií možno rozlišovať tri etapy:
- Ježišov život a učenie. Cirkev pokladá za isté, že štyri evanjeliá, ktorých historickosť bez váhania uznáva, verne podávajú to, čo Ježiš, Boží Syn, za svojho života medzi ľuďmi skutočne robil a učil na ich večnú spásu až do dňa, keď bol vzatý do neba.
- Ústne podanie. Apoštoli po Pánovom nanebovstúpení odovzdali poslucháčom, čo hovoril a robil, s tým plnším poznaním, ktoré mali oni sami, poučení slávnymi Kristovými udalosťami a osvietení svetlom Ducha pravdy.
- Písané evanjeliá.
Kánon Nového zákona obsahuje: Evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, Skutky apoštolov, Listy svätého Pavla (Rimanom, 1. a 2. Korinťanom, Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, 1. a 2. Solúnčanom, 1. a 2. Timotejovi, Títovi, Filemonovi), List Hebrejom, List svätého Jakuba, 1. a 2. List svätého Petra, 1., 2. a 3. List svätého Jána a Zjavenie svätého Jána.
Dôležitosť štúdia Biblie
Štúdium Biblie je veľmi dôležité pre každého kresťana, pretože práve vďaka Biblii spoznávame Boha a stávame sa mu bližšími. Niektorí veriaci nečítajú Sv. Písmo, lebo sa obávajú, že ho správne nepochopia. Iní ho čítajú ako každú inú literatúru.
Cirkev veľmi naliehavo a osobitným spôsobom vyzýva všetkých veriacich v Krista, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli vznešenosť poznania Krista Ježiša.
Ako správne čítať Sväté Písmo
Pri čítaní Sv. Písma sa prehrešujeme tým, že začíname hocijako a vynechávame úvodnú modlitbu. Vstupom do našej modlitby musí byť predovšetkým okamih ticha a sústredenosti. Je to chvíľa, keď sa stíšime od hluku sveta i od hluku nášho vnútra. Modlitba nemusí byť dlhá, nech však vždy obsahuje úmysel porozumieť Božiemu slovu v tom istom Duchu, v ktorom bolo napísané. Duch sv. nepôsobil len v svätopiscovi, keď ho viedol pri písaní posvätného textu, ale pôsobí v každom človekovi, ktorý Sväté písmo číta. Jeho pôsobenie spôsobuje, že litera sa stáva plodným a účinným slovom. Preto čítanie Svätého písma sa nikdy nedeje osamote, ale čítame vo dvojici, ja a Duch sv. Hovor Pane, tvoj sluha počúva. (1 Sam 3,9 ), Príď Duchu Svätý a osvieť moju myseľ.
Modlitbou odlišujeme Sväté písmo od akejkoľvek inej literatúry a dávame mu privilegované miesto v našom živote. Veď predsa sa nemodlíme, keď čítame román alebo listujeme v novinách. Modlitbou vyjadrujeme naše pevné presvedčenie, že vo Svätom písme dochádza k osobnému stretnutiu človeka s Bohom. Ide o osobný a jedinečný dialóg. Vložme do modlitby aj úmysel, za koho chceme obetovať toto nábožné čítanie Svätého písma.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prechod od čítania Božieho slova k modlitbe nie je náhly. Ale vždy, keď s nábožnosťou čítame Sväté písmo, začíname sa ho vlastne modliť. Pri čítaní sa sústredíme na text a obsah posolstva. V modlitbe vstupujeme do dialógu s Bohom, pričom používame svoje vlastné slová, alebo slová Svätého písma, aby sme vyjadrili myšlienky nášho vnútra. Preto je dôležité, aby sme si bezprostredne po skončení čítania Svätého písma a stíšení našli hneď čas na modlitbu. Naša modlitba, to je najlepšia odpoveď na čítanie Svätého písma. Je nádherné, keď tak nábožne čítame Sväté písmo, že spontánne prejdeme do modlitby. Keď napríklad v evanjeliách čítame o Ježišovi Kristovi, vtedy rozjímame nad jeho životom a učením a obraciame sa k nemu v modlitbách. Pri podobenstve o márnotratnom synovi si uvedomujeme svoje previnenia a potrebu odpúšťania. Naša modlitba nemusí obsahovať množstvo slov. Môže to byť chvála, vďaka, odprosenie. Môžeme sa modliť priamo slovami Svätého písma. Jedinečným zdrojom modlitieb sú starozákonné žalmy. Tvoria ich chválospevy, vďakyvzdania, ako aj náreky. Ich čaro spočíva aj v tom, že veľakrát dokážu vyjadriť to, čo my sami by sme chceli Bohu povedať. Je veľmi potrebné, aby sa žalmy stali aj našimi modlitbami.
Ticho a Počúvanie
Všetci učitelia duchovného života a všetky metódy čítania Svätého písma zdôrazňujú dôležitosť ticha. V Starom zákone Boh neprehovoril Eliášovi v silnom a prudkom vetre ani v ohni a zemetrasení, ale v tichom a lahodnom vánku. Evanjelisti v Novom zákone predstavujú Ježiša, ktorý opustil zástupy a odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. Ticho po prečítaní úryvku zo Svätého písma nám umožňuje počúvať vnuknutia Ducha Svätého. Božie slovo vstupuje do nášho srdca a mysle. Je to náš postoj podľa vzoru mladého Samuela: Hovor Pane, tvoj sluha počúva! Tichom prejavujeme našu podriadenosť Božiemu slovu. Ak chceme totiž počúvať Boží hlas, potrebujeme sa zbaviť všetkých ostatných hlasov- vonkajších aj vnútorných. Ľahšie je uzavrieť sa pred vonkajším hlukom, lebo stačí vyhľadať tiché miesto. Utíšiť naše vnútorné hlasy vždy vyžaduje oveľa väčšie úsilie. Je potrebné uvedomiť si, že cez prečítaný biblický úryvok sa Boh prihovára konkrétne mne samému. Boh sa k nám neprihovára ľudským hlasom. On k nám už prehovoril skrze prečítané Božie slovo. Boh sa neprihovára ani na počkanie. Nemôžeme očakávať, že sa musí niečo stať. Je omylom žiadať, aby sa Pán preukázal nejakým viditeľným spôsobom. Našou úlohou je čítať, stíšiť sa a modliť sa s otvoreným a pozorným srdcom. Umenie počúvať je hlavne umením vnútorného ticha nášho srdca. Ticho prebúdza náš vnútorný sluch. Je to nasmerovanie nášho srdca na Boha, ktorý sa nám prihovára. Ticho umožňuje, aby sa toto jeho slovo preniklo do nášho vnútra. Ticho a mlčanie neznamená nič nerobenie - pasivitu človeka, akoby sme sa mohli mylne domnievať. Utíšiť sa znamená počúvať Boha. Je to vnímanie Božieho posolstva. V tichu sa odohráva akoby trávenie- porozumenie toho, čo sme čítali vo Svätom písme.
Je dôležité zachovávať ticho v liturgii. Ticho na začiatku svätej omše umožní skutočne si spytovať svedomie a prosiť Pána o odpustenie našich previnení. Ticho po skončení homílie vytvára priestor na meditáciu nad Božím slovom, na naše predsavzatia.
Porozumenie Písmu
Pri čítaní Svätého písma sa môže stať, že sa budeme rovnako cítiť ako Etiópčan, ktorého spomínajú novozákonné Skutky apoštolov. Naše srdce bude otvorené, myseľ sústredená, a napriek tomu nebudeme rozumieť tomu, čo čítame. V tej chvíli by sme si želali taktiež mať pri sebe Filipa, ktorý by odpovedal na naše otázky. Z biblického úryvku (Sk 8,27-31 ) vysvitá, že Etiópčan bol nábožný človek, ktorý si vykonal púť do Jeruzalema. Jeho zbožnosť je taká veľká, že aj počas nepohodlnej cesty vozom číta Bibliu. Duch Svätý nám pomáha svojimi vnuknutiami porozumieť čítaniu textu, ale teraz použil ako svoj nástroj človeka - Filipa. Úradník teda nedostal nejaké osvietenie zhora, ale bola to pomoc putujúceho človeka, ktorý mu vysvetli slová proroka Izaiáša. Aj dnes, keď čítame Sväté Písmo, zažívame niečo podobné. Sú chvíle, keď vedení Duchom Svätým porozumieme biblickému textu. Ale často aj my potrebujeme nástroje, ktoré nám pomáhajú porozumieť Božiemu slovu.
Niekedy môžeme mať výhrady voči štúdiu Biblie. Či Boh sa nemá obracať rovnako na učených i menej učených ľudí? Prečo by sme mali tráviť čas na štúdium Biblie, keď je dôležité hlavne ju čítať a modliť sa? Veď Boh nás nebude súdiť podľa vedomostí, ale podľa viery a láska. Tieto otázky spôsobujú, že niektorí veriaci vôbec nečítajú Sväté písmo, lebo je podľa nich nezrozumiteľné. Na druhej strane sú takí, ktorí tvrdia, že Boh sa každému z nás priamo prihovára do srdca a nepotrebujeme k tomu žiadny nástroj. Pravda leží niekde uprostred. Z príbehu o Etiópčanovi sa učíme, že len dobrá vôľa nestačí. Ježiš aj dnes stojí pri nás, aby nám objasnil význam Božieho slova. Štúdium Svätého písma je potrebné začať jeho samotným čítaním. Keď začíname čítať novú knihu Svätého písma, vždy si najskôr prečítajme úvody, ktoré sa nachádzajú pred každou knihou a obsahujú základné informácie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Princípy výkladu Svätého Písma
Aby sa zistil úmysel svätopiscov, treba vziať do úvahy podmienky ich doby a kultúry, literárne druhy, ktoré sa v tom čase používali, ako aj spôsob myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktorý bol bežný v tom čase.
- Ponajprv treba venovať veľkú pozornosť obsahu a jednote celého Písma. Lebo hoci knihy, z ktorých sa skladá, sú veľmi odlišné, Písmo je jedno vzhľadom na jednotu Božieho plánu, ktorého Ježiš Kristus je stredobodom a srdcom, otvoreným od jeho Veľkej noci. Pod Kristovým srdcom sa rozumie Sväté písmo, ktoré odhaľuje Kristovo srdce.
- Ďalej treba Písmo čítať so zreteľom na živú Tradíciu celej Církvi. Podľa výroku cirkevných Otcov Sväté písmo je napísané skôr v srdci Cirkvi ako na materiálnych prostriedkoch (sacra Scriptura principalius est in corde Ecclesiae quam in materialibus instrumentis scripta).
- Napokon treba brať do úvahy analógiu viery.
Zmysly Písma
Podľa dávnej tradície možno rozlišovať dvojaký zmysel Písma: zmysel slovný a zmysel duchovný; druhý z nich sa delí ďalej na alegorický, morálny a anagogický.
- Slovný zmysel. Je to zmysel, ktorý dávajú slová Písma a ktorý odkrýva exegéza podľa zásad správneho výkladu.
- Duchovný zmysel. Vďaka jednote Božieho plánu znakom môže byť nielen text Svätého písma, ale aj skutočnosti a udalosti, o ktorých text hovorí.
- Alegorický zmysel. Udalosti môžeme pochopiť hlbšie, keď spoznáme ich význam v Kristovi. Tak napríklad prechod cez Červené more je znakom Kristovho víťazstva a tým aj krstu.
- Morálny zmysel. Udalosti, o ktorých sa hovorí v Písme, nás majú viesť k tomu, aby sme správne konali. Boli napísané ako napomenutie pre nás (1Kor 10,11) .
- Anagogický zmysel. Skutočnosti a udalosti možno takisto vidieť v ich večnom význame, lebo nás vedú (po grécky anagoge) smerom do našej vlasti.
Úlohou exegétov je usilovať sa o hlbšie chápanie a výklad zmyslu Svätého písma podľa týchto smerníc, aby takto akoby na základe predchádzajúceho bádania, dozrievalo rozhodnutie Cirkvi.
Sväté Písmo v Živote Cirkvi
Sväté písmo spolu s posvätnou Tradíciou Cirkev ustavične pokladala a pokladá za najvyššie pravidlo viery. Ono totiž ako Bohom vnuknuté, raz navždy napísané, nemenne podáva slovo samého Boha a v slovách prorokov a apoštolov dáva zaznieť hlasu Ducha Svätého. Preto sa všetka kazateľská činnosť Cirkvi, ako aj sama kresťanská zbožnosť má živiť a dať sa viesť Svätým písmom. Veď v posvätných knihách Otec, ktorý je na nebesiach, ide s veľkou láskou v ústrety svojim deťom a prihovára sa im. A v Božom slove je taká sila a účinnosť, že ono je pre Cirkev oporou a životnou silou a pre deti Cirkvi posilou vo viere, pokrmom duše, čistým a nevysychajúcim prameňom duchovného života. Preto obzvlášť o Svätom písme platí: živé a účinné je Božie slovo (porov. Hebr 4, 12), ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými (Sk 20, 32; porov. 1 Sol 2, 13).
Sväté písmo má byť veriacim čo najprístupnejšie. Z tohto dôvodu Cirkev od počiatku prijala za svoj starobylý grécky preklad Starého zákona - Septuagintu, a vždy má v úcte aj iné východné preklady, ale i preklady latinské, zvlášť Vulgatu. Keďže však Božie slovo má byť prístupné v každom čase, Cirkev s materinskou starostlivosťou dbá o to, aby sa zhotovovali vhodné a správne preklady do rozličných jazykov, najmä z pôvodných textov posvätných kníh. Ak sa naskytne príležitosť pripraviť tieto texty so súhlasom cirkevnej autority v spolupráci s oddelenými bratmi, môžu ich používať všetci kresťania.
Nevesta vteleného Slova, Cirkev, poučovaná Duchom Svätým, sa usiluje pochopiť Sväté písmo čoraz dôkladnejšie, aby mohla neprestajne sýtiť svoje deti Božím slovom. Preto aj náležite podporuje štúdium východných a západných svätých otcov a posvätných liturgií.
Posvätná teológia sa opiera o písané Božie slovo a zároveň o posvätnú tradíciu ako o trvalý základ. Skúmaním každej pravdy skrytej v Kristovom tajomstve vo svetle viery sa ním neobyčajne posilňuje a ustavične omladzuje. Keďže však Sväté písma obsahujú Božie slovo, a pretože sú inšpirované, sú naozaj Božím slovom. Ale to isté slovo Písma je zdravým pokrmom a svätou posilou aj pre službu slova - čiže pre pastoračnú kazateľskú činnosť, pre katechézu a pre každé kresťanské poučovanie -, a tu má mať prvoradé miesto liturgická homília.
Posvätný koncil veľmi naliehavo a osobitným spôsobom vyzýva všetkých veriacich v Krista, najmä rehoľníkov, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli vznešené poznanie Krista Ježiša (Flp 3, 8). Preto nech sa ochotne a s radosťou oboznamujú s posvätným textom buď prostredníctvom posvätnej liturgie, ktorá oplýva Božími výrokmi, alebo nábožným čítaním, prípadne pomocou iných na to vhodných prostriedkov a podujatí, ktoré sa dnes všade chválitebne šíria so schválením a pod vedením duchovných pastierov. Nech však pamätajú, že čítanie Svätého písma má sprevádzať modlitba, aby sa nadviazal rozhovor medzi Bohom a človekom.
Duchovní pastieri majú naučiť veriacich, ktorí im boli zverení, dobre používať Sväté písmo, zvlášť Nový zákon, a najmä evanjeliá, pomocou prekladov posvätných textov vybavených potrebnými a naozaj dostačujúcimi vysvetlivkami, aby sa tak synovia a dcéry Cirkvi bezpečne a osožne oboznámili so Svätým písmom a dali sa preniknúť jeho duchom. Okrem toho nech sa pripravia vydania Svätého písma s poznámkovým aparátom vhodným aj pre nekresťanov; tieto vydania nech sú prispôsobené ich podmienkam a duchovní pastieri, ako aj kresťania každého postavenia nech sa ich snažia horlivo a múdro rozširovať.
Nech sa teda čítaním a štúdiom Svätého písma Pánovo slovo rýchle šíri a oslávi (porov. 2 Sol 3, 1) a Cirkvi zverený poklad Božieho zjavenia nech čoraz viac prenikne do ľudských sŕdc. Ako častá účasť na eucharistickom tajomstve zveľaďuje život Cirkvi, tak isto možno očakávať nové oživenie duchovného života zo zvýšenej úcty k Božiemu slovu, ktoré trvá naveky (Iz 40, 8; 1 Pt 1, 23 - 25).
Nedeľa Božieho Slova
Cieľom Nedele Božieho slova je dať ešte viac do popredia dôležitosť čítať Sväté písmo a žiť podľa neho. Ako motto v jubilejnom roku vybral Svätý Otec František pre túto nedeľu slová žalmu: Veľmi dôverujem tvojim slovám. (Ž 119, 74) Je to zvolanie nádeje: človek vo chvíli úzkosti a súženia sa obracia k Bohu a vkladá do neho všetku svoju nádej. Nedeľa Božieho slova umožňuje kresťanom znova posilniť Ježišovo pozvanie počúvať a zachovávať jeho slovo, aby ponúklo svetu svedectvo nádeje, ktoré nám umožňuje prekonať ťažkosti prítomného okamihu.
Konkrétne kroky k čítaniu Svätého Písma
- Vytvorte si svoj biblický a modlitebný kútik, kde môžete čítať Sväté písmo.
- Čítajme ho spôsobom, ako to robili svätí. Vždy sa pýtali: Pane, čo mám robiť? Čo odo mňa očakávaš? Túto otázku si vždy položme po prečítaní úryvku zo Svätého písma.
- Mladí ľudia by mali mať každý svoje Sväté písmo, s ktorým budú vyrastať, ktoré ich bude sprevádzať, ktoré budú nosiť na internáty, do zahraničia, alebo do práce. Mať miesto vo svojej batožine pre Sväté písmo znamená mať miesto pre Ježiša.
- Prečítajme si v milostivom jubilejnom roku celé Evanjelium podľa Lukáša. Či už sami, alebo v rodinách a spoločenstvách ho čítajme postupne kapitolu za kapitolou.
- Čítaj Písmo ako Božiu knihu pre teba. Čiže s vierou, láskou, jednoduchosťou milovaného Božieho dieťaťa. Ako knihu pravdy a múdrosti v tom najhlbšom zmysle slova.
- Zvoľ si postup čítania, čiže poradie kníh a približne i počet kapitol spolu s časovým intervalom; teda dni v týždni, v ktorých sa chceš čítaniu venovať.
- Na čítanie Písma si priprav srdce vnútorným stíšením a - ak sa dá - aj vhodný priestor: obľúbený kútik možno s nejakou ikonou, sviečkou či kvetinou.
- Aspoň približne sleduj literárny druh knihy Biblie alebo časti, ktorú práve čítaš: či je to historická kniha, alebo prorocká; či poučné rozprávanie, alebo poézia atď.
- Čítaj každú knihu Písma postupne ako film. Teda vnímaj kontext toho, čo čítaš, a snaž sa jej trochu porozumieť vo svetle ostatných kníh Písma.
- Čítaj pravidelne, nielen v kríze. Je lepšie čítať menej a častejšie, ak aj nie denne, tak skoro každý deň. Ako keď nemáš v peňaženke vždy na všetko, ale sporíš na účet.
- Čítaj vytrvalo, najlepšie bez prázdnin. Je jasné, že čím častejšie budeš čítať a čím viac, tým skôr Bibliu prečítaš. No vytrvalosť je lepšia ako rýchlosť a množstvo prečítaného.
Lectio Divina
Otcovia biskupi nás v pastierskom liste na Prvú adventnú nedeľu v roku 2005 vyzývali čítať Sväté písmo formou lectio divina. Božie čítanie alebo sväté čítanie sa úzko spája s benediktínskou spiritualitou. Lectio divina neznamená čítanie len pre obohatenie svojho poznania alebo pre získanie informácie; je to predovšetkým stretnutie s Bohom, ktorý k nám hovorí v slove.
Lectio divina má štyri stupne či kroky:
- Čítanie (Lectio): Čítam Sväté písmo úplne pomaly, až sa niektoré slovo dotkne môjho srdca a zasiahne ma. Vtedy sa pri tom slove zastavím.
- Rozjímanie (Meditatio): Odložím knihu a nechám to slovo preniknúť do svojho srdca. Tá neznamená, že len premýšľam o prečítanom slove, ale že ho nechám zapadnúť hlbšie do srdca a snažím sa ho zakúsiť, vychutnať.
- Modlitba (Oratio): Odovzdávam svoju túžbu Bohu a prosím ho, aby túto túžbu čoraz viac napĺňal.
- Kontemplácia (Contemplatio): Čisté mlčanie, modlitba bez slov a obrazov, bez myšlienok a citov, čisté zjednotenie s Bohom v hĺbke duše. Prvé tri stupne môžeme praktizovať sami, ale štvrtý je dar od Boha.
Pôst a Sväté Písmo
Každé náboženstvo pozná pôst a žiada svojich stúpencov postiť sa. V Starom i Novom zákone má pôst pevné miesto. Aj Ježiš svoje verejné účinkovanie a ohlasovanie začal štyridsaťdňovým pôstom. Podľa Ježišovho príkladu Cirkev vždy považovala pôst za prostriedok na vyháňanie satana. Aj v službe exorcistov sú modlitba a pôst tými najsilnejšími prostriedkami.
Biblický pôst je o chlebe a vode. Voda je očisťujúci prostriedok a pripomína krst. Každodenný chlieb ako základná potravina pripomína Eucharistiu.
Cieľ pôstu musí byť predovšetkým duchovný, musí nás dokonalejšie zjednocovať s Ježišom. Pôst posilňuje našu vôľu, aby sme tak ľahko nepodľahli zvodom temnoty a nedali sa oklamať. Vďaka pôstu si uvedomujeme, že v našom živote niečo nie je v poriadku a treba nastúpiť cestu pokánia a obrátenia.