Histriónska porucha osobnosti: Túžba byť stredobodom pozornosti

Úvod

Máte vo svojom okolí človeka, ktorý chce byť za každú cenu stredobodom pozornosti? A využíva k tomu teatrálne a infantilné prejavy, manipulácie či dokonca vybájené klamstvá? Ak áno, môže ísť o histriónsku poruchu osobnosti.

Čo je histriónska porucha osobnosti?

Histriónska porucha osobnosti je charakterizovaná pretrvávajúcou potrebou byť stredobodom pozornosti a prehnanou emocionalitou. Ľudia s touto poruchou často používajú dramatické, teatrálne a manipulatívne správanie, aby upútali pozornosť ostatných. Túto poruchu majú približne dve percentá populácie, no trpí ňou aj okolie týchto ľudí. Ženy postihuje častejšie ako mužov v pomere približne 65 percent ku 35 percent. Kedysi sa histriónska porucha osobnosti označovala ako hysterická psychopatia. Slovo histrión pochádza z etruského jazyka a znamená herec. Mnohé veci totiž ľudia s touto poruchou iba hrajú.

História a pôvod

Prvé zmienky o takomto správaní pochádzajú z Egypta z roku 1900 pred naším letopočtom. Ebersov papyrus, čo je najstarší známy lekársky dokument, opisuje typické príznaky histriónstva. Egypťania verili, že tento stav spôsobujú pohyby maternice v ženskom tele. Grécky lekár Hippokrates k tomu pridal teóriu, že sa na tom podieľa aj nedostatok sexu. Spájanie histriónstva výhradne so ženami, ktoré boli v tom čase považované za podradnejšie voči mužom, pretrvalo aj v stredoveku a v renesancii. Až v 17. storočí anglický lekár Thomas Willis začal tvrdiť, že takýto stav nemá na svedomí maternica, ale mozog a nervový systém - a teda ním môžu trpieť aj muži, nielen ženy.

Príznaky a prejavy

Príznaky a prejavy sa u jednotlivcov môžu značne líšiť. Typické je, že takáto osoba túži byť centrom pozornosti a má hlasný a nepatričný prejav. Ženy pozornosť dosahujú aj nápadným obliekaním a zvodným správaním sa. Aj muži sa môžu prejavovať ako Don Juan a flirtovať s viacerými ženami naraz - necítia k nim však žiadnu empatiu. Veľmi časté je citové vydieranie, nadmerná dramatizácia banálnych konfliktov a manipulácia s ľuďmi. Histrióni majú infantilné prejavy a sú prehnane afektovaní, pričom afekt často len predstierajú. Potrebujú neustále ubezpečovanie o svojich kvalitách, neznesú kritiku a neúspech veľmi ťažko prežívajú. Majú sklony k vyčítaniu a obviňovaniu iných. Pri zlyhaní sú typické záchvaty plaču. Práve neschopnosť zvládať straty a neúspechy u nich často vedie ku klinickej depresii, napríklad pri rozpade vzťahu.

U ľudí s histriónskou poruchou osobnosti sa tiež často vyskytujú vybájené klamstvá. V takýchto vymyslených príbehoch sú vždy v centre diania a konajú v nich ako hrdinovia zachraňujúci ostatných. Pôsobia veľmi presvedčivo, obratne klamú a prekrúcajú výroky iných, ktoré vždy otočia vo svoj prospech. Do svojho rozprávania vedia zakomponovať silné emócie. Horšie je, že sú aj pomstychtiví, radi intrigujú a ohovárajú. To vedie k veľkým problémom napríklad v pracovnom kolektíve, ktorý dokážu úplne rozložiť.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Diagnostika

Diagnostika histriónskej poruchy osobnosti je zložitá a vyžaduje odborné posúdenie psychológom alebo psychiatrom. Diagnóza sa stanovuje na základe komplexného zhodnotenia správania a prežívania jednotlivca, pričom sa berú do úvahy diagnostické kritériá definované v diagnostických manuáloch, ako je DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch).

Diferenciálna diagnostika

Je dôležité odlíšiť histriónsku poruchu osobnosti od iných duševných porúch, ktoré môžu mať podobné prejavy. Medzi tieto poruchy patria:

• Hraničná porucha osobnosti (BPD): Aj ľudia s BPD môžu vyžadovať pozornosť a mať nízke sebavedomie, ale BPD je charakterizovaná aj intenzívnymi výkyvmi nálad, impulzívnym správaním a problémami v medziľudských vzťahoch.
• Narcistická porucha osobnosti: Ľudia s narcistickou poruchou osobnosti tiež túžia po pozornosti, ale ich motiváciou je pocit nadradenosti a potreba obdivu.
• Antisociálna porucha osobnosti: Ľudia s antisociálnou poruchou osobnosti môžu používať manipulatívne správanie, aby dosiahli svoje ciele, ale ich cieľom nie je primárne pozornosť.

Liečba

Liečba alebo aspoň zvládanie tejto poruchy je pomerne náročné. Ľudia trpiaci histriónstvom sú totiž presvedčení, že nepotrebujú terapiu. Psychoterapia je pritom základným spôsobom liečby. Z týchto dôvodov sa liečba väčšinou začína až okolo štyridsiateho roku života. Problém pri hľadaní pomoci prostredníctvom psychoterapie spôsobuje aj to, že takíto ľudia zveličujú svoje pocity a nemajú radi rutinu, čo komplikuje dodržiavanie plánu terapie. Môžu však vyhľadať pomoc, ak sa u nich prejaví depresia.

Psychoterapia

Psychoterapia je hlavnou metódou liečby histriónskej poruchy osobnosti. Cieľom psychoterapie je pomôcť jednotlivcovi:

• Identifikovať a zmeniť nezdravé vzorce myslenia a správania.
• Rozvíjať zdravšie spôsoby, ako uspokojiť svoje potreby.
• Zlepšiť medziľudské vzťahy.
• Zvýšiť sebavedomie a sebaúctu.

Farmakoterapia

Farmakoterapia sa nepoužíva na priamu liečbu histriónskej poruchy osobnosti, ale môže byť užitočná pri liečbe sprievodných stavov, ako je depresia alebo úzkosť.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Deti a potreba pozornosti

Približne do troch rokov deti veria, že sú stredobodom vesmíru a že sa všetko točí práve okolo nich. V tomto období sa to môže považovať za niečo normálne. Lenže v neskoršom veku by si dieťa malo začať uvedomovať, že aj ostatní ľudia majú svoje city, potreby, že aj iní občas niečo potrebujú a tiež aj im je potrebné vyhovieť a nielen dieťaťu. Zaujímavé však je aj to, že nielen veľa detí v čase puberty, ale ani veľa dospelých sa s touto myšlienkou nestotožňuje, robí im problémy rozpoznať potreby druhých, správajú sa sebecky a majú sústavne pocit, že všetko sa musí točiť okolo nich. A práve preto, aby z detí nevyrastali dospelí, ktorí sa správajú sebecky, už od malička je potrebné ich učiť, aby sa dívali na svet aj z pohľadu iných ľudí. Aby však mohli rodičia pristúpiť k tomuto učeniu, musia sa najprv naučiť rozoznať, kedy sa dieťa svojím správaním usiluje o ich pozornosť. Je potrebné si tiež uvedomiť, že pozornosť rodičov je pre dieťa mimoriadne dôležitá.

Ako reagovať na správanie dieťaťa vyžadujúce pozornosť?

Je dôležité rozlišovať medzi bežnou potrebou pozornosti a nezdravým správaním, ktoré môže naznačovať hlbšie problémy. Ak dieťa vyžaduje pozornosť neprimeraným spôsobom, rodičia by mali:

• Podporovať dobré správanie: Najdôležitejšie zo všetkého je to, že venujete pozornosť deťom vtedy, keď sa vhodne správajú. To je najlepší spôsob, ako predísť rôznym problémom. Keď sa dieťa pekne hrá, oplatí sa obetovať trochu času a všímať si ho, ako sa hrá. Takto dieťa dostáva pozitívnu spätnú väzbu. Povedzte mu, že sa pekne hrá, že postavilo peknú vežu z kociek, že nekričí, že požičalo hračky sestričke a podobne. Ak si dieťa nevšímate, keď sa hrá pekne, potom je už len jediný spôsob, ako dieťa upúta váš záujem, a to rôznymi konfliktami a problémovým správaním.
• Nastaviť hranice a jasné limity: Dieťa, ktoré ustavične vyžaduje pozornosť, možno len nemá nastavené žiadne hranice a pravidlá.
• Využívať tri prejavy pozornosti: Medzi tri základné prejavy pozornosti podľa Kima Oatesa, autora knihy Dvadsať rád rodičom, patria dotyk, očný kontakt a signál v prvej osobe. Toto sú signály, ktorými dávate dieťaťu najavo okrem svojho postoja aj to, ako sa cítite. Napríklad, pozriete sa na dieťa, dáte mu ruku na plece a poviete: „ Priala by som si, aby si toto nerobil, nepáči sa mi to. Som veľmi smutná, keď robíš takéto veci.“ Signály v prvej osobe majú najsilnejší účinok, keď ho skombinujete s očný kontaktom a jemným dotykom. Dajú sa využiť na posilňovanie slušného správania, ale i obmedzovanie nevhodných prejavov.
• Ignorovať nevhodné správanie: Ak dieťa používa nevhodné správanie na upútanie pozornosti, ako sú záchvaty zlosti alebo odmietanie jedla, je dôležité ignorovať toto správanie a venovať pozornosť len vtedy, keď sa dieťa správa vhodne.
• Venovať dieťaťu dostatok pozornosti: Uistite sa, že dieťa dostáva dostatok pozornosti, lásky a podpory. Strávte s ním kvalitný čas, hrajte sa s ním, rozprávajte sa s ním a prejavujte mu svoju lásku.

Príklady správania detí vyžadujúceho pozornosť:

• Záchvaty zlosti: Malé deti majú problém s kontrolou svojich emócií. Vystupňuje sa to ešte viac vtedy, keď sa im nedarí presadiť si svoje záujmy. Vtedy často strácajú nad sebou kontrolu, čo má za následok záchvaty zlosti. Pri takomto výbuchu zlosti veľmi rýchlo zisťujú, že to má aj vedľajšie výhody. Priťahujú pozornosť. Okolie si ich začne všímať, pýtať sa ich, čo im je, prosiť ich, aby s tým prestali. Pozornosť okolia sa môže vystupňovať až tak, že ich začne niekto z dospelých objímať, hladiť, utešovať, len aby prestali vrieskať a plakať. Často sa stane, že im rodič vyhovie, povolí to, čo tak dieťa veľmi chcelo a ono prestane plakať. Následne dieťa pochopí, že záchvaty zlosti majú svoj význam, že vďaka nim získajú nielen pozornosť, ale sa aj vyhovie jeho túžbam a získa to, čo tak veľmi chce.
• Odmietanie jedla: Niektoré deti až veľmi skoro pochopia, že čím menej budú otvárať ústa pri jedle, tým viac pozornosti sa im bude dostávať. A tak to patrične aj využívajú. Treba však odlíšiť situáciu, keď im naozaj nechutí alebo kedy sa chcú s jedlom hrať a kedy potrebujú, aby sa im rodičia viac venovali. Je však dokázané, že ak rodič dáva deťom adekvátnu stravu, určite nebudú podvyživené, ak sa im prestanete pri prehrabávaní v jedle venovať a dieťa sa pri tejto činnosti nebude dostávať do centra pozornosti a keď poriadne vyhladne, určite začne jesť, pretože si uvedomí, že táto cesta nikde nevedie.
• Pomalé obliekanie: Niektoré deti si dokážu vychutnávať pozornosť rodičov práve v tejto situácii. Prestaňte si dieťa všímať a prosiť ho. Ak máte odísť na detské ihrisko o desať minút a vaše dieťa sa nechce obliecť, zavrite dvere a sadnite si do auta bez neho. Budete vidieť, ako rýchlo pribehne oblečené za vami.
• Konflikty medzi súrodencami: Niekedy sa súrodenci pohádajú pre vážne dôvody, ale niekedy len potrebujú prilákať pozornosť rodičov. Čí viac tieto konflikty budete riešiť, tým viac sa budú opakovať. Nesnažte sa za každú cenu vyriešiť každý problém, ktorý je medzi súrodencami. Takto by ste im venovali zvýšenú pozornosť a oni by v hádkach naďalej pokračovali.

ADHD a potreba pozornosti

Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod.

Spoločenský pohľad na ADHD

Typické prejavy dieťaťa s hyperaktivitou a poruchami pozornosti sú tieto: vnútorný aj motorický nepokoj, rýchla unaviteľnosť a tekavosť pozornosti, impulzivita, nízka frustračná tolerancia, emočná labilita, slabá inhibičná kontrola, celkovo nízke sebaovládanie a sebadisciplína. V kolektíve to býva často neschopnosť prispôsobiť sa a nájsť si zdravé miesto v skupine, celkový nedostatok sociálnych zručností, časté šaškovanie, túžba byť neustále stredobodom pozornosti, alebo zasa vyčlenenie sa, problém nájsť a hlavne udržať si kamarátov.

Takýto spoločenský pohľad na diagnózu ADHD nie je len myšlienkovou hrou. Vyplýva z neho veľmi závažný fakt, že keď chceme tomuto javu predchádzať, budeme musieť zmeniť naše spoločenské nastavenie. Prevenciou a liečbou ADHD na spoločenskej úrovni je teda reforma našej spoločnosti, jej hodnôt a atmosféry. A keďže spoločnosť tvoríme všetci, znamená to, že každý z nás sa môže stať “terapeutom a preventistom” ADHD vo svojom okolí. Rodič môže tieto kvality pestovať vo svojom rodinnom živote a výchove, učiteľ vo vyučovaní a podobne. No aj keď neprichádzate do denného kontaktu s deťmi, môžete podporou týchto kvalít ovplyvniť celkovú spoločenskú atmosféru, v ktorej deti vyrastajú.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

tags: #dieta #stredobod #pozornosti