Mýtus o bocianovi, ktorý nosí deti, je známy po celom svete. Tento článok sa ponorí do histórie a pôvodu tejto legendy, skúma jej korene v starovekých kultúrach a mytológiách, ako aj jej pretrvávanie v modernej dobe.
Pôvod legendy v staroveku
Bocian, charakteristický svojou štíhlou postavou a dlhými nohami, sa objavoval v starovekej mytológii mnohých civilizácií a kultúr. Tieto legendy sa často spájali s príchodom detí na svet. Jeden z najstarších mýtov o bocianovi, ktorý nosí deti, pochádza z Grécka. Podľa príbehu bohyňa Héra žiarlila na kráľovnú Gerenu. Niektoré verzie príbehu tvrdia, že to bolo kvôli jej kráse, no iné hovoria o pomere smrteľníčky so Zeusom, ktorý bol manželom najvyššej bohyne. Kvôli pomste preto Héra premenila Gerenu na bociana, aby odletela preč. Kráľovná však mala dieťa, ktoré pravdepodobne splodil Zeus. Preto ho schmatla a odniesla ho so sebou. Podľa autorky kníh Rachel Warren Chadd však vtákom v mýte mohol byť aj žeriav. Podľa nej je však ťažké potvrdiť túto teóriu, pretože v dávnych dobách si tieto živočíchy často mýlili.
Aj starovekí Egypťania mali vo svojej histórii legendu spojenú s bocianom nesúcim nový život. Tí však používali vtáka na znázornenie duše.
Bociany v európskej mytológii
Legenda má korene aj v európskej histórii. Slovanská mytológia hovorila, že bociany nosili nenarodené duše späť z ríše mŕtvych. Toto miesto sa nazýva Vyraj a opisuje ríšu, kde všetky duše odpočívajú, kým sa nevrátia na svet.
Bociany sú však omnoho viac zakorenené v nemeckej histórii. Tieto vtáky mali podľa legendy cestovať do jaskýň alebo močiarov, aby našli kamene, ktoré boli dušami nenarodených detí, a tie nosili ich budúcim rodičom. Príbeh dokonca odhaľuje aj to, či bude novorodenec poslušný alebo nie, čo ľudia mohli zistiť podľa toho, ako ho bocian niesol.
Prečítajte si tiež: Symbolika bociana v rôznych kultúrach
Túto legendu najviac rozšíril dánsky spisovateľ Hans Christian Andersen. Ten vo svojej rozprávkovej knihe z roku 1839 odhalil dôsledky neposlušnosti. Dej opisuje príbeh detí, ktoré do bocianov hádzali kamene. Tie sa rozhodli dať im lekciu, a preto im priniesli mŕtve malé dieťa, zatiaľ čo chlapcovi, ktorý sa ich zastal, doviezli zdravého novorodenca.
Príbeh sa rozšíril aj vo viktoriánskom Anglicku, kde však bola téma sexu, pôrodov a rozprávania o novorodencoch veľkým tabu.
Prečo sú bociany také výnimočné?
Existuje veľa dôvodov, prečo ľudia spájali bociany s plodnosťou a príchodom detí. Napríklad v stredoveku pohania uprednostňovali na sobáš dobu okolo letného slnovratu, pretože to bolo obdobie najväčšej plodnosti. Bol to tiež čas, kedy sa bociany začali sťahovať na zimu do Afriky.
Tieto vtáky sú tiež dobrými rodičmi, pričom trávia väčšinu svojho života s rovnakým partnerom a sú dlhú dobu pri výchove mláďat. Partneri stavajú hniezdo spoločne a striedajú sa pri sedení na vajciach a kŕmení mláďat, až kým nie sú pripravené odletieť. Týmto vtákom tiež neprekáža prítomnosť ľudí a na stavbu hniezda vyhľadávajú stĺpy, komíny či strechy v obciach.
Bocian ako symbol nového života
Bocian je symbolom nového života a prináša radosť pre danú lokalitu, lebo je to veľký vták a všimne si ho každý. Bociany si stavajú hniezda na stĺpoch, komínoch, hrebeňoch striech, ale aj na starých stromoch v blízkosti ľudských sídel. Jedno hniezdo slúži tomu istému páru niekoľko rokov.
Prečítajte si tiež: Západná civilizácia v Aténach
Napríklad, v Košeci pri Ilave sa usadil párik bocianov na vysokom stĺpe nad futbalovým ihriskom. Vedenie obce sa bocianí párik rozhodlo pomenovať po rodičoch prvého dieťatka, ktoré sa v mesiaci máji narodilo. Bociany dostali meno v Deň rodiny. Na mieste je i otázka, či bociany priniesli do obce viac detí a ukazuje sa, že tomu tak skutočne môže byť. Kým v roku 2018 sa v Košeci narodilo 29 detí, o rok neskôr to bolo 27. V roku 2020 pôrodnosť klesla na 18 detí, ale v rok prvého príchodu bocianov, teda v roku 2021 vzrástla na 27 detí. Vlani sa narodilo detí 26.
Problémy, ktorým bociany čelia
Bociany však aktuálne zažívajú krušné chvíle. Zabrať im dáva nepriaznivé počasie. Súčasné daždivé a chladné počasie môže bocianom poriadne skomplikovať život, najmä v čase, kedy sa liahnu z vajíčok, pretože vtedy môže dôjsť k podchladeniu mláďat. Dlhotrvajúce dažde navyše nielen bocianom, ale vtáctvu všeobecne, znemožnia podmienky na lov, či už hmyzu, alebo drobných zemných cicavcov. Pri silných lejakoch môže vyplaviť celé hniezdo, keďže tie sú častokrát spevňované blatom, čím sa v nich vytvorí "vaňový" efekt a môže dôjsť k utopeniu mláďat.
Alternatívne vysvetlenia a moderný pohľad
Slovné spojenia, ktorými maskujeme skutočnú realitu, sa stali osvedčenou a šikovnou praxou. Maskovanie obsahu výpovede využívame najmä vtedy, ak nie je vhodná pre detské uši. Alebo šifrujeme komunikáciu s kolegami či známymi, aby jej obsah hneď neodhalili aj ostatní.
V kresťanských spoločenstvách, kde je vysvetľovanie plodenia a rodenia vo vekovej skupine detí a mládeže tabuizované, slúžila ako zástupný model tohto biologického procesu. Povera súvisela so sociálnymi pomermi v rodinách. Chudobní ľudia, ktorí mali veľa detí a nevládali ich uživiť, ich nechávali vo vodných kanáloch, kde ich nachádzali bociani a prinášali ich do rodín, kde naopak deti nemohli mať.
Štatistická perspektíva
Bocian bol považovaný za elegantného vtáka a do dlhého zobáka sa mu zmestil aj batôžtek s dieťatkom. Ide však o sťahovavé vtáky, ktoré sú na území Európy len určitý čas. Porovnajte si rozšírenie bocianov vo svete a potom si pozrite čísla o pôrodnosti. Veľké európske krajiny, ako Nemecko, Poľsko a Turecko, sú domovom mnohých bocianov a rodí sa tu mnoho detí. Malé krajiny ako Albánsko a Dánsko majú málo detí aj bocianov.
Prečítajte si tiež: Sprievodca stravou pri Crohnovej chorobe
Bocian biely a občianska veda na Slovensku
Bocian biely je najznámejší vtáčí druh, ktorého významná časť života sa viaže práve na kultúrnu, človekom ovplyvnenú krajinu. Vďaka svojej obľúbenosti sa u nás stal vlajkovým druhom pre rozvoj občianskej vedy. O život bocianov sa dnes zaujíma množstvo ľudí. Aj vďaka nim môžu odborníci v spolupráci s distribučnými spoločnosťami zavádzať efektívne a potrebné opatrenia na ochranu a manažment konkrétnych ohrozených hniezd. Popri plošnom monitoringu populácie sa realizuje tiež krúžkovanie za účelom získavania zaujímavých poznatkov o hniezdení, veku a migrácii bocianov. V neposlednom rade je bocian biely inšpiráciou i pre environmentálnu výchovu. V rámci ekovýchovného programu Bocian, o ktorom bude reč i v súvislosti s Medzinárodným týždňom otvorenej vedy, vzniká viacero aktivít pre školy po celom Slovensku. Občianska veda je významnou súčasťou systému otvorenej vedy, pretože prepája svet výskumu s každodenným životom.
Ochrana bocianov a biodiverzita
Okrem bociana bieleho sa v okolí Suchohradu vyskytuje aj bocian čierny, ktorý je vzácnejším druhom. Bocian čierny hniezdi v lesoch, pričom vyžaduje dostatočne rozsiahlu ochrannú zónu stromov okolo hniezda. Holoruby a nešetrné zásahy do lesného prostredia spôsobujú úbytok vhodných stanovíšť pre hniezdenie tohto krásneho vtáka.
Okrem bocianov je dôležité chrániť aj ďalšie druhy živočíchov a ich biotopy. Napríklad, rak riečny bol kedysi bežným druhom žijúcim v rieke Morave, ale jeho populácia bola zdecimovaná znečisťovaním vody. Vážky sú dravé živočíchy, ktoré majú význam ako prirodzené likvidátory dotieravého hmyzu a sú významnými bioindikátormi. Roháč obyčajný napomáha urýchliť kolobeh organických látok v prírode. Kunka červenobruchá v prípade ohrozenia zaujíma obrannú pozíciu a odradí predátora. Hus divá je veľmi plachá a v čase hniezdenia i v zimnom období, sú husi veľmi citlivé na rušivé podnety v okolí. Labuť hrbozobá vytvára páry na celý život a stavia si veľké hniezdo na ostrovčekoch alebo na brehu vodných plôch. Myšiak lesný je výborným pomocníkom pre poľnohospodárov, pretože najvýznamnejšiu zložku jeho potravy tvorí hraboš poľný a iné hlodavce. Bobor vodný je nositeľom regenerácie krajiny a zvyšovania jej ekologickej stability, napomáha samočistiacej schopnosti vodných tokov a ich brehov, bráni zarastaniu vodných plôch drevinami. Dulovnica väčšia je výborný plavec a na spodnej strane chodidiel, prstov i chvosta má dlhé brvy, ktoré zväčšujú ich plochu a pomáhajú tak pri veslovaní. Orliak morský je našim najväčším dravcom a jeho potravou sú najmä ryby, ale i drobné cicavce či v zime zdochliny. Haja červená nás upúta impozantnými svadobnými letmi, ktoré páry predvádzajú od konca marca.