Autizmus, oneskorený vývoj reči, poruchy pozornosti, detské choroby, problémy v škole - to všetko sú výzvy, ktorým čelia deti a ich rodiny. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty týchto problémov, ich príčiny a potenciálne riešenia. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a ponúknuť praktické rady a stratégie pre rodičov a pedagógov.
Autizmus: Porucha Autistického Spektra
Autizmus alebo porucha autistického spektra je vývojový stav, ktorý ovplyvňuje vnímanie sveta. Vyznačuje sa ťažkosťami v komunikácii a sociálnej interakcii, opakujúcim sa správaním a vysokou mierou sústredenosti na konkrétne záujmy. Autizmus je spektrum, čo znamená, že každý ho prežíva inak. U detí sa zvyčajne začne prejavovať okolo druhého roku života a častejšie postihuje chlapcov. Ideálne by mal byť diagnostikovaný do 36. mesiaca veku, hoci ide len o priemerný údaj.
Porucha autistického spektra zahŕňa celý rad stavov charakterizovaných problémami v komunikácii, sociálnej interakcii a správaní. Pacienti s touto diagnózou môžu mať rôzne úrovne potrieb. Často sa spája s problémami v komunikácii a sociálnych zručnostiach, ako aj s opakujúcim sa správaním.
U pacientov s Aspergerovým syndrómom, ktorý je považovaný za miernejšiu formu autizmu, je často pozorovaná priemerná až nadpriemerná inteligencia, no tiež ťažkosti so sociálnymi interakciami. Okrem týchto foriem sa dá autizmus rozdeliť na vysokofunkčný a nízkofunkčný. Vysokofunkčný autizmus sa zvyčajne vzťahuje na pacientov, ktorí majú silné verbálne a kognitívne schopnosti, ale môžu zápasiť s nadväzovaním vzťahov, zmyslovou precitlivenosťou, zvládaním emócií alebo riešením problémov.
Medzi príznaky detského autizmu patria:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Nezvyčajný tón, rytmus alebo výška reči.
- Oneskorený vývoj reči.
- Ťažkosti so sociálnou interakciou.
- Opakujúce sa správanie.
Príznaky sa často objavia pred dosiahnutím 3. roku života. Ak spozorujete oneskorenie vo vývoji alebo niektorý z vyššie spomenutých symptómov, obráťte sa na svojho pediatra. Presné príčiny vzniku autizmu u detí nie sú doposiaľ úplne pochopené. Výskum však naznačuje, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov, vrátane užívania určitých liekov v tehotenstve. Autizmus je najpravdepodobnejšie spôsobený kombináciou vyššie uvedených činiteľov. Očkovanie autizmus nespôsobuje - rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra. Ak sa nájdu odchýlky vo vývoji, so stanovením diagnózy môže pomôcť detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu. Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov.
Oneskorený Vývoj Reči: Príčiny a Riešenia
Reč je úžasný dar, ktorý nám umožňuje komunikovať, nadväzovať vzťahy a učiť sa. Oneskorený alebo narušený rečový vývin môže byť zdrojom obáv a frustrácie pre mnohých rodičov. S láskou, trpezlivosťou a správnou podporou dokáže dieťa prekonať mnohé prekážky.
Prirodzený Rečový Vývin
Reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Zdvojuje slabiky (napr. od 12. mesiaca). Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom.
Faktory Ovplyvňujúce Vývoj Reči
Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj reči sú genetické predispozície. Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja. Pohlavie dieťaťa môže tiež ovplyvniť rýchlosť vývoja reči. Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci. Tento rozdiel však nie je výrazný a časom sa vyrovnáva.
Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ďalším kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj reči. To znamená, že deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti. Viacjazyčnosť môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj reči. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Osobnosť dieťaťa je ďalším dôležitým faktorom. Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk. Iné deti sú tichšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili pohodlne pri komunikácii. Zdravotný stav dieťaťa môže tiež hrať významnú úlohu vo vývoji reči. Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči.
Varovné Signály Oneskoreného Vývoja Reči
Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývoj reči. Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne. Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči.
Príčiny Oneskoreného Vývoja Reči
Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč. Rázštepy pery a podnebia sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine.
Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou. U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov.
Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii. Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má významný vplyv na jeho celkový vývoj vrátane vývoja reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený. V dnešnom globalizovanom svete nie je neobvyklé, že deti vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom.
Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu.
Poruchy Reči u Detí
Poruchy reči u detí sú pomerne časté a môžu mať rôzne príčiny. Niektoré z nich sú len prechodné a s vekom sa upravia, iné si vyžadujú odbornú intervenciu. Oneskorený vývin reči (OVR) je stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Ide o najčastejšiu poruchu komunikačnej schopnosti u detí. Príčiny OVR môžu byť rôzne. Diagnostika OVR sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie. Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia.
Vývinová jazyková porucha (VJP), tiež známa ako špecifická jazyková porucha, je stav, keď má dieťa ťažkosti s osvojovaním si jazyka napriek tomu, že má normálny sluch, intelekt a nevyskytujú sa u neho iné neurologické poruchy. VJP sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od veku dieťaťa a závažnosti poruchy. Presná príčina VJP nie je známa, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. VJP sa často vyskytuje u viacerých členov rodiny, čo naznačuje genetickú zložku. Diagnostika VJP je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov - logopéda, psychológa, špeciálneho pedagóga a lekára. Terapia VJP je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov a rodiny. Používajú sa rôzne metódy, ako sú jazykové hry, modelovanie správnej reči, opakovanie a precvičovanie. Hoci VJP je celoživotná porucha, s vhodnou terapiou a podporou môžu deti dosiahnuť významné zlepšenie svojich jazykových schopností a naučiť sa efektívne komunikovať.
Ako Rodičia Môžu Podporiť Vývoj Reči
Rozvoj reči je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov. Ako rodičia však máte možnosť tento proces podporiť a stimulovať správnym smerom. Jedným z najdôležitejších faktorov pre zdravý rečový vývin je pravidelná a zmysluplná komunikácia s dieťaťom. Môžete mu opisovať, čo práve robíte, pomenovávať predmety vo svojom okolí a vyjadrovať svoje pocity, hoci aj pomocou kreatívnych hračiek, bábik, či maňušiek. Keď dieťa začne samé komunikovať, či už zvukmi alebo slovami, je dôležité na jeho pokusy reagovať. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie. Napríklad, ak dieťa povie "havo", môžete reagovať "Áno, to je havko. Je to veľký havo."
Ďalším dôležitým aspektom komunikácie je aktívne počúvanie. Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Udržujte očný kontakt, prikyvujte a reagujte na to, čo hovorí. Existuje mnoho hier a aktivít, ktoré môžete použiť na stimuláciu rečového vývinu vášho dieťaťa. Hry na pamäť a kategorizáciu (napr. "Čo sem patrí?") sú výborné pre rozvoj slovnej zásoby a logického myslenia. Dôležité je, aby ste sa hrali spolu s dieťaťom a poskytovali mu správny rečový vzor.
Čítanie kníh a rozprávanie príbehov je jednou z najúčinnejších aktivít pre podporu rečového vývinu. Keď čítate dieťaťu, vystavujete ho novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom. Pri čítaní je dôležité zapojiť dieťa do procesu. Pýtajte sa ho otázky o príbehu, nechajte ho predvídať, čo sa stane ďalej, a diskutujte o pocitoch a motiváciách postáv. Okrem čítania kníh môžete dieťaťu rozprávať aj vlastné príbehy. Môžu to byť spomienky z vášho detstva, vymyslené príbehy alebo zážitky z bežného dňa. Pravidelné čítanie a rozprávanie príbehov má dlhodobý pozitívny vplyv na rečový vývin dieťaťa.
Lezenie a Sedenie: Dôležité Medzníky vo Vývine
Podľa logopedičky Mgr. Zuzany Oravkinovej, "lezenie a sedenie sú dôležité medzníky vo vývine dieťaťa, ktoré majú vplyv aj na vývin reči." Lezenie je prvý spôsob, akým sa dieťa samostatne pohybuje v priestore. Počas lezenia sa zapájajú obe hemisféry mozgu a posilňujú sa spojenia medzi nimi. Sedenie zase poskytuje dieťaťu stabilitu a voľné ruky na manipuláciu s predmetmi a skúmanie okolia. "V sede sa rozvíja jemná motorika rúk, ktorá je potrebná pre vývin reči," vysvetľuje Oravkinová. Je dôležité poznamenať, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a preskočenie fázy lezenia alebo sedenia automaticky neznamená, že bude mať problémy s rečou.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc
Ak máte obavy o rečový vývin vášho dieťaťa, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa prípadné problémy identifikujú a začnú riešiť, tým lepšie sú vyhliadky na úspešnú intervenciu. Prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať, ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je jeho pediater. Na pravidelných prehliadkach by mal pediater hodnotiť aj rečový vývin dieťaťa a pýtať sa vás na vaše pozorovania a obavy. Ak však máte pochybnosti aj mimo týchto prehliadok, neváhajte sa na pediatra obrátiť.
Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka. Logopéd vykoná komplexné vyšetrenie komunikačných schopností vášho dieťaťa. Posúdi jeho porozumenie reči, slovnú zásobu, gramatiku, výslovnosť a ďalšie aspekty jazyka. V niektorých prípadoch môže byť potrebné zapojiť do diagnostiky a intervencie aj ďalších odborníkov, ako sú psychológovia alebo neurológovia. Psychológ sa zameriava na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa. Neurológ zase skúma nervový systém a mozog dieťaťa. Spolupráca medzi rôznymi odborníkmi je kľúčová pre komplexné posúdenie a účinnú intervenciu pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Ak máte akékoľvek pochybnosti o rečovom vývine vášho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.
Terapeutické Možnosti
Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť. Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí. Efektivita logopedickej terapie závisí od viacerých faktorov, ako sú závažnosť poruchy, vek dieťaťa pri začatí terapie a intenzita a pravidelnosť terapie.
V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie.
Domáce Cvičenia a Aktivity
Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít. Niektoré aktivity sme spomenuli v predchádzajúcich kapitolách.
- Knižky v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí. Môžu byť v každej miestnosti - v kuchyni, kúpeľni, vedľa nočníka.
- Čítanie kníh: Pravidelné čítanie podporuje rozvoj slovnej zásoby, porozumenia a naratívnych (rozprávačských) schopností. Počas čítania sa pýtajte dieťaťa otázky, nechajte ho dokončovať vety alebo rozprávať o obrázkoch.
- Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti).
- Hry na pomenovávanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.
- Hádanky: Pridávajte do príbehov hádanky. Tie môžu dávať jažibaby alebo obry hlavným hrdinom, aby sa mohli dostať na vytúžené miesto alebo zachrániť krajinu hračiek.
- Konverzačné cvičenia: Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom. Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
- Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Najprv si vyberte rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Môžete si vybrať napríklad Zámoček, kto v tebe býva, Janko a Marienka alebo Tri prasiatka. Keď už máte vybraný príbeh, je dôležité ho niekoľkokrát prečítať. Tak si ho lepšie dieťa zapamätá. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy. To pomôže lepšie pochopiť, aké sú postavy a ako sa cítia.
- Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne.
- Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností. Keď sa dieťa pravidelne venuje fyzickej aktivite, dochádza k stimulácii rôznych oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk.
Problémy v Škole: Príčiny a Riešenia
Zlé známky zďaleka neznamenajú, že vaše dieťa nič nevie, že sa nechce učiť alebo má poruchu učenia. Príčiny neuspokojivých školských výsledkov môžu byť rôzne. Napríklad mu môže chýbať správna motivácia. Každé dieťa je iné a každé sa učí nové veci iným spôsobom. Ľudia sa od seba odlišujú aj tým, ktoré zmysly prednostne uplatňujú pri prijímaní informácií a pri učení sa. Niekto sa lepšie učí počúvaním iných, iný čítaním, ďalší prezeraním obrázkov, grafov, schém a ďalší manipulovaním s predmetmi.
Učebné Štýly
Jedna z klasifikácií učebných štýlov podľa zmyslových preferencií sa označuje akronymom VARK, čo je skratka pozostávajúca z prvých písmen anglických slov Visual (vizuálny - zrakový), Aural (auditívny - sluchový), Read / write (čítať / písať - verbálny, slovný), Kinestetic (kinestetický - pohybový). Rozdielne učebné štýly detí vyžadujú rôzne učebné pomôcky a odlišný spôsob motivácie.
Typové Skupiny Detí a Motivácia
Odborníci v súvislosti s učením uvádzajú tiež niekoľko typových skupín detí, ktoré je dobré poznať kvôli tomu, aby sme ich vedeli správne motivovať pri učení. Ak má dieťa problémy pri učení alebo dostáva zlé známky, môže to súvisieť napríklad s jeho povahovými vlastnosťami alebo prístupom k povinnostiam.
Nervózne a Ustráchané Dieťa
Vaše dieťa môže v škole patriť na vyučovaní k tým najlepším. Vyučovanie s nadšením sleduje a aktívne sa doň zapája. Akonáhle sa ale píše písomná práca alebo nejaký test, ako by si nemohlo na nič spomenúť. Aj napriek tomu, že vlastne všetko vie, nedarí sa mu dostať lepšiu známku ako trojku. Keď mu učiteľka spontánne kladie otázky z tej istej učebnej látky, zodpovedá ich všetky správne. Problém v tomto prípade spočíva v tom, že dieťa nedokáže svoje myšlienky preniesť na papier.
Byť nervózny pred skúškami je normálne. U žiakov vzniká strach, problém však je, keď prerastie až do paniky. Vtedy dieťa nedokáže správne vnímať otázky ani zopakovať naučenú látku. V uvoľnenom a bezstarostnom stave prebiehajú mozgové vlny plynulo bez prerušenia, človek správne myslí a môže nachádzať riešenia. Strach však mozgovú aktivitu blokuje, príjem informácií a ich spracovanie je narušené, následkom čoho si dieťa nevie na učivo spomenúť.
V takejto situácii odborníci radia pomôcť dieťaťu tak, že mu dáte najavo, že ho máte radi za všetkých okolností, a to nezávisle na jeho školských i iných úspechoch či zlyhaniach. Pomôžete mu tak nadobudnúť väčší pokoj. Vysvetlite dieťaťu, ako strach v jeho mozgu funguje a čo všetko spôsobuje. Dieťa by si malo tieto vety v duchu opakovať tak dlho, kým sa neupokojí a nezačne sa cítiť lepšie. Učiteľ môže dieťaťu pomôcť tak, že mu vysvetlí, že dôležité nie sú len známky z písomných prác a že výsledná známka na vysvedčení sa skladá z mnohých čiastkových oblastí jeho výkonu. Aj toto môže tlak na dieťa značne znížiť.
Nesústredené Dieťa
Nesústredené dieťa dostáva zlé známky hlavne kvôli veľkému množstvu chýb, ktoré robí. Kvalita pozornosti u nás všetkých, nielen u detí, je závislá na koordinácii mnohých častí mozgu. Toto je dôvod, prečo je pozornosť ľahko zraniteľná a citlivá na najrôznejšie záťažové vplyvy, ako sú napríklad ruchy z okolia, únava, stres, choroby. Nesústredené deti pri školských písomných prácach neustále myšlienkami odbiehajú od zadania. Je pre ne veľmi ťažké sústrediť sa len na jednu vec, a preto robia veľké množstvo zbytočných chýb.
Ak máte nesústredené dieťa, tak potrebuje oveľa viac času na precvičovanie školskej látky, pretože jeho myšlienky neustále preskakujú z učiva k nejakej inej téme. Psychológovia radia pracovať s dieťaťom na samotnej schopnosti sústrediť sa. Problém sa nikdy nezužuje len na školu, deti sa s ním stretávajú aj v iných oblastiach každodenného života, kedy majú problémy koncentrovať sa. Rodičia by mali dbať na to, aby ich dieťa začatú činnosť vždy dokončilo. Môžete napríklad s dieťaťom hľadať chyby v domácich úlohách. Doprajte mu tiež pocit úspechu.
Taktiež v škole by mal učiteľ dať dieťaťu príležitosť, aby pred ostatnými spolužiakmi ukázalo to, čo naozaj vie. Je veľmi dôležité, aby sa v triede zachovávala vzájomná úcta medzi žiakmi. Doma aj v škole by malo dieťa používať rôzne druhy pomôcok. Predpokladá sa, že by sa tak mal zvýšiť jeho záujem o učenie. Učiteľ by mal do výučby začleňovať názorné a praktické ukážky. Nezabúdajte tiež na relaxáciu. Využiť môžete napríklad relaxačné dychové cvičenia. Hlboký nádych a pomalý výdych. Povedzte deťom, nech si predstavujú, ako s výdychom odchádza aj ich hnev, zlosť, napätie. Dobré je využívať relaxačná hudbu (W. A. Mozart, L. Beethoven, B. Smetana, ezoterická hudba…), pohybové hry a cvičenia. Dieťa by malo mať možnosť striedať chvíle, keď sa musí sústrediť a keď môže jednoducho vypnúť a venovať sa voľnej hre či oddychu. Malo by ich vedieť zároveň samo rozlíšiť.
Nemotivované Dieťa
Nemotivované dieťa má zlé známky v dôsledku nedostatku záujmu o učenie. Niekedy sa stane, že dieťa sa pripravuje do školy denne, avšak bez výsledku. A tak celkom pochopiteľne považuje učenie za absolútnu stratu času. Môže tiež vidieť, že niektorí spolužiaci sa učia oveľa menej, ale majú lepšie známky. Toto na dieťa naozaj nepôsobí dobre. Problém môže byť napríklad v tom, že vaše dieťa sa musí učiť viac a dlhšie ako spolužiaci a potrebuje možno dlhšiu dobu na to, aby sa dostavil úspech. U tohto typu dieťaťa, keď sa niečo nepodarí hneď, okamžite stráca záujem o učenie. A tak sa často zbytočne vzdáva pred cieľom, v ktorom by sa konečne dožilo pozitívneho výsledku.
V tomto prípade psychológovia radia, aby rodičia určite našli nejakú oblasť, v ktorej je dieťa úspešné a podporovali ho v nej. Pravdepodobne nájdete hneď niekoľko rôznych záujmov alebo oblastí, v ktorých je vaše dieťa naozaj dobré. Konajte tak, aby dieťa opakovane pociťovalo, že ste na neho hrdí a že jeho úspech neberiete na ľahkú váhu. Aby dieťa dokázalo obstáť aj v škole, potrebuje predovšetkým vieru v seba samého. Tú mu môžete sprostredkovať vtedy, keď mu dávate najavo, že za ním vždy pevne stojíte. Tieto deti skúšanie často vnímajú ako moment, ktorý ohrozuje hodnotu ich ja. Je to preto, lebo svoje vlastné schopnosti hodnotia veľmi nízko. Stačí im len pohľad na zadanie úloh a už je im jasné: „Toto ja nikdy nemôžem zvládnuť." Ukážte svojmu dieťaťu jednoduchú fintu.