Diéta pri žlčníkových kameňoch: Tajomstvá správnej stravy a životného štýlu odhalené!

Žlčníkové kamene sú bežným zdravotným problémom, ktorý môže spôsobiť nepríjemné symptómy a v niektorých prípadoch aj závažné komplikácie. Mnohí pacienti, ktorých tento problém trápi, sa pýtajú, čo žlčníkové kamene rozpúšťa? Práve na to sa pozrieme bližšie v tomto článku.

Čo sú žlčníkové kamene?

Žlčníkové kamene sú menšie alebo väčšie pevné útvary, ktoré sa môžu nachádzať v žlčníku či v žlčovodoch. Sú tvorené usadeninami zo žlče, ktoré postupom času stvrdli, a sformovali sa do tzv. „kameňov“. Žlč je tvorená najmä vodou, ale obsahuje aj ďalšie látky - anorganické ióny. Žlč sa produkuje v pečeni, odkiaľ následne odteká do žlčníka, ten potom slúži ako zásobáreň žlče.

Žlčníkové kamene sa bežne vyskytujú v tráviacom systéme, avšak nie vždy predstavujú problém. Žlčníkové kamene sa tvoria a rastú postupne, pričom môžu mať rôznu veľkosť - od úplne najmenších vo veľkosti ako zrnko piesku, až po tie, ktoré majú rozmery golfovej loptičky.

Príznaky žlčníkových kameňov

Príznaky žlčníkových kameňov sa môžu líšiť v závislosti od veľkosti a počtu kameňov. Mnoho ľudí nemusí pociťovať žiadne symptómy, a preto sa tieto kamene často objavia náhodou pri vyšetreniach vykonaných z iných dôvodov. Náhla a intenzívna bolesť v pravej hornej časti brucha, ktorá môže vystreľovať do chrbta alebo pravého ramena. Táto bolesť je známa ako žlčníkový záchvat a často sa vyskytuje po jedle, najmä ak bolo jedlo mastné alebo ťažké.

Medzi ďalšie príznaky patria:

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Nevoľnosť
Vracanie
Nadúvanie
Tráviace problémy
Pocit plnosti
Dyspepsia

Niekedy môžu žlčníkové kamene spôsobiť zápal pankreasu (pankreatitídu), ak sa kamene presunú do pankreatického vývodu. V takýchto prípadoch môže byť bolesť veľmi intenzívna a je nutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Ignorovanie symptómov môže viesť k vážnym komplikáciám, vrátane prasknutia žlčníka alebo infekcií, ktoré si vyžadujú okamžitý lekársky zásah.

Bolesť je lokalizovaná tesne pod pravým rebrovým oblúkom, prípadne môže vyžarovať až tesne pod hrudnú kosť či dokonca niekedy až do stredu žalúdka. Bolesť však nespôsobujú samotné žlčníkové kamene, ale skutočnosť, že dokážu upchať žlčovod. Tým sa zablokuje pohyb žlče zo žlčníka - žlč sa hromadí, a tým stúpa tlak vo vnútri žlčníka.

Avšak bolesť sa môže objaviť kedykoľvek, aj bez predchádzajúcej konzumácie takýchto jedál. Bolesti môžu byť naozaj intenzívne, ale väčšinou samé odznejú. Ak sa žlčníkové kamene neodstránia a zablokujú odtok žlče, spôsobujú dlhodobé zotrvanie žlče v žlčníku, pečeni a žlčovodoch. Dlhodobá infekcia a zápal vedú postupne k zjaveniu tkaniva v daných orgánoch a spôsobuje ich nefunkčnosť. Nedostatočný odtok žlče môže zapríčiniť aj malabsorpciu - znížené vstrebávanie živín.

Príčiny vzniku žlčníkových kameňov

Vznik a tvorba žlčníkových kameňov závisí od viacerých faktorov:

Vysoký príjem cholesterolu: Pri vysokom príjme cholesterolu v potrave je jeho nadbytok aj v žlči a tá ho nedokáže rozpustiť - tým nastáva hromadenie cholesterolu. Cholesterol vytvára zo začiatku jemné kryštáliky, ktoré sa postupne zväčšujú, a tvoria tak kamene.
Nadbytok bilirubínu: Bilirubín je látka, ktorá vzniká pri rozpade červených krviniek. Ak sa zvyšuje množstvo bilirubínu a ten sa následne hromadí v tele, takto vytvorené žlčové kamene zvyknú mať tmavohnedú až čiernu farbu.
Nesprávne vyprázdňovanie žlčníka: Žlčové kamene sa vyskytujú aj v prípade, že sa žlčník nevyprázdňuje správne - to znamená, že sa nevyprázdňuje úplne alebo dostatočne často.

Medzi rizikové faktory patrí vyšší vek, obezita, rýchly úbytok hmotnosti, diabetes mellitus 2. typu, ženské pohlavie, tehotenstvo a genetická predispozícia.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Diagnostika žlčníkových kameňov

Diagnostika žlčníkových kameňov je kľúčovým krokom k zisteniu príčiny bolestí brucha a iných nepríjemných symptómov. Lekár začne diagnostický proces podrobným anamnestickým rozhovorom a fyzikálnym vyšetrením. Medzi najbežnejšie diagnostické metódy patrí:

Ultrazvukové vyšetrenie: Je neinvazívne a efektívne pri detekcii kameňov v žlčníku. Ultrazvuk môže ukázať veľkosť, počet a presné umiestnenie kameňov.
Krvné testy: Vo väčšine prípadov laboratórne vyšetrenie nepoukazuje na výrazné odchýlky. Pri žlčníkovej kolike alebo tesne po nej môžu byť v krvnom obraze zvýšené biele krvinky.
ERCP (Endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia): Je metóda, pri ktorej sa zavedie ohybná trubica s kamerou a svetlom cez ústa, pažerák a žalúdok do dvanástnika.

Presná diagnóza je nevyhnutná na určenie najlepšieho spôsobu liečby. Nie všetky žlčníkové kamene si vyžadujú okamžitý chirurgický zákrok. Diagnostika pomáha určiť, či je možné kamene zvládnuť konzervatívne alebo či je potrebný chirurgický zákrok. V niektorých prípadoch sa môžu lekári rozhodnúť pre pozorovanie a pravidelné sledovanie pacientov bez symptómov.

Liečba žlčníkových kameňov

Na liečbu žlčníkových kameňov sa užívajú lieky s obsahom žlčových kyselín - kyseliny ursodeoxycholovej. Tie dokážu rozpúšťať menšie žlčníkové kamene, ktoré sú tvorené cholesterolom. Žlčové kyseliny dokážu znižovať množstvo cholesterolu v žlči. Tým, že sa zníži jeho koncentrácia, dochádza k postupnému rozpúšťaniu cholesterolových kryštálikov. Liečba je však zdĺhavá, dlhodobá a nemusí byť vždy úspešná.

Z voľnopredajných liekov je dostupný Rowachol, a to buď v kvapkovej alebo tabletovej forme. Rowachol podporuje rozpad, rozpustenie a zároveň aj vyplavovanie žlčových kameňov, znižuje množstvo cholesterolu v žlči a súčasne bráni tvorbe nových kameňov. Signifikantne zvyšuje vylučovanie žlče pečeňovými bunkami, napomáha pri vylučovaní žlče do čreva a má spazmolytický účinok, ktorý znižuje kolikovité bolesti.

Medzi ďalšie metódy liečby patria:

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Rozbíjanie žlčníkových kameňov za použitia tlakových rázových vĺn (ESWL)
Perkutánna drenáž žlčníka
Chirurgické odstránenie žlčníka (cholecystektómia)

O vhodnom spôsobe rozhodne lekár. Ak je v žlčníku viacero malých kamienkov, je nutné ho vyoperovať (aj keď vôbec nemáte problémy).

Alternatívne a prírodné metódy

Hoci je chirurgické odstránenie žlčníka (cholecystektómia) bežnou liečbou pri ťažkých prípadoch žlčníkových kameňov, existujú aj možnosti, ako ich liečiť bez operácie. Tieto metódy sú vhodné najmä pre tých, ktorí chcú predísť chirurgickému zákroku alebo majú kontraindikácie na operáciu.

Niektorí pacienti uprednostňujú prirodzené metódy čo predstavuje úpravu životosprávy, zvýšenie fyzickej aktivity a používanie prírodných prostriedkov, ktoré podporujú zdravie žlčníka a pečene. Kombinácia týchto postupov môže byť účinná pri zmierňovaní symptómov a podpore zdravia žlčového systému.

Medzi prírodné prostriedky patria:

Pestrec mariánsky (Silybum marianum): Pestrec mariánsky je známy svojimi detoxikačnými vlastnosťami, ktoré pomáhajú očistiť pečeň a žlčník. 1 pl semienok pestreca mariánskeho zalejeme 1 pohárom vriacej vody. Zakryté necháme 15 minút odstáť, scedíme a pijeme denne po dobu troch týždňov. Olej zo semien pestreca mariánskeho je z hľadiska ľudskej výživy a zdravia jedným z najhodnotnejších rastlinných olejov.
Kurkuma (Curcuma longa): Kurkuma je jednou z najvýznamnejších rastlín používaných na podporu zdravia tráviaceho systému. Je známa pre svoje protizápalové a antioxidačné vlastnosti. Kurkumín, aktívna zložka kurkumy, môže pomôcť pri rozpúšťaní žlčových kameňov a podporovať zdravú činnosť žlčníka. Zlepšuje pohyb žlče v žlčníku a môže pomôcť znižovať bolesť spojenú s žlčníkovými kameňmi.
Žihľava (Urtica dioica): Žihľava podporuje detoxikáciu a pôsobí priaznivo na tráviaci systém.
Rozmarín (Rosmarinus officinalis): Rozmarín podporuje trávenie a stimuluje tvorbu žlče.
Artičoka: Artičoka obsahuje cynarín, ktorý stimuluje produkciu žlče a pomáha pri jej odtoku.

Medzi babské rady patria:

Citrónová šťava a olivový olej: Tento recept je známy svojimi detoxikačnými vlastnosťami. Klasický recept obvykle odporúča zmiešať dve lyžice olivového oleja s čerstvou šťavou z polovice citróna a prípadne pridať lyžicu jablčného octa. Táto zmes sa pije ráno nalačno po dobu niekoľkých dní až týždňov.
Čaj z púpavy: Pripravte si čaj z púpavového koreňa alebo listov.
Čaj z mäty: Pripravte si čaj z čerstvých alebo sušených lístkov mäty.

Strava a životospráva pri žlčníkových kameňoch

Strava a celková životospráva hrajú kľúčovú úlohu v prevencii a manažmente žlčníkových kameňov. Pri žlčníkových kameňoch a problémoch so žlčníkom sa dodržiava tzv. žlčníková diéta.

Odporúčania pre stravovanie:

Konzumujte nízkotučné potraviny a vylúčte zo stravy nasýtené tuky a trans-tuky. Jedlo nefritujte, nevyprážajte.
Zaraďte si do stravy potraviny s vysokým obsahom vlákniny, ako sú ovocie, zelenina, strukoviny.
Konzumujte zdravé tuky. Tie nájdete napríklad v avokáde, olivovom oleji, orechoch a podobne.
Jedzte menšie porcie a častejšie.
Pite dostatok vody.
Znížte príjem alkoholu a kofeínu. Ak už máte problémy so žlčníkom, oboje by ste mali vylúčiť úplne. V rámci prevencie môže stačiť, ak to nebudete preháňať.

Pravidelná fyzická aktivita je tiež dôležitá pre udržanie zdravej telesnej hmotnosti a prevenciu žlčníkových kameňov. Cvičenie pomáha regulovať metabolizmus a zlepšovať celkový zdravotný stav, čo môže znižovať riziko tvorby kameňov.

Spozornieť by ste však mali aj pri extrémnom chudnutí. Výrazný úbytok na váhe môže spôsobiť zvýšené uvoľňovanie cholesterolu do pečene, čo podnecuje vznik žlčníkových kameňov.

Čo jesť pri žlčníkovej diéte?

Mäsá: Pri tejto diéte sú dovolené chudé mäsa. Predovšetkým kuracie, morčacie, no pred úpravou ich zbavte kože. Je bohatá na tuky. Vhodné je tiež teľacie a králičie mäso, ale vo veľmi výnimočných prípadoch si smiete pripraviť aj chudé hovädzie či bravčové mäso. Napríklad karé alebo stehno. Z rýb si vyberte tresku, afrického sumčeka alebo pstruha. Mäso však nejedzte denne. Stačí, ak je to 2- až 3-krát do týždňa.
Údeniny: Vhodná je len chudá kuracia či morčacia šunka. Ak môžete, kupujte si detské šunky, sú chudšie a mali by obsahovať menej konzervantov. Po ústupe problémov si môžete dopriať aj chudú bravčovú šunku.
Polievky: Dovolené sú netučné zeleninové vývary, ale aj slabšia kuracia či hovädzia polievka. Pri žlčníkovej diéte si pokojne uvarte minestrone, no aj tekvicovú, cviklovú, pórovú, paradajkovú, zelerovú, mrkvovú či rascovú polievku. Ak ju nechcete pojedať samotnú, vhodné závarky sú cestoviny, ryža či staršia žemľa.
Vajcia: Hoci sa vraví, že počas žlčníkovej diéty sú absolútne nevhodné, neplatí to stopercentne. Je síce pravda, že spočiatku si nemôžete dať vajíčko, nesmiete si ho však primiešať do pokrmu. Neskôr už diéta dovoľuje aj vajce uvarené namäkko alebo natvrdo, no môžete zjesť iba polovicu žĺtka denne. Bielok si smiete dať pokojne celý.
Mlieko a mliečne pokrmy: Dovolené sú druhy s nižším obsahom tukov, ako je cottage syr, nízkotučný tvaroh, kefír, cmar a jogurty. Z nich sú ideálne druhy so zvýšeným obsahom proteínov, napríklad grécke jogurty alebo skyry. Tie sú ešte lepšie, obsahujú totiž minimum tukov. Zo syrov si vyberajte čerstvé a tvrdé druhy, ktoré obsahujú do 30 percent tuku v sušine.
Obilniny: Z tejto skupiny sa do žlčníkovej diéty hodí pšeničná, kukuričná, špaldová krupica. Z múk je vhodná pšeničná, kukuričná, ryžová, špaldová, no aj ovsené vločky. Zo pseudoobilnín si môžete pripraviť pohánku, quinou, kuskus a bulgur.
Prílohy: Uvariť si smiete aj cestoviny, zemiakové či žemľové knedle. Neuškodia vám ani zemiaky, varené alebo nasucho pečené, ani zemiaková kaša. Pre zmenu si pripravte varenú ryžu alebo cestoviny.
Pečivo: Vhodné druhy sú vodové netučné pečivo z bielej múky, starší biely chlieb, hriankový chlieb, tiež staršie netučné pečivo, napríklad vianočka, mazanec, detské piškóty a netučné keksy bez príchuti. Vhodné sú, samozrejme, aj sucháre.
Zelenina: Do zoznamu vhodných potravín patrí aj čerstvá, mrazená alebo sterilizovaná nenafukujúca zelenina. Neublíži vám mrkva, zeler, petržlen, mladý kaleráb, špenát ani čakanka, červená repa, reďkovky, najmä čierna, dať si smiete aj paradajky, no zbavte ich šupky aj zrniečok. Dopriať si môžete paradajkový pretlak a jemný kečup. Diéta povoľuje konzumáciu zelených fazuľových strukov, ale aj červenej šošovice či cícera, ktoré patria k nenafukujúcim strukovinám.
Ovocie: Dovolené je hlavne väčšie ovocie bez šupky a jadierok, napríklad jablká, marhule a broskyne. Citrusové ovocie radšej konzumujte vo forme štiav, najmä mandarínky a sladké pomaranče. Vhodnou formou úpravy ovocia sú kompóty, želé, pyré, šťavy, mušty a ovocné kaše.
Osožia zelené vňate, známe bylinky ako bazalka, oregano, ligurček, vývar z rasce, húb, červená paprika, tiež sladká a bobkový list.

Čomu sa vyhnúť pri žlčníkovej diéte?

Prepálený tuk, ale hlavne bravčová masť, pretože žlčník dráždi a zaťažuje zrejme najviac.
Vyprážané mäso vrátane rýb, mastné bravčové produkty ako bôčik, krkovička a pliecko. Žlčník sa nepoteší ani husacím či kačacím hodom. Pozor na mastné druhy rýb, losos alebo tuniak v oleji vám tiež môžu ublížiť.
Klobásy, slanina, paštéty aj párky s vysokým podielom tuku.
Tučné mäsové vývary, polievky so zápražkou, kapustnica s údeninami, polievky z nafukujúcich strukovín, ako je fazuľa, hnedá šošovica či hrach. Ako závarka sú nevhodné pečeňové halušky.
Praženica, hemendeks, volské oko, majonézy a vajíčkové šaláty.
Tučné mliečne produkty aj zrejúce a plesňové syry. Sú veľmi tučné a žlčník by na ne zareagoval pravdepodobne bolestivo.
Jačmenné krúpy.
Hranolčeky, krokety, čipsy a kysnuté knedle, tiež mastené lokše.
Chrumkavé a ešte teplé pečivo či pečené buchty, vyprážané šišky alebo parené buchty, staršia knedľa alebo chlieb vo vajíčku. K nedovoleným pokrmom patrí aj celozrnné pečivo.
Nafukujúca zelenina ako kel, aj ružičkový, karfiol, kaleráb, brokolica, paprika, uhorka, kapusta, surová cibuľa a cesnak, tiež hríby či baklažán. Počas diéty by ste nemali jesť ani avokádo bohaté na tuky.
Fazuľa, hrach a hnedá, zelená či čierna šošovica. Tieto druhy nafukujú, čo je nežiaduci jav. Prípadná plynatosť by mohla zhoršiť žlčníkové bolesti.
Drobné bobuľové ovocie s jadierkami, ako sú egreše, ríbezle, čerešne, jahody a problémy môžu vyprovokovať aj hrušky, figy či slivky.
Čierne korenie, chren, čili, horčica a ostatné pikantné druhy. Ťažkosti môže vyprovokovať aj korenie karí, masox, bujóny, ostrý kečup, worchesterská omáčka, sójová omáčka a ocot.

Žlčníková diéta - úprava pokrmov

Najvhodnejšia kuchynská úprava pokrmov je varenie, dusenie a dusenie v pare. Pečieme v alobale, teplovzdušnej rúre a v špeciálnom riade bez použitia tuku. Pokrmy odporúčam zahustiť ,,diétnou zápražkou“ (múka sa opraží nasucho a pridá sa do nej tuk), múkou rozmiešanou vo vode, mixovanou zeleninou, strúhaným zemiakom, alebo zemiakovým škrobom. Pre získanie lepšej chuti obalíme mäso do hladkej múky a opečieme ho na rozpálenej panvičke alebo hrnci (vhodný riad je napríklad riad s teflónovou vrstvou) bez tuku. Zalejeme netučným vývarom alebo vodou a ďalej tepelne upravíme. Tuk odporúčam pridávať až do hotového pokrmu. Cesnak, cibuľa a niektoré koreniny (korenie, nové korenie, bobkový list) je možné v šťave vydusiť a potom z pokrmu odstrániť.

Rovnaký význam ako správna strava má aj dodržiavanie pitného režimu. Vhodným doplnením diéty pri miernych ťažkostiach môžu byť aj čaje a bylinky, ktoré podporujú tvorbu žlče alebo jej vylučovanie. Normálnu funkciu pečene alebo žlčníka podporujú kurkuma, artičoky, koreň púpavy lekárskej, pestrec mariánsky, nechtík alebo repík.

Diéta č. 5 pri ochoreniach tráviaceho traktu

Pankreatitída, zápal pankreasu, je ochorenie, ktoré si vyžaduje špeciálnu diétu na zmiernenie príznakov a podporu zdravia. Liečba zápalu pankreasu zahŕňa aj úpravu stravy. Základom diéty je ľahko stráviteľná strava (tzv. chemicky a mechanicky šetriaca). Liečba vyžaduje obmedzenie potravín, ktoré dráždia tráviaci trakt (zelenina, ktorá nadúva, pálivé potraviny a ostré korenie). Na oslabený pankreas zaberá hlavne dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.

V tomto článku sa zameriame na diétu č. 5, ktorá je často predpisovaná pri ochoreniach tráviaceho traktu, vrátane pankreatitídy, a ponúkneme vám recept na chutné palacinky, ktoré si môžete dopriať aj pri tomto ochorení.

Čo je to diéta č. 5?

Diéta č. 5 je liečebná diéta, ktorú vyvinul sovietsky dietológ M. I. Pevzner v polovici 20. storočia. Je určená najmä pre pacientov s chorobami pečene, žlčníka a žlčových ciest. Gastroenterologická diéta č. 5 je súčasťou všeobecného radu diétnych odporúčaní na liečbu a prevenciu ochorení tráviaceho traktu.

Kto predpisuje diétu č. 5?

Diétu č. 5 predpisuje gastroenterológ - lekár, ktorý sa špecializuje na diagnostiku, liečbu a prevenciu ochorení tráviaceho traktu (pečeň, žalúdok, črevá a žlčník).

Vyšetrenia pred predpísaním diétnej stravy č. 5

Odobratie anamnézy a analýza symptómov: Lekár sa pýta na ťažkosti, analyzuje osobnú a rodinnú anamnézu pacienta.
Fyzické vyšetrenie: Gastroenterológ vyšetrí kožu, skléru a jazyk, prehmatá brucho.
Krvné testy: Zahŕňajú celkové (CBC) a biochemické krvné testy (celkový proteín, bilirubín, aminotransferázy a albumín), ktoré môžu pomôcť posúdiť funkčný stav pečene a žalúdka.
Ultrazvuk brušných orgánov: Ultrazvukové vyšetrenie umožňuje skontrolovať a vyhodnotiť veľkosť pečene, žlčníka a žalúdka, identifikovať zápaly, vredy a nádory.
Endoskopia: Lekár môže predpísať gastroskopiu na vyhodnotenie stavu tráviaceho traktu.
Biopsia: Ak sa zistia lézie alebo novotvary, gastroenterológ vykoná biopsiu (odobratie kúska tkaniva), aby zistil či je patológia nezhubná alebo zhubná.

Lekár môže taktiež predpísať vyšetrenie stolice, ktoré umožňuje identifikovať prítomnosť krvi, tuku a patogénnych mikroorganizmov (napríklad červov alebo baktérie Helicobacter pylori) vo výkaloch. Röntgenové vyšetrenie brucha sa využíva na hodnotenie štruktúry a funkcie brušných orgánov.

Kedy je predpísaná strava č. 5?

Strava č. 5 je súčasťou kurzu liečby chorôb tráviaceho traktu, ktorá je doplnená rôznymi liečebnými prípravkami.

Choroby, pri ktorých sa predpisuje diéta č. 5:

Cholecystitída
Cholelitiáza
Hepatitída
Cirhóza pečene
Biliárny kal
Pankreatitída
Kolitída
Gastroduodenitída

Strava č. 5 stimuluje motorickú funkciu čriev, tvorbu žlče, upravuje cholesterol a metabolizmus tukov. Keď sa dodržiavajú všetky odporúčania gastroenterológa, diéta pomáha normalizovať stav pacienta, znižovať príznaky a predchádzať exacerbácii.

Na čo slúži diéta (strava) č. 5?

Pôsobenie stravy č. 5 závisí od postihnutého orgánu, na liečbu ktorého je predpísaná lekárska diéta.

Výhody diéty č. 5:

Zníženie zápalu pečene a zníženie zaťaženia orgánu.
Minimalizácia rizika exacerbácie a progresie patológií tráviaceho traktu.
Zníženie akumulácie tuku v pečeni.
Prevencia podráždenia stien žalúdka.
Zníženie tvorby kameňov v žlčníku.
Zníženie zaťaženia žlčových ciest a zjednodušenie uvoľňovania žlče.
Uľahčenie procesu trávenia.
Zamedzenie tvorby pevných častíc v žlčníku.
Kontrola hmotnosti a zníženie rizika obezity.

Diéta pomáha znižovať zaťaženie pečene, žlčníka a žlčových ciest, čo pomáha k udržiavaniu ich funkcie a zabraňuje exacerbácii patológií.

Diéta (strava) č. 5: základné pravidlá

Diéta č. 5 vyžaduje dodržiavanie vyváženej stravy, ktorá zahŕňa obmedzenie tukov.

Základné pravidlá diéty číslo 5:

Obmedzenie tukov: Mali by ste vylúčiť ťažké živočíšne tuky (bravčové mäso a rýchle občerstvenie) a dať prednosť rastlinným olejom a zdravým tukom, ktoré obsahujú chia semienka, červené ryby a avokádo.
Mierne množstvo bielkovín: Odporúča sa zahrnúť do stravy rastlinné bielkoviny (napríklad strukoviny a sójové výrobky).
Komplexné sacharidy: Uprednostňovať by sa mali sacharidy zo zeleniny, ovocia, obilnín, zemiakov a pečiva z celozrnnej múky.
Obmedzenie soli: Znížte príjem soli na 10-12 g denne.
Vyhýbanie sa dráždivým potravinám: Zahŕňa vylúčenie pikantných korenín, údenín, marinád, sladkých sýtených nápojov a alkoholu.
Obmedzenie hrubých vlákien: Lekár môže odporučiť obmedzenie hrubých vlákien (ako je surová kapusta alebo reďkovky).

Ak dodržiavate diétu, mali by ste dať prednosť jedlám, ktoré sú varené, dusené, pečené a pripravované na pare. Vyhýbajte sa vyprážaniu potravín s veľkým množstvom oleja alebo tuku. Diéta obsahuje stravovanie 4 až 5-krát denne.

Povolené potraviny: čo môžete konzumovať pri diéte č. 5

Pri diéte číslo 5 by mala byť strava rôznorodá a vyvážená, aby sa predišlo poruchám a podvýžive.

Mäso: Chudé mäso bez fascií a šliach, hydina bez kože (mladé chudé jahňacie, hovädzie, králičie, kuracie, morčacie, zverina, prepelica a teľacie mäso)
Ryby: Ružový losos, pražma, platesa, morský ostriež, sumec, treska, pstruh, šťuka, merlúza a ostriež
Morské plody: Kalmáre, hrebenatky, krevety, kraby a chobotnice
Mliečne výrobky: Nízkotučný kefir a mlieko, polotučný a nízkotučný tvaroh a jedlá z neho, jemný a nízkotučný syr
Zelenina: Batáty, cuketa, kapusta (biela a červená), brokolica, pór, mrkva, šalát (ľadový a rímsky), uhorka, tekvica a fazuľa. Pri diéte č. 5 sa odporúča konzumovať najmä dusenú kapustu.
Ovocie: Marhuľa, banán, hruška, mango, maracuja, nektarinka a broskyňa
Bobuľové ovocie: Čučoriedky, černice a jahody
Komplexné sacharidy: Kaše (pohánka, quinoa, ovsené vločky, proso, ryža a raž), sušený chlieb a tvrdé cestoviny
Tuky: Nerafinovaný slnečnicový a olivový olej, avokádo
Nápoje: Šťavy a smoothies zeleninové a ovocné, kompóty, želé, šípkový vývar a zelený bylinkový čaj

Do stravy môžete zaradiť aj sušené ovocie, sušienky a dezerty z povolených produktov. Odporúča sa uprednostňovať rastlinné tuky a bielkoviny. Pri diéte č. 5 si môžete pripravovať kuracie a rybie fašírky na pare, alebo polievky a pyré.

tags: #dieta #spadlo #do #gulasu