Každý rodič s očakávaním sleduje, ako sa vyvíja jeho dieťa, a jednou z prvých otázok je, na koho sa bude podobať a akú farbu očí bude mať. Často sa stáva, že hnedookí rodičia sú prekvapení, keď sa im narodí modrooké dieťa. Ako je to možné? Tento článok sa zaoberá genetikou určujúcou farbu očí a vysvetľuje, prečo sa táto zdanlivá anomália deje.
Genetika farby očí: Zložitejší proces, ako sa zdá
Farba očí je geneticky daná, riadená množstvom a typom pigmentu nazývaného melanín, ktorý je uložený v dúhovke. Melanocyty, pigmentové bunky, produkujú farbivo melanín, ktoré spôsobuje zafarbenie dúhovky. Ak je v oku tohto farbiva málo, sú oči modré, ak ho je viac, zelené, a ak sa ho vyprodukuje veľa, tak hnedé.
Zatiaľ čo sa kedysi predpokladalo, že farba očí je určená jedným génom, dnes vieme, že ide o komplexnejší proces, na ktorom sa podieľa viacero génov. Posledné výskumy hovoria o približne 16 génoch, ale toto číslo sa v budúcnosti ešte pravdepodobne bude zvyšovať.
Dominantné a recesívne gény: Ako sa dedí farba očí?
Naše gény sa delia na silné (dominantné) a slabé (recesívne). Silný gén sa môže ťahať mnohými generáciami a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane.
Všeobecne sa hnedá farba očí považuje za dominantnú nad modrou a zelenou. To však neznamená, že hnedookí rodičia nemôžu mať modrooké dieťa. Ak obaja rodičia nesú recesívny gén pre modré oči, existuje šanca, že ich dieťa zdedí oba tieto gény a bude mať modré oči.
Prečítajte si tiež: Ryšaví rodičia a farba vlasov dieťaťa
"Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie," hovorí Kate Garberová, PhD., riaditeľka vzdelávania na oddelení ľudskej genetiky na Emory University School of Medicine. Čiže výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu. "Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky," hovorí Robin Bennettová, genetická poradkyňa na klinike Medical Genetics of the University of Washington v Seattli.
Pravdepodobnosť farby očí dieťaťa: Genetické kombinácie
Pravdepodobnosť farby očí dieťaťa závisí od farby očí rodičov a prarodičov. Ak majú obaja rodičia hnedé oči, ale v rodine sa vyskytli aj iné farby očí (zelené, modré), existuje:
- 75 % šanca, že dieťa bude mať hnedé oči.
- 18,75 % šanca, že bude mať zelené oči.
- 6,25 % šanca, že bude mať modré oči.
Ak má jeden rodič zelené oči a druhý hnedé, pravdepodobnosť je nasledovná:
- 50 % šanca, že dieťa bude mať hnedé oči.
- 37,5 % šanca, že bude mať zelené oči.
- 12,5 % šanca, že bude mať modré oči.
Ak sú obaja rodičia modrookí, je takmer isté (99 %), že aj ich dieťa bude mať modré oči. V zriedkavých prípadoch (1 %) môže mať dieťa zelené oči.
Vývoj farby očí u detí: Postupný proces
Väčšina detí sa rodí s modrými alebo šedými očami. Ako priblížila pediatrička a hovorkyňa Americkej pediatrickej akadémie Jen Trachtenberg, farba očí je určená množstvom tmavého pigmentu, melanínu, ktorý sa aktivuje svetlom pri pôrode. Samotný melanín je hnedý, to znamená, že čím menej melanínu v dúhovke, tým sú oči svetlejšie. Hneď po pôrode má dieťatko len málo pigmentových buniek. Oko nadobúda svoju konečnú farbu postupne. Drobec sa teda nezobudí jedného dňa a z modrookého bábätka bude zrazu hnedoočko, ide o postupný proces tmavnutia dúhovky.
Prečítajte si tiež: Ako vychovávať dieťa
Hneď po pôrode má dieťatko len málo pigmentových buniek. Postupne, ako sú jeho oči vystavené slnečnému žiareniu, začínajú melanocyty v dúhovke produkovať pigment melanín a farba očí sa začína meniť a podobať na oči rodičov.
Konečná farba očí sa zvyčajne ustáli medzi 9. a 12. mesiacom života, no pigmentácia môže byť úplne kompletná až v treťom roku života. Zatiaľ, čo väčšine ľudí zostane farba očí po prvých narodeninách rovnaká, asi u 15 percent sa ešte môže zmeniť buď v puberte alebo aj v dospelosti.
Zaujímavosti o farbe očí: Od hnedých prapočiatkov po blond Európanov
- Asi pred 10 000 rokmi mal každý na svete hnedé oči. Vedci sa domnievajú, že prvá modrooká osoba mala genetickú mutáciu, ktorá spôsobila, že telo produkovalo menej melanínu.
- Najbežnejšou farbou očí na svete je hnedá. Má ju viac ako polovica ľudstva.
- Najmenej rozšírenou farbou očí je zelená.
- Modré oči má asi 150 miliónov ľudí (3% svetovej populácie). Modrookí ľudia sa vyskytujú predovšetkým v severnej Európe a na Balte. Napríklad v Estónsku má 99% ľudí modré oči.
- Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta.
Farba očí a zdravie: Súvislosť s rizikom ochorení
Zdá sa, že melanín v dúhovke pomáha chrániť zadnú časť oka (sietnicu) pred poškodením spôsobeným UV žiarením, ktoré pochádza zo slnka. Pretože modré oči obsahujú menej melanínu ako väčšina ostatných farieb očí, môžu byť viac ohrozené určitým poškodením.
Výskum ukázal, že svetlejšie farby dúhovky sú spojené s:
- Vyšším rizikom očného uveálneho melanómu (typ rakoviny oka).
- Nižším rizikom vzniku katarakty (alebo šedý zákal).
- Žiadny rozdiel v riziku rozvoja vekom podmienenej degenerácie makuly (ochorenie očí, ktorého výskyt narastá s vekom).
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detských náušníc