Samovražda je komplexný a znepokojujúci jav, ktorý ovplyvňuje jednotlivcov, rodiny a komunity na celom svete. Hoci sa môže zdať, že prichádza nečakane, často jej predchádzajú varovné signály a rizikové faktory. Pochopenie príčin, motívov a preventívnych opatrení je kľúčové pre záchranu životov a poskytnutie podpory tým, ktorí to potrebujú.
Faktory ovplyvňujúce rozhodovanie o samovražde
Niekoľko štúdií sa zaoberá problematikou samovrážd z rôznych uhlov pohľadu. Jedným z nich je poškodenie v procese rozhodovania, čo znamená, že človek, ktorý má výraznejší problém s rozhodovaním a jeho rozhodovanie je závislé od viny a trestu, môže prísť ku zvýšeniu rizika v rozhodnutí spáchania samovraždy. Samozrejme nie je možné vylúčiť aj poškodenia mozgu, ktoré zohrávajú patričnú a významnú úlohu. Avšak nie každý človek, ktorý sa rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život, musí trpieť poruchou mozgu. Ide zväčša o duševné poruchy, avšak v najväčšej miere sú zastúpené „nezvládnuté situácie“. V skupinách adolescentov môžeme hovoriť napríklad o problémoch v kolektíve, pocite samoty, odstrkovania.
Motívy samovrážd na Slovensku
Na Slovensku sú najčastejšími motívmi rodinné problémy, osobné konflikty, či existenčné problémy. V roku 2019 boli motívom činu samovražedných pokusov predovšetkým rodinné problémy (42,8 %), osobné konflikty (15,5 %) a existenčné problémy (12,1 %). Najčastejšie spôsoby, ktorými sa človek rozhodne ukončiť svoj život, je skok pod vlak, obesenie, použitie ostrých premetov, alebo predávkovanie liekmi.
Varovné signály a mýty o samovražde
Pri samovraždách je často spomínaná veta „Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa zabil/a.“ Ale naopak, varovné signály sú prítomné u každého nejakú dobu. Či sú to rôzne vyjadrenia, ktoré sú vnímané ako humor, ak sú sprevádzané istými nezvyčajnými zmenami správania, nenechajme tieto detaily na úrovni rečí a humoru, ale naopak buďme obozretnejší.
Existuje niekoľko tvrdení, alebo inak povedané mýtov, ktoré môžu zapríčiniť to, že si samovražedné správanie ani nevšimneme. Máme tendenciu prehliadať to, že človek o samovražde hovorí, pretože vyzerá, že nemá sklony k depresii, alebo nadobúdame pocit, že ak už aj o samovražde hovorí, nemá v úmysle ju dokončiť. Často ľudia nadobúdajú pocit, že nemôžu vyťahovať tému samovraždy pri človeku, ktorý o nej hovorí, pretože chce od toho odpútať pozornosť a pri tom nadobudnúť pocit, že si to daná osoba rozmyslí.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Štatistiky samovrážd na Slovensku
Za rok 2020 spáchalo na Slovensku samovraždu 489 ľudí, o ktorých vieme. Podľa NCZI bolo dokonaných samovrážd viac u mužov (409) ako u žien (80). Najviac samovrážd sa udialo v letných mesiacoch. Malou útechou môže byť to, že trend vykonania samovrážd nestúpa. Najväčšiu skupinu tvorili muži vo veku 50-59 a 40-49 rokov, jedna samovražda bola zaznamenaná aj u mladých ľudí vo veku do 14 rokov.
V roku 2019 na Slovensku spáchalo samovraždu 498 osôb (416 mužov a 82 žien), čo je o 35 menej ako v predchádzajúcom roku a z dlhodobého hľadiska ide o najnižší počet samovrážd od roku 2008. Najviac samovrážd v roku 2019 spáchali muži vo vekovej kategórii 50 - 59 rokov (84 prípadov), u žien bolo najviac dokonaných samovrážd vo vekovej skupine 60 - 69 rokov (21 prípadov). Vo vekovej skupine maloletých detí do 14 rokov si vzali život 2 chlapci a žiadne dievča, u mladistvých vo veku 15 - 19 rokov spáchalo samovraždu 11 chlapcov a 3 dievčatá. Najviac samovrážd mužov v roku 2019 sa udialo v mesiaci júl (12,0 %), najmenej v mesiaci december (3,4 %). U žien bolo najviac samovrážd v mesiaci september (15,9 %) a najmenej v mesiaci marec (3,7 %).
O samovraždu sa pokúsilo 743 osôb, čo predstavuje pokles o 30 prípadov oproti roku 2018 a ide vôbec o najnižší počet hlásených samovražedných pokusov za obdobie rokov 2001-2019. Siahnuť na život sa pokúsili muži aj ženy najčastejšie vo veku 30 - 39 rokov (95 mužov a 60 žien).
Faktory ovplyvňujúce duševné zdravie
Okrem toho vstupujú do tejto problematiky aj faktory, ktoré ovplyvňujú duševné zdravie. Prediktorom bývajú napríklad depresie, alebo duševné poruchy ako napríklad schizofrénia, hraničné poruchy osobnosti, ale rovnako môže toto konanie ovplyvniť aj alkoholizmus, ktorý je častým sprievodcom pri páchaní samovraždy.
Psychické choroby, ktoré sa začnú v mladosti, často pokračujú v dospelom živote. Ako uviedol primár detskej psychiatrie LF UK Ján Šuba, hlavnými spúšťačmi problémov sú nepriaznivé životné udalosti, nízke sebavedomie, intoxikácia drogami a zneužívanie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako pomôcť osobe s myšlienkami na samovraždu
Riešením je však pýtať sa, prečo vlastne o samovražde rozmýšľa? Čo spustilo toto premýšľanie? Ako by som mohol pomôcť, aby si sa necítil/a menejcenný? Dôležité je však počúvať. Skutočne počúvať a rozlíšiť, čo človek rozpráva. Ak už sa dokáže a rozpráva o tom, že si vezme život, netreba cúvnuť a báť sa pýtať, ale naopak prejaviť záujem, aby dotyčná osoba pocítila to, že je o ňu prejavený záujem, že na každý problém existuje riešenie a že tu nikto nie je navyše.
Najbližšie okolie zohráva najdôležitejšiu úlohu, pretože najviac pozná konanie človeka. Toto správanie je často sprevádzané depresiou, preto je nevyhnutná (najmä v dnešných časoch, kedy je nátlak najviac pociťovaný z každej strany) pravidelná psychohygiena- či už sú to rôzne záľuby, udržiavanie zdravého životného štýlu, mať a budovať vzťah s blízkym človekom, na ktorého sa môžem spoľahnúť, udržiavať (pokiaľ je to možné) zdravé a dobré vzťahy s rodinou, nebrániť sa pocitom smútku a zároveň sa nehanbiť vyhľadať pomoc v odborných sférach či už je to psychológ alebo psychiater. Samovražde môže najlepšie zabrániť najbližšie okolie, ktoré ohrozeného človeka najlepšie pozná.
Po samovražednom pokuse, ku ktorému je privolaná rýchla zdravotná služba alebo aj polícia, by malo byť dieťa po neodkladnej zdravotnej starostlivosti hospitalizované v psychiatrickej nemocnici alebo na psychiatrickom oddelení. Pri prepustení z nemocnice by malo mať dieťa nastavenú liečbu (možná farmakoterapia, pravidelné kontroly). Pri návrate domov je teda stabilizované. Ako však dieťa doma privítať? Čo môžete doma urobiť pre jeho bezpečie? Ako sa s ním po návrate domov rozprávať? Mám o tom hovoriť? Ak sa nechce o tom baviť, mám na tom trvať? Alebo sa radšej tváriť, že sa to nestalo? Ak sa ho opýtam na ten pokus, nepovzbudím ho k tomu opäť? Ako s ňou/ s ním vôbec takýto rozhovor začať?
Jedným z najčastejších mýtov o samovražde je ten, že rozhovor o samovražde k nej navádza. Nie je to pravda. Ak sa Vášho dieťaťa opýtate na myšlienky na samovraždu, rozhodne mu tým nedávate žiaden nápad alebo návrh. “Mrzí ma, že Ti bolo tak ťažko a ja som o tom nevedel. Som rád, že si stále tu…” môže byť príkladom začiatku rozhovoru. Je dôležité uistiť dieťa o tom, že ak nechce rozprávať o svojom prežívaní práve teraz, ste tu pre neho/pre ňu kedykoľvek, keď to bude potrebovať a radi ho vypočujete. Aby ste vytvorili bezpečné miesto na rozhovor s dieťaťom, odporúčame obmedziť, ideálne úplne vynechať, výčitky, hnev, urážky a vyhrážky. Dajte dieťaťu priestor na neprerušované vyslovenie svojho pohľadu na celú situáciu, na opísanie toho, čo prežíva. Neexistuje hlúpy, slabý a ani jediný dôvod, pre ktorý chce človek ukončiť svoj život. Počúvajte dieťa, nehodnoťte a nebagatelizujte jeho správanie a prežívanie. Pokiaľ sa Vám dieťa rozhodne zdôveriť, je to obrovským prejavom dôvery, vďaka ktorému môžete spoločne hľadať ďalšie riešenia, plánovať kroky k obnove duševnej pohody a bezpečia. V istom vývinovom období a veku, je pre dieťa náročné zdôveriť sa so svojimi pocitmi rodičovi - je to úplne v poriadku. V takomto prípade môžete s dieťaťom hovoriť o možnostiach anonymnej komunikácie s odborníkom na linkách pomoci. Smerujte ho na takéhoto odborníka a uistite ho v tom, že ho radi vypočujete kedykoľvek, keď sa na to bude cítiť.
Varovné príznaky a prevencia
Po návrate dieťaťa domov z nemocnice je veľmi dobré byť na pozore pred varovnými príznakmi, ktoré môžu naznačovať to, že dieťa opäť premýšľa nad samovraždou. Napriek náročnosti myšlienok môže byť nápomocné hľadať varovné príznaky v správaní dieťaťa, ktoré predchádzalo pokusu o samovraždu. Aké bolo vtedy Vaše dieťa? Aké zmeny ste si u neho všimli? Dôjde k náhlej a nevysvetliteľnej zmene v správaní dieťaťa (môže ísť o obmedzenie spoločenského kontaktu, zmeny v stravovacích alebo spánkových návykoch a podobne). Zmena v správaní nemusí byť vnímaná len ako negatívna. Varovné znaky sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho dieťaťa, jeho osobnosti, situácie a veku,… Riziko sa môže zvýšiť aj v tom prípade, ak sa v živote dieťaťa udeje situácia, ktorú vníma ako preňho bolestivú, často napríklad strata alebo zmena.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, buďte na pozore pred ďalšími varovaniami a kontaktujte odborníka v oblasti duševného zdravia (ideálne odborníka, ktorého navštevuje Vaše dieťa, ak však nie je momentálne dostupný, môžete sa obrátiť aj na psychológov na linkách pomoci). Odborník Vám bude klásť otázky ohľadom príznakov, ktoré ste si všimli, aby Vám pomohol vyhodnotiť riziko a určiť ďalší postup.
Napriek tomu, že môžete momentálne cítiť nával a zmes rôznych emócií a myšlienok, dokonca pochybností či zmätenosti v tom, čo robiť ďalej, môžeme Vám s istotou povedať, že práve to, že teraz čítate tieto riadky, svedčí predovšetkým o tom, akým dobrým rodičom alebo blízkym dieťaťa ste. Momentálne ste alebo budete obrovskou podporou a oporným stĺpom, niekomu, kto v nedávnej dobe pociťoval tak neznesiteľné ťažkosti, až sa pre ňu/pre neho stalo ukončenie vlastného života jediným východiskom. Byť vo funkcií takejto opory, môže byť mimoriadne stresujúce a vyčerpávajúce. Preto je dôležité, aby ste v tom celom nezostávali osamote. Podporou Vám vie byť aj Vaše okolie a je dôležité myslieť na to, že je len a len na Vás komu a do akej miery sa rozhodnete zdôveriť. Nápomocné môže byť pripraviť si niekoľko odpovedí na očakávané otázky: “Áno, je to teraz náročné, ale robíme čo môžeme, aby sa jej/jemu aj nám dostalo potrebnej pomoci.” Nápomocným vie byť aj rozhovor s ľuďmi, ktorí si podobnou situáciou nedávno, či v minulosti prešli, alebo rozhovor s odborníkom. Pokiaľ sami nie ste odborníkom v oblasti psychického zdravia (psychiater, psychológ, psychoterapeut, krízový intervent,…), je úplne v poriadku, ak neviete, ako v niektorých rozhovoroch s dieťaťom alebo situáciách po návrate domov reagovať. Je to niečo, v čom Vás dokáže usmerniť odborník a zároveň Vám samým dodať podporu, ktorú v podobnej situácii potrebujete a v plnej miere si ju zaslúžite aj Vy. Obrátiť sa môžete aj na linky pomoci IPčko.sk, Dobrá linka alebo Krízová linka pomoci.
Problémy v čase pandémie
Odborníci pri príležitosti Svetového dňa prevencie samovrážd poukázali na to, že ľuďom v kritickej situácii môže pomôcť napríklad krízová linka. Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že jedným zo sekundárnych následkov pandémie ochorenia COVID-19 bude nárast počtu samovrážd. Mimoriadna situácia poukázala na zvýšenú potrebu liniek pomoci, dištančných služieb a na nutnosť systematickej podpory liniek pomoci na Slovensku. Podľa jeho slov v Českej republike je financovanie a zvýšenie finančných prostriedkov pre dištančné formy pomoci súčasťou ich národného akčného plánu, ktorý na Slovensku neexistuje v žiadnej podobe a poskytovanie dištančných služieb na linkách pomoci je záležitosťou mimovládnych organizácií, občianskeho aktivizmu a suplovaním činnosti štátu.
Samovraždy detí a mladistvých
Alarmujúce je, že počet pokusov o samovraždu na Slovensku od roku 2015 kontinuálne rastie najviac u detí v najmladšej vekovej skupine do 14 rokov. Dnešné deti majú od malička tablety a mobily. Rodičia im nečítajú rozprávky, nerozprávajú sa s nimi, venujú im málo času.
Podľa poslednej štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií spáchalo v roku 2019 na Slovensku samovraždu 16 detí a tínedžerov. O samovraždu sa ich v tom istom roku pokúsilo 130. V roku 2019 sa na Slovensku pokúsilo o samovraždu 130 detí a mladistvých do 19 rokov. Vo vekovej skupine detí do 14 rokov spáchali v tomto roku 2 samovraždy chlapci a žiadne dievča. V roku 2018 spáchalo na Slovensku samovraždu 19 detí a tínedžerov. Alarmujúce je, že počet pokusov o samovraždu detí v najmladšej vekovej skupine (0 - 14 rokov) od roku 2015 kontinuálne rastie.
Pokusy o samovraždy a sebapoškodzovanie tu boli stále a vo všetkých vekových kategóriách. Tým, že médiá sú teraz všade a veľa sa o tom píše a hovorí, je hlavne informovanosť o týchto prípadoch oveľa väčšia. Hrozné je, že dnes nájdete na internete dokonalé návody na to, ako to urobiť. Pre veriacich ľudí je napríklad úplne neprijateľné spáchať samovraždu, vysvetľuje odborníčka. Väčšinou to urobia tak, aby to vyzeralo ako nešťastná náhoda. Havária, pracovný úraz, nehoda. Jednoducho udalosť, kde sú oni obeť. Pritom do tejto akcie idú s jasným úmyslom - zomrieť. V takom prípade hovoríme o sebazabití. V poslednej dobe k nám prichádza veľmi veľa depresívnych detí, hovorí doktorka.
Keď ide o menšie deti s problémami sebapoškodzovania alebo pokusov o samovraždu, rodičia do ambulancie prídu často sami. Väčšie deti tiež prichádzajú osamote. Buď ich pošle pediater, to je, bohužiaľ, minimum prípadov, alebo ich pošlú zo školy, čo je naopak veľmi často. Prípadne sa rodičia na internete dočítajú o probléme, ktorý by mali riešiť. Na diskusných fórach, v komunite mamičiek a podobne. Motívy prvého kontaktu sú rôzne. Čo ma mrzí najviac, je, že najmenej detí posielajú pediatri. Hovoria, že im to prináša pocit úľavy. Aj keď iba chvíľkový a čiastočný. Potom to musia robiť zasa a stále znova.
Výchova a vplyv spoločnosti
Samozrejme, obdobie vzdoru má každý. Niekto to prežíva viac, iný menej búrlivo, rovnako ako napríklad pubertu. No problémy, ktoré sa vyskytnú v určitom veku, zlé reakcie rodičov a okolia alebo nevhodné výchovné spôsoby, môžu dieťa zmeniť, poznamenať. Napríklad, ak ide o veľmi benevolentnú, nevšímavú výchovu, keď rodičia nechávajú deti, aby si robili, čo chcú. Alebo naopak, veľmi prísnu a trestajúcu výchovu. Vždy sa to odrazí na formovaní mladej osobnosti. Psychiatri hovoria o narušenom osobnostnom vývine u detí. V dospelosti už ide o rôzne individuálne patologické stavy. Deti sedia doma, sú veľa sami so sebou a prázdno vypĺňajú hlúposťami, hovorí Terézia Rosenbergerová.
So sebapoškodzovaním sa v košickej ambulancii na Triede SNP stretávajú bežne, chodí k nim veľa dorezaných detí. Najčastejšie na predkolení a predlaktí. Chlapec má vyniesť smeti a naštve sa, lebo sa mu nechce. Alebo nemôže byť pri počítači, nemá mobil a je frustrovaný. Sebapoškodzovanie začína od 10 - 12 rokov, bežný vek je 14 - 15 rokov. Častejšie sa režú dievčatá. Hovoria, že im to prináša úľavu. Aj keď ten pocit je iba chvíľkový a čiastočný. Potom to musia robiť zasa a stále znova. Veľa detí to robí preto, že to robia ich kamaráti. Že o tom čítali, videli to v médiách, na internete, na sociálnej sieti. Tak to skúsia. Malé dieťa ešte nemá predstavu o tom, že smrť je nezvratná. Ale z počítačových hier už vie, že panáčik vstane a má sto životov, vysvetľuje detská psychiatrička.
Primárne im ale podľa psychiatričky pri sebapoškodzovaní nejde o to si ublížiť. Ak si chce niekto naozaj ublížiť, tak to urobí iným spôsobom. Sebapoškodzovanie prináša iba zníženie napätia, určité uvoľnenie tenzie. Málokto vie, že o sebapoškozdovaní hovoríme napríklad aj pri tetovaní a piercingu, iba sa to kultúrne nazýva a najmä berie inak. Dnešné deti majú od malička tablety a mobily. Rodičia im nečítajú rozprávky, nerozprávajú sa s nimi, venujú im málo času. Nemajú vypestované vzťahy medzi rovesníkmi, sú málo vonku. Sedia doma, sami so sebou. Prázdnotu vypĺňajú hlúposťami. To, že sa porežú, vyfotia a zverejnia to na sociálnej sieti, im môže priniesť pocit uspokojenia. Niekto je frustrovaný z problémov rodičov, niekto zo školy, niekto z partnera či nešťastnej lásky, niekedy ide o šikanu.
Deti by sa mali zaoberať úplne normálnymi vecami. Mali by mať doma povinnosti a pomáhať, mali by športovať a ventilovať tak prirodzený motorický nepokoj. Každé dieťa a každý človek potrebuje pohyb. Je tiež dobré, ak sa dieťa učí cudzí jazyk alebo získava nejakú umeleckú zručnosť. Prirodzene by mali mať rôzne záľuby. Bohužiaľ, dnes je ich jedinou záľubou počítač a mobil. Keď sa pýtam chlapcov, ktorí prídu, čím chcú byť, väčšina z nich mi povie, že IT-čkárom. Pretože si myslia, že sa vyznajú v počítačoch. V škole sa nepreberajú žiadne vzťahy. Veľmi málo pozornosti sa venuje tomu, ako a prečo sa deti trápia.
Chybu vidí hlavne v tom, že sa v spoločnosti dlhé roky vyvíja nesprávny tlak na výkon a na vedomosti. Zanedbáva sa emocionálna a sociálna výchova detí. Znie to paradoxne, ale dnes máme veľa detí, ktoré žijú v luxusných rodinných domoch, ale sú úplne izolované. Za dedinou alebo po sídlisku už nebehajú bandy detí, ako keď sme boli malí my. Toto už neexistuje. Skúste si všimnúť, ako sa dnes hrajú deti v parkoch. Väčšinou iba behajú a kričia. Konštruktívne, kolektívne a športové hry žiadne. Je to začarovaný kruh. Deťom sa nechce chodiť na krúžky a rodičia to vítajú, pretože ich nemusia nikde voziť a nosiť. Takže vo výsledku je to pre deti nuda a prázdno, ktorú treba zahnať hlúposťami. Ak dnes poviem rodičom, že dieťa by si malo za sebou upratovať hračky, izbu a zapájať sa do domácich prác, tak sú úplne pobúrení. Veď predsa dieťa sa potrebuje hrať, potrebuje slobodu. Podľa mňa potrebuje predovšetkým tie povinnosti. Deti dnes nemajú vypestované vzťahy medzi rovesníkmi a sú málo vonku. Sedia doma, sami so sebou a prázdnotu vypĺňajú hlúposťami.
Samovražedné pokusy som už videla aj u 8 a 9-ročných detí. Čo je veľmi tragické, pretože takéto malé dieťa ešte nemá predstavu, že smrť je nezvratná. Ale z počítačových hier už vie, že panáčik vstane a ide ďalej, že má sto životov. Preto môžu byť deti aj dosť agresívne. Mali sme tu deti, ktoré sa pokúsili obesiť, dievča, ktoré sa pichlo nožom do brucha. Príčina? Môže to byť čokoľvek, hovorí detská psychiatrička. Niekto je frustrovaný z problémov rodičov, niekto zo školy, niekto z partnera či nešťastnej lásky, niekedy ide o šikanu. Jednoducho nevie, ako reagovať a čo urobiť. Tým, že chýba vzájomná interakcia a deti sa spolu menej stretávajú a hrajú, sú menej trénované na vzájomné konflikty. Tie, ktoré potom nevedia prekonať. Nevedia riešiť problémy. Deti by sa mali zaoberať úplne normálnymi vecami. Mali by mať doma povinnosti a pomáhať, mali by športovať a ventilovať tak prirodzený motorický nepokoj.
Stále tvrdím, že aj v tomto sú rodičia vždy prvoradí. Dnes tu máme generáciu rodičov, ktorá je veľmi múdra, vie jazyky, ovláda počítačové technológie. Ale je veľmi málo emocionálne diferencovaná. A potom je tu druhá veľká skupina rodičov, ktorá má naopak veľmi nízky sociálny status. Funguje to tak, že rodičia majú dve, tri zamestnania. Sú navyše závislí na alkohole alebo iných látkach, aby si sami pomohli.
Nedostupnosť odbornej pomoci
Odborná pomoc, ktorá by týmto ľuďom mala byť poskytnutá, je neraz ťažko dostupná. Počet detských pacientov s psychickými chorobami narastá. Pritom skoré rozpoznanie zmien psychiky a následná liečba sú podľa odborníkov podstatné pri prekonaní psychických problémov. Včasná diagnostika výrazne zvyšuje šance kvalitného zapojenia sa do života, uviedol Ján Šuba. Zatiaľ sú však podľa neho neúspešní. Chýbajú lôžka i personál. Lepšie to nie je ani v liečebniach. Napríklad bývalé 30-lôžkové oddelenie pre deti a dorast v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku bolo už dávnejšie zrušené a v roku 2015 zanikol aj detský psychiatrický stacionár v Bratislave. V Košiciach nedisponujú akútnymi psychiatrickými lôžkami vôbec, v Prešove zas chýba školený stredný personál v novom oddelení pre dorastencov, ktorí boli v kontakte s drogami.
Linky dôvery a prevencia
Odborníci zistili, že nešťastným deťom zvažujúcim samovraždu, pomáhajú aj linky dôvery. Kým linka dôvery fungovala, bol počet dokonaných samovrážd skoro o desatinu nižší. Odborníci vybavili 8 500 akútnych telefonátov, v ktorých sa volajúci zbavil svojho napätia alebo ho nasmerovali na stretnutie s expertom v mieste bydliska. „Linka existovala tri roky a svoju činnosť skončila pred dvanástimi rokmi," uviedol Martin Knut. Odvtedy sa ju snažia sprevádzkovať, aby fungovala 24 hodín denne. V snahe opätovne sprevádzkovať nepretržitú linku dôvery zorganizovala preto Liga za duševné zdravie zbierku Deň nezábudiek. Zapojilo sa do nej dvetisíc dobrovoľníkov.
tags: #dieta #spachalo #samovrazdu