Diéta a strata sluchu: Komplexný pohľad na starostlivosť o deti so stratou sluchu

Strata sluchu u dieťaťa je náročná situácia, ktorá si vyžaduje komplexný a citlivý prístup. Včasná diagnostika, adekvátna intervencia a podpora sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho vývinu dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie do spoločnosti. Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o problematike starostlivosti o deti so stratou sluchu, od príčin a diagnostiky až po možnosti kompenzácie a komunikačné stratégie.

Úvod do problematiky

Sluch je pre dieťa zásadný pre rozvoj reči, komunikácie a sociálnych zručností. Strata sluchu môže mať významný dopad na jeho vývin v rôznych oblastiach. Porucha sluchu sa pokladá za neviditeľné postihnutie. Napriek tomu, že nespôsobuje fyzickú bolesť, často výrazne ovplyvní život dieťaťa aj jeho rodiny. Ak máte čerstvo identifikované dieťatko s poruchou sluchu, pravdepodobne sa vám v tomto momente javí porucha sluchu ako nepredstaviteľný problém. Dôležité je si uvedomiť, že hluchota, teda úplná strata sluchu, nemusí byť konečná a existujú rôzne možnosti, ako dieťaťu pomôcť.

O poruche sluchu by sme mohli veľmi zjednodušene povedať, že je to kvantitatívna a v niektorých prípadoch aj kvalitatívna zmena v sluchovom vnímaní. Nie ste v tom sami. Štatistiky sa líšia, ale približný odhad je, že na každých 1 000 novonarodených detí sa narodia 1-4 deti s poruchou sluchu. Porucha sluchu nemusí byť vrodená - môže sa objaviť kedykoľvek počas života. Príčinou neskorého začiatku poruchy sluchu môže byť dedičnosť, vážna choroba, ktorú dieťa prekoná (napr. Porucha sluchu sa môže vyskytovať spolu s inými vážnymi ochoreniami - hovoríme o tzv. Porucha sluchu sa často podceňuje. Porucha sluchu môže spôsobovať vážne zaostávanie vo vývine dieťaťa.

Príbeh Jany a jej dcéry Simonky, ktorá sa narodila s poruchou sluchu, ilustruje dôležitosť včasnej diagnostiky a intervencie. Hoci pôrod bol komplikovaný a Simonku museli kriesiť, Jana sa nenechala zrútiť a aktívne vyhľadávala pomoc a podporu. Simonke pridelili slúchadlo a Jana navštevovala kurzy pre rodičov sluchovo postihnutých detí a logopéda.

Príčiny straty sluchu

Strata sluchu u detí môže mať rôzne príčiny, ktoré sa delia na genetické a negenetické. Podľa najnovších výskumov v oblasti genetiky má približne 50 % strát sluchu genetický podklad, 25 % má neznámu príčinu a 25 % je spôsobených negenetickými faktormi.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Genetické príčiny

Prekvapujúce je, že len asi v 20 % prípadov majú rodičia sami stratu sluchu. Až 80 % detí s poruchou sluchu sa narodí dvom počujúcim rodičom, ktorí sú prenášačmi genetickej predispozície, najčastejšie génu conexin 26.

Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu

Pri syndrómovej poruche sluchu je strata sluchu spojená s ďalšími zdravotnými problémami alebo abnormalitami.

Mitochondriálna porucha sluchu

Tento typ poruchy sluchu je spôsobený mutáciami v mitochondriálnej DNA, ktorá sa dedí po matke.

Nesyndrómová porucha sluchu

Pri nesyndrómovej poruche sluchu je strata sluchu jediným zdravotným problémom.

Negenetické príčiny

Negenetické príčiny straty sluchu môžu zahŕňať:

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

• Infekcie a choroby u matky počas tehotenstva: Rubeola, toxoplazmóza, cytomegalovírus, ovčie kiahne, pásový opar, syfilis (choroba sa prenesie na plod, asi tretina bábätiek sa narodí hluchá), HIV, chlamýdie (môžu spôsobiť sluchovú stratu u novorodencov, ktorí sa nakazili pri pôrode), alkoholizmus matky v tehotenstve (až u 64 % novorodencov).
• Problémy počas pôrodu: Predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, silná novorodenecká žltačka.
• Lieky: Niektoré lieky môžu spôsobiť sluchové postihnutie, preto sa ich užívanie značne obmedzuje. Existujú aj lieky, ktoré sluch postihnú len na určitý čas, ako napríklad aspirín, niektoré diuretiká a niektoré antibiotiká.
• Infekcie počas detstva: Osýpky, meningitída.
• Infekcia stredného ucha u dieťaťa.
• Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS).
• Hluk, náraz a poranenie hlavy: Úraz hlavy môže spôsobiť sluchové postihnutie, a to buď len dočasne, alebo nastálo.

Podľa času vzniku

• Predrečová hluchota: Hluchota, ktorá vznikla pred narodením alebo predtým, než sa dieťa naučí rozprávať. Dieťa nevie prijímať hovorenú reč, pretože sa ju nikdy nenaučilo. Väčšina týchto porúch je spôsobená nákazou alebo traumou.
• Porečová strata sluchu: Pre túto sluchovú poruchu je typická postupná strata sluchu. Pomáhajú rôzne slúchadlá a to, že sa deti učia odzerať z pier. Príčinou môže byť nákaza, trauma, lieky.

Stupne straty sluchu

Stupeň straty sluchu sa určuje audiometrickým vyšetrením a vyjadruje sa v decibeloch (dB). Podľa kritérií WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) sa stupeň poruchy sluchu určuje na základe audiometrického vyšetrenia a vyšetrenia sluchového prahu u každého pacienta. Je to špeciálne vyšetrenie, pri ktorom je nutná spolupráca pacienta, kedy pacient pri vyšetrení signalizuje na presne definovaných frekvenciách svoj sluchový vnem, na základe toho vzniká určitá krivka a vypočítava sa sluchová strata u konkrétneho pacienta. Stupeň ľahký je definovaný stratou sluchu do 40 dB, stredne ťažký stratou do 70 dB a ťažký až veľmi ťažký od 70 dB vyššie. Strata 90 dB a viac je považovaná za hluchotu. Toto sú technické hodnoty. Z pohľadu pacienta o stupni sluchovej straty hovorí úroveň rozumenia pri stupňoch. Pacient pri ľahkom stupni má problém s porozumením prevažne tichej reči, šepotu. Má komunikačný problém, ktorý ho limituje v rozumení reči. Pri strednom ťažkostí pribúda. Pacient má ťažkosti s bežnou hovorovou rečou, s konverzáciou, so spoločenským uplatnením a pri ťažkom stupni straty sluchu dochádza k problémom už úplne. Hlavným problémom u týchto pacientov je rozvoj konverzácie a komunikácie.

Typy porúch sluchu

• Prevodová porucha sluchu: Postihnutie vonkajšieho alebo stredného ucha, ktoré bráni prenosu zvuku do vnútorného ucha.

• Percepčná porucha sluchu: Postihnutie vnútorného ucha alebo sluchového nervu, ktoré bráni spracovaniu zvuku.

• Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.

• Sluchová neuropatia: Problém s prenosom signálov zo vnútorného ucha do mozgu.

  Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

• Centrálna porucha sluchu: Problém so spracovaním zvuku v mozgu.

• Jednostranná porucha sluchu: Strata sluchu len v jednom uchu.

• Progresívna porucha sluchu: Postupná strata sluchu. Progresívna znamená, že sa sluch s postupom času zhoršuje. Zmeny v počutí sa môžu objaviť behom niekoľkých týždňov, mesiacov, ale aj rokov. Dieťa sa môže narodiť so zdravým sluchom a sluch začne strácať až keď je dvoj- alebo trojročné. Nazýva sa to „oneskorený začiatok poruchy sluchu“. Dieťa môže mať na začiatku ľahkú poruchu sluchu, ktorá sa postupne zhorší až na ťažkú poruchu sluchu. Progresívna neznamená, že sluch musí neustále a plynulo klesať. V niektorých prípadoch klesne a potom sa ustáli.

  1. Genetika - hlavne vtedy, keď ide dominantný gén poruchy sluchu, ale aj u niektorých detí s recesívnou poruchou sluchu (napr. Connexín 26). Porucha sluchu sa zhoršuje aj v prípade niektorých syndrómových ochorení (napr. Pendredov a Alportov syndróm).Deti s vrodeným CMV vírusom majú tendenciu strácať sluch postupne, v prvých 3 rokoch života.Infekčné ochorenia (napr. meningitída) a liečba ototoxickými liekmi môžu spôsobiť poruchu sluchu aj u väčšieho dieťaťa, prípadne existujúcu poruchu sluchu ešte viac zhoršiť.
  2. Nasledujúce varovné príznaky vás môžu upozorniť na to, že sa vášmu dieťaťu zhoršuje sluch. Dieťa nepočuje zvuky, na ktoré predtým s načúvacími prístrojmi reagovalo (zapnutie TV, štekanie psa, zavolanie na meno…).Dieťa chce čoraz menej nosiť načúvacie prístroje a to aj napriek tomu, že mu predtým nevadili.Dieťa si dáva hlasnejšie zvuk na TV alebo rádiu alebo si sadá k audio prístrojom veľmi blízko.Častejšie sa pýta „ČO?“Postupne sa zhoršuje jeho výslovnosť, nenapreduje vývin reči, nerozširuje sa mu slovná zásoba.Začína mať problémy v škôlke alebo škole - je prehnane utíchnuté alebo naopak výstredné. Učiteľky hlásia, že ich čoraz viac ignoruje a nepočúva príkazy.
  3. Uistite sa, že sú načúvacie prístroje vášho dieťaťa dostatočne silné a dobre nastavené. Možno budete musieť zakúpiť nové prístroje, ktoré budú výkonnejšie. Ak ani kvalitné a silné digitálne načúvacie prístroje nestačia, existuje možnosť kochleárneho implantátu.Ak je vaše dieťa v predškolskom veku a rozumie dostatočne dobre hovorenej reči, porozprávajte sa s ním o jeho sluchu. Predovšetkým pre staršie dieťa alebo tínedžera môže byť veľmi náročné prijať, že stráca sluch. Môže sa objaviť strach alebo depresia. V takomto prípade je dobré vedieť, že mnohým ľuďom, ktorým už nepomáhajú počuť ani výkonné načúvacie prístroje, pomôže k počutiu kochleárny implantát. Ak si s pocitmi hnevu, smútku alebo apatiou vy alebo vaše dieťa neviete pomôcť, vyhľadajte pomoc psychoterapeuta.Sledujte, ako sa darí dieťaťu v škôlke a škole. Možno bude postupne potrebovať viacej pomoci od učiteľa, FM systém, úpravu prostredia alebo vytvorenie individuálneho vzdelávacieho plánu.

• Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa mení, niekedy je lepší, inokedy horší.

• Náhla percepčná strata sluchu: Rýchla strata sluchu, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Diagnostika straty sluchu

Včasná diagnostika je kľúčová pre zabezpečenie optimálneho vývinu dieťaťa so stratou sluchu. Na Slovensku sa realizuje skríningové vyšetrenie sluchu v pôrodnici u všetkých novorodencov.

Skríningové vyšetrenie sluchu v pôrodnici

Toto vyšetrenie sa vykonáva pomocou otoakustických emisií (OAE) alebo vyšetrením kmeňových evokovaných potenciálov (BERA). Cieľom je identifikovať deti, ktoré by mohli mať poruchu sluchu. Ak skríningové vyšetrenie nie je v poriadku, dieťa je odoslané na podrobnejšie vyšetrenie do špecializovaného centra. Od 1. 5. 2006 bolo zavedené povinné skríningové vyšetrenie sluchu u všetkých novorodencov. Vyšetrenie sa realizuje ešte na novorodeneckom oddelení po narodení, umožňuje skoré zachytenie detí s vrodenou sluchovou vadou a následnú dostatočnú diagnostiku a rehabilitáciu sluchu, v prípade, že je u neho potvrdená porucha sluchu. Celá diagnostická procedúra a následná liečba a rehabilitácia naslúchadlom by u týchto detí mala prebehnúť do pol roka.

Ďalšie vyšetrenia sluchu

• Vyšetrenie stavu a funkcie vonkajšieho a stredného ucha: Otoskopia, tympanometria.
• Subjektívne vyšetrenia sluchu: Audiometria (tónová, slovná).
• Objektívne vyšetrenia sluchu: BERA, OAE, ASSR.
• Vyšetrenie sluchu a reči počas prevencie u pediatra

Audiogram

Audiogram je grafické znázornenie sluchu osoby. Podľa kritérií WHO sa stupeň poruchy sluchu určuje na podklade audiometrického vyšetrenia a vyšetrenia sluchového prahu u každého pacienta. Je to špeciálne vyšetrenie, pri ktorom je nutná spolupráca pacienta, kedy pacient pri vyšetrení signalizuje na presne definovaných frekvenciách svoj sluchový vnem, na základe toho vzniká určitá krivka a vypočítava sa sluchová strata u konkrétneho pacienta.

Kompenzačné pomôcky

V prípade sluchového postihnutia pri strate sluchu od 40 dB a viac alebo v úrovni ľahkej sluchovej straty, ale v prípade sociálne neadekvátneho sluchu, kedy už u pacienta nastupuje komunikačná bariéra, tento stav je trvalý, možnosť liečby je vyčerpaná a dochádza k vzniku chronickej sluchovej straty, v tomto prípade je u týchto pacientov so sluchovým hendikepom možnosť rehabilitácie sluchu naslúchadlom.

Načúvacie prístroje

Načúvacie prístroje zosilňujú zvuk, aby ho dieťa mohlo lepšie počuť. Existujú rôzne typy načúvacích prístrojov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a funkciami. Tento sektor sa v posledných rokoch rýchlo rozvíja, naslúchacie aparáty sa nastavujú individuálne každému pacientovi a prispôsobujú sa jeho akustickým potrebám. Delenie aparátov je rôzne - či je lokalizovaný za uchom alebo vo zvukovode. Všetky naslúchacie aparáty majú v súčasnej dobe digitálne spracovanie zvukov, čiže aj kvalita počutia je niekde inde. V poslednom období, ako pokračuje vývoj digitálnych technológii, sú mnohé cez bluetooth technológiu kompatibilné s prídavnými zariadeniami, so smart telefónmi, do ktorých je možné stiahnuť aplikácie na ovládanie aparátov.

• Časti závesného načúvacieho prístroja: Mikrofón, zosilňovač, reproduktor, batéria.
• Digitálne načúvacie prístroje: Moderné načúvacie prístroje, ktoré digitálne spracovávajú zvuk a umožňujú individuálne nastavenie.
• Pravidelné kontroly u foniatra: Dôležité pre správne nastavenie a údržbu načúvacích prístrojov.
• Nastavenie načúvacích prístrojov u dieťaťa: Individuálne nastavenie načúvacích prístrojov podľa audiogramu a potrieb dieťaťa.
• Starostlivosť o načúvacie prístroje: Pravidelné čistenie a údržba načúvacích prístrojov.
• Problémy spojené s používaním načúvacích prístrojov: Pískanie, nepríjemný pocit, infekcie ucha.
• Ako dieťa privyknúť na nosenie načúvacích prístrojov: Postupné zvykanie dieťaťa na nosenie načúvacích prístrojov, pozitívna motivácia.

FM systém

FM systém je bezdrôtový systém, ktorý prenáša zvuk priamo do načúvacieho prístroja dieťaťa. Používa sa najmä v školách a škôlkach, aby dieťa lepšie počulo učiteľa.

Kochleárne implantáty

Kochleárne implantáty sú elektronické zariadenia, ktoré obchádzajú poškodené časti vnútorného ucha a priamo stimulujú sluchový nerv. Sú určené pre deti s ťažkou až veľmi ťažkou stratou sluchu, ktorým načúvacie prístroje nepomáhajú. Ak ani kvalitné a silné digitálne načúvacie prístroje nestačia, existuje možnosť kochleárneho implantátu. Predovšetkým pre staršie dieťa alebo tínedžera môže byť veľmi náročné prijať, že stráca sluch. Môže sa objaviť strach alebo depresia. V takomto prípade je dobré vedieť, že mnohým ľuďom, ktorým už nepomáhajú počuť ani výkonné načúvacie prístroje, pomôže k počutiu kochleárny implantát.

• Ako funguje kochleárny implantát: Vonkajšia časť (rečový procesor) zachytáva zvuk a prevádza ho na elektrické signály. Vnútorná časť (implantát) stimuluje sluchový nerv.
• Výhody, riziká a limity: Kochleárne implantáty môžu výrazne zlepšiť sluch a reč dieťaťa, ale vyžadujú si operáciu a dlhodobú rehabilitáciu.
• Implantačné kritériá: Určujú, ktoré deti sú vhodné na kochleárnu implantáciu.
• Obojstranné počutie u dieťaťa s kochleárom: Obojstranná implantácia môže zlepšiť priestorové počutie a lokalizáciu zvuku.
• Proces rozhodovania: Rozhodnutie o kochleárnej implantácii je náročné a vyžaduje si konzultáciu s odborníkmi a zváženie všetkých pre a proti.
• Operácia - pred a po: Príprava na operáciu, priebeh operácie a pooperačná starostlivosť.
• Nastavenie kochleáru: Individuálne nastavenie kochleárneho implantátu podľa potrieb dieťaťa.
• Ako dieťa privyknúť na nosenie kochleárov: Postupné zvykanie dieťaťa na nosenie kochleárov, pozitívna motivácia.
• Udržanie implantátu na hlave dieťaťa.

Stredoušný a kmeňový implantát

Tieto implantáty sa používajú v špecifických prípadoch, keď kochleárny implantát nie je vhodný.

Implantovateľné systémy pre kostné vedenie

Tieto systémy prenášajú zvuk cez kosť priamo do vnútorného ucha.

• BAHA (Bone Anchored Hearing Aid).
• Bonebridge.
• ADHEAR.
• Zásady používania kostných vibrátorov.

Sluchová výchova a pomoc odborníkov

Sluchová výchova je proces, ktorý pomáha dieťaťu so stratou sluchu rozvíjať jeho sluchové schopnosti a reč.

• Čo je to sluchová výchova? Tréning sluchu s cieľom zlepšiť porozumenie reči.
• Ako prebieha sluchová výchova? Dieťa počúva rôzne zvuky a učí sa ich rozlišovať.
• Výsledky sluchovej výchovy: Zlepšenie porozumenia reči, rozvoj slovnej zásoby.

Dôležitá je spolupráca s odborníkmi, ako sú:

• Surdopéd: Špeciálny pedagóg, ktorý sa zaoberá výchovou a vzdelávaním detí so sluchovým postihnutím.
• Logopéd: Odborník, ktorý sa zaoberá diagnostikou a terapiou porúch reči a komunikácie.
• Foniatra: Lekár, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou porúch sluchu a hlasu.
• Psychológ: Odborník, ktorý poskytuje psychologickú podporu dieťaťu a jeho rodine.

Komunikácia a sluch

Komunikácia je pre dieťa so stratou sluchu veľmi dôležitá. Existuje niekoľko spôsobov, ako komunikovať s nepočujúcim dieťaťom:

• Slovenský znakový jazyk: Plnohodnotný jazyk komunity nepočujúcich v SR, má vlastnú gramatiku, je vhodný pre deti, ktoré majú predrečovú hluchotu.
• Znakovaná slovenčina: Komunikačný systém, ktorý bol vytvorený počujúcimi ľuďmi, aby sa mohli dorozumieť s nepočujúcimi, má rovnakú gramatiku ako slovenský jazyk, ide vlastne o viditeľnú slovenčinu. Znakovanú slovenčinu používajú ľudia nedoslýchaví a nahluchlí, naučia sa ju odpočúvaním.
• Prstová abeceda: Používajú sa obe alebo len jedna ruka, každý znak znamená jedno písmeno, vhodná je pre všetky druhy sluchového postihnutia.
• Odzeranie: Zreteľná artikulácia slov, používať ho môžu ľudia, ktorí ovládajú slovenský jazyk, musia mať pre to nadanie, ktoré sa musí rozvíjať. Je veľmi náročné na pozornosť, človek a najmä dieťa to nevydrží veľmi dlho.

Dôležité zásady komunikácie s dieťaťom so stratou sluchu:

• Uistite sa, že dieťa vždy vidí na vaše oči a v ústach nemáte žuvačku ani jedlo.
• Vypnite zvuky na pozadí (rádio, TV), pretože pôsobia na počúvanie rušivo.
• Použite svoje telo, intonáciu aj tvár na to, aby dieťa pochopilo, čo chcete slovami vyjadriť.
• Sledujte záujem vášho dieťatka, nenúťte ho, aby ono sledovalo to, čo by ste chceli robiť vy.
• Všímajte si verbálne aj neverbálne prejavy vášho dieťatka.
• Napodobňujte a opakujte.
• Nechajte dieťa zahrkať a hneď nato povedzte: „Teraz ja“ a zahrkajte tiež.
• Mnohí rodičia sa postupom času intuitívne naučia rozoznať, čo ich dieťa chce, a už pri náznaku zamrnkania mu danú vec dajú.
• Počkajte na reakciu svojho dieťatka, kým napočítajte do 10.
• Nepoužívajte gramaticky nesprávne vety. Odporúča sa hovoriť pomalšie a zreteľne, tak, aby ste boli vždy o jeden krok (slovo) dopredu pred dieťaťom.
• Zoberte vaše bábätko na ruky a chodievajte s ním pravidelne po byte.
• Ak si dieťa pojem osvojilo, nebojte sa ho použiť v nových situáciách, prípadne ho viac vysvetliť.
• Komentujte všetko, čo s dieťaťom robíte, čo dieťa vidí, čo ho zaujíma.
• Rituály sú zároveň výbornou príležitosťou na to, aby vaše dieťa započulo tie isté slová v rovnakých (ale aj v nových) súvislostiach MNOHOKRÁT za deň.
• Urobte dieťaťu knižku zážitkov, kde budete spolu zakresľovať zaujímavé situácie, ktoré ste cez deň zažili.
• Ak dieťa slovo alebo vetu vysloví chybne alebo nekompletne, predveďte mu, ako by to malo znieť správne.

Posunkovať alebo neposunkovať

Posunkovanie môže byť pre dieťa so stratou sluchu veľmi užitočné, pretože mu umožňuje komunikovať ešte predtým, ako sa naučí hovoriť.

• Dôvody prečo posunkovať: Uľahčuje komunikáciu, znižuje frustráciu, podporuje rozvoj reči.
• Uvažujeme o posunkovaní: Zvážte výhody a nevýhody posunkovania, navštívte kurz posunkového jazyka.
• Ako začať s posunkami: Začnite s jednoduchými posunkami, ktoré súvisia s každodennými činnosťami.
• Rutiny a prirodzené prostredie.
• Denník - knižka plná zážitkov.

Rodina s dieťaťom s poruchou sluchu

Narodenie dieťaťa s poruchou sluchu je náročná situácia pre celú rodinu. Rodičia prechádzajú rôznymi fázami, ako sú šok, popretie, úzkosť, hnev, depresia a prijatie. Porucha sluchu sa často nazýva „neviditeľné postihnutie“. Jej dôsledky na život dieťaťa sú však výrazné, pokiaľ ostane porucha sluchu nepodchytená a dieťa nenosí pravidelne načúvací prístroj alebo kochleárny implantát. Dieťa, ktoré nemá dobre skompenzovanú poruchu sluchu, a preto nepočuje dobre, môže zažívať frustráciu, zmätok a zahanbovanie. Bežné veci ako rozhovor s rodičmi, hra s priateľmi, telefonovanie alebo sledovanie televízie mu môžu spôsobovať veľké ťažkosti, následkom čoho sa sťahuje zo sociálnej skupiny. Odborníci sa pritom zhodujú, že nepodchytená porucha sluchu môže negatívne ovplyvniť zdravý vývin dieťa vo všetkých dôležitých oblastiach a to aj u detí, ktoré majú menšiu stratu sluchu. Na druhej strane, výskumy zároveň ukazujú, že deti, ktoré začali nosiť načúvacie prístroje do 6. mesiaca a následne absolvovali skorú intervenciu, sa vývinom podobajú na počujúce deti. Je nutné však brať do úvahy, že nie všetky deti môžu mať stratu sluchu kompenzovanú do 6. mesiaca veku, pretože to technicky nie je možné, napríklad pre veľmi úzky zvukovod. V niektorých prípadoch sa musí počkať do 7. mesiaca. Odborníci zároveň upozorňujú na to, že aj deti, ktoré dostali vhodnú kompenzáciu sluchu až v neskoršom veku s pomocou lekárov sa dobre pripravili na nástup do škôlky alebo školy. Aj medzi neskoršie identifikovanými deťmi je mnoho šikovných detí, ktoré uspejú v počujúcej alebo nepočujúcej komunite, založia si rodinu a žijú šťastný život.

Príznaky poruchy sluchu

slovná zásoba môže byť chudobnejšia, problémy s artikulačnou obratnosťou alebo s výslovnosťou, komolenie slov, dieťa nemá zmysel pre rytmus, pred nástupom do školy nie je schopné vytlieskať slová na slabiky a rozoznať prvú hlásku v slove, má problém so zapamätávaním básničiek, má problém naučiť sa pojmy, farby, geometrické tvary a pod., je nepokojné a má problém sústrediť sa, máte pocit, že nerozumie inštrukciám, dieťa má problém spoznať predmet, vie to len vtedy, keď mu ho opíšete. Dieťa počas komunikácie: nereaguje na bežnú konverzáciu, nesprávne odpovedá na otázky, sleduje pery, keď počúva iných, otáča hlavu na jednu stranu v snahe lepšie počuť, má problémy vo výslovnosti v porovnaní s inými deťmi rovnakého veku, má oneskorenú alebo skomolenú reč, má slabú slovnú zásobu, má problémy porozumieť komunikácii hlavne v hlučnom prostredí, prípadne v prostredí, kde v pozadí niekto rozpráva, vyhýba sa komunikácii a sociálnym situáciám.Varovné signály, že sa niečo deje u detí do roka, do dvoch, sú, že dieťa nereaguje na hlasné zvuky, nereaguje na zvukové hračky, neotáča sa za zvukom, nebľaboce… Mamičky si to všimnú a prichádzajú na vyšetrenie.Akékoľvek upozornenia zo strany učiteľa, že dieťa si zhorší priemer, dochádza k nedostatočnej reakcii pri vyučovaní, nesprávne odpovedá, zameriava sa na pery pedagóga, dieťa sa uzatvára… Toto môže byť spôsobené aj poruchou sluchu, že nedostatočne rozumie. Takisto sa oneskoruje vývoj reči, deti si pridávajú hlasitosť na rádiu, pri sledovaní televízie, to sú také subjektívne varovné príznaky, ktoré si všimnú učitelia alebo rodičia.

Signály, kedy treba zvýšiť pozornosť:

• DIEŤA 12 - 18 MESIACOV: nerozoznáva mená známych ľudí, zvierat, objektov, nenasleduje jednoduché príkazy - napríklad „poď sem“, neotočí hlavu, ak z inej miestnosti prichádzajú zvuky a nereaguje na hudbu, nenapodobňuje jednoduché slová a nebľaboce, nepozrie na daný známy objekt, ak sa o ňom hovorí.
• DIEŤA DO DVOCH ROKOV: nepoužíva viac ako päť slov, nepozná predmety podľa ich názvu, nereaguje slovami „áno“ alebo „nie“ na otázku, nemieša bľabotanie s normálnou rečou, neteší sa, keď si idete čítať, nerozumie jednoduchým slovným spojeniam.
• STARŠIE DETI 2 - 3 ROKY: nedokážu vytvoriť jednoduché vety typu „ja idem“, nemajú záujem o jednoduché príbehy, nerozumejú mnohým akčným slovám - „bež“, „choď“, „sadni si“, nevedia si vybrať „malé“ alebo „veľké“, nepoužívajú množné číslo a slovesá, nepýtajú sa otázky typu „čo“ a „prečo“.

tags: #dieta #si #strla #do #usi