Deti sa v škole správajú rôzne, a nie vždy je ich správanie v súlade so spoločenskými normami. Jedným z takýchto prejavov môže byť aj predvádzanie sa. Tento článok sa zameriava na to, ako reagovať na predvádzanie sa detí v škole a ako im pomôcť nájsť zdravšie spôsoby, ako sa začleniť do kolektívu.
Pochopenie nevhodného správania detí
"Nevšímaj si ju, len sa snaží upútať pozornosť." Táto reakcia na dieťa, ktoré sa nespráva práve tak, ako diktujú spoločenské normy, je často počúvaná. Práve ignorácia je jeden z najčastejších spôsobov, ktorý sa dlhé roky považoval za správny v prístupe k deťom, ktoré takpovediac neposlúchajú. Žiadne dieťa však nie je vo svojej podstate zlé. Treba si uvedomiť, že ak sa správa nevhodne, robí to s istým cieľom.
Rakúsky psychiater Rudolf Dreikurs vyvinul systém, ktorý pomáha pochopiť nevhodné správanie detí a ukazuje, ako ich stimulovať k spolupráci bez trestov a odmien. Žiadne príkazy, zákazy, sľuby ani vyhrážanie sa. Len slušný ľudský prístup. Získať si ich namiesto prevahy. Dreikurs tvrdil, že nevhodné správanie vychádza z toho, že deťom chýba pocit, že niekam patria. Pretože to najdôležitejšie, čo dieťa potrebuje je pocit, že niekam patrí, že je súčasťou kolektívu, komunity, rodiny, a že je plnohodnotným členom sociálnej skupiny. Všetci to predsa potrebujeme, aj my dospelí. Akékoľvek nevhodné správanie detí je len volaním o pomoc. Ak ho rodič za to vyhreší, potrestá, pošle zavrieť sa do izby, nakričí naň, zakáže mu tablet alebo sa mu začne vyhrážať, vyrieši možno to samotné nevhodné správanie v tom danom momente, ale nevyrieši tú skutočnú podstatu, ktorá dieťa trápi. Práve naopak, ešte mu môže aj viac ublížiť. Dreikurs si všimol, že veľa rodičov sa presne takýmto spôsobom snažilo získať prevahu nad dieťaťom namiesto toho, aby si získali dieťa na svoju stranu. Získať prevahu nad dieťaťom je možné použitím sily, z postavenia moci, kontrolovaním, trestaním. Získať si deti na svoju stranu sa dá tak, že sa k nim budeme správať s úctou a rešpektom. Ako ale tvrdil Dreikurs - slušne, ale pevne. Trvať na dodržiavaní pravidiel a nastaviť limity, ale robiť to s láskou a bez ponižovania detí. Ak získame nad dieťaťom prevahu, urobíme z nich porazených, a tá porážka ich bude viesť k tomu, aby sa správali ešte nevhodnejšie, s väčšou intenzitou alebo s častejšou frekvenciou. Ak si ich získame na svoju stranu, získame si ich aj s ochotou spolupracovať.
Štyri základné ciele nevhodného správania detí
Ak sa teda dieťa správa nevhodne a chcete sa vyhnúť trestom, kriku či vyhrážkam, prvým krokom je prísť na to, čo sa vlastne nevhodným správaním snaží dosiahnuť. Dreikurs identifikoval štyri základné ciele nevhodného správania detí. (Sociálna skupina môže byť samotná rodina.)
1. Pozornosť
Dieťa sa správa nevhodne, aby si získalo pozornosť rodiča. Verí totiž tomu, patrí do svojej sociálnej skupiny len vtedy, ak má dostatok pozornosti. Svojim spôsobom má pravdu, každý si zaslúži pozornosť. Problém nastáva, keď dieťa začína byť fakt otravné. Ak vám ide na nervy, tak nepochybne bojuje samé so sebou. To, že mu chýba pozornosť zistíte tak, že ak na neho zareagujete, prestane s nevhodným správaním.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
2. Moc
Dieťa verí tomu, že je súčasťou svojej sociálnej skupiny len vtedy, keď ju riadi, prípadne aspoň vtedy, ak nedovolí rodičovi, aby ju riadil on. Môže tak napríklad reagovať na autoritatívneho rodiča. Ak dieťaťu niečo prikážete a ono sa tvári, že ho nemôžete donútiť, tak ste sa ocitli v boji o moc.
3. Odplata
Dieťa si myslí, že do svojej sociálnej skupiny nepatrí, ale že aspoň môže vrátiť to, že mu niekto ublížil. Ak sa vám dieťa snaží ublížiť, znamená to, že samé trpí. Napríklad ak vám povie, že vás nenávidí. Netreba si to brať osobne.
4. Predpokladaná nedostatočnosť
Dieťa verí tomu, že je preň nemožné patriť do jeho sociálnej skupiny a rozhodlo sa vzdať sa. Možno má pocit neschopnosti.
Ako zistiť, čo dieťa potrebuje?
Menšie deti vedome nevedia, prečo sa správajú nevhodne. Nevedia o svojom cieli, nerobia to naschvál. Ani väčšie deti to nemusia vždy vedieť. Dreikurs hovorieval, že “deti sú dobré vo vnímaní, ale slabé v interpretovaní.” Znamená to, že síce všetko okolo seba vnímajú, ale nevedia to vyjadriť. Preto sa detí pýtal takzvané “môže byť otázky.”
- Môže byť, že sa takto správaš, lebo chceš upútať moju pozornosť?
- Môže byť, že sa takto správaš, lebo mi chceš ukázať, že si môžeš robiť, čo chceš?
- Môže byť, že sa takto správaš, lebo sa trápiš a chceš ublížiť aj mne?
- Môže byť, že sa takto správaš, lebo neveríš, že môžeš uspieť a nechceš to ani skúsiť?
Namiesto “takto správaš” treba vždy dosadiť presnú formuláciu toho, čo dieťa robí. Hádže niečo o zem, hádže seba o zem. Dieťa vám nepovie pravdu. Ak povie len nie, prejdite na ďalšiu otázku. Ak povie nie, ale podvedome sa usmeje, trafili ste. Zistili sa, kde je problém a môžete na ňom začať pracovať.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako riešiť nevhodné správanie?
1. Pozornosť
Riešením však nie je reagovať zakaždým na jeho nevhodné správanie. Riešením je dať mu za normálnych okolností dostatok pozornosti, aby o ňu nemusel bojovať takýmto spôsobom. Ak sa dieťa dožaduje nadmernej pozornosti, vysiela skrytú správu, že chce, aby si ho rodič všimol, aby ho užitočne zapojil do svojho života. Z dlhodobého hľadiska to vyriešite tým, že dieťaťu budete každý deň venovať dostatok pozornosti. Môžete sa spolu hrať, ísť von do parku, hrať karty, pexeso, stavať lego, čítať si. Čokoľvek, čo dieťa chce. Môžete ho aktívne zapojiť do chodu domácnosti, nechať ho vybrať bielizeň z práčky, pomôcť pri varení. Dieťa chce niekam patriť a chce, aby ste si ho všimli. Preto sa nepočíta, ak s ním síce idete von, ale pozeráte pritom do mobilu.
2. Moc
Dlhodobo to viete vyriešiť tak, že sa s dieťaťom budete rozprávať namiesto toho, aby ste mu veci diktovali. Neprikážte mu, čo si má obliecť, ale dajte mu na výber z dvoch možností. Nenúťte ho jesť to, čo mu nechutí. Pýtajte sa ho na jeho názor a jeho potreby. Naučte ho, že sa treba vždy dohodnúť namiesto toho, aby ste mu ukázali, že silnejší a väčší môže diktovať podmienky.
3. Odplata
Vyriešite to tým, že dieťaťu dovolíte ukázať jeho pocity. Dovolíte mu hnevať sa, dovolíte mu ukázať smútok, dovolíte mu popísať svoje trápenia a problémy. Naučíte ho ospravedlniť sa tým, že sa ospravedlníte vy jemu vždy, keď to bude na mieste. Ukážete mu, že sa o neho zaujímate ako o človeka.
4. Predpokladaná nedostatočnosť
Pomôžte mu tak, že ho budete povzbudzovať. Vyhnite sa akejkoľvek kritike. Trénujte s ním to, čo mu nejde. Rozložte náročné aktivity na menšie a jednoduchšie kroky. Neľutujte ho a nerobte veci za neho, len mu ukážte, ako sa majú robiť.
Príklad z praxe: Dieťa so selektívnym mutizmom a tlak okolia
Mám dcérku bude mať 5 rokov vo februári, ide o to, že do školky velmi nechodí často je chorá. Problém je aj v tom že ma selektívny mutizmus, proste nekomunikuje s cuzdzími, alebo kedy ako sa jej chce. Chodíme ku svokrovcom a tam stále počujem, že nevie dobre hovoriť že jej nerozumejú, je pravda, že ak rýchlo hovorí tak niekedy jej ťažšie rozumieť, ale inač vie všetky písmenka dokonca aj R vie povedať. Ku svokrovcom chodí aj sestra svokry a tá stále chce aby jej moja dcéra spievala pesničky, alebo aby jej recitovala. Mala nechce jej recitovať a ani spievať a ide od nej preč tak hneď začne že nevie hovoriť, že tak sa nesprávajú 5 ročné deti, že sa chová ako 3trojročná. Že ju ani nezoberú do školy, keď sa takto bude chovať. Proste takto jej ta pani hovorí. Svokrovci sú ticho alebo ešte tej pani prikyvujú. Ja som z toho nešťastná, lebo ja neviem rozkázať malej aby na povel hovorila pri selektívnom mutizme, ale ani vôbec jej neviem rozkázať aby na povel recitovala ak to nechce. S mužom sa kvoli tomu potom hádame, lebo on chce aby dieťa na silu recitovalo, a spievalo jeho tete a rodičom. Čo by ste robili vy ? Vaše deti recitujú na povel ? Svokrovci vedia že s malou chodím ku psychologičke aj napriek tomu sa chovajú divne.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
V tejto situácii je dôležité chrániť dieťa pred negatívnymi komentármi a tlakom okolia. Selektívny mutizmus je diagnóza, ktorá vyžaduje citlivý prístup a pochopenie. Rodičia by mali svokrovcom a ostatným členom rodiny vysvetliť, čo selektívny mutizmus znamená a prečo dieťa nemôže hovoriť na povel. Je tiež dôležité, aby rodičia držali spolu a podporovali sa navzájom, namiesto toho, aby sa hádali kvôli tlaku okolia. V žiadnom prípade by sa dieťa nemalo nútiť do recitovania alebo spievania, ak to nechce, pretože to môže zhoršiť jeho úzkosť a selektívny mutizmus.
Príklad z praxe: Predvádzanie sa a intrigy v triede
Ahojte.chcem vedieť vas názor na správanie 9rocneho dievčata,štvrtácka ZŠ. Nosí push up podprsenky do skoly aj bežne doma,predvádza sa pred chlapcami..neustále robí intrigy medzi dievcatami..jednoznačne manipuluje s dospelými aj s deťmi ,rovesníkmi.. deti sa nanu sťažujú. Keď je veľmi zle ,ze sa udeje nejaky konflikt v skole alebo v druzine,celé to otoci proti niekomu. Ako by ste to riešili?rodicia všetko popieraju,morálne hodnoty a rodičovské zručnosti sú slabšie..Ďakujem za každú odpoved
V tomto prípade je dôležité zamerať sa na správanie dievčaťa a jeho vplyv na ostatné deti v triede. Ak sa dievča predvádza, robí intrigy a manipuluje s ostatnými, je potrebné to riešiť v spolupráci s učiteľkou a vedením školy. Učiteľka by mala viesť s dievčaťom rozhovor o jej správaní a vysvetliť jej, že takéto správanie nie je v poriadku a že ubližuje ostatným deťom. Ak rodičia dievčaťa popierajú problém, je potrebné sa s nimi opakovane rozprávať a snažiť sa ich presvedčiť, aby spolupracovali pri riešení situácie. V prípade, že sa situácia nezlepší, je možné požiadať o pomoc školského psychológa alebo špeciálneho pedagóga.
Čo nerobiť pri nevhodnom správaní detí
Je dôležité si uvedomiť, že existujú určité reakcie a prístupy, ktoré pri riešení nevhodného správania detí nie sú efektívne, a dokonca môžu situáciu zhoršiť. Medzi tieto patrí:
- Vyčítanie zlého správania: Vyčítanie dieťaťu jeho zlého správania bez ponúknutia riešenia alebo pochopenia príčiny je neúčinné a môže viesť k ešte väčšiemu vzdoru.
- Otázky "Prečo?": Pýtať sa dieťaťa "Prečo si to urobil?" bez snahy o pochopenie jeho motivácie zvyčajne nevedie k žiadnej konštruktívnej odpovedi.
- Prosenie a prosíkanie: Prosenie dieťaťa, aby zmenilo svoje správanie, môže viesť k tomu, že dieťa nebude brať rodiča vážne.
- Výzvy bez následkov: Opakované výzvy dieťaťu, aby niečo urobilo alebo prestalo, bez akýchkoľvek následkov, vedú k tomu, že dieťa prestane brať výzvy vážne.
- Napomenutia bez následkov: Oznámenie dieťaťu, aké následky bude mať jeho neposlušnosť, ak sa tieto následky v skutočnosti nikdy nenaplnia, vedie k strate dôvery a rešpektu.
- Ignorovanie: Ignorovanie nevhodného správania dieťaťa, najmä ak ide o extrémne správanie, môže viesť k jeho stupňovaniu a strate rešpektu voči rodičom.
- Nepriateľské reakcie: Nepriateľské reakcie, ako sú výčitky, nadávky, prísne tresty a bitky, vysielajú dieťaťu správu, že ho nemáte radi, a môžu viesť k pocitom viny, túžbe po pomste a zničeniu sebavedomia.
Ako na to ísť správne
- Uvedomte si, že cieľom nie je prevaha, ale spolupráca. Snažte sa získať dieťa na svoju stranu, nie ho poraziť.
- Zistite, čo sa dieťa snaží nevhodným správaním dosiahnuť. Identifikujte, či ide o pozornosť, moc, odplatu alebo pocit nedostatočnosti.
- Používajte "môže byť otázky" na zistenie, čo dieťa potrebuje. Pýtajte sa dieťaťa, či sa správa takto, lebo chce upútať pozornosť, ukázať, že si môže robiť, čo chce, ublížiť, alebo neverí, že môže uspieť.
- Venujte dieťaťu dostatok pozornosti. Zabezpečte, aby dieťa malo dostatok pozornosti za normálnych okolností, aby o ňu nemuselo bojovať nevhodným správaním.
- Rozprávajte sa s dieťaťom namiesto toho, aby ste mu diktovali. Dajte mu na výber z možností a pýtajte sa ho na jeho názor a potreby.
- Dovoľte dieťaťu ukázať jeho pocity. Dovolte mu hnevať sa, smútiť a popísať svoje trápenia a problémy.
- Povzbudzujte dieťa a vyhnite sa kritike. Trénujte s ním to, čo mu nejde, a rozložte náročné aktivity na menšie kroky.
Výchova detí a rodičovské poslanie
Výchova dieťaťa je jedným z najväčších ľudských poslaní. Tým, akých ľudí z našich detí vychováme, priamo ovplyvňujeme fungovanie spoločnosti celé desaťročia dopredu. Nie vždy to pri výchove detí ide ľahko. Niekedy robíme chyby, ktoré si možno ani neuvedomujeme. Základom rozumnej výchovy je uvedomiť si povahové črty dieťaťa a na základe toho k nemu aj pristupovať. Jeho nadanie, talent, schopnosti a pozitívne vlastnosti podporovať a zdravo vyzdvihovať, negatívne vlastnosti citlivo a mierne tlmiť. Skĺbiť všetky výchovné postupy sa niekedy pre rodičov stávajú veľkým umením. Na to, aby svoje poslanie zvládli čo najlepšie, majú vždy pri sebe rady skúsených odborníkov, ktorí sa problematike výchovy venujú denne už dlhé roky.
Duševné zdravie detí a kedy vyhľadať pomoc
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Medzi príznaky, ktoré by mali rodičov znepokojiť, patria:
- Častý plač bez jasného dôvodu
- Neustále smútok a strata záujmu o aktivity, ktoré dieťa predtým bavili
- Izolácia a vyhýbanie sa kamarátom a blízkym
- Problémy so spánkom a nechutenstvo
- Riskantné správanie a sebapoškodzovanie
- Výkyvy nálad a zmeny v správaní
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Vyhľadajte odbornú pomoc u detského psychiatra alebo psychológa. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia.