Sluch je jedným z piatich základných ľudských zmyslov a jeho porucha, najmä ak sa objaví v detstve, môže mať rozsiahle dôsledky na kvalitu života jedinca. Pri príležitosti Svetového dňa sluchu a počutia, ktorý si každoročne pripomíname 3. marca, je dôležité upozorniť na túto problematiku. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa touto iniciatívou snaží upozorniť na dôležitosť sluchu a na narastajúci počet ľudí so stratou sluchu, na potrebu skorej diagnostiky a následnej liečby porúch sluchu. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť rodičom a širokej verejnosti zrozumiteľné a aktuálne informácie o sluchovom postihnutí u detí, jeho príčinách, diagnostike, vplyve na život dieťaťa a možnostiach kompenzácie a prevencie.
Definícia a klasifikácia sluchového postihnutia
Sluchové postihnutie zahŕňa širokú škálu obmedzení sluchovej schopnosti, od miernej nedoslýchavosti až po úplnú hluchotu. Osoby s rôznym stupňom sluchového postihnutia - nedoslýchaví, nepočujúci, ohluchnutí a osoby s kochleárnym implantátom - tvoria rôznorodú skupinu s odlišnými potrebami a spôsobmi komunikácie.
- Nedoslýchavosť predstavuje ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom.
- Hluchota je prípad, keď jedinec vôbec nepočuje, a teda vníma reč prevažne zrakom a hmatom.
Je dôležité si uvedomiť, že aj ľudia s načúvacím aparátom nemusia vnímať zvuky normálne. Načúvací aparát zlepšuje kvalitu a kvantitu sluchového vnímania, ale neodstraňuje úplne narušenie sluchu.
Podľa kritérií WHO sa stupeň poruchy sluchu určuje na podklade audiometrického vyšetrenia a vyšetrenia sluchového prahu u každého pacienta. Je to špeciálne vyšetrenie, pri ktorom je nutná spolupráca pacienta, kedy pacient pri vyšetrení signalizuje na presne definovaných frekvenciách svoj sluchový vnem, na základe toho vzniká určitá krivka a vypočítava sa sluchová strata u konkrétneho pacienta.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikuje stupne sluchového postihnutia nasledovne:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Ľahké sluchové postihnutie: 26-40 dB
- Stredné sluchové postihnutie: 41-55 dB
- Stredne ťažké sluchové postihnutie: 56-71 dB
- Ťažké sluchové postihnutie: 71-91 dB
- Veľmi ťažké sluchové postihnutie: 91+ dB
- Úplná strata sluchu
Stupeň ľahký je definovaný stratou sluchu do 40 dB, stredne ťažký stratou do 70 dB a ťažký až veľmi ťažký od 70 dB vyššie. Strata 90 dB a viac je považovaná za hluchotu. Z pohľadu pacienta o stupni sluchovej straty hovorí úroveň rozumenia pri stupňoch. Pacient pri ľahkom stupni má problém s porozumením prevažne tichej reči, šepotu. Má komunikačný problém, ktorý ho limituje v rozumení reči. Pri strednom ťažkostí pribúda. Pacient má ťažkosti s bežnou hovorovou rečou, s konverzáciou, so spoločenským uplatnením a pri ťažkom stupni straty sluchu dochádza k problémom už úplne. Hlavným problémom u týchto pacientov je rozvoj konverzácie a komunikácie. Tým, že nepočuje, nerozumie, nastávajú komunikačné problémy nielen v rodine, ale i pracovnom prostredí. Postupne dochádza k sociálnej deprivácii, nedoslýchavý pacient má znížené kontakty a ďalšia miera ťažkostí je sociálno-ekonomického charakteru.
Je však dôležité poznamenať, že stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti.
Vplyv sluchového postihnutia na vývin dieťaťa
Hluchota patrí medzi najťažšie zmyslové poškodenia a WHO ju zaraďuje na druhé miesto po mentálnom postihnutí. Neskoro odhalená porucha sluchu alebo hluchota u dieťaťa môže mať závažné následky:
- Oneskorený vývin reči
- Omeškanie mentálneho vývinu a poznávacích schopností
- Narušené sociálne vzťahy a emocionálny vývin
Pre detskú populáciu je sluch hlavným faktorom rozvoja reči, v prípade poruchy prichádza k oneskorenému a sťaženému rozvoju reči, k zhoršeniu komunikačných schopností, k ťažkostiam s učením a vzdelávaním, k horšiemu prístupu k informáciám a následným uplatnením pacienta v každodennom živote.
Odhalenie a včasná liečba obojstranného poškodenia sluchu je obzvlášť dôležitá v útlom detstve, pretože dieťa, ktoré nepočuje, zaostáva v psychickom vývoji a nevyvíja sa mu ani reč. Neodhalená a nekorigovaná ťažká porucha sluchu alebo hluchota spôsobí, že sa u dieťaťa reč nevyvinie vôbec - vtedy hovoríme o tzv. hluchonemote, čím sa zabrzdí i mentálny vývin dieťaťa. Stredne ťažká porucha sluchu spôsobí oneskorený vývoj reči a ľahká porucha môže byť príčinou napríklad horšieho prospechu v škole. Preto je dôležité, aby sa poruchy sluchu diagnostikovali čo najskôr, a dieťaťu sa tak zabezpečil optimálny vývoj.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Sluchové centrum v mozgu sa vyvíja už pred narodením. Je dokázané, že plod reaguje na zvuk už v 8. mesiaci embryonálneho vývoja. Po narodení sa zvukovou stimuláciou rozvíja nielen sluchové centrum, ale vyvíja sa i rečové centrum a šanca vyvolania adekvátnej činnosti rečového centra je podľa súčasných poznatkov do konca 4. roka života.
Príčiny sluchového postihnutia
Čo sa týka samotných príčin a vyvolávajúcich faktorov, ktoré spôsobia poruchu sluchu, tých je veľmi veľa, ale dôležité je, že v priemere 90 percent porúch sluchu je adekvátnou liečbou „navrátiteľných“.
Príčiny sluchového postihnutia možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Prenatálne príčiny
- Dedičnosť: Je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota jedným z prejavov.
- Choroby matky počas tehotenstva: Najmä v prvom trimestri, ako sú osýpky, čierny kašeľ, rubeola a diabetes.
Perinatálne príčiny
Obdobie krátko pred, počas a krátko po pôrode môže byť kritické pre vývin sluchu.
Postnatálne príčiny
Medzi najčastejšie príčiny poruchy sluchu patria:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Zápaly: Či už stredoušné s poškodením blany bubienka a prevodového systému, ale aj zápaly zvukovodu, ktoré môžu byť bakteriálneho, vírusového alebo plesňového pôvodu.
- Akútna strata sluchu alebo akútne ohluchnutie: Ktoré býva pomerne časté v populácii.
- Dlhodobé poškodzovanie sluchu hlukom.
- Traumatické zmeny: Ktoré môžu byť spôsobené ruptúrou blanky bubienka alebo pri rôznych zlomeninách spánkových kostí.
- Poškodenie ototoxickými liekmi: Tam patria niektoré antibiotiká, cytostatiká, ktoré sa používajú počas liečby onkologických ochorení.
- Nádory.
- Infekčné choroby: Typu osýpky, rubeola, rôzne zápaly mozgových blán, tzv. meningitídy.
- Vrodené alebo genetické vady.
- Prítomnosť cudzích telies vo zvukovode a na prítomnosť ušného mazu.
Okrem toho, problémy so sluchom môžu spôsobovať aj:
- Infekčné choroby u dieťaťa, prípadne ich liečba ototoxickými liekmi.
- Hlučné prostredie - napríklad, keď hovorí viac ľudí naraz, vrčí elektrika, hrá TV alebo hudba na pozadí.
- Upchatý nos, ktorý môže spôsobiť aj nefunkčnosť sluchovej trubice, ktorá komunikuje so stredným uchom, a infekcia tak môže cez sluchovú trubicu prestúpiť do uška a spôsobiť problémy so sluchom.
- Vírusový zápal ucha.
Typy porúch sluchu
Podľa miesta poškodenia sluchového systému sa rozlišujú tieto typy porúch sluchu:
- Prevodová porucha sluchu: Spôsobená problémami vo vonkajšom alebo strednom uchu, ktoré bránia prenosu zvuku do vnútorného ucha. Z pedagogického hľadiska je možné lepšie kompenzačnou technikou korigovať prevodové poruchy.
- Percepčná porucha sluchu (senzorineurálna): Spôsobená poškodením vnútorného ucha (kochlei) alebo sluchového nervu. Sú to najčastejšie typy porúch sluchu u detí. Je podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu.
- Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.
- Retrokochleárna porucha sluchu: Zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve alebo dráhy mozgového kmeňa.
- Sluchová neuropatia: Problém s prenosom signálov zo vnútorného ucha do mozgu.
- Centrálna porucha sluchu: Problém so spracovaním zvuku v mozgu.
Okrem toho existujú aj ďalšie typy porúch sluchu:
- Jednostranná porucha sluchu: Postihnuté je len jedno ucho. Ako už názov naznačuje, deti s takouto poruchou sluchu počujú horšie iba na jedno ucho, pričom porucha sluchu na pravom uchu zvykne spôsobovať vážnejšie problémy ako porucha sluchu na ľavom uchu. Veľkosť poruchy sluchu na poškodenom uchu sa líši - môže ísť o miernu poruchu sluchu až úplnú hluchotu.
- Progresívna porucha sluchu: Sluch sa postupne zhoršuje.
- Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa mení, niekedy je lepší, niekedy horší. Fluktuujúca vnútroušná porucha sluchu: u detí málo známa, klinicky slabo definovaná a často nepoznaná, väčšinou prechádza do progresívnej ťažkej poruchy sluchu.
- Náhla percepčná strata sluchu: Náhle zhoršenie sluchu, ktoré vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Diagnostika sluchového postihnutia
Skorá diagnostika je kľúčová pre minimalizáciu negatívnych dopadov sluchového postihnutia na vývin dieťaťa. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu.
Novorodenecký skríning sluchu
Na Slovensku je od 1. mája 2006 legislatívne zavedený celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Vyšetrenie sluchu sa vykonáva pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života, u nedonosených alebo patologických novorodencov aj neskôr, ale pred prepustením domov.
Audiologické vyšetrenia
Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Používajú sa rôzne metódy:
- Neobjektívne (behaviorálne) metódy: Založené na pozorovaní reakcií dieťaťa na zvukové podnety. Sluchové centrum sa vyvíja už pred narodením, je dokázané, že plod reaguje na zvuk už v 8. mesiaci embryonálneho vývoja a dokáže si zvuky zapamätať. Tieto metódy sú založené na reakciách nepodmienenými reflexmi, používajú sa ako doplnkové metódy k objektívnym metódam.
- Otoakustické emisie (OAE): Merajú zvuky produkované vonkajšími vláskovými bunkami vnútorného ucha. Sú to zvuky, ktoré sú produkované vibráciami vonkajších vláskových buniek vnútorného ucha (v Cortiho orgáne) a môžeme ich objektívne zaznamenať citlivým mikrofónom vo vonkajšom zvukovode.
- Impedančná audiometria: Vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha. Pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód: z tympanometrie a z vyšetrenia reflexu m.
- Audiometria evokovaných odpovedí (BERA): Objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí. Sluchový evokovaný potenciál je krátka elektroencefalografická odpoveď na zvukový podnet.
Kompenzačné pomôcky a metódy
Osoby so sluchovým postihnutím používajú rôzne prístroje a metódy, ktoré im umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej.
Načúvacie prístroje
Individuálne prístroje, ktoré zosilňujú zvuk. Majú zdroj energie z batérií. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách. Všetky naslúchacie aparáty majú v súčasnej dobe digitálne spracovanie zvukov, čiže aj kvalita počutia je niekde inde. V poslednom období, ako pokračuje vývoj digitálnych technológii, sú mnohé cez bluetooth technológiu kompatibilné s prídavnými zariadeniami, so smart telefónmi, do ktorých je možné stiahnuť aplikácie na ovládanie aparátov.
V prípade sluchového postihnutia pri strate sluchu od 40 dB a viac alebo v úrovni ľahkej sluchovej straty, ale v prípade sociálne neadekvátneho sluchu, kedy už u pacienta nastupuje komunikačná bariéra, tento stav je trvalý, možnosť liečby je vyčerpaná a dochádza k vzniku chronickej sluchovej straty, v tomto prípade je u týchto pacientov so sluchovým hendikepom možnosť rehabilitácie sluchu naslúchadlom. Tento sektor sa v posledných rokoch rýchlo rozvíja, naslúchacie aparáty sa nastavujú individuálne každému pacientovi a prispôsobujú sa jeho akustickým potrebám. Delenie aparátov je rôzne - či je lokalizovaný za uchom alebo vo zvukovode.
Kochleárny implantát (KI)
Neuroprotéza, ktorá priamo stimuluje sluchový nerv elektrickými impulzmi.
Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti. Skladá sa z prijímača - stimulátora, ktorý je uložený pod kožou za uchom a jemného zväzku elektród, ktorý sa vsúva do slimáka vnútorného ucha. Zvuky prostredia a zvuky reči sú zachytené mikrofónom, odkiaľ sa informácia po kábliku odosiela do rečového procesora. Rečový procesor vyberá a kóduje zvuky tak, aby sa informácie o charakteristikách prenášaného zvuku čo najvernejšie premenili na elektrické stimuly. Z rečového procesora je kódovaný signál odoslaný do vysielacej cievky a odtiaľ sa cez kožu pomocou elektromagnetických vĺn vysiela do prijímača. Prijímač mení kódované signály na bifázické prúdové elektrické impulzy. Elektrické impulzy sú vysielané k elektródam tak, aby stimulovali sluchové nervové vlákna.
Ďalšie pomôcky a prístupy
- Komunikačné a signalizačné pomôcky: Pomáhajú pri komunikácii a upozorňujú na dôležité zvuky.
- Sluchová výchova: Rozvíja sluchové vnímanie a porozumenie reči. Od počiatkov vzdelávania detí so sluchovým postihnutím zameriavali odborníci svoju snahu okrem iného na rozvíjanie metód, ktoré približujú sluchovo postihnutému svet zvukov - na sluchovú výchovu.
- Odzerať: Po určitej dobe reedukácie sluchu možno pozorovať zhoršenie schopnosti odzerať. Je to pravdepodobne známka využívania sluchu pri komunikácii rečou. Neskoršie sa však odzeranie a sluchové vnímanie navzájom koordinujú a dopĺňajú.
- Čítanie: Rozvoj čítania prináša dieťaťu nové jazykové skúsenosti, ktorými je kladne motivované k čítaniu s porozumením.
- Schopnosť domýšľať si neúplne počutý či odozretý prehovor: To je možné na základe všeobecných znalostí o téme a použitých pojmoch.
- Adaptácia vzdelávacieho procesu a podpora počas prípravy na povolanie: Je úlohou centra špeciálno-pedagogického poradenstva.
Raná intervencia a podpora
Pre rodiča dieťaťa so SP je nevyhnutným predpokladom úspechu špeciálno-pedagogická a logopedická starostlivosť. Táto môže byť poskytovaná v centre, kde sa KI uskutoční, alebo, najmä neskôr, v centre špeciálno-pedagogického poradenstva. Aktuálne zistenia potvrdzujú, že kochleárny implantát bilaterálne aplikovaný v ranom veku pomáha prirodzenému vývinu reči a počutia u detí so SP. Je dôležité si uvedomiť, že ani jedna metóda vzdelávania detí so SP negarantuje úspech všetkým jednotlivcom. Postup reedukácie sluchu v podstate kopíruje vývin sluchových funkcii a prebieha v spolupráci všetkých úrovní sluchového vnímania. Sluchové vnímanie umožní zapojenie rečového procesora. Dieťa s KI zostáva nepočujúcicm dieťaťom a sluchové vnímanie dieťaťa nie je “v norme”.
Jednostranná porucha sluchu
Ako už názov naznačuje, deti s jednostrannou poruchou sluchu počujú horšie iba na jedno ucho, pričom porucha sluchu na pravom uchu zvykne spôsobovať vážnejšie problémy ako porucha sluchu na ľavom uchu. Veľkosť poruchy sluchu na poškodenom uchu sa líši - môže ísť o miernu poruchu sluchu až úplnú hluchotu.
Ľudia s jednostrannou poruchou sluchu počujú dobre vo väčšine situácií, pretože majú jedno ucho zdravé. Avšak deti s jednostrannou poruchou sluchu sa vyskytujú ťažkosti s učením až 10-krát častejšie ako u počujúcich detí. Je to preto, lebo rozoznávanie reči v hluku a rýchle nájdenie smeru, odkiaľ hovoriaci hovorí, sú zručnosti, ktoré deti v hlučnej triede často potrebujú, avšak deťom s jednostrannou poruchou sluchu môžu spôsobovať vážnejšie ťažkosti.
Ako pomôcť dieťaťu s jednostrannou poruchou sluchu?
- Ak je to teda možné, zvážte spolu s foniatrom používanie načúvacieho prístroja. Ak nie je rozdiel počutia medzi zdravým a chorým uchom veľmi veľký, odporúča sa, aby dieťa nosilo načúvací prístroj, aby sa mu umožnilo vnímať zvuky obojstranne a predišlo sa zbytočnému zlyhaniu v škole.
- Navštívte Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, kde vám aj škole poradia, ako s dieťaťom komunikovať a upraviť podmienky okolo neho tak, aby malo čo najväčšiu šancu uspieť.
- Ak má vaše dieťa príznaky infekcie ucha, neodkladajte návštevu lekára. Zápal stredného ucha môže spôsobiť zhoršenie sluchu na „poškodenom“ aj zdravom uchu.
- Uistite sa, že má dieťa čisté uško tým, že ho pravidelne necháte skontrolovať ORL lekárovi (nečistite ho doma vatovými tyčinkami, lebo môžete zatlačiť maz k bubienku). Nadmerný ušný maz môže zhoršiť počutie zdravého uška.
- Vytvorte si doma prostredie, ktoré je priaznivé k počúvaniu. Znížte množstvo hluku a ozveny tak, že použijete koberce a záclony, zatvoríte dvere a okná, nahradíte bzučiace žiarivky. Hlučné prístroje ako napr. práčka alebo umývačka riadu púšťajte, keď dieťa spí alebo nie je doma.
- Ak na dieťa hovoríte, kŕmite ho alebo sedí v aute, vždy si sadnite zo strany, kde je zdravé uško.
- Ak na dieťa hovoríte počas obeda alebo sa s ním učíte, ubezpečte sa, že nebeží na pozadí rádio alebo televízor. Hluk na pozadí sťažuje pri jednostrannej poruche sluchu počúvanie.
- Ak hovoríte na dieťa z vedľajšej izby, opakovane si overte, či vám rozumie. Je možné, že nebude dobre rozumieť, čo mu hovoríte.
- Učte dieťa, aby bolo mimoriadne pozorné na ulici, pretože pri jednostrannej poruche sluchu môže mať problém určiť, odkiaľ zvuky prichádzajú. Naučte ho, aby sa dobre poobzeralo predtým, ako prekračuje cestu.
- Uistite sa, že učiteľ vie o jednostrannej poruche sluchu u vášho dieťaťa. Vysvetlite mu, že ho dieťa v hlučnej triede, na školskom ihrisku alebo na prechádzke po ulici nemusí počuť, a preto neuposlúchne príkaz.
- Požiadajte Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, aby urobilo v škôlke (škole) prednášku o tom, ako upraviť miestnosť a vzdelávanie tak, aby malo dieťa čo najlepšie podmienky na vnímanie reči.
- Uistite sa, že dieťa sedí na takom mieste, odkiaľ počuje najlepšie. Nemalo by sedieť od učiteľa na viac ako 2 metre. Blízkosť umožňuje dieťaťu lepšie počuť aj odzerať, ak sa hluk v triede zvýši. Požiadajte učiteľa, aby sa uistil, že zdravé ucho dieťaťa je nasmerované k nemu.
- Zdravé ucho by malo byť nasmerované na učiteľa nielen vtedy, keď učiteľ prednáša spredu, ale aj vtedy, ak sedí s deťmi v kruhu.
- Posaďte dieťa čo najďalej od zdroja hluku (chodba, hlučná ulica). Ak je to nevyhnutné, aby sedelo bližšie, otočte ho k hluku horším uchom.
- Nenechajte dieťa sedieť blízko ventilátorov, ohrievačov vzduchu, hučiaceho počítača alebo dataprojektora - tieto tiché zvuky môžu vyrušovať vaše dieťa aj napriek tomu, že ľuďom so zdravým sluchom sa rušivé vôbec nezdajú.
- Požiadajte školu, aby vymenila hučiace žiarivky za iné, tiché osvetlenie.
- Používajte načúvacie prístroje a (alebo) FM systém, pretože pomáha deťom vnímať reč v hlučnom prostredí, akým je napríklad trieda alebo reštaurácia. Dieťa môže naraz používať FM systém na zdravom uchu aj na uchu, kde má načúvací prístroj. Ak vaše dieťa používa FM systém, uistite sa, že učiteľ nielen vie, čo s ním má robiť, ale má aj náhradné batérie od vás vždy poruke.
- Požiadajte učiteľa, aby vždy skontroloval, či vaše dieťa porozumelo pokynom.
- Poproste učiteľa, aby zvážil, aké aktivity ponúkne deťom, keď ich rozdelí do skupiniek.
Prevencia porúch sluchu
Prevencia je kľúčová pre zníženie výskytu sluchového postihnutia.
Tu je niekoľko tipov, ako chrániť sluch detí:
- Vyhýbajte sa nadmernému hluku: Dbajte na primeranú hlasitosť pri používaní slúchadiel, televízie, hudobných prehrávačov a ďalších zvukových zariadení. Je tiež vhodné minimalizovať vystavenie dieťaťa hlučným prostrediam, ako sú koncerty alebo športové podujatia. V prípade potreby použite vhodné chrániče sluchu pre deti.
- Vzdelávajte dieťa o zdravých zvykoch: Učte dieťa, že je dôležité dodržiavať primeranú hlasitosť pri počúvaní hudby. Podporujte ho v používaní slúchadiel s obmedzenou hlasitosťou.
- Pravidelné prehliadky u lekára: Zahrňte do rutinných lekárskych prehliadok aj vyšetrenie sluchu, aby ste včas odhalili a riešili akékoľvek problémy so sluchom.
Varovné signály poruchy sluchu
Problémy so sluchom je potrebné odhaliť už v útlom veku. Šanca na „opravu“ a vyvolanie potrebnej reakcie rečového centra je podľa poznatkov odborníkov do konca 4. roka života.
Všímajte si tieto varovné signály:
- Malé bábätká s problematickým sluchom nereagujú na zvuky, nestrhnú sa ani pri hlasnejších zvukoch a v niektorých prípadoch nerozoznávajú ani hlas matky.
- Staršie deti sa často pýtajú, čo sme hovorili, majú problémy s porozumením a slová si vysvetľujú po svojom. Zvyčajne nereagujú na hudbu ani televízor, sťažujú sa na pískanie v ušiach, najmä pri silnejších tónoch, a môžu mať problémy s učením, keď nevedia zopakovať slová a výrazy.
Varovné signály podľa veku:
- DIEŤA 12 - 18 MESIACOV:
- Nerozoznáva mená známych ľudí, zvierat, objektov.
- Nenasleduje jednoduché príkazy - napríklad „poď sem“.
- Neotočí hlavu, ak z inej miestnosti prichádzajú zvuky a nereaguje na hudbu.
- Nenapodobňuje jednoduché slová a nebľaboce.
- Nepozrie na daný známy objekt, ak sa o ňom hovorí.
- DIEŤA DO DVOCH ROKOV:
- Nepoužíva viac ako päť slov.
- Nepozná predmety podľa ich názvu.
- Nereaguje slovami „áno“ alebo „nie“ na otázku.
- Nemieša bľabotanie s normálnou rečou.
- Neteší sa, keď si idete čítať.
- Nerozumie jednoduchým slovným spojeniam.
- STARŠIE DETI 2 - 3 ROKY:
- Nedokážu vytvoriť jednoduché vety typu „ja idem“.
- Nemajú záujem o jednoduché príbehy.
- Nerozumejú mnohým akčným slovám - „bež“, „choď“, „sadni si“.
- Nevedia si vybrať „malé“ alebo „veľké“.
- Nepoužívajú množné číslo a slovesá.
- Nepýtajú sa otázky typu „čo“ a „prečo“.
Dôsledky poruchy sluchu na dieťa
Porucha sluchu sa často nazýva „neviditeľné postihnutie“. Jej dôsledky na život dieťaťa sú však výrazné, pokiaľ ostane porucha sluchu nepodchytená a dieťa nenosí pravidelne načúvací prístroj alebo kochleárny implantát. Dieťa, ktoré nemá dobre skompenzovanú poruchu sluchu, a preto nepočuje dobre, môže zažívať frustráciu, zmätok a zahanbovanie. Bežné veci ako rozhovor s rodičmi, hra s priateľmi, telefonovanie alebo sledovanie televízie mu môžu spôsobovať veľké ťažkosti, následkom čoho sa sťahuje zo sociálnej skupiny. Odborníci sa pritom zhodujú, že nepodchytená porucha sluchu môže negatívne ovplyvniť zdravý vývin dieťa vo všetkých dôležitých oblastiach a to aj u detí, ktoré majú menšiu stratu sluchu. Na druhej strane, výskumy zároveň ukazujú, že deti, ktoré začali nosiť načúvacie prístroje do 6. mesiaca a následne absolvovali skorú intervenciu, sa vývinom podobajú na počujúce deti. Je nutné však brať do úvahy, že nie všetky deti môžu mať stratu sluchu kompenzovanú do 6. mesiaca veku, pretože to technicky nie je možné, napríklad pre veľmi úzky zvukovod. V niektorých prípadoch sa musí počkať do 7. mesiaca. Odborníci zároveň upozorňujú na to, že aj deti, ktoré dostali vhodnú kompenzáciu sluchu až v neskoršom veku s pomocou lekárov sa dobre pripravili na nástup do škôlky alebo školy. Aj medzi neskoršie identifikovanými deťmi je mnoho šikovných detí, ktoré uspejú v počujúcej alebo nepočujúcej komunite, založia si rodinu a žijú šťastný život.