Aspergerov syndróm, ktorý je v súčasnosti klasifikovaný ako súčasť porúch autistického spektra (PAS), je neurologická vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje sociálnu interakciu, komunikáciu a správanie. Hoci neexistuje žiadny liek na Aspergerov syndróm, správna výživa a diéta môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zmierňovaní niektorých symptómov a zlepšovaní celkového zdravia jedincov s touto poruchou.
Prepojenie medzi črevným mikrobiómom a zdravím pri Aspergerovom syndróme
Nedá sa poprieť, že medzi črevným mikrobiómom a celkovým zdravím je veľmi zložité prepojenie. Črevné prostredie, ktoré obsahuje trilióny mikroorganizmov, má podľa stále rozrastajúcich sa výskumov obrovský vplyv na naše zdravie a vznik chorôb. U detí s PAS býva často prítomná porucha príjmu potravy, charakteristická je najmä vyberavosť - selektivita. V zahraničných zdrojoch sa uvádza u 46-90 % detí s PAS, v štúdií na Slovensku sa zistila u takmer 70 % detí. Jej prejavy sú závažnejšie než je bežná vyberavosť, ktorá sa do určitej miery prejavuje aj u typicky sa vyvíjajúcich detí. Stáva sa, že dieťa s PAS je ochotné jedávať iba niektoré potraviny a jeho výživu tvorí doslova zopár potravín. Deti s PAS často obľubujú chrumkavé, suché potraviny, často s veľmi nízkou výživovou hodnotou. Selektivita súvisí s odlišnosťami v zmyslovom vnímaní (senzorickej citlivosti), v dôsledku ktorej dieťa akceptuje iba potraviny s určitou konzistenciou, tvarom, farbou, teplotou a pod. Obmedzený jedálniček je i dôsledkom neofóbie - obavy z neznámych potravín a jedál, z ktorej pramení neochota dieťaťa ochutnať nové potraviny. Príčinou však môžu byť aj poruchy prežúvania alebo prehĺtania, či nedostatočná zručnosť v sebaobsluhe pri príjme stravy. Dôsledkom vyberavosti je znížená pestrosť a výživová hodnota stravy. Deti, ktoré sú vyberavé, síce prijímajú dostatok kalórii, tukov, sacharidov, príjem bielkovín býva znížený, podobne i obsah vlákniny v strave. To podporuje vznik problémov s vyprázdňovaním, ako aj poruchy črevnej mikrobioty. Znížený býva i príjem vitamínov a minerálnych látok, ktorý pri dlhšom trvaní ohrozuje zvýšeným rizikom metabolických a funkčných dôsledkov. Stravovanie dieťaťa s PAS býva pre rodinu aj spoločenským problémom, dieťa svoj nezáujem o jedlo prejavuje utekaním od stola, odvracaním hlavy od pokrmov, alebo vypľúvaním. Stáva sa tiež, že deti v snahe vyhnúť sa jedlu prejavujú extrémne nežiaduce správanie, rodičia v snahe zabrániť konfliktnej situácií prestanú dané jedlo dieťaťu ponúkať alebo podajú inú, preferovanú potravinu. Tým posilnia nežiaducu reakciu dieťaťa a zvýši sa pravdepodobnosť, že dieťa toto správanie v danej situácii využije aj v budúcnosti. Správna výživa je základným predpokladom zdravého vývinu dieťaťa. Aj deťom s PAS sa odporúča konzumácia pestrej, racionálnej výživy. V rámci rodiny má byť dieťa vedené k správnym stravovacím návykom. Dosiahnuť zlepšenie stravovacích návykov nie je jednoduché, ide zväčša o dlhodobý postupný proces.
GAPS diéta (Gut And Psychology Syndrome Diet) je terapeutickou diétou bežne používanou na liečenie črevných ochorení, zápalu, autizmu, ADHD, depresií, úzkostí a tiež autoimunitných ochorení. Táto diéta bola pôvodne inšpirovaná SCD diétou (Specific Carbohydrate Diet - diéta založená na špecifických sacharidoch), ktorá bola rozvinutá doktorkou Sidney Valentine Haas v období roku 1920 s cieľom vyliečiť ochorenie tráviaceho traktu. V roku 2004 doktorka Natasha Campbell publikovala knihu GAPS diét, Gut and Psychology Syndrome, v ktorej načrtla detaily tejto prelomovej diéty. Obilniny, škrobovitá zelenina a rafinované sacharidy sú eliminované z jedálnička a sú nahradené živinami nabitými potravinami, ktoré je ľahké stráviť. Jedálenský plán GAPS diéty je rozdelený na 6 fáz, kedy prvá fáza je najviac striktná. Potom sa postupne do jedálnička znovu zaraďujú určité potraviny, pokiaľ človek nedôjde do takzvanej plnej GAPS diéty bez akýchkoľvek problematických reakcií na dané potraviny. GAPS sa sústredí na potraviny plné živín a eliminuje množstvo potravín, ktoré nášmu telu neprináša až taký úžitok, preto je veľmi silným nástrojom na zlepšenie zdravia čreva aj iných neduhov. Vďaka tomu, že je výskum v tejto oblasti stále svojim spôsobom obmedzený, je ťažké povedať, ako až ďaleko siahajú benefity a prínosy GAPS diéty, hoci je jasné, že zdravie čreva hrá hlavnú úlohu v mnohých aspektoch nášho zdravia.
Vplyv stravy na správanie a symptómy autizmu
Autizmus je vývojové ochorenie, ktoré prepuká často už v ranom detstve a prejavuje sa ako zhoršená komunikácia a interakcia s ďalšími ľuďmi. Hoci sa tvrdí, že GAPS diéta pomáha zlepšiť symptómy autizmu, stále je potrebný ďalší výskum zaoberajúci sa týmto prepojením. Už teraz niekoľko štúdií našlo spojitosť medzi zmenami, ktoré človek urobí vo svojom stravovaní podľa GAPS protokolu a znížením symptómov autizmu. Jedna štúdia z roku 2016 porovnávala u 80 detí efekty bezlepkovej a bežnej diéty a došla k záveru, že bezlepková diéta pozitívne ovplyvnila autistické správanie detí a tiež ich symptómy na úrovni trávenia.
Regulácia hladiny cukru v krvi
GAPS diéta eliminuje konzumáciu obilnín, škrobovitej zeleniny a rafinovaných sacharidov, čo sú potraviny, ktoré sú bežnými vinníkmi vysokej hladiny cukru v krvi. Tieto potraviny sú zdrojom sacharidov, ktoré sú v tele rýchlo rozložené na cukor a uvoľnené do krvného obehu. Hoci tu nie je vyložene výskum zameriavajúci sa špecificky na efekt GAPS na krvný cukor, je tu množstvo štúdií, ktoré poukazujú na úzky vzťah medzi reguláciou príjmu sacharidov a udržiavaním normálnych hodnôt cukru v krvi. Napríklad jedna štúdia zistila, že strava založená na nízkom príjme sacharidov a vysokom príjme bielkovín pomohla ľuďom s cukrovkou 2. typu optimalizovať hladinu cukru v krvi.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Podpora zdravého mikrobiómu
Črevný mikrobióm je masívny ekosystém obsahujúci trilióny mikroorganizmov, ktoré žijú priamo v našom zažívacom trakte. Zdravie nášho mikrobiomu môže mať veľký vplyv na naše zdravie vo všeobecnosti a tiež na náš imunitný systém. GAPS diéta kladie dôraz na konzumáciu fermentovaných potravín a probiotík, ktoré zvyšujú množstvo benefičných (zdraviu prospešných) baktérií v črevách.
Zníženie zápalu
Zvýšenie zápalu v tele je prirodzenou a nenahraditeľnou odpoveďou tela, avšak pokiaľ je zápal zvýšený chronicky (dlhodobo), podporuje vznik množstva chronických ochorení ako sú srdcové choroby a cukrovka. Zvýšený zápal je tiež kľúčovým komponentom k tráviacim ochoreniam ako je napríklad IBD alebo Crohnova choroba. GAPS diéta obsahuje množstvo protizápalových potravín (napríklad zelenina bohatá na antioxidanty, zdravé tuky a ryby) a tiež vyzdvihuje dôležitosť fermentovaných potravín, ktoré sú bohatými zdrojmi probiotík. Vďaka týmto pozitívnym efektom na úroveň zápalovosti, môže byť GAPS diéta tiež dobrým krokom pri liečbe syndrómu priepustného čreva (tzv. leaky gut syndrómu). V skutočnosti je GAPS diéta niekedy označovaná ako „leaky gut diet“ (diéta na priepustné črevo).
Vplyv na depresiu
Hoci nemáme priamy výskum na spojitosť GAPS diéty a vzniku depresie, máme veľa dôkazov o tom, ako sa zlepšenie zdravia čreva prepisuje aj do mentálnej úrovne. Tiež ďalšie aspekty nášho stravovania hrajú úlohu v téme depresie. Napríklad jedna z ďalších štúdií v časopise American Journal of Clinical Nutrition zistila, že zvýšená konzumácia rafinovaných obilnín (ktoré sú na GAPS eliminované), bola spojená s vyšším rizikom depresie.
Princípy GAPS diéty
Na GAPS je eliminovaná konzumácia rafinovaných sacharidov, škrobovitej zeleniny a obilnín, a naopak je jedálniček založený na konzumácii ľahko stráviteľnej neškrobovitej zelenine, mäsa, rýb a zdraviu prospešných tukov. Je odporúčané začínať GAPS úvodnou diétou, ktorá je rozdelená do 6 fáz. Potraviny sú potom pomaly znovu zavádzané do jedálnička po dobu 3-6 týždňov. Vždy, keď postupujete do ďalšej fázy, uistite sa, že zavádzate iba jednu potravinu, aby ste boli schopní pozorovať toleranciu potraviny. Pokiaľ zaregistrujete, že vaše telo negatívne reaguje na určitú potravinu, pravdepodobne musíte ešte počkať a pridať potravinu do jedálnička až za niekoľko týždňov.
Upozornenia a odporúčania
GAPS diéta nemusí byť vhodná pre všetkých. Napríklad pre ľudí na vegetariánskom či vegánskom spôsobe stravovania môže byť nemožné naplniť výživové potreby, pretože GAPS protokol je založený najmä na živočíšnych produktoch. Ďalej je potrebné spomenúť, že GAPS diéta nie je určená ako náhrada bežnej liečby problémov s trávením, autizmu či depresie. Určite môžete využiť potenciál GAPS na posilnenie zdravia čreva spolu s aplikovaním rád vášho ošetrujúceho lekára. Počas prvých fáz protokolu sa uistite, že zavádzate potraviny pomaly a postupne, aby ste mohli sledovať, či ich tolerujete alebo nie. Pokiaľ určitú potravinu netolerujete, vydržte a skúste ju zaradiť neskôr, aby ste sa vyhli ďalším problémom. A nakoniec, nezabúdajte kombinovať GAPS diétu s ďalšími úpravami životného štýlu ako je pravidelná fyzická aktivita, spánkový režim a minimalizácia stresu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ďalšie aspekty života s Aspergerovým syndrómom
Dieťa s Aspergerovým syndrómom býva zvyčajne diagnostikované až vo veku 9 - 11 rokov. Ide hlavne o precitlivenosť na vzruchy z okolia, nedostatočné sociálne zručnosti a nepochopenie okolitého sveta. Mnohé deti s Aspergerovým syndrómom reagujú na podnety tak citlivo, že to ovplyvňuje nielen ich správanie, ale aj výkony v škole. Napríklad, dieťa rozruší spolužiak, ktorý ho krivo obvinil z odpisovania. A výsledok? Žiaľ, tieto vplyvy drvivá väčšina učiteľov nepozná alebo bagatelizuje. Zlý školský výsledok potom označia jednoducho: dieťa sa neučí. Na rovinu - väčšina učiteľov nemá dostatok skúseností a informácií o „iných“ deťoch. Preto je výhodou, ak je dieťa s Aspergerovým syndrómom integrované.
Sama som sa ocitla v situáciách, keď som vedela, že s dcérou nie je „niečo v poriadku“ - a to prakticky odmalička. Problém nespoznali ani viacerí psychológovia, ku ktorým som s dcérou chodila, už keď bola malá. Keďže sa stav zhoršoval a terapie pomáhali vždy len na krátke obdobie, vyhľadala som neurológa a neskôr pedopsychiatra. Neurológ našiel silný hyperventilačný syndróm. Jeho základná otázka znela, či je moja dcéra INÁ ako ostatné deti. Až neskôr som pochopila, čo bolo touto otázkou myslené. „Aspergeri“ veľmi citlivo reagujú na podnety, ktoré si ostatní ani nemusia všimnúť. Prekáža im hluk, pozornosť zameraná na nich, ostré svetlo, ale aj akékoľvek prudké reakcie okolia. Alebo iná situácia. Spolužiak vášmu dieťaťu povie, že sa s ním nebude baviť, a ono je z toho zničené, čo uvidíte aj v žiackej knižke. Žiaľ, po takomto sklamaní zvyčajne nasleduje vyhľadávanie „priateľov“ cez internet. Dieťa s Aspergerovým syndrómom sa vie neprimerane blázniť a tešiť. Intenzívne si vychutnáva situáciu, že sa mu podarilo nadviazať sociálny kontakt.
Dcére, keď bola druháčka, zmenili vychovávateľku v družine. Predtým mala „mamičkovský typ“, príjemnú pani, ktorá deti milovala a bola veľmi vnímavá. Namiesto nej prišla mladšia pani, ktorá nemala skúsenosti s vlastnými deťmi a ktorá často používala zvýšený hlas. Vychovávateľka len mávla rukou a vyhlásila, že je „šibnutá“. Už počas škôlky som dostávala informácie o tom, že dcéra nepočúva, čo vychovávateľka hovorí, že sa nezapája do spoločenských aktivít, že si žije vo vlastnom svete. Žiaľ, tieto „páky“ znamenali, že dcéra často končila za dverami triedy. Vychovávateľkám potom nepovedala ani o svojej rozbitej pere a ďalších problémoch. Tieto deti majú takú jemnú a mimoriadne citlivú nervovú sústavu, že častou reakciou je plač, silný vzdor, nervozita. Napríklad moja dcéra bola mimoriadne plačlivá už od narodenia. Scenár sa opakoval celé dni, celé noci. Ak nebola tesne pri mne, a najlepšie priamo na prsníku, pokojná vydržala byť iba krátko.
Môžete sa stretnúť s tým, že vaše dieťa sa bude snažiť vyhýbať spoločenským podujatiam, športovým a iným súťažiam, kde ide o fyzické zdatnosti, resp. ak sú náročné na čas. Môžete si všimnúť aj takzvané stimovanie. Stiming sú nezvyčajné pohyby, ktorými si „Aspergeri“ uvoľňujú napätie - napríklad mykanie a mávanie rukami, či nohami. Deti s AS sú často menej fyzicky zdatné, sú o niečo ťarbavejšie, a preto sa stávajú terčom výsmechu rovesníkov. K pohybovým nedokonalostiam sa navyše môžu pridružiť obavy alebo strachy. Dcéra nikdy nemala rada telesnú výchovu, pretože telocvikárky zvyčajne „kričia“ a majú „rýchle tempo“. Riešila som to s ňou siahodlhým vysvetľovaním, rozprávali sme sa, skúšali situácie. Aj v tejto neradostnej situácii však môže nastať trošku zábavný obrat. Učiteľka zistila, že je skvelá vo vybíjanej, a dokonca postúpila na turnaj medzi základnými školami.
Týmto sa precitlivenosť detí s Aspergerovým syndrómom nekončí. Často majú problémy so stravovaním, oblečením, pachmi. Moja dcéra uprednostňuje kašovité jedlá a jedlá s mimoriadne jemnou konzistenciou, drsnejšie pokrmy jej prekážajú. Rovnako odmieta jedlá, ktoré majú výrazný pach. Väčšina „autíčkarov“ (týmto pomenovaním sa snažím sama pred sebou problém odľahčiť) má špeciálny „vkus“ aj pokiaľ ide o oblečenie. Čo to znamená? Veľké problémy môžu nastať pri výbere spodnej bielizne, najmä ponožiek. Žiadna nitka zvnútra, všetko musí byť jemné a pohodlné. A potom skúste nakupovať. Drží si vaše dieťa nos v autobuse, znervóznie, keď cíti výrazný parfum, nenávidí čisto vypranú bielizeň a voňavé jedlá? Je možné, že patrí do rodiny AS. „Aspergeri“ mávajú často problémy so spánkom, či rušivé sny. Tým, že deti sa dokážu odpojiť mysľou od svojho tela, neraz necítia ani vlastné potreby. Najvýraznejšie to je, ak sú choré alebo majú nejaký problém „navyše“. Na druhej strane, na svoje telo sú precitlivené, až hystericky sa boja injekcií i bežných vyšetrení, nehovoriac o odbere krvi.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Samozrejme, každé dieťa je iné, a iný je aj každý „Asperger“. Mnoho „Aspergerov“ sa preslávilo v odbornosti, zvyčajne vo vede a technike, či v práci s inteligentnými technológiami. Mnohí rodičia sú prekvapení z toho, že pedopsychiater zvyčajne uvádza aj iné diagnózy, ako len tú hlavnú. Preto i psychiatrická liečba, ak je potrebná, môže byť nastavená na tieto diagnózy. Je reálne, že na pridružené problémy vám pedopsychiater odporučí antidepresívum alebo antipsychotikum. V každom prípade najskôr skúšajte prírodné prípravky, ktoré nemajú neželané účinky: magnézium, melatonín, karnozín. Viete o tom, že Aspergerov syndróm sa dedí po línii otcov? Paradoxne, muži „Aspergeri“ (či už o tom vedia, alebo nie) len zriedka dokážu pochopiť fakt, že ich dieťa má túto diagnózu. Hovorí sa, že „Aspergeri“ sa teraz rodia v takých počtoch preto, aby „spasili našu planétu a ľudstvo“ - ako jej posledná šanca. Aby nás zabrzdili a spomalili, aby ukázali, že stres a uponáhľanosť nikam nevedú.
Čo je Aspergerov syndróm?
Okolo Aspergerovho syndrómu je stále veľa otáznikov. Aspergerov syndróm je súhrnný názov pre poruchy na úrovni sociálnej interakcie, komunikácie a správania. V súčasnosti ho možno kategorizovať ako samostatné ochorenie zaradené do porúch autistického spektra. Aspergerov syndróm patrí medzi poruchy autistického spektra. Možno ho zaradiť medzi ľahšie formy autizmu so zachovanou inteligenciou. Čo je to Asperger a aký život je s Aspergerom (v detstve či v dospelosti)? Ako sa prejavuje a čo možno očakávať? Postihnuté sú rovnaké oblasti ako pri autizme no úroveň postihnutia je odlišná a má svoje špecifické črty. Tieto odlišnosti značnou mierou vplývajú na život dieťaťa alebo aj dospelého a robia ho „iným". Úroveň inteligencie býva normálna až vysoká.
Pojem Aspergerov syndróm zaviedla v roku 1981 britská lekárka a psychologička Lora Wing, ktorá napísala aj mnoho publikácií o tomto ochorení vrátane autizmu. Názov ochorenia bol pomenovaný po jeho objaviteľovi, ktorým bol viedenský profesor medicíny a pediater Hans Asperger (1906-1980). Ten pozoroval skupinu svojich detských pacientov s normálnym a vyšším IQ, s určitými odchýlkami správania od normy. Tieto deti boli pohybovo menej obratné, menej a zvláštne komunikovali, mali introvertné správanie sa samotára, ich záujmy vykazovali určitý obmedzený stereotyp a repertoár záujmov a činností sa opakoval. Prvotne tento súbor zvláštností nazval autistická psychopatia.
Porucha autistického spektra Aspergerov syndróm je porucha autistického spektra prejavujúca sa kvalitatívnymi poruchami sociálnej interakcie, komunikácie a správania ako pri autizme s normálnym inteligenčným kvocientom, v niektorých prípadoch až vysokým. Tento syndróm je rôznorodý a nazýva sa tiež sociálna dyslexia alebo spoločenská porucha osvojovania si. Výrazne ovplyvňuje spôsob, akým dieťa komunikuje s okolím, a tým znemožňuje chorému nadväzovať vzťahy s ostatnými ľuďmi, čo môže mať za následok až vyčlenenie jednotlivca z kolektívu a upevňovanie introvertného správania sa. Tieto problémy nevymiznú, ale pretrvávajú aj v dospelom veku. Neporušená inteligencia dáva ľuďom s týmto syndrómom možnosť života na úrovni normálneho zdravého človeka, ale pre ostatných so správaním „čudáka“. Uzavretosť pred okolitým svetom, neschopnosť spoločensky aktívneho správania a nižšia komunikatívnosť býva v dospelosti jediným nedostatkom inak normálne fungujúceho jedinca.
Ako sa Aspergerov syndróm prejavuje?
Prejavy tejto duševnej poruchy sú rôznorodé, prebiehajúce na viacerých úrovniach súbežne a nie u každého sa prejavuje totožne. Vzhľadom na normálnu až vyššiu inteligenciu sa symptómy stávajú málo výraznými a viditeľnými, čo sťažuje skorú diagnostiku ochorenia, hlavne u detí, ktoré sa ešte len začínajú učiť mnohým veciam. Sám Hans Asperger nazýval svojich malých pacientov „malými profesormi". Veľakrát sa konečná diagnóza stanoví až po rokoch, v niektorých prípadoch zostáva navždy skrytá. Ochorenie postihuje častejšie chlapcov ako dievčatá v pomere 3:1, no v poslednej dobe sa uvažuje nad tým, že u dievčat je ochorenie lepšie skryté a prejaví sa v neskoršom veku.
Väčšina detí s Aspergerovým syndrómom preferuje samotu, nemajú veľa kamarátov a nerozumejú správaniu svojich rovesníkov. Ľuďom sa zámerne vyhýbajú, nie pretože by chceli byť sami, naopak tým veľmi trpia. Snažia sa byť spoločenskými a bojujú, s pre nich nepochopiteľným vonkajším svetom. Často sa im to nedarí, z čoho bývajú neraz smutní. V spoločnosti sa cítia byť „iní" ako ostatní. Nerozumejú správaniu druhých, rôznym gestám, pohľadom a reči tela. Tieto sociálne vzťahy sa pre nich stávajú nezrozumiteľnými, čo vedie k pocitom opustenosti, bezmocnosti, smútku a utiahnutia sa so úzadia. V detskom veku práve pre neschopnosť zo strany kamarátov a veľakrát až výsmech, či šikanu vyčnievajú z kolektívu a preferujú vzťahy k dospelým. V nejednom prípade sa dieťa stáva priam závislým od vzťahu s jedným z rodičov. Rodičia sa pre nich stávajú jediným útočiskom, preto pri včasnej diagnóze je rola matky alebo otca cieľová. V dospelosti sa naopak cítia lepšie v spoločnosti malých detí. Sú spoločensky izolovaní a ich život je pasívny bez motivácie. V spoločnosti sa necítia príjemne, takisto určité situácie v nich vyvolávajú nepríjemné pocity. Čím je týchto nepríjemných pocitov a skúseností viac, tým viac sa uzatvárajú do seba. Introvertný spôsob života sa prehlbuje a časom strácajú väčšinu kontaktov s okolitým svetom. Často trpia až sociálnou fóbiou - strachom zo spoločnosti, spoločenských udalostí a vyhýbajú sa miestam s vysokým počtom ľudí. Spoločenské akcie im spôsobujú stres, negatívne pocity, strach a úzkosť.
Okrem sociálnej fóbie, niektorí jedinci môžu prepadať aj iným fóbiám, ako napríklad: antropofóbia (strach z ľudí), agarofóbia (strach z otvoreného priestranstva), autofóbia (zo samoty), baktriofóbia (strach z baktérií), catagelofóbia (strach z posmeškov druhých ľudí), cherofóbia (strach zo zábavy), chiraptofóbia (strach z dotykov), decidofóbia (strach z rozhodovania sa), didaskaleinofóbia (strach z chodenia do školy), enosiofóbia (strach z kritiky), klaustrofóbia (strach z uzatvorených priestorov), ochlofóbia (zo zaľudnených priestorov) a veľa ďalších, ťažko vysvetliteľných fóbií.
Poruchy na úrovni spoločenských aspektov komunikácie s okolitým svetom
Vývin reči nie je u týchto detí oneskorený, ale veku primeraný. Komunikačné zručnosti sú na dobrej, neraz na veľmi vysokej úrovni a majú dobrú slovnú zásobu. Vedia hovoriť plynulo, nemajú problém hovoriť rýchlo a ani pochopiť povedané. Ich problém spočíva v spoločenských aspektoch komunikácie a úzko súvisí so sociálnou interakciou popísanou vyššie. Nedostatok komunikácie je úzko spojený s nedostatkom kamarátov, čo sa v ranom detstve prejavuje málovravnosťou. Nedokážu začať, viesť a udržať bežný rozhovor o každodenných (pre nich nezaujímavých) veciach. Nemajú však problém so zložitejším rozhovorom ani na odbornú tému, hlavne ak ich zaujme. Prevažne nadané deti s vyšším IQ tak môžu pôsobiť hlúpo, či nechápavo pre okolie a byť terčom neopodstatneného výsmechu. Tieto odlišnosti vzhľadom na to, že nie sú ani zďaleka hlúpi, si so stúpajúcim vekom začínajú uvedomovať, čím sa prehlbuje izolácia z dôvodu uvedomovania si svojich odlišností.
Pri komunikácií s inými ľuďmi neberú ohľad na to, či to druhého zaujíma, a či je to spoločensky vhodné. Reakcie okolia si nevšímajú a ani ich nezaujímajú. Málokedy dajú priestor na spätnú väzbu, iného nenechajú dohovoriť a často skáču do reči. Nevedia odhadnúť vhodný moment vstupu do konverzácie. Oni sami vedú dlhé monológy o svojich obľúbených témach bez toho, aby si všimli nezáujem protistrany. Ak majú nejakú svoju záľubu alebo obľúbený predmet v škole, dokážu na túto tému nasať enormne veľa informácií a stať sa v danej problematike uznávaným odborníkom. Pomyslená čiara medzi vysokou odbornosťou a fanatizmom je však veľmi tenká. Mohlo by sa stať, že svojmu záujmu prepadnú viac, ako sa očakáva.
Reč býva monotónna ako pri recitovaní básne, uhýbajú sa pohľadom, hlavne pri konverzácií. Majú problém s vyjadrovaním sa v citovej oblasti a s prejavom citov ako bozk, pohladenie, vyjadrenie náklonnosti, či už slovne alebo neverbálnym spôsobom. Lepšia logika ide na úkor intuície a citov. Niektorí majú problém pochopiť symbolické alebo dvojzmyselné výrazy. Niektoré metafory a vtipy berú doslovne, čo ich môže doviesť k tomu, že budú medzi rovesníkmi atakovaní posmeškami. Mätie ich sarkazmus, humor, ktorému nechápu. Niekedy si možno aj vy poviete, ako môže byť to moje dieťa tak hlúpe, že nepochopí tak jednoduchú a banálnu vec, napriek tomu, že po inteligenčnej stránke je v poriadku a neraz vyniká.
Poruchy na úrovni vnímania a predstavivosti
Úroveň vedomostí týchto detí je priam vysoká. Nemajú najmenší problém s vnímaním faktov, odborných tém, matematických úloh. To isté sa nedá povedať o vnímaní abstraktných vecí a ich chudobnej predstavivosti. Deťom to môže robiť problémy v škole počas vyučovania výtvarnej výchovy, náboženstva, na karnevaloch alebo na branných cvičeniach. Deti s Aspergerovým syndrómom dávajú prednosť doposiaľ zaužívaným spôsobom a nedostatok predstavivosti treba chápať ako neschopnosť nachádzať alternatívne riešenia nejakého problému. Vyvedenie dieťaťa z bežne zaužívanej normy vedie k stavom úzkosti, plačlivosti, depresie a opätovného uzavretia sa do seba. Jednoducho povedané, vyvádza ho to z miery a navodzuje nepríjemné pocity.
U najmenších sa to prejavuje preferovaním nejakej rutiny, napríklad zaspávanie v noci s tou istou hračkou - novú netoleruje, jedenie z toho istého taniera a s tou istou lyžicou alebo chodenie do školy tou istou cestou. V neskoršom veku sa to prejavuje vopred stanoveným harmonogramom a jeho dodržiavaním. Pri náhlej, neočakávanej zmene plánov to vyvodzuje dieťa z miery a spôsobuje mu to nepohodlie a smútok. Akákoľvek zmena v živote, či už je to meškanie, spoločenské podujatie, zmena bydliska, bývajú pre jedinca z Aspergerovým syndrómom mimoriadne stresujúce. Podobné črty vidíme u ľudí s obsedantno-kompulzívnou poruchou, avšak vo vyššej miere s ťažšími pocitmi pri zmene zaužívaného. Obsedantno-komplzívny typ správania býva u veľa detí s Aspergerom ich sekundárnou črtou.
Vynikajúce logické myslenie im však nedovoľuje pochopiť kontext ako zdravému človeku. Autisti sú viac zameraní na detaily, okolité signály, ktoré si zase zdravý človek nemusí všimnúť. Z týchto úlomkov si v hlave skladajú celok po opakovaných myslených rozboroch. Konečný výsledok má však vyššiu výslednú cenu. Pre neustále zameriavanie pozornosti na myslené, strácajú koncentráciu v škole, na prednáškach, v zamestnaní. Autisti musia logicky a vedecky pochopiť a prísť na to, čo zdravý človek pochopil z nejakého signálu či symbolu (intuitívne).
#